Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1P/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206529
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617206529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloletú G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa
rodičov: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. M.. A. XXXX/X a A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul.
A.. Z.. XXXX/XX o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú G. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej G.
sumou 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

s účinnosťou od 01.12.2017.

II. Zročné výživné otca na maloletú G. U. za obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2018 činí sumu 500 eur,
ktorú súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty
výhody splátok.

III. Súd upravuje styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny
víkend v mesiaci v sobotu v čase od 9.30 hod. do 13.00 hod. a od 14.30 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu v
rovnakom čase s tým, že otec si prevezme maloletú v mieste bydliska matky, kde ju matke po skončení
styku odovzdá.

IV. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa svojím písomným návrhom osobne podaným na tunajší súd
dňa 28.11.2017 domáhala, aby súd zveril mal. G. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným
v sume 230 eur mesačne od 01.11.2017. Vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že sa s otcom
dieťaťa rozišli a nevedia sa dohodnúť na úprave práv a povinností k dieťaťu.

2. Matka vypočutá pred tunajším súdom uviedla, že otec naposledy navštívil dieťa pred 3 týždňami.
Maloletá s ním nechcela odísť, prežíva teraz nejakú separačnú úzkosť, keď nie je s ňou. Snažila sa,

aby si dieťa vybudovalo s otcom vzťah, aby si zvyklo na stretávanie. Posledné 2 týždne fungujú s otcom
dieťaťa bez hádok. Mal možnosť prísť za malou aj minulý víkend, no neprišiel, povedal, že to bude riešiť
až po súde. V polovici decembra jej uhradil výživné za november vo výške 100 eur aj za december
zaplatil 100 eur, rovnako za január, čiže od podania návrhu otec spolu uhradil 300 eur ako výživné. Je namaterskej dovolenke, zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, poberá rodičovský príspevok vo
výške 213,20 eur a rodinné prídavky 23,52 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Je slobodná a žije s
mal. dieťaťom v mestskom byte, kde platí nájomné 220 eur, plyn 5 eur, elektriku 20 eur, všetko mesačne,

televíziu 61,42 eur štvrťročne, koncesionárske poplatky 4,60 eura mesačne. S mal. má výdavky na
stravu, lieky, keď je chorá, plienky, výdavky na kozmetické potreby. Čo sa týka oblečenia, dostávala 80%
oblečenia od kamarátky doposiaľ, no keďže dieťa dorástlo, nevie ako to bude teraz. Malá je dojčená,
kupuje jej aj hračky, nakoľko sa potrebuje vyvíjať, otec jej hračky nekupuje. Platí jej životné poistenie
vo výške 23,50 eur mesačne. Otec kupoval nad rámec výživného pre maloletú aj plienky. Žiada, aby

súd zaviazal otca platením výživného od 1.12.2017. Styk otca s maloletou prebieha, navrhuje, že otec
sa bude s mal. stretávať každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 09.30 hod. do 13.00 hod. a od
14.30 hod. do 19.30 hod.

3. Otec vypočutý pred tunajším súdom uviedol, že platil na dieťa spočiatku 365 eur mesačne, ale robil aj
nákupy. Nosil dieťaťu plienky a nebolo to jedenkrát, tiež vlhčené utierky. Matka dieťaťa ho stále tlačila,

aby zmenil prácu, ktorá mu potom nevyšla a nebol tam vyplatený. S matkou dieťaťa obnovili spolužitie od
marca, resp. apríla 2017 do augusta 2017 a žili v spoločnej domácnosti, no od augusta 2017 už nemal
ten príjem, aby dal matke tých 260 eur, musel si požičať. Napríklad keď mala malá meniny, celú oslavu
zafinancoval. To, že začal platiť 100 eur mesačne na malú, urobil preto, že mu matka nechcela dieťa
dávať. Dozvedel sa, že využívala peniaze na výživné aj pre seba a chodila po kaviarňach. Momentálne

pracuje ako živnostník, príjem má 1300 eur mesačne, platí si odvody do SP 256 eur mesačne, ZP 119,94
eur, býva u matky, ktorej prispieva sumou 60 eur mesačne, nakupuje stravu, spláca exekúciu 100 eur
mesačne, dlh SP 86,71 eura, dlh ZP 96,21 eura, pôžičku 326,17 eura mesačne. S matkou dieťaťa sú v
kontakte, vždy sa dohodnú na stretnutí s maloletou. Stretáva sa s ňou aj v týždni, keď mu to dovoľuje
práca. Tiež kupuje veci malej, máva ju počas víkendu a zabezpečuje jej potrebné veci. Čo sa týka jeho

zárobku, tento nie je fixný, je pohyblivý, závisí od toho, či má voľno. S úpravou styku súhlasil.

4. Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že odporúča maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať
platením výživného podľa majetkových možností a schopností obidvoch rodičov veku a odôvodnených

potrieb mal. dieťaťa. Styk otca s mal. dieťaťom upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal.
G. každý párny víkend v mesiaci v sobotu v čase od 09.30 hod. do 13.00 hod. a od 14.30 hod. do 19.30
hod. a v nedeľu v rovnakom čase s tým, že otec si prevezme maloletú v bydlisku matky, kde ju matke
po skončení styku odovzdá. Matka bude povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy: návrh
zo dňa 28.11.2017, správu mesta Topoľčany , správu Daňového úradu Nitra, správu z ÚPSVaR,
správu zamestnávateľa otca LITO SAFETY, s.r.o. , mzdový list, doklady otca, správu ÚPSVaR a RPPS
Topoľčany, doklady matky, pripojený spis 9P/18/2017 a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletá G. U., nar. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského zväzku rodičov A. U., nar.
XX.XX.XXXX a R. C., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletej sa rozišli a nežijú v spoločnej domácnosti.
Mal. G. je dojčená, žije s matkou, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, je s ňou na
materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur a rodinné prídavky 23,52
eur mesačne. Výdavky na maloletú predstavujú plienky, detská kozmetika, oblečenie, strava. Matka

maloletej platí životné poistenie vo výške 23,55 eur mesačne. Matka spolu s mal. bývajú v mestskom
byte, kde matka hradí nájomné vo výške 220 eur mesačne, plyn 5 eur mesačne, elektrinu 20 eur
mesačne, Satro 61,42 eur štvrťročne, koncesionárske poplatky 4,64 eur mesačne. Otec mal. prispieva
na jej výživu 100 eur mesačne, kupoval aj plienky.

7. Otec je živnostník, jeho príjem predstavuje 1 300 eur mesačne, platí si odvody do SP 256 eur
mesačne, ZP 119,94 eur. Býva s matkou, kde prispieva na náklady na bývanie 60 eur mesačne. Spláca
exekúciu 100 eur mesačne, dlh SP 86,71 eur mesačne, dlh ZP 96,21 eur mesačne, pôžičku 326,17 eur
mesačne. Podľa jeho vyjadrenia spočiatku prispieval na maloletú sumou 365 eur mesačne, neskôr 260
eur mesačne a od 11/2017 prispieva sumou 100 eur mesačne, pretože mu matka mal. nechcela dávať.

Kupoval aj hygienické potreby pre maloletú, financoval jej oslavu menín.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z. ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §

25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľaodseku,súdupravístykrodičovsmaloletýmdieťaťomvrozhodnutíorozvode;toneplatí,akrodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne,
pretože v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti
rodičov k maloletej G. U., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia dieťaťa nie sú manželia, nežijú spolu, pričom
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky.
Preto súd návrhu matky vyhovel a maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec

mal. dieťaťa. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na úprave styku otca s mal. dieťaťom, spolupracovali
a v intenciách ich dohody súd aj upravil stretávanie otca s mal. G.. Pri určovaní výšky vyživovacej
povinnostisúdprihliadolnamomentálneschopnostiamožnostiotca,ktorýježivnostník,jehopríjemjevo
výške 1 300 eur mesačne, aj keď otec uviedol, že je to pohyblivý príjem. Súd bral do úvahy pri určovaní
vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, potreby

maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že celodennú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, pretože
ide o dieťa útleho veku, ktoré je dojčené a plienkované. Sám otec sa v priebehu konania vyjadril, že
spočiatku platil na dieťa vyššie výživné (365 eur, 260 eur), sumu 100 eur začal platiť kvôli tomu, že
matka mu odmietla dieťa dávať. Tu súd dáva do pozornosti otca, že výživné na dieťa nie je odplataza stretávania sa s dieťaťom a naopak. Otec tiež argumentoval tým, že má exekúciu a spláca dlh na
zdravotné a sociálne poistenie, tieto výdavky otca však nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou,
preto súd s poukazom na tieto skutočnosti zaviazal otca prispievať na výživu mal. G. sumou 200 eur

mesačne. Navyše je potrebné si uvedomiť, že potreby dieťaťa sa so zvyšujúcim vekom budú neustále
zvyšovať. Keďže počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od 01.12.2017, tak ako žiadala matka, za
obdobie od 01.12.2017 do 30.04.2018 vzniklo otcovi zameškané výživné v sume 500 eur, ktoré mu
súd povolil splácať v splátkach 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. S poukazom na uvedené skutočnosti súd

rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z.z. )
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.