Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010565
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116010565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacichA..A.G.aE..C.E.,vtrestnejveciobžalovanýchH.S.C.R..,stíhanýchprezločinúverového
podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 02. 11. 2017,
t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ H. S., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom R. - L., L. XX, prechodne bytom Š.X. X/
C, L. L.,

2/ A. X., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, bytom F. X, L. L.,

3/ R. R., nar. XX. XX. XXXX vo Veľkom Krtíši, trvale bytom H. X, L. L.,

uznávajú sa vinnými, že

obžalovaný H. S. dňa 19. 11. 2012 v Banskej Bystrici, Horná 1, v priestoroch Pošty 1 s Poštovou bankou
a.s. Bratislava uzavrel návrh zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, pôžičku na bývanie vo výške 12 050
Eur, kde v tom čase s ním prítomná obžalovaná A. X. v časti C „vlastník nehnuteľnosti“ návrhu zmluvy
o úvere uviedla meno H. X., jej rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo mobilného telefónu a
adresu trvalého bydliska L. L., P. X, v časti podpis vlastníka nehnuteľnosti vyhotovila podpis H. X., hoci
táto uzatvárania návrhu zmluvy o úvere účastná nebola, obžalovaná R. R., ako osoba oprávnená konať

za Poštovú banku umožnila takto získať úver osobám, ktoré nespĺňali podmienky na jeho poskytnutie,
nepostupovala v zmysle bankou nastavených procesov pre sprostredkovanie bankových produktov a
nevykonala identifikáciu a overenie identifikácie žiadateľa ako aj vlastníka nehnuteľnosti, za ich fyzickej
prítomnosti predložením originálu dokladu totožnosti a vyhotovením kópie týchto dokladov, následne
poskytnutý úver nebol riadne splácaný, čím vznikla Poštovej banke a.s., Bratislava, Dvořákovo nám. 4,
IČO: 31 340 890 škoda v celkovej výške 11 809,-Euro,

teda

obžalovaní H. S., A. X. C. R. R.

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchaliobžalovaní H. S., A. X. C. R. R.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,

Za to sa o d s u dz u j ú:

obžalovaní H. S., A. X. C. R. R.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní H. S., A. X. C. R. R. spoločne a nerozdielne
spoločnosti Bencont Collection, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692
povinní nahradiť škodu vo výške 10 078,-eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodená spoločnosť Bencont Collection, a.s. so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal obžalobu na obž. H. S. a obž. A. X. za
spáchanie zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obž. R. R. za spáchanie zločinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mali spáchať tým, že

obž. H. S. dňa 19.11.2012 v Banskej Bystrici, Horná 1, v priestoroch Pošty 1 s Poštovou bankou
a.s. Bratislava uzavrel návrh zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, pôžičku na bývanie vo výške 12.050
Eur, kde v tom čase s ním prítomná obž. A. X. v časti C „vlastník nehnuteľnosti“ návrhu zmluvy o
úvere uviedla meno H. X., jej rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo mobilného telefónu a
adresu trvalého bydliska L. L., P. X, v časti podpis vlastníka nehnuteľnosti vyhotovila podpis H. X., hoci

táto uzatvárania návrhu zmluvy o úvere účastná nebola, obž. R. R., ako osoba oprávnená konať za
Poštovú banku umožnila takto získať úver osobám, ktoré nespĺňali podmienky na jeho poskytnutie,
nepostupovala v zmysle bankou nastavených procesov pre sprostredkovanie bankových produktov a
nevykonala identifikáciu a overenie identifikácie žiadateľa ako aj vlastníka nehnuteľnosti, za ich fyzickej
prítomnosti predložením originálu dokladu totožnosti a vyhotovením kópie týchto dokladov, následne

poskytnutý úver nebol riadne splácaný, čím vznikla Poštovej banke a.s., Bratislava, Dvořákovo nám. 4,
IČO: 31 340 890 škoda v celkovej výške 15.488,44 Euro, ktorá pozostáva z istiny vo výške 11.771,89
Euro a nezaplatených úrokov vo výške 3.716,55 Euro.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 29. 09. 2016 sp. zn. XT XX/XXXX obžalovaných H.

S., A. X. C. R. R. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože žalovaný skutok
nebol trestným činom.

Na odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením zo dňa 09. 02. 2017 sp. zn.
4To 11/2017 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 09. 2016 sp. zn. 2T 48/2016 v celomrozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že mu vytkol, že skutkový stav,
ktorý okresný súd zistil správne, dobre nevyhodnotil.

Vzhľadom na skutočnosť, že predseda senátu JUDr. Peter Pulman od 01. 02. 2017 prestal byť sudcom
Okresného súdu Banská Bystrica, predmetná vec bola podľa rozvrhu práce platného pre rok 2017
a opatrenia predsedu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 01. 2017 Spr XXX/XX (č.l. 525)
náhodným výberom pridelená na rozhodnutie novému predsedovi senátu JUDr. Petrovi Philadelphymu,
ktorý u procesných strán zisťoval s poukazom na § 277 ods. 5 Tr. por., či vzhľadom na zmenu v osobe

predsedu senátu a prísediacich súhlasia s touto zmenou, resp. či žiadajú zopakovať celé dokazovanie,
k čomu obžalovaní uviedli, že na tom netrvajú, na základe čoho potom predseda senátu vykonal
dokazovanie len oboznámením podstatného obsahu doteraz vykonaného dokazovania a na základe
neho potom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný H. S. uviedol, že potreboval finančné prostriedky na splatenie dlhov, a preto sa obrátil na

A. X., ktorú už predtým poznal, nakoľko táto mala skúsenosti s úvermi. Ona mu povedala, že Poštová
banka mala v tom čase nejakú výhodnú akciu. Všetko za neho vybavovala A. X.. Požiadal o úver vo
výške 12.300 Eur, pracovníčka Poštovej banky im povedala, že dobre, že to mu vyjde, že ručiteľ nie
je potrebný. Malo ísť o spotrebný úver bez ručiteľa a splátky mali byť mesačne v sume cca 40-50 Eur. S
tým súhlasil a pracovníčka Poštovej banky (obžalovaná R.) s ním spísala žiadosť o úver, teda vypísala

na žiadosť jeho osobné údaje. Okrem občianskeho preukazu predložil ešte výplatné pásky zo svojho
zamestnania za posledné dva mesiace. Nakoľko na adrese trvalého bydliska nebýva uviedol ako svoju
korešpondenčnú adresu miesto svojho prechodného pobytu, kde má byt v nájme jeho matka a súčasne
spomenul, že plánuje odísť pracovať do zahraničia, pričom pracovníčka banky z týchto dôvodov chcela
ešte inú adresu, kde by sa mu mohla posielať pošta. A. X. to zariadila tak, že uviedli adresu jej svokry H.

X., telefonovala svokre, ktorá s tým súhlasila a jej manžel potom do banky doniesol prefotený občiansky
preukaz H.Š. X.. Žiadosť o úver podpísal on a A. X. za H. X.. A. X. sa pritom podpísala nečitateľne, na
čo pracovníčka Poštovej banky reagovala tak, že musí vyplniť novú žiadosť a tak im predložila prázdny
papier s tým, aby ho obaja podpísali, že ona to potom dodatočne prepíše, pretože ako povedala, teraz
nemá čas, musí niekam ísť. Obaja teda podpísali nevyplnenú žiadosť. Potom mu domov prišla zmluva

na úver 12.050 Eur a peniaze na účet, ktorý mu bol v tejto súvislosti zriadený. Na rozdiel od toho, čo im
povedala pri podávaní žiadosti pracovníčka banky však v tejto zmluve boli určené splátky cca 170 Eur,
čo bolo pre neho veľa. Nejaké splátky aj zaplatil, potom mu to však nevychádzalo. Odišiel aj pracovať
do ČR, ale tam ho oklamali a nevyplatili a vrátil sa späť.

K samotnej zmluve o uviedol, že pokiaľ sa týka prvej žiadosti, tam nebol vypísaný vlastník nehnuteľnosti
ani adresa nehnuteľnosti, tiež malo ísť o spotrebný úver a nie pôžičku na bývanie a samozrejme, že
splátky mali byť nižšie do 50 Eur mesačne. Na otázku, že pri takýchto splátkach by predsa ten úver
nemohol splatiť uviedol, že si to neprepočítaval.

Obžalovaná A. X. vypovedala v podstate zhodne ako obžalovaný H. S. s tým, že v minulosti pracovala
8 rokov ako finančný poradca a asi to bol dôvod, že ju otec obžalovaného poprosil, či nie je možné pre
neho vybaviť nejaký úver. Vedela, že v Poštovej banke mala byť nejaká akcia na spotrebné úvery a
tak im odporučila túto banku. Obžalovanú R. nepoznala. Na rozdiel od obž. S. uviedla, že tento si to
musel pomýliť, pretože splátka úveru mala byť okolo 100 Eur, a to 2 krát po 50 Eur, pretože sa ten úver

mal rozdeliť. Keď obžalovaná R. uviedla, že potrebuje ešte druhú korešpondenčnú adresu spýtala sa
telefonickysvojejsvokry,čimôžudaťjejadresusčímtátosúhlasilaajejmanželpotomdobankydoniesol
jej prefotený občiansky preukaz a doklad o úhrade SIPO na tento byt. Takisto, ako obžalovaný S. uviedla,
že najprv bola vyhotovená jedna žiadosť´. Na tejto bola ona uvedená ako vlastník nehnuteľnosti, pretože
byt H. X. kúpila ona s manželom a brali si na to úver, ale ešte nebol na nich prepísaný, pričom mali v

tomto spory so svokrou, lebo tá ho chcela prepísať na ich deti. Nakoľko sa na túto žiadosť podpísala
nečitateľne, pracovníčka banky povedala, že musí podpísať nový papier, a to čitateľne, ktorý podpísala
prázdny svojím menom s tým, že pracovníčka banky niekam musela ísť a povedala im, že to vypíše
dodatočne sama. Prázdny papier podpísal aj H. S..

Následne po čase jej volala svokra, že jej z banky prišli papiere, že má zaplatiť úver a keď zisťovala v
banke čo to má znamenať, vtedy zistila, že vlastník nehnuteľnosti sa uvádzal nie kvôli korešpondenčnej
adrese H. S., ale mal byť vlastne ručiteľom na splácanie úveru, o čom vôbec neboli poučení a následnesvokra aj za to podala trestné oznámenie, že ona žiadny ručiteľský záväzok neprevzala a banka od
vymáhania voči nej ustúpila.

ObžalovanáR.R.využilasvojeprávoanevypovedalaanivprípravnomkonaní,anivkonanípredsúdom.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej Poštovej banky a.s. A.. B. X. uviedla, že pri uzavretí zmluvy
o úvere obžalovanému S. nebola prítomná a z písomností, ktoré má k dispozícii vie povedať, že
obžalovanému bol na základe jeho žiadosti dňa 20.11.2012 poskytnutý úver č. XXXXXXXXXX vo

výške 12.050 Eur. Správnym postupom pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru vo všeobecnosti
je, že klient riadne vyplní predtlačený formulár banky „Zmluva o úvere na bývanie“, kde uvedie
osobné údaje, kontaktné údaje, zamestnávateľa, dosiahnuté vzdelanie, rodinný stav. Zodpovedná
zamestnankyňa je povinná postupovať v zmysle bankou nastavených procesov pre sprostredkovanie
bankovýchproduktov,nazáklade čohojepovinnávykonaťidentifikáciuaoverenieidentifikáciežiadateľa
a vlastníka nehnuteľnosti za ich fyzickej prítomnosti a predložení originálu dokladu totožnosti a

vykonaním ich fotokópie. Vlastník nehnuteľnosti je na zmluve uvádzaný v prípade, ak žiadateľ, resp.
spolužiadateľ nemajú vosvojomvlastníctvenehnuteľnosť. Akbyžiadateľ spĺňalpodmienkuvlastníctva
nehnuteľnosti, nie je potrebné v časti „vlastník nehnuteľnosti“ uvádzať inú osobu. Klientka H. X. je na
zmluve uvedená ako vlastník nehnuteľnosti. V zmysle obchodných podmienok sa vlastník nehnuteľnosti
považuje aj za spoludlžníka, na základe čoho je osobou solidárne zaviazanou za zaplatenie pohľadávky

banky. Ak by pani X., ktorá je na zmluve uvedená ako vlastník nehnuteľnosti nesúhlasila s poskytnutím
úveru, banka by zmluvu neschválila. Banka z dôvodu podozrenia na podvod pozastavila vymáhanie
voči p. X. až do skončenia trestného konania.

Ďalej uviedla, že obžalovaná R. bola zamestnankyňou dcérskej spoločnosti banky PB partner v riadnom

pracovnom pomere a nevedela sa vyjadriť, či z toho titulu, že zabezpečila pre niekoho poskytnutie úveru,
mala z toho nejaký konkrétny finančný profit, iba vyslovila predpoklad, že áno.

Prvá strana je vlastne žiadosť klienta o poskytnutie úveru, ktorú vypĺňa žiadateľ o úver, pričom druhá
strana sa vypĺňa bankou po schválení úveru. Žiadateľ pri podaní žiadosti podpisuje na druhej strane túto

žiadosť. Pracovník banky odošle túto žiadosť na schválenie a ak je schválená, o výške schváleného
úveru a podmienkach splácania je klient informovaný telefonicky prípadne je táto informácia poskytnutá
pracovníkovi banky, ktorý žiadosť prijal a ten má informovať klienta. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť či
medzi informáciou klienta a podpisom zmluvy zo strany banky je nejaký čas, k čomu súd dodáva, že z
listín, ktoré na hlavnom pojednávaní oboznámil je preukázané, že žiadosť bola spísaná 19.11.2012, dňa

20.12.2012 banka schválila úver vo výške 12.050 Eur a v ten istý deň bola suma 11.809 Eur pripísaná
na účet obžalovaného, ktorý 11.000 Eur vybral v hotovosti dňa 21.12.2012 a obžalovaná R. uviedla,
že nakoľko bol úver schvaľovaný na ústredí banky v Bratislave, mal byť obžalovaný po jeho schválení
kontaktovaný pracovníkmi ústredia.

Na otázku predsedu senátu, že takto zo žiadosti nevyplýva, že by klient vedel o tom o aký úver žiada,
teda jeho výšku, podmienky splatenia, výšku mesačnej splátky, RPMN svedkyňa uviedla, že práve preto
má byť klient po schválení úveru informovaný telefonicky. V tomto prípade žiadateľ žiadal o úver 12.300
Eur, schválený bol vo výške 12.050 Eur.

Na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že banka solventnosť klienta pred schválením úveru zisťuje dopytom
na register bankových informácií a v informačnom systéme sociálnej poisťovne ohľadne výšky jeho
príjmu.

Svedkyňa uviedla tiež to, že predmetný úver je nutné považovať za úver bezúčelový, pričom vlastník

nehnuteľnosti je spoludlžníkom. Nevedela sa vyjadriť prečo nie je potom podpis vlastníka nehnuteľnosti
v časti spoludlžníka. Pokiaľ bola obžalovanému na účet poukázaná suma 11.809 Eur a nie 12.050 Eur
predpokladala, že išlo o poplatok za poskytnutie úveru, o ktorý bola suma ponížená. Z čoho vyplývala
výška poplatku sa nevedela vyjadriť.

Banka z titulu tejto úverovej zmluvy eviduje splátky z osobného účtu obžalovaného 2 krát po 173
Eur, potom úhradu súm 80,53 Euro, 92,47 Euro, 324,14 Euro a 367,86 Euro. Následne boli vykonané
zrážky zo mzdy obžalovaného S. 13 krát po 40 Eur. V zrážkach sa nepokračovalo, pretože pracovný
pomer obžalovaného sa skončil.Banka ku dňu hlavného pojednávania eviduje pohľadávku vo výške 17.642,38 Euro, ktorá pozostáva
zo sumy istiny 11.771,89 Euro, ďalej zo sumy 5.281,90 Euro, ktorá pozostáva z nezaplatených úrokov

a úrokov z omeškania a 588,59 Euro z titulu nezaplatených poplatkov, pričom svedkyňa sa nevedela
vyjadriť na otázku predsedu senátu o aké poplatky má ísť.

Svedkyňa H. X. využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať, nakoľko A. X. je jej nevestou.

Svedok Ľ. X. vo svojej výpovedi potvrdil, že ho kontaktovala manželka, aby išiel ku svojej matke a zobral
od nej jej občiansky preukaz, prefotil ho a kópiu doniesol do banky, čo aj urobil.

Z listinných dôkazov vyplynulo aj to, že obžalovaný žiadosť o poskytnutie úveru podal 19.11.2012. Dňa
20.11.2012 bol úver pripísaný na jeho účet v sume 11.809 Eur a 21.11.2012 obžalovaný podstatnú časť
pripísanej sumy vo výške 11.000 Eur vybral.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona prečinu úverového podvodu sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver
alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu.

Podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona prečinu úverového podvodu sa dopustí aj ten, kto ako zamestnanec, člen,
štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba, oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať
úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Podľa § 222 ods. 3 písm. a) Tr. zákona zločinu úverového podvodu sa dopustí ten, kto spácha čin

uvedený v ods. 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná R. R., ako osoba oprávnená
konať za Poštovú banku, a.s. Bratislava len spísala žiadosť o schválenie úveru v sume 12 300,-eur,

podľa výpovede obžalovaného S., so splátkami do 50,-eur, čo tvorilo prvú stranu úverovej zmluvy a
druhá strana úverovej zmluvy bola vyplnená Poštovou bankou, a.s. v Bratislave, kde boli doplnené údaje
o konečnej podobe schváleného úveru, ktorú však pred tým nevyplnenú žiadateľ o úver podpísal a čistá
bola odoslaná spolu s prvou stranou, teda so žiadosťou o úver Poštovej banke a.s. do Bratislavy. Žiadosť
bola spísaná 19. 11. 2012 a 20. 12. 2012 banka úver v sume 12 050,- eur schválila a v ten istý deň bola

z tejto sumy pripísaná na účet obžalovaného S. čiastka 11 809,-eur, ktorý z nej dňa 21. 12. 2012 vybral
hotovosť 11 000,-eur a minul ju pre vlastné potreby. Obžalovaná A. X. v časti C „vlastník nehnuteľnosti“
návrhu zmluvy o úvere uviedla meno H. X., jej rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo mobilného
telefónu a adresu trvalého bydliska L. L., P. X, v časti podpis vlastníka nehnuteľnosti vyhotovila podpis
H. X., hoci sa táto spisovania návrhu zmluvy o úvere preukázateľne nezúčastnila.

Predpokladom trestnej zodpovednosti obžalovaných za prečin resp. zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1-3 Tr. zákona je platná úverová zmluva. Aby vznikla platná úverová zmluva, musel by byť
súlad medzi žiadosťou o poskytnutie úveru a samotným schváleným úverom, čo sa v danom prípade
nestalo, pretože obžalovaný S. požiadal o úver v sume 12 300,-eur a následne mu bol schválený úver

len v sume 12 050,-eur (reálne mu však na účet prišlo len 11 809,-eur, čo podľa vyjadrenia poškodenej
pravdepodobne súviselo s poplatkami za poskytnutie úveru), s mesačnými splátkami po 173,-eur, oproti
nim požadovaných splátkach 50,-eur mesačne. V danom prípade teda išlo o zmenu oproti jeho žiadosti
a vzhľadom na vykonané zmeny zo strany Poštovej banky a.s. Bratislava, v zmysle § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka veta druhá, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo

iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by obžalovaný S. k týmto zmenám pristúpil, z čoho možno vyvodzovať, že išlo o neplatnosť úverovej
zmluvy, resp. žiadna úverová zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzavretá, a preto ak neexistuje
zmluvný vzťah, nemôže dôjsť ani k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
Z uvedeného dôvodu teda neobstojí právna kvalifikácia, tvrdená obžalobou, že konaním obžalovaných

boli naplnené znaky skutkovej podstaty úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 - 3 Tr. zákona.

Súd sa potom zaoberal, či konaním obžalovaných neboli naplnené zákonné znaky iného trestného činu,
a to prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom

majetku malú škodu.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona prečinu podvodu sa dopustí aj ten, kto spácha čin uvedený v odseku 1
a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo
reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10 násobok škody

malej, čo je suma prevyšujúca čiastku 2 660,-eur a neprevyšujúca škodu značnú čo zodpovedá sume
26 600,-eur.

Podľa§20Tr.zákonaakboltrestnýčinspáchanýspoločnýmkonanímdvochaleboviacerýchpáchateľov
(spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich akokeby trestný čin spáchal sám.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná A. X. pomohla spoluobžalovanému H.
S., spôsobom popísanom v skutkovej vete tohto rozsudku, získať u Poštovej banky a.s. Bratislava
úver vo výške 12 050,-eur (z ktorého mu v skutočnosti prišla na účet len suma 11 809,-eur), čo
svojou nedbanlivosťou a porušením schválených procesov pre sprostredkovanie bankových produktov

a nevykonanie identifikácie a overenia žiadateľa ako vlastníka nehnuteľnosti, za ich fyzickej prítomnosti
umožnila spoluobžalovaná R. R., ako osoba oprávnená konať za Poštovú banku a.s. Je nepochybné,
že obžalovaná X., ako záruku založila pre banku nehnuteľnosť pre obžalovaného S., ktorej ona sama
nebola majiteľkou, ale majiteľkou bola jej svokra, svedkyňa H. X., ktorá však o tom vôbec nevedela a
obžalovaná X. konala tak proti jej vôli a bez jej vedomosti. V tomto smere potom aj konala, s takýmto

konaním bol uzrozumený aj obžalovaný S. a umožnila im takéto konanie aj tretia obžalovaná R.. Nebyť
takéhoto protiprávneho konania všetkých troch obžalovaných, banka by nebola schválila úver, o ktorý
žiadal obžalovaný S.. Naviac tento obžalovaný tvrdil, že bol presvedčený o tom, že splátky úveru budú
40-50 eur, pričom v podpísanej zmluve sú uvedené úplne iné splátky, pričom obrana obžalovaného, že si
neprečítal malé písmenká na zmluve, nemôže tohto obžalovaného vyviňovať z protiprávneho konania.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaní spoločným konaním ako spolupáchatelia
naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 Tr. zákona, pretože na škodu Poštovej banky, a.s., ktorú uvedením nepravdivých údajov v návrhu
úverovej zmluvy, bez ktorých by úverová zmluva schválená nebola, spôsobili schválenie úveru v sume

12 050,-eur a vyplatenie finančnej hotovosti 11 809,-eur na účet obžalovaného S.. Obžalovaní teda
spoločným konaním uviedli Poštovú banku a.s. uvedením nepravdivých údajov v úverovej zmluve do
omylu, čím spôsobili na jej majetku väčšiu škodu. Pokiaľ ide o zavinenie, obžalovaní konali v tzv.
nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť
porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobia, boli s

možným následkom uzrozumení.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr.
zákona v tom smere, aby ukladaný trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne, aby trest plnil aj výchovnú funkciu vo vzťahu k ostatným občanom, a týchto odradil od
páchania obdobných trestných činov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich

pomery a možnosť ich nápravy.

Obžalovaný H. S. je slobodný, bezdetný, momentálne pracuje v spoločnosti Lokses s.r.o. Tachov v
ČR, obžalovaná X. je súkromná podnikateľka, je konateľkou spoločnosti Rudes s.r.o. Banská Bystrica,je vydatá a má dve deti. Obžalovaná R. je nezamestnaná, slobodná a bezdetná. Z registrov trestov
obžalovaných vyplýva, že ani jeden z nich nebol doteraz súdne trestaný, priestupkovo boli postihnutí len
obžalovaný S. dňa 28. 02. 2015 a obžalovaná X. dvakrát dňa 18. 11. 2014 a 21. 12. 2015. Obžalovaná

R.Á. priestupkovo postihnutá nebola.

Okolnosti, ktoré by obžalovaných zbavovali trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 a nasl. Trestného
zákona súd nezistil. Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona umožňuje Trestný zákon ukladať
trest odňatia slobody v rozpätí od 1 do 5 rokov. Všetkým obžalovaným poľahčovalo, že viedli v minulosti

riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), nepriťažovalo im nič. Vzhľadom na výnimočné a u obžalovaných
ojedinelé konanie, súd dospel k záveru, že na ich prevýchovu a nápravu nie je potrebné pôsobiť trestom,
ktorý by bol spojený s obmedzením ich osobnej slobody, ale z hľadiska individuálnej a generálnej
prevencie bude postačovať aj trest podmienečný, ktorý im súd uložil v trvaní 1 roka s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Takýto trest súd považoval u obžalovaných za primeraný
a zákonný.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodená Poštová banka a.s. si v trestnom konaní uplatnila
škodu vo výške 17 642,38 eur, ktorá pozostáva z istiny 11 771,89 eur, ďalej zo sumy 5 281,90
eur, ktorá pozostáva z nesplatených úrokov a úrokov z omeškania a zo sumy 588,59 eur z titulu
nezaplatených poplatkov, pričom splnomocnenkyňa poškodeného na hlavnom pojednávaní nevedela

vysvetliť o aké poplatky má ísť. Z titulu neplatnosti úverovej zmluvy súd obžalovaných zaviazal len na tzv.
skutočnúškoduvovýške10078,-eur,ktorápozostávalaobžalovanýmS.prijatýchadoteraznevrátených
finančných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný S. zo sumy 11 809,-eur
doteraz vrátil len sumu 1 731,-eur (2x 173,-eur a 1x 8,53 eur, 1x 92,47 eur, 1x 324,14 eur, 1x 367,86
eur a 13x 40,-eur). Pretože k škode na majetku poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s konaním

všetkých obžalovaných súd na jej náhradu zaviazal všetkých obžalovaných spoločne a nerozdielne
(solidárne). V priebehu konania poškodená Poštová banka a.s. do spisu predložila zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1/2017 zo dňa 09. 02. 2017, z ktorej vyplynulo, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
konania bola postúpená na právneho nástupcu - postupníka na spol. Bencont Collection, a.s. so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, čím došlo k zmene v osobe poškodenej strany,

z ktorého dôvodu potom súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaných nahradiť škodu tejto
nástupníckej spoločnosti. Pokiaľ ide nároky prevyšujúce sumu 10 078,-eur, v tejto časti súd nepovažoval
nároky poškodenej strany za preukázané a dôvodné, a preto poškodenú stranu v tejto prevyšujúcej
časti odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.