Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113228378.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne X. Q., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX,
P. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená advokátom JUDr. Martin Kirňak, so sídlom Hlavná 29, 080
01 Prešov, proti žalovanému J. H., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX, XXX XX Q., o určenie priebehu hraníc
- trovy konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/66/2013-161

zo dňa 12. septembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku II. a III.

II. Stranám konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobkyňa Helena Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX j e výlučným vlastníkom
pozemku nachádzajúceho sa v okrese Y. v obci Q., kat. územie Q. a to novovytvorenej parcely CKN č.
XXX/X, druh pozemku, záhrada o výmere XXX m2, vytvorenej z parcely CKN č. XXX, geometrickým
plánom číslo XX/XXXX zo dňa 03.01.2016, vyhotoveným S.. J. P. a overeným Okresným úradom Prešov,
kat. odborom pod číslom G-22/2016 dňa 15.01.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

III. Slovenská republika, Okresný súd Prešov, m á proti žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 137, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok, § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 134
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaním po jeho úprave, z dôvodu vyhotovenia
znaleckého posudku a geometrického plánu domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku
špecifikovaného v žalobe. Súd prvej inštancie mal za to, že na požadovanom určení bol naliehavý právny

záujem, pretože iba toto určenie mohlo spoľahlivo odstrániť rozpory medzi stranami týkajúce sa hranice
medzi ich parcelami uvedenými v žalobe. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že vlastníkom
novovytvorenej parcely je žalobca, z dôvodu, že pôvodné oplotenie do jeho odstránenia žalovaným
správne zobrazovalo vlastnícku hranicu. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalobca, preto má
právo na náhradu trov konania od žalovaného 100%. Napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii názor
katastrálneho orgánu ako aj geodetický elaborát spoločnosti GeoBAN zotrvával striktne na správnosti

vymerania spornej hranice protokolom o vytýčenie hranice pozemku z júna 2009 napriek tomu, že musel
maťminimálneodôvodnenépochybnostiotom,ževytýčeniehranicepozemku,ktorésidalurobiťnemusíbyťsprávne.Tútopasivitužalovaného,resp.tvrdohlavézotrvávanienahranicivymeranejmuvjúni2009,
ktoré si dal urobiť a ktoré sa mu hodilo, keďže zväčšovalo jeho pozemok, považuje súd za rozhodujúce
pre priznanie, či nepriznanie náhrady trov konania, pretože postoj žalovaného spôsobil, že žalobca

musel podať žalobu na súd, aby sa spornosť hranice odstránila. U žalovaného nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa jeho sociálnymi, majetkovými alebo inými pomermi, súd považuje za potrebné
aplikovať základnú zásadu náhrady trov konania v spore, a to zásadu úspechu. Keďže bol žalovaný v
konaní neúspešný a trovy znaleckého dokazovania boli preddavkované štátom, súd zároveň rozhodol
tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči úspešnému žalovanému.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti II. a III. výroku. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a k) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že obidve strany sporu nadobudli svoje vlastnícke právo po svojich právnych
predchodcoch. Títo vychádzali zo skutočnosti, ktoré boli v minulosti riadne zaevidované na príslušnom
úradeštátu,ktorýbymalbyťgarantomsprávnostitamuvádzanýchúdajovpokiaľsanepreukážeopak.Je

nesporné, že žalovaný chcel reálne zosúladiť právny stav so stavom skutočným. Poukázal na vyjadrenie
súdneho znalca na konaní zo dňa 12.10.2015, kde uviedol, že v uvedenom prípade ide o geodetickú
chybu urobenú nezávisle od predchádzajúcich alebo terajších vlastníkov. Namietal, že uvedený prípad
predstavuje učebnicový príklad, kedy sa ustanovenia § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), v súčasnosti § 257 C.s.p., môžu použiť. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok zmenil tak, že: II. Žalobkyňa nemá voči žalovanému právo na náhradu trov konania a III.
Slovenská republika, Okresný súd Prešov, má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, resp. aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako
aj s dôvodmi tam uvedenými.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že sa žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 01.10.2013 domáhala
určenia priebehu hraníc pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Q., bližšie špecifikovaných v petite žaloby.
Prílohou podanej žaloby bolo geodetické zameranie a technická správa spoločnosti GeoBAN, s.r.o.,
z ktorej vyplýva, že pri mapovaní THM v r. 1971 došlo k chybe pri určení bodov, ktoré tvoria hranicu

medzi pozemkami. Po kontrolnom meraní skutkového stavu v teréne navrhol Správe katastra, aby sa
v konaní priklonila k ich zameraniu sporných hraníc pozemkov. Dňa 07.08.2012 bola Správou katastra
Prešov vyhotovená odpoveď na žiadosť o revíziu zamerania hranice, v ktorej bolo uvedené, že zákres
parciel na katastrálnej mape nie je v súlade so zákresom parciel v náčrte o miestnom šetrení. Podľa
rozdeľovníka bola odpoveď doručovaná žalobkyni a žalovanému. Uznesením zo dňa 28.l1.2014 bola

pripustená zmena petitu návrhu žalobkyne. Uznesením zo dňa 28.10.2014 bol ustanovený znalec z
odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria S.. J. P.. Dňa 12.05.2015
bolvypracovanýznaleckýposudokS..J.P.,zktoréhovyplýva,žerajónvrámcitechnicko-hospodárskeho
mapovania bol určený správne, avšak pri kartografickom spracovaní dát a vynášaní polárnych prvkov
došlo k skráteniu zámery o pol metra. Uznesením zo dňa 09.11.2015 bola pripustená zmena petitu

návrhu navrhovateľky. Uznesením zo dňa 25.11.2015 bol S.. J. P. uložené, aby vyhotovil geometrický
plán, ktorý S.. J. P. vyhotovil dňa 15.01.2016.

9. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.

10. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa ustanovenia § 253 ods. 1 až 3 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s
ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a
strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží

povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v
lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

17. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

18. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko

kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného

zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z
08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

19. Z doslovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie

výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

20. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

21. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti dodáva, že z obsahu spisu a dostupných registrov nezistil
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na uvedený prípad. Ako správne uviedol
súd prvej inštancie, v uvedenom prípade sa na prvý pohľad javí, že sú tu dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, avšak vzhľadom na vedomosť žalovaného o pôvodnej hranici, na ktorej bol postavený plot

už pred rokom 1971, obsahu znaleckého posudku spoločnosti GeoBan, s.r.o. obsahu rozhodnutia
Správy katastra Prešov zo dňa 19.03.2012 zotrvával na Protokole o vytýčení hraníc, ktorý si nechal
vypracovať v roku 2009, o ktorom vzhľadom na pôvodnú hranicu pozemkov a vyššie uvedené závery
Správy katastra Prešov a spoločnosti GeoBan, s.r.o. musel mať vedomosť alebo minimálne pochybnosť,
že Protokol o vytýčení hraníc je pravdepodobne vypracovaný chybne. Napriek uvedenej skutočnosti

zotrvával na uvedenom Protokole o vytýčení hraníc a postavil nový plot mimo hranice, ktorá bola už
niekoľko desaťročí rešpektovaná. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa nútená domáhať sa svojho práva
podaním žaloby na súd prvého stupňa, čím jej vznikli v priebehu konania trovy, ktoré by inak nevznikli,
ak by bol žalovaný súčinný a snažil sa vzniknutý stav vyriešiť mimosúdne, teda už súdom prvého stupňa
spomínaným vypracovaním kvalifikovaného znaleckého posudku, z ktorého by vyplynulo, že Protokol

o určení hraníc pozemkov bol vypracovaný nesprávne, a teda svojím konaním zasahuje do vlastníctva
žalobkyne. Zároveň ani vzhľadom na majetkové, osobné, sociálne či iné pomery žalovaného nie sú
naplnené podmienky na aplikovanie ust. § 257 C.s.p., pretože u žalovaného nie sú zlé sociálne pomery,
je výlučným vlastníkom rodinného domu a ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Q..

22. K odvolaniu žalovaného voči III. výroku napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že o náhrade
trov štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. rozhoduje súd po 01.07.2016 podľa výsledku konania podľa
ust. § 255, resp. podľa ust. § 256 C.s.p., v spojení s § 253 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p., s tým, že o
samotnomnárokurozhodnesudcaaovýškesúdnyúradník. Vuvedenomprípadeodvolacísúdrozhodol
podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 C.s.p. tak, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z uvedeného dôvodu
a vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd potvrdil aj uznesenie o práve Slovenskej republiky,
Okresného súdu Prešov na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

23. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade

s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

24.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol a úspešnému žalobcovi trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán trovy odvolacieho

konania nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).