Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 0T/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618010096.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného K.
A.preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek1Trestnéhozákona,nahlavnom
pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 30. apríla 2018 takto
r o z h o d o l :
obžalovaný
K. A. , narodený XX. XX. XXXX v Y.,
trvale bytom K., N. XXX/XX,
na slobode,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :
ako vodič motorového vozidla Audi A6 potom, čo požil alkoholické nápoje, dňa 17. 03. 2018 v čase
o 14:42 hod. viedol motorové vozidlo Audi A6, evidenčné číslo TO XXX O. po ceste III/1722 v smere
Prašice - Nemečky, kde po dopravnej nehode sa podrobil prístrojom AlcoQuant 6020 Plus, č. A 409028,
počítadlo 4037 dychovej skúške na alkohol, pričom bolo zistené, že viedol vozidlo aj napriek tomu, že
mu bola nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a :
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l :
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l),
písmeno k) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákona,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu vo výmere 3 (tri) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby okresnej prokurátorky Topoľčany prejednal trestnú
vec obžalovaného K. A.. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a
prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní i súdnom konaní. Z výsledkov
vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný K. A. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po
splnení zákonom upravených podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Súd vykonal dokazovanie iba v súvislosti
s výrokom o treste.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že doposiaľ sa dopustil štyroch priestupkov na úseku
cestnej premávky v rokoch 2014 - 2017, za ktoré mu boli uložené pokuty od 10 eur do 100 eur. Okrem
toho sa dopustil dňa 09.04.2016 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním sa ujmou na
zdraví a hrubým správaním voči svojej bývalej manželke a H. X., za ktorý mu bola uložená pokuta 20
eur. V odpise z registra trestov má obžalovaný jeden záznam z roku 1994, hľadí sa na neho, ako keby
nebol odsúdený. O osobe obžalovaného bolo tiež zistené, že v súčasnej dobe nie je zamestnaný, v
mieste trvalého pobytu požíva dobrú povesť, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku,
má znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
spáchal ho obžalovaný tým, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku.
Obžalovaný sa k trestnému činu kladenému za vinu priznal v prípravnom konaní i na hlavnom
pojednávaní, v prípravnom konaní spáchanie skutku oľutoval. Okrem vyhlásenia o vine bol obžalovaný
usvedčovaný svedeckými výpoveďami O. K. a S. E., listinnými dôkazmi - záznamom o skutku na úseku
cestnej dopravy, záznamom dopravnej nehody spôsobenej obžalovaným, zápisnicou o ohliadke miesta
cestnej dopravnej nehody, plánkom, fotodokumentáciou, výsledkami dychovej skúšky.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle, ako to predpokladá ustanovenie § 15
písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.
Zhľadiskazávažnostisúdkonanieobžalovanéhoposúdilakoprečinmenšejzávažnosti,ktorýprevyšoval
závažnosť nepatrnú podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na spôsob spáchania, okolnosti,
pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúcu okolnosť, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd zistil, že obžalovaný sa
k trestnému činu priznal a svoje konanie v prípravnom konaní úprimne oľutoval podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona a že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona,
čo vyplynulo z vyjadrenia poškodeného na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na záznamy o priestupkoch na úseku cestnej premávky v evidenčnej karte obžalovaného
ako aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu súd nemohol konštatovať, že obžalovaný viedol
riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd nezistil splnenie
zákonnýchpodmienokprezohľadneniepoľahčujúcejokolnostipodľa§36písmenoh)Trestnéhozákona,
pretože vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom
tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Samotné tvrdenie
obžalovaného, že sa pokúša o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a bol rozrušený,
zákonom upravené podmienky podľa § 36 písmeno h) Trestného zákona nenapĺňa.
Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností 2:0, súd aplikoval pri určení výmery trestu postup
podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu sadzby až 1 rok o jednu tretinu. Súd týmto
postupom ukladal trest odňatia slobody v sadzbe až 8 mesiacov.
Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, okolnosti
prípadu, súd mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.
Popri tomto treste súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 3 roky, ktorý považuje za dostatočný, vzhľadom na závažnosť trestného
činu, okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, zákonnú sadzbu tohto trestu 1 rok až 10 rokov. Pri určení
výmery trestu súd prihliadol na priznanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní a vyhlásenie o vine,
oľutovanie spáchania trestného činu v prípravnom konaní, priestupky na úseku cestnej premávky.
Obžalovaný sa bránil tým, že bol v stave citového rozrušenia, pod vplyvom alkoholu, išiel riešiť vec
získania blízkeho dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti k právnikovi.
Súd obžalovanému pripomína, že vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa
alkohol môže ešte nachádzať v jeho organizme ani nesmie viesť vozidlo, ak je jeho schopnosť
viesť motorové vozidlo znížená najmä chorobou, nevoľnosťou, únavou, teda ani v stave silného citového
rozrušenia a úplného zúfalstva, pretože tým ohrozuje ostatných účastníkov cestnej premávky.
Okrem toho z výpovede svedka S. E. vyplýva, že obžalovaný nechcel k dopravnej nehode privolať
políciu z dôvodu požitia alkoholu pred jazdou, teda obžalovaný si bol vedomý toho, že vozidlo vedie po
požití alkoholu. Naviac, účastník dopravnej nehody (ktorú obžalovaný jednoznačne spôsobil, pretože
jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu nezvládol, narazil do stromu) je povinný túto nahlásiť
policajtovi (§ 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov).
Účelom trestu zákazu činnosti je obžalovaného ako páchateľa trestného činu, dočasne vyradiť z
možnosti vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie.
Kombinácia uložených trestov podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe
páchateľa, je primeraná a schopná splniť funkciu ochrany spoločnosti i individuálne i generálne
prevencie a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodený na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sumu 50
eur, ktorú mu obžalovaný po prepustení zo zadržania uhradil, považuje za náhradu celej škody.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.