Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 10P/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205514
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617205514.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka S.. F. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otec S.. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - K. E., K. lese XXXX/XX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/202/2013 zo dňa 20.08.2013, právoplatný
dňa 18.09.2013 v časti výživného tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy
40 eur na sumu 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2017.

II. Zročné výživné za čas od 01.08.2017 do 30.04.2018 v sume 540 eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .

IV. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. Y. zo sumy 40 eur na sumu 125
eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2017 a návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia, o
úprave práv a povinností rodičov k maloletej rozhodoval v roku 2013 Okresný súd Nitra, kde sa rodičia
v konaní dohodli, že otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 40 eur. Odvtedy sa zvýšili náklady
na maloletú, u otca sa zmenili pomery, pretože si založil novú rodinu, nad rámec výživného na maloletú
ničím neprispieva, nemá záujem o stretávanie sa s dcérou, k stretnutiam dochádza len u otcových

rodičov, u ktorých maloletá trávi každý druhý víkend. Ona s dcérou býva u matky v E., kvôli zhoršenému
zdravotnému stavu maloletej, ktorá má problémy s imunitou, má atopický exém a chronickú bronchitídu,
bola s maloletou rok doma.

2. Na pojednávaní matka k návrhu doplnila, že od 1.9.2017 sa zamestnala, je tehotná, s otcom
očakávaného dieťaťa spolu nežijú, pretože si to nepraje jej matka, u ktorej s dcérou býva.

3. Otec s návrhom súhlasil len čiastočne a to tak, že výživné bude zvýšené maximálne na 60 eur, pretože
je živnostník a momentálne jediný živiteľ rodiny, keďže jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, v
auguste sa im narodí ďalšie dieťa, mesačné náklady majú v sume priemerne 957 eur, pomáha im rodina.V minulosti maloletej prispieval aj nad rámec výživného a to v čase, keď matka mala zriadený účet v
banke.

4. Zároveň sa otec domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletou Y. tak, že maloletá bude každý
nepárny víkend od soboty do nedele tráviť v dome u starých rodičov, kde sa on bude s maloletou
stretávať. Tento návrh otec zdôvodnil tým, že keďže má ešte jedno mal. dieťa vo veku 17 mesiacov,
ktoré môže byť choré, vhodnejšie budú stretnutia s maloletou u jeho rodičov, ktorých maloletá pozná,
má k nim veľmi dobrý vzťah a má u nich vytvorené podmienky na hru a odpočinok. Už aj predtým sa

s dcérou stretával u svojich rodičov.

5. Kolízny opatrovník odporučil výživné zvýšiť, návrh matky vzhľadom na vyšší vek maloletej oproti
predošlej úprave výživného považuje za dôvodný. Čo sa týka styku otca s maloletou, tento doposiaľ
o maloletú nejavil záujem, maloletá sa stretáva pravidelne so svojimi starými rodičmi z otcovej strany,
u ktorých trávi každý druhý víkend podľa rozsudku Okresného súdu Nitra, ale v domácnosti otca bola

len raz.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojenými dokladmi,
správami, spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/202/2013 a zistil tento skutkový stav:

Maloletá Y. je narodená mimo manželstva, otcovstvo k nej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov
na matrike v J.. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 24P/202/2013 zo dňa 20.8.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.9.2013 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej sumou 40 eur mesačne vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s
účinnosťou od 1.6.2013 a upravil tiež styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletou každú sobotu v nepárnom týždni v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky
maloletej s tým, že začiatok stretnutia bude vždy v mieste bydliska maloletej a matka je povinná dieťa
na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť.

7. V tom čase bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky,

s dcérou bývala vo svojom trojizbovom byte.

8. Otec bol v tom čase nezamestnaný, privyrábal si brigádnicky, býval sám v rodičovskom byte, rodičia
mu finančne vypomáhali tým, že mu dávali peniaze na nájomné a stavebné sporenie.

9. Rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.

10. V súčasnosti je matka od 1.9.2017 zamestnaná v neziskovej organizácii G., n.o. J., priemerne
mesačne zarába 580 eur, býva s maloletou u svojej matky, mesačné výdavky na bývanie a domácnosť
hradia na polovicu, čo predstavuje 215 eur pre jednu. Matka očakáva v najbližších dňoch narodenie

svojho druhého dieťaťa.

11. Maloletá Y. navštevuje materskú školu, ide o dieťa so zdravotnými problémami, ktoré býva často
choré, čo potvrdila aj správa jej pediatričky, trpí aj chronickým ochorením - atopickým exémom a
bronchtídou.

12. V súčasnosti otec podniká, od 18.2.2015 mu vzniklo živnostenské oprávnenie s predmetmi
podnikania:dokončovaciestavebnépráceprirealizáciiexteriérovainteriérovareklamnéamarketingové
služby, podľa daňového priznania za rok 2016 vykázal príjem zo živnosti v sume 4.047,40 eur a ostatné
príjmy v sume 1.050 eur. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní, jeho priemerný mesačný príjem z

podnikania je v sume 600 eur.

13. Dňa XX.X.XXXX uzavrel otec manželstvo s S. U., z manželstva sa dňa XX.X.XXXX narodil mal. Z. V.,
s ktorým je otcova manželka na materskej dovolenke a v auguste očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa.

14. Otec s rodinou býva v novostavbe rodinného domu v J. časť K. E., na ktorý si vzali hypotekárny úver,
ktorý splácajú v splátkach po XXX eur mesačne. mesačné náklady na bývanie pozostávajú z platieb za
elektrinu v sume 180 eur, za vodu v sume 15 eur a za odvoz žumpy 50 eur.15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Súd po vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože
bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov u všetkých účastníkov
konania, ktorá odôvodňuje zmenu predošlého rozhodnutia o výživnom pre mal. dieťa. V čase predošlej
úpravy výživného bol otec nezamestnaný, nemal stály príjem, v súčasnosti už tretí rok podniká,zmenili sa aj jeho osobné a majetkové pomery, uzavrel manželstvo, z ktorého pochádza maloletý
syn Z., očakávajú s manželkou narodenie ďalšieho dieťaťa. S manželkou v roku 2017 nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť, na ktorej postavili rodinný dom, v ktorom

bývajú. Na získanie nehnuteľností si vzali hypotekárny úver od N. sporiteľne, a.s. vo výške 75.000 eur,
ktorý splácajú v splátkach po 278,98 eur. U matky došlo k zmene pomerov v tom, že sa s maloletou
nasťahovala k svojej matke do obce E., kde maloletá navštevuje materskú školu. Matka tiež očakáva
narodenie svojho druhého dieťaťa. Kvôli zhoršenému zdravotnému stavu maloletej Y. bola matka rok
dobrovoľne nezamestnaná, s maloletou bola doma, od 1.9.2017 sa zamestnala.

17. Súd s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej, na zárobkové možnosti a schopnosti
otca, osobné, majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov, zvýšil výživné na maloletú o 60 eur
mesačne s účinnosťou od 1.8.2017, a je názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca takto zvýšené
výživné platiť, keďže oproti predošlej úprave výživného, keď bol nezamestnaný a bez stáleho príjmu,
sa jeho príjem zvýšil, keďže podniká. Pribudli mu síce vyživovacie povinnosti na manželku, ktorá je na

rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok v sume 213 eur a na mal. syna z manželstva,
ale aj napriek tomu, je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 100 eur mesačne, pretože aj mal. Y.
je jeho dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť.

18. Súd prihliadol aj na záväzky otca, ktorý spláca hypotéku, za ktorú nadobudol do BSM nehnuteľnosť,

ale zároveň poukazuje na to, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča a v prípade, že sa povinný rodič rozhodne zadlžiť, musí zvážiť, do akej miery tak
urobí, aby to nemalo negatívny vplyv na jeho schopnosť plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. Záväzky
povinného rodiča nemôžu byť na úkor maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť,
pričom súd pri zvýšení výživného prihliadol aj na to, že otec okrem súdom určeného výživného sa na

výchove svojej dcéry nijako inak nepodieľa a osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje len matka.

19. Keďže výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 1.8.2017, teda od mesiaca, v ktorom matka podala
návrh, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 30.4.2018 v sume 540
eur. S prihliadnutím na pomery otca súd mu povolil zročné výživné splatiť v splátkach po 20 eur mesačne

spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

20. Návrh otca na úpravu styku súd považoval za nedôvodný, pretože vykonaným dokazovaním, najmä
výpoveďou matky a správou kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že otec na stretnutia s dcérou
nevyužíva ani ten rozsah styku, ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra, o dieťa nejaví

záujem, dieťa sa stretáva pravidelne so starými rodičmi z otcovej strany, s ktorými má vytvorený silný
citový vzťah, čo potvrdila aj matka maloletej, ktorá v týchto stretnutiach maloletej nijako nebráni a
umožňuje im ich aj bez rozhodnutia súdu. Otec aj podľa názoru súdu o dcéru neprejavuje ozajstný
záujem, pretože v opačnom prípade by využíval minimálne rozsah stretnutí s ňou upravených súdom,
ale ako aj samotný otec potvrdil, maloletá chodí pravidelne k jeho rodičom a aj tam by sa s ňou chcel

stretávať, k tomu súd uvádza, že takto mohol robiť aj doteraz, keďže nikto mu v styku s dcérou nebránil.

21. S poukazom na uvedené súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou ako nedôvodný
zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.