Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205648
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205648.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: U.. K. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomU.XX,XXXXXP.,právnezastúpenáJUDr.IgorŠafrankom,advokátom,sosídlomul.Sov.hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: COFIDIS a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7,

Bratislava,IČO:36857513,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške597,92eursprísl.,oodvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/95/2016 - 78 zo dňa 04.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 322,76 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 322,76 eur od
11. 5. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 597,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 597,82 eur, odo dňa

nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru s úverovým rámcom 2.500,- eur, ročnou úrokovou sadzbou 27 %, mesačnou splátkou 96,- eur,
počtom splátok 37, doplatok - poslednou splátkou 25,05 eur, RPMN 27 % a výška odplaty 1.077,05
eur. Žalovaný listom zo dňa 5. 2. 2014 od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na skutočnosti, že sa jedna o
spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Konkrétne mala
obsahovaťkonečnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúver,výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainých
poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až. j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.
2. Súd prvej inštancie mal vo veci preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 4.108,92 eur,
z poskytnutého úveru vyčerpala 3.511,- eur. V konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd prvej
inštancie určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Žalobkyňa sa preto dôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 597,92 eur.3. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela
minimálne vyhlásením rozhodnutia vo veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX, t.j. dňa 12.10.2015. Žaloba bola
podaná dňa 18.3.2016, subjektívna premlčacia doba teda neuplynula. Právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa však najneskôr premlčí za 3 roky. Súd mal teda za to, že plnenie zo strany
žalobkyne zaplatené predo dňom 18.03.2013 je premlčané. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 322,76 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania.
Pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, uvedené súd nemal preukázané.
4. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že pohľadávku žalobkyne uhradil. Dostal sa do

omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňa 11.05.2016. Súd preto zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania od 11.05.2016 vo výške 5 %, čo zodpovedá sadzbe
platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
5. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 597,92 eur. Úspešná bola v časti zaplatenia sumy 322,76

eur, čo predstavuje 54 % úspechu. Vzhľadom na takmer rovnaký pomer úspechu sporových strán, súd
v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

II. Obsah odvolania žalobkyne

1. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa v rozsahu zamietavého
výroku a výroku o trovách konania. Namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedla, že konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské
úvery, sa nedá označiť inak ako úmyselné konanie vedúce k vzniku bezdôvodného obohatenia tým,
že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a požaduje plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov
nepoznal spotrebiteľské právo. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, Žiline a Trenčíne. Poslednú splátku zaplatili v apríli 2014. Uviedla, že ak nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení
bezdôvodného obohacovania sa. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia preto nie je premlčané

ani v prípade uvažovania o trojročnej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v
napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietka premlčania bola súdom prvej inštancie
vyhodnotená správne. V konaní nebol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa na úkor
žalobkyne obohatiť. Úmysel dodávateľa je nutné vždy spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností

preukázať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Za skutkovo a právne relevantné nemožno
na účely odvolacieho konania považovať ani rozsudky, na ktoré poukázala v odvolaní žalobkyňa.
Problematika obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a ich súladu so zákonom je s
ohľadom na rozhodovaciu prax slovenských súdov nejednotná. Nemožno preto konštatovať záver o
prezumovanom úmysle poskytovateľov úverov koncipovať svoju zmluvnú dokumentáciu nezákonným

spôsobom s cieľom bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť. V ďalšom rozsahu žalovaný uviedol,
že premlčacia doby plynie pre každú splátku osobitne. Rozsudok je preto v tomto smere správnym
rozhodnutím. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť a zaviazať
žalobkyňu na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho konania
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.
2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že uplatnený nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 eur bol dôvodný. Súd prvej inštancie vo veci vedenej pod sp.

zn.: XXC/XXX/XXXX určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX
zo dňa 15.10.2009 je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku absencie obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. b), j), k) zákona č. 258/20001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015. Žalovanýmal v takomto prípade nárok na vrátenie sumy poskytnutého úveru, z ktorého žalobkyňa čerpala sumu
3.511,- eur, pričom žalovanému celkovo uhradila sumu 4.108,92 eur.
3. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v dôsledku

márneho uplynutia objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne

nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže predĺžiť. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere účinný osobitný právny predpis, zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy

nemôže zbaviť ani poukazom na „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako
subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov,
v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia obligatórnych obsahových náležitostí a pre prípad, že sa tak
stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby

upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
navyše odporuje ustálenej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove, prezentovanej množstvom
rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

4. Z dôvodu nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie o plynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom

žalobkyne v rozsahu, v ktorom bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. V ďalšom konaní je
súd prvej inštancie povinný aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu pre posúdenie dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania žalovaným.
6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).