Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117203698
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117203698.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľa B. L., nar. XX. 6. XXXX, bytom P. P., R. 8, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou J.. D.
R., nar. XX. 6. XXXX, bytom I., V. XXX a manželky R. L., rod. Q., nar. 1. 3. XXXX, trvale bytom P. P.,
t. č. bytom P. P., Q. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletému I. L., nar. XX. 2. XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený opatrovníkom G.
P. P., takto

r o z h o d o l :

T. manželstvo navrhovateľa B. L., nar. XX. 6. XXXX a manželky R. L., rod. Q., nar. 1. 3. XXXX uzavreté
dňa XX. XX. XXXX v P. P., zapísané v knihe manželstiev R. úradu P. P., vo zväzku XX, ročník XXXX,

na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
I. L., nar. XX. 2. XXXX v tomto znení:

Maloletý I. L. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať,
spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého I. L. výživným vo výške 90 € mesačne, vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk matky s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 22. 2. 2017 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že neplní

žiadnu zo svojich funkcií. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že okrem menších
nedorozumení ich manželstvo bolo pomerne harmonické až do r. 2015, t. j. do narodenia maloletého.
Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva je skutočnosť, že manželka niekoľkokrát bezdôvodne
opustila spoločnú domácnosť bez akýchkoľvek informácií o sebe.

2. Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu, že už skoro rok nežijú s
navrhovateľom v spoločnej domácnosti, na obnovení spolužitia s navrhovateľom nemá záujem pretože

má novú známosť.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svojúčel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní
a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to

funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia odo dňa 6. 2. 2017 nežijú
v spoločne domácnosti a od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod
domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu,
výživu maloletého, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Vo vzťahu účastníkov konania
absentuje akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na ktorých je založený každý
partnerský vzťah. Účastníci konania uzatvárali manželstvo po krátkodobej 2-mesačnej známosti bez

toho aby dostatočne poznali svoje názory, povahy, čo malo za následok vznik nedorozumení, ktoré
manželka navrhovateľa riešila odchodmi zo spoločnej domácnosti a nadviazaním mimomanželského
vzťahu s iným mužom, s ktorým po dobu 5 mesiacov aj žije v spoločnej domácnosti. Súd za príčinu
rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností čas po rozvode k maloletému tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti otca,
ktorý bude oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, matka sa zaviaže prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 90 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca,
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk matky s maloletým sa neupraví.

6. Opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého.
Otec sa o maloletého vzorne stará, nebráni matke v stretávaní sa s maloletým. Rodičmi navrhnutú
dohodu doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že neodporuje zákonu a záujmom maloletého.

7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10.Oddobyakorodičianežijúvspoločnejdomácnostiosobnústarostlivosťomaloletéhonasebaprevzal
otec, ktorú za pomoci svojich rodičov z dôvodu, že pracuje v 3-zmennej prevádzke zvláda. Matka
potvrdila, že zo strany otca je o maloletého riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti omaloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu
maloletého. V domácnosti otca má maloletý vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim.
Od októbra 2017 matka žiadnym spôsobom nebola v kontakte s maloletým, o maloletého neprejavila

záujem, nepožadovala od otca informácie o maloletom. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že
ohľadom maloletého nekomunikujú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru,
že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
otca, ktorý bude oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach je plne
v jeho záujme, neodporuje zákonu. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadol na

skutočnosť, že otec je z rodičov ten, ktorý dáva súdu väčšiu záruku v zabezpečovaní riadnej starostlivosti
o maloletého, zotrvanie maloletého v domácnosti ktorá mu je známa.

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade matke súd vychádza z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb
maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov matky. Vykonaným dokazovaním mal súd

preukázané,žemaloletýmá4roky,navštevujeMŠdoktorejsamesačneuhrádzastravné26€apoplatok
14 €. Polročne sa uhrádza sponzorské 20 €. Ročne sa maloletému uhrádza poplatok za pomôcky 20 €.
Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nemá žiadne krúžky. Maloletý spolu s otcom
býva v 3-izb. byte u starých rodičov. Otec na bývanie a stravu mesačne prispieva do domácnosti sumou
200 €. Matka maloletého v súčasnosti žije spolu s priateľom v 1-izb. prenajatom byte, za ktorý sa uhrádza

dohodnutý nájom vo výške 300 €. Otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 139
€, okrem toho je zamestnaný a podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo
výške 539,08 €. Matka maloletého dosahuje podľa potvrdenia zamestnávateľa príjem vo výške 368,79
€. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav
mal zato, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, právu

maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods.
2 posledná veta Zákona o rodine a zároveň maloletý bude mať takto určeným výživným zachované
životné minimum, na ktoré má zásadné právo.

12. O neupravení styku matky s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu,

že matka o maloletého neprejavuje záujem ako je možné od rodiča dôvodne očakávať a preto nevznikla
ani potreba úpravy styku matky s maloletým.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci

(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné

priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie

sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v
znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.