Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205784
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817205784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: N.

T., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XXX proti odporcovi: J. T., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XXX o určenie
manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 01.05.2017 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
platením manželského výživného v sume 5 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom
12/2016. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 04.12.2004, z manželstva

pochádza jedná dcéra. Aj keď ich manželstvo trvá, nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca na
domácnosť a na dieťa neprispieva. Ona je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Navrhovateľka vo veci
sa bližšie k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerov ani na výzvu súdu nevyjadrila.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom,

potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi, správou Sociálnej poisťovne z 11.08.2017, potvrdením
o poberaní dávok, rodinných prídavkov, potvrdením o evidencii uchádzačov o zamestnanie, správou
Sociálnej poisťovne, správami o pobyte odporcu a pripojeným spisom tun. súdu sp.zn. 6P/110/2017.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je

zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo T. Q., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod
poradovým číslom XXX.

6. Z potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi vyplýva, že navrhovateľka poberala v roku 2017
dávky v hmotnej núdzi naposledy vo výške 268,30.

7. Zo správy ÚPSVaR z 11.08.2017 a potvrdení vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii

uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti a prídavky
na deti prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým je obec Č.. Odporca nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky a príspevky vyplácané úradom. Menovaný boldo 30.04.2017 spoločne posudzovanou osobou pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá bola
vyplácaná navrhovateľke.

8. Zo správy Sociálnej poisťovne z 22.08.2017 vyplýva, že navrhovateľka nie je evidovaná v registri
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako
zamestnanec ani ako SZČO. Nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, dôchodku ani žiadnej
inej dávky. Odporca nie je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec ani ako SZČO. Nie je poberateľom dávky v

nezamestnanosti, dôchodku ani žiadnej inej dávky.

9. Z potvrdení o evidencii uchádzačov o zamestnanie vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 19.02.2013.

10. Navrhovateľka ako aj odporca sa vo veci k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom

nevyjadrili.

11. Z pripojeného spisu sp.zn. 6P 110/2017 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 31.08.2017 súd zveril mal. P.
T.Ú., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal platením výživné na mal. dieťa vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu,

vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc decembrom 2016. Dlžné výživné
na mal. dieťa za obdobie od 01.12.2016 do 31.08.2017 v sume 245,88,- EUR súd povolil otcovi uhrádzať
v mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom
straty výhody splátok.

12. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že rodičia maloletého dieťaťa žijú oddelene a otec na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieva. Otec
neprejavuje o maloleté dieťa žiadny záujem. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.
Otca zaviazal platením výživného prihliadnuc na vek, potreby maloletého dieťaťa, v minimálnej výške,
t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného

predpisu, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc decembrom 2016, v
zmysle návrhu matky. V konaní nebol preukázaný súčasný príjem otca maloletého dieťaťa, ktorý je však
napriek tomu povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v minimálnej výške stanovenej
zákonom. Takéto minimálne výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové
pomery. Určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. Súd rozhodol a dlžnom výživné na maloleté

dieťa za obdobie od 01.12.2016 do 31.08.2017 v sume 245,88,- EUR súd povolil otcovi uhrádzať v
mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom
straty výhody splátok. Styk otca s maloletým dieťaťom súd v zmysle návrhu matky neupravoval, nakoľko
otec sa s maloletou nekontaktuje a matka otcovi v styku s maloletou dcérou brániť nebude.

13. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní

o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

15. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia
povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových ,
zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia upravia
túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného
z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto aktívnu

legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň
druhého manžela, respektíve ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je manžel a preto
táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto, ak manželstvo
zanikne, napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno
priznať najskôr len od začatia súdneho konania.

17. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z
manželov svoju povinnosť neplní. Aké so osobné, majetková a zárobkové pomery manželov. Akú sú
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí
zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou
práce, spôsobom života a zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj otázkou starostlivosti

o domácnosť.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

19. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú zatiaľ manželia, ktorí nežijú v spoločnej
domácnosti, čo vyplýva len návrhu a pripojených spisov. Navrhovateľka je nezamestnaná a vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. V minulosti poberala dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok.
Svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj potreby v súvislosti s podaným návrhom na určenie
manželského výživného v sume 5 eur nijako nepreukázala a neodôvodnila. Na pojednávanie opakovane

neprišla.

20. Čo sa týka odporcu, taktiež nebolo preukázané, aký má príjem, výdavky za obdobie posledných 6
mesiacov, aké sú jeho majetkové pomery, vo veci sa nevyjadril. Súd jeho pomery zistil len z pripojených
spisov a vyžiadaných správ, ktoré sú staršieho dáta. Z nich bolo zistené, že taktiež nepoberá žiadne

dávky ani príspevky vyplácané ÚPSVaR a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa správy Sociálnej poisťovne tiež nie je vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia ani ako SZČO a nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti.

21. Po preskúmaní majetkových pomerov účastníkov, tak ako je vyššie uvedené, súd dospel k záveru,

že životná úroveň a majetkové pomery oboch manželov je teda v zásade rovnaká a preto v zmysle
citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie vyživovacej povinnosti.
Iné skutočnosti v konaní neboli súdom a účastníkmi konania preukázané. Navrhovateľka v konaní
dôvodnosť svojho návrhu na určenie manželského výživného ničím nepreukázala, neuniesla v tomto
smere dôkazné bremeno. Nepreukázala, aké sú jej mesačné výdavky a osobne, majetkové pomery,

zárobkové pomery, tieto súd zistil len z vyžiadaných správ. Tieto nepreukázal ani odporca. Preto súd
rozhodoval len podľa vyžiadaných a získaných správ, tak ako je to vyššie uvedené.

22. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného má súd prihliadnuť na odôvodnené potreby
oprávneného, toto navrhovateľka v konaní nijako nepreukázala, aké sú jej mesačné potreby, výdavky,

ktoré odôvodňujú priznanie výživného. V konaní nebolo preukázané, aké sú schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. V konaní nebolo preukázané taktiež to, že by takéto manželské výživne v
žiadanej sume bolo aj v možnostiach oprávneného, pričom obaja manželia majú zhruba rovnakú životnú
úroveň. To, že by bol odporca zamestnaný preukázané nebolo. Výživné na maloleté deti má prednosť
a toto bolo určené na sumu minimálneho zákonného výživného.

23. Súd preto po vykonanom dokazovaní s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrh
navrhovateľky ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.