Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/528/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315218435
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315218435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:SATROs.r.o.,sosídlom84437Bratislava,Polianky9,IČO:31335161,zast.:STANOapartneri
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti
žalovanému: Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., o zaplatenie 500,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 8. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 500,60 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,60 eura

odo dňa 1. 1. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2012 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom
retransmisie a žalovaným uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb
retransmisie pod číslom 4120001439 (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a
prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky
a cenník. Žalovaný odoberal službu digitálnej TV s balíkom služieb Digitálna TV (MINI HA + KLASIK HD)

a SatroNet Junior s mesačným poplatkom 24,- eur. Okrem toho boli žalovanému zapožičané zariadenie
dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. 4104726365 a dekódovacia karta č. 1709020708. Žalovaný
nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby, preto bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo
dňa 15. 1. 2015 v zmysle článku 5.5.c všeobecných podmienok. Okrem poplatku za služby za obdobie
od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014 vo výške 421,60 eura, si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie náhrady
hodnoty za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur. Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj
úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci dňa 12. 7. 2016 rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Na odvolanie žalobcu
odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok s tým, že prvoinštančný súd pochybil, ak vo veci vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, čím porušil svoju obligatórnu
povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 CSP tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové

tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho
procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenia mu priestoru na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych
práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
ďalej dôvodil, že aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný a postupovať podľa § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva číslo

XXXXXXXXXX a dodatok k nej, všeobecné podmienky (ďalej len VP), odstúpenie od zmluvy z 15. 1.
2015, cenník zmluvných pokút platný od 20. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu

na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po
vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa

ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky

postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe

dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný

vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský
vzťah. Preto aj súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ako to navrhoval právny
zástupca žalobcu vo svojom ospravedlnení zo dňa 3. 4. 2018 (č. l. 104 spisu).

11. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave pod č.k.
25Co/299/2016 - 94 zo dňa 4. 10. 2017, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a aj napriek tomu, že žalobca už z pôvodného prvostupňového rozsudku vedel, že
tunajší súd považuje isté tvrdenia za sporné, žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, ani písomne sa k sporným skutočnostiam nevyjadrili, tieto nijako neozrejmili a teda tunajší
súd opätovne zamietol žalobu s poukazom na § 150 CSP. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, pričom
žalobca nevyužil svoje právo na splnenie povinnosti tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť. Neobstojí

ani tvrdenie žalobcu o tom, že tunajší súd (konkrétne aj zákonný sudca) v obdobných či dokonca
zhodných konaniach žalobám už vyhovel (čo aj musel urobiť, ak bola splnená povinnosť podľa § 150
CSP). Rovnako tak niektoré žaloby aj zamietol a práve s poukazom na § 150 CSP.

12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej

žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť
za služby, kedy a či vôbec bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015 (od dátumu
doručenia sa potom odvíjajú všetky ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy
došlo k účinkom vyvolaným odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom
žalobca nárok na úroky z omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na

základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne
skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na nezrovnalosti uvedené
v odstúpení od zmluvy a v samotnej žalobe. Kým v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie
služieb za obdobie od 1. 7. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 409,70 eura, v žalobe požaduje zaplatiť
poplatok vo výške 421,60 eura ale už za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014, pričom tento rozdiel

žalobca nijako nevysvetlil a nepodporil listinnými dôkazmi. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať
skutočnú výšku nezaplatených služieb a nie v každom inom písomnom právnom úkone požadovať
zaplatenie inej sumy a za iné obdobie.

13. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané

zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. XXXXXXXXXX (vo výške 59,- eur) a dekódovacia
karta č. 1709020708 (vo výške 20,- eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu
(táto nejasnosť nebola odtránená ani vyjadreníám žalobcu , že požaduje náhradu hodnoty zariadení
(č. l. 59 spisu), pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto
sumy sú uvedené ako zmluvná pokuta. Navyše cenník je platný od 20. 1. 2014, pričom zmluva bola

uzatvorená dňa 19. 12. 2012 a dodatok k nej dňa 17. 12. 2012.

14. Z predloženej zmluvy vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby boli aktivované
dňom 17. 12. 2012 (resp. 22. 3. 2012 alebo 1. 1. 2013, 22. 3. 2012, nie je však súdu jasné, ako sa
mohli dohodnúť na aktivácii služieb predo dňom uzatvorenia zmluvy?), pričom odporca si objednal

služby SatroNet Bacis a Junior, Digitálna TV. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa dohody o
poskytovaní služieb, najneskôr do 21. 4. 2013, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy
odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 (???). Súdu taktiež nie je jasné, ako mohli zmluvné strany dňa 17. 12.
2012 uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola uzatvorená až dňa 19. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXX (???).

15. Tieto sporné tvrdenia boli prezentované už v rozsudku zo dňa 12. 7. 2016, žalobca ich však do
dňa opätovného rozhodnutia súdu nijako neobjasnil. Súd bol pripravený na vytýčenom pojednávaní
tieto sporné skutočnosti odstrániť, avšak žalobca sa nedostavil. Súd nemá povinnosť opätovne
odročiť pojednávanie a opätovne predvolať žalobcu na objasnenie skutkového stavu a následne jehopreukázanie dôkazmi. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na

predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 351/2011 Z.z.).

17. Ak popri platbách za poskytnuté služby si žalobca uplatnil aj náhradu za nevrátené zariadenia, bolo

jeho povinnosť riadne skutkovo objasniť a náležite aj preukázať, prečo potom v cenníku (ktorý považuje
za platný aj napriek tomu, že bol vyhotovený neskôr ako vznikol zmluvný vzťah; v čase uzatvorenia
zmluvy - 19. 12. 2012 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený k zmluve!) požaduje z tohto
istého titulu zmluvnú pokutu, pritom v rovnakej výške, ako náhradu.

18. Na základe uvedeného súd žalobu opätovne zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu
preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi,
preto žalobca neniesol dôkazné bremeno podľa § 150 CSP.

19. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Hoci bol

žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.