Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222825
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214222825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobkyne: Rapid life životná poisťovňa, so sídlom
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti žalovanej: K. D., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X,
zastúpená Občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, so sídlom Košice -
Staré Mesto, Škultétyho 3, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, so sídlom Košice - Staré
Mesto,Škultétyho3,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Komárno, zo dňa 18. januára 2017, č. k. 10C/366/2014-188, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017, č. k. 10C/366/2014-188, zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Na Alžbetinej 41, Košice, sp. zn. 2C/3474/2012, zo
dňa 19. 01. 2012 v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 4 ods. 1, 2, § 17a, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, § 43

ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 45 ods. 1, § 47 ods. 1, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a § 788 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalovaná z rozhodcovského konania sa žalobou
došlou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26. 03. 2013 domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu
v Košiciach so sídlom Na Alžbetinej 41, v Košiciach, sp. zn. 2C/3474/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Zároveň

navrhla zakázať žalobcovi z rozhodcovského rozsudku uplatňovať si nároky v rozhodcovskom konaní
vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných
podmienok. Okresný súd Nové Zámky vyslovil vo veci svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil na
ďalšie konanie Okresnému súdu Komárno. Keďže v podaní okrem žalobkyne vystupovala na strane
aktívne legitimovaného účastníka aj M. K. (označená ako žalobkyňa v 1. rade), ktorá sa domáhala
zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/3472/2012, zo dňa 19. 01. 2012 a súd mal
za preukázané, že nároky uplatnené žalobkyňami nie sú vhodné na spoločné konanie, uznesením zo

dňa 20. 11. 2014 vylúčil žalobu žalobkyne v 2. rade, t. j. K. D. na samostatné konanie podľa § 112 ods.
2 OSP, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 10C/366/2014.4. Žalovaná z rozhodcovského rozsudku v žalobe uviedla, že dňa 03. 03. 2013 jej bol doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť
žalobcovi sumu 41,16 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. S týmto rozsudkom

nesúhlasila, pretože žalobca z rozhodcovského konania si žalobou pred rozhodcovským súdom uplatnil
nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom osobitnej pohľadávky voči nej, ktorá zodpovedá nákladom
poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Ide o neprimeranosť uvedenej podmienky, podľa ktorej
žalobca rozhodcovského konania prenáša na ňu náklady vzniknuté mu v súvislosti s predajom produktu
- poistnej zmluvy (provízia pre obchodného zástupcu). Administratívne náklady nie sú v jej záujme ako

spotrebiteľa, nemala o ich existencii a výške vedomosť. Nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby
hradila províziu obchodnému zástupcovi, ktorého zamestnával navrhovateľ rozhodcovského konania.
Žalobca bol povinný pri zatváraní poistnej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou a bolo v jeho
záujme, aby v čase uzatvorenia zmluvy zohľadnil všetky svoje náklady. K rozhodcovskému rozsudku
uviedla, že aj keby pripustila platnosť rozhodcovskej doložky s čím nesúhlasí, aj tak nemala možnosť sa
v konaní pred rozhodcovským súdom riadne vyjadriť. Bolo jej odňaté právo konať pred rozhodcovským

súdom, ktorý nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku konania a ani jej neoznámil
termín rozhodovania, a tak jej neumožnil riadne si obhájiť svoje práva. Vo veci rozhodol výlučne na
základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalobcu. Rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná, odporuje dobrým mravom, preto je podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná. Pri
výbere rozhodcu bola porušená zásada rovnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Predmetný právny úkon

nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

5. Žalobca z rozhodcovského konania dňa 29. 04. 2013 a 06. 04. 2016 doručil súdu rozsiahle
vyjadrenie, ktorými žalobu žiadal zamietnuť. Zdôrazňoval, že žalobkyňa na konci Všeobecných
poistných podmienok (ďalej len „VPP“) dňa 30. 08. 2007 potvrdila, že tieto prečítala, vyslovila s nimi

súhlas a následne obdržala jedno vyhotovenie. Podpísala nie len Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ale
osobitne aj VPP a aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné
dojednania podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce
z poistnej zmluvy, resp. z VPP. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní by
rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla, pretože plne by akceptoval jej vôľu. Pri uzatváraní zmluvy

dal jej na výber, či osobitné zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme
alebo nie a tým bol naplnený základný účel § 53 ods. 2 OZ zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený
pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce
uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Osobitné dojednania č. 01/2007 obsahujú
len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom sú formálne odčlenené od ostatného obsahu VPP.

Rozhodujúce je, že účastník zmluvy mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky a tým
sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a prípadným včas podaným odporom zo strany spotrebiteľa
by došlo k jeho automatickému zrušeniu. Žalobu považuje za neúplnú z hľadiska § 79 OSP, žalobný
petit je neurčitý.

6. K označeniu strán sporu v predmetnej právnej veci ako žalobca rozhodcovského konania žalovaná
rozhodcovského konania prvoinštančný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 156/2011 z
11.12.2013 v ktorom súd konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate
plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku. Súd

pokračoval v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s tými stranami, ktorí boli (takto) ako strany
označené v rozhodcovskom konaní. Okruh strán sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto
totožnýsokruhomstránrozhodcovskéhokonania,napriektomu,žežalovanázrozhodcovskéhokonania
vo svojom žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti
označila za žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom. S

poukazom na uvedené súd zachoval procesné označenie strán z rozhodcovského konania aj napriek
tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že na základe žaloby žalovanej z
rozhodcovského konania strany sporu uzatvorili dňa 30. 06. 2008 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na

dobu 15 rokov, so začiatkom poistenia 31. 05. 2008 a sumy mesačného poistného 524,- Sk. Poistná
zmluva zanikla dňa 31. 01. 2009 v dôsledku neplatenia poistného. Z návrhu žalobcu rozhodcovského
konania zo dňa 02. 01. 2012 doručeného rozhodcovskému súdu 04. 01. 2012 vyplýva, že z titulu
poistnej zmluvy poistníkovi vznikol dlh voči poisťovni vo výške 41,16 eura. Zmluva má zákonompredpísané náležitosti, je teda platná. Arbitrážny súd Košice konajúc bez nariadenia pojednávania
prostredníctvomrozhodcuJL.ozsudkomsp.zn.2C/3474/2012zodňa19.01.2012uložilK.D. povinnosť
zaplatiť poisťovni 41,16 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur do 5 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku na špecifikovaný účet žalobcu rozhodcovského konania, alebo aby v tej istej
lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že predmetná pohľadávka pozostáva z nezaplatenej pohľadávky podľa časti podľa
časti XVII. Poistných podmienok.

8. Predmetnú poistnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola
uzavretá medzi fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania poisťovaciu činnosť.
Pre uvedené na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/3474/2012 zo dňa 19. 01. 2012 bol doručený žalovanej arbitrážneho konania spolu s návrhom na

začatie konania dňa 05. 03. 2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súde
dňa 26. 03. 2013, teda v lehote 30 dní v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 ZoRK. Z časti XV. bod
1. Všeobecných poistných podmienok v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy vyplýva, že
poisťovňa a poistník sa dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi Zákonom

č.244/2012Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovsvýlukamiaodchýlnouprávnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
časti XV. bod 3 VPP rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,
poisteným, oprávnenou osobou, alebo ich právnymi nástupcami, najmä: písm. a) pohľadávky poisťovne
voči poistníkovi z dlžného poistného. Zo záveru VPP pod označením Osobitné zmluvné dojednania č.

1/2007kpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXXzbodu2.vyplýva,žepoistník/poistený/apoisťovňavyhlasujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

9. Z uvedených listinných dôkazov nemal súd prvej inštancie za preukázané, že spotrebiteľ bol s
pravidlami týkajúcich sa rozhodcovského konania uzrozumený. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v

právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah súdna prax označuje za nerovný
a nevyvážený, je nepochybné, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
samotná rozhodcovská doložka, tak ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorpovaných do

takejto zmluvy, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
obrátiť sa na štátny súd, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z
hľadiskainformovanostiavyjednávacejpozícievslabšompostavení.Toplatíajvtedy,keďzmluvnývzťah
obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy obsahujúce napríklad rozhodcovskú

doložku.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v časti XV. bod 3
VPP a v bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní nemožno považovať za individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku, pretože bola upravené na poisťovňou vopred pripravenom formulári bez možnosti

spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie,
a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že zmluvné strany
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na túistú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

11. Ďalej poznamenal, že z poistnej zmluvy nemožno dospieť k záveru o individuálne dojednanej
rozhodcovskej zmluvy. Zo Záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k
poistnejzmluvevyplýva,ževdanomprípadeideopredtlačenýformulár,kdežalovanázrozhodcovského

konania nemala na výber, nemala možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky zmluvy. Takto
predtlačený formulár súd nepovažoval za dôkaz potvrdzujúci individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky. Neprimeranosť rozhodcovského konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú
sumu 276,- eur, pričom vymáhaná istina pohľadávky je iba 41,16 eura, z čoho súdny poplatok by
predstavoval iba 16,50 eura. Spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie,
ale len za poplatok, navyše musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa

hodnoty sporu (od 84,- eur do 6 000,- eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku
je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že
adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia
takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nie je upravené oslobodenie od poplatku
v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti vedú k záveru o tom, že

žalobca rozhodcovského konania nepochybne neposkytol poistníkovi žiadne informácie pri podpisovaní
rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane jeho porovnania so súdnym konaním, pretože
inak by nepochybne poistník spomínanú rozhodcovskú doložku nepodpísal. Z dokladov dostupných
súdu nevyplýva, že by bol spotrebiteľ informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským
konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Podpísal rozhodcovskú doložku, pretože

inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Ak teda zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku o
rozhodcovskomkonaní,pretosúdprvejinštanciežalobevyhovelarozhodoltak,akouviedolvovýrokovej
časti rozsudku.

12. V súvislosti námietkou žalobcu rozhodcovského konania, že do 3 mesiacov od účinnosti Zákona
č. 335/2014 Z. z. nepodal návrh na vykonanie exekúcie, ustanovenie § 243d anuluje právoplatnosť
rozhodcovského rozsudku, preto žalobkyňa nemá naliehavý záujem na výsledku tohto konania, súd
uviedol, že z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva iba to, že na základe takéhoto
rozhodcovského rozhodnutia už nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe

návrhu podanom po 31. 03. 2015 a rozhodcovské rozhodnutie prestáva strany rozhodcovského
konania zaväzovať. Keďže žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je určovacou žalobou,
žalobkyňa ani nemá povinnosť preukazovať svoj naliehavý záujem na výsledku konania. Na tomto nič
nemení ani skutočnosť, že pre novelu exekučného poriadku súdna vymáhateľnosť na základe takéhoto
rozsudku je oslabená, resp. znemožnená. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku rieši iba súdnu

vymáhateľnosť právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ale nerieši prípadné právne
nároky spotrebiteľa voči žalobcovi rozhodcovského konania. Vykonaným dokazovaním súd dospel k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodcovská doložka nebola účastníkmi individuálne
dojednaná a jednoznačne uprednostňuje žalobcu rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa,
preto je neplatnou zmluvnou podmienkou, ktorá nepožíva právnu ochranu.

13. O nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní súd bude ďalej konať podľa § 43 ods.1 Zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

14.Záveromsúdprvejinštancieuviedol,žeonárokunanáhradutrovkonaniarozhodnepodľa§262CSP

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (žalobca z rozhodcovského
konania), žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a

žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Vytkol súdu
prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je pre absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľný, je v
rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 OSP, čím bolo porušené základné právo žalovaného na súdnu a inú
právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na spravodlivý proces garantovanév čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo zakladá jeho
nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť. Taktiež mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne kvalifikoval a konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolateľa
rozsudok nie je v súlade so zákonom a je absolútne nepreskúmateľný. Súd sa neriadil ustanovením §
220 ods. 2 CSP, čím zároveň porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak v odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu

chýbajú skutočnosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je takéto rozhodnutie v prípade podania odvolania
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí dôjsť k jeho zrušeniu.

16. Uviedol, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj princíp stanovujúci, že podľa zásad dobrého
vedenia justície majú jej rozhodnutia obsahovať náležité odôvodnenie, o ktoré sa opierajú (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H c/a Belgicko z roku 1987). Z odôvodnenia musí vyplývať

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery v zjavnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniamialeboznichvžiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,je nutnépovažovaťtakétorozhodnutie
zastojacevrozporesčl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd,analogickysčl.46ods.1ÚstavySR.
Ústavný súd SR už skonštatoval, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné.

17.Vpredmetnejveciprerozhodnutiesúdupodstatnézáveryniesúvodôvodnenírozsudkurelevantným

spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. K individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej doložky uviedol, že poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných
prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Záver súdu o nedostatku
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je tak absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd sa
v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril k 19. odseku Smernice 93/13/EHS, k judikatúre,

ktorou argumentoval v konaní a ktorá bola dôležitá pre toto konanie, k otázke individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky v danom prípade s prihliadnutím na dôkazy ním predložené.

18. Z rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Naďalej zastáva názor, že rozhodcovská

doložka medzi ním a žalobkyňou bola dojednaná individuálne. Žalobkyňa svojim podpisom na konci
všeobecných poistných podmienok potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s
nimi súhlas. Zvýraznil, že zo strany žalobkyne bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj
všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné
zmluvné dojednania pritom žalobkyňa podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej

práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V
prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňou rozhodcovského konania by
rozhodcovská doložka nebola vôbec vnikla.

19. Žalobkyňa tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania dosvedčila aj skutočnosť, že o možnosti

rozhodcovského konania vedela. Rozhodujúce je, že žalobkyňa mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej
zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane
spotrebiteľa. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy.
Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. V prípade, že by
poistník osobitné zmluvné dojednania neprijal, potom by sa časť XV. VPP ako individuálne nedojednaná

nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
podpísala aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba,
odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzatvorením poistenia vyčerpávajúco informovala
žalobkyňu o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením, pričom na zázname o požiadavkách a
potrebách klienta žalobkyňa rozhodcovského konania uviedla, že nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a

ani nič ďalšie dojednať.

20. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo o
neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa rozhodcovského konania mohla túto podmienku individuálneovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd v rozpore so zásadou
"iura novit curia" nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich právnych záverov. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Tento záver je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99. Súd je podľa judikatúry ESD povinný
takto indikovanú podmienku dôsledne preskúmať najmä testom primeranosti podľa čl. 4 Smernice
93/13/EHS a až na základe zistených skutkových a právnych záverov môže podmienku vyhlásiť za
neprijateľnú. Za vadu konania považoval aj neaplikovanie správnej právnej normy na zistený skutkový
stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho

právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutie ESD C-342/13 z 03. 04. 2014, z ktorého vyplýva, že
rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je ipso facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

21. Predmetnú rozhodcovskú doložku nepovažoval v zmysle výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13 a bod
1 písm. q/ prílohy Smernice Súdnym dvorom neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na túto interpretáciu
majúprihliadaťajsúdyvrámciposudzovaniaotázkyplatnostidotknutejrozhodcovskejdoložky.Žalovaný

ďalej uviedol, že súd tiež opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 181 ods. 2
CSP (§ 118 ods. 2 OSP), a to uviesť stranám, ktoré právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré
právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy nevykoná. Týmto ustanovením má byť stranám sporu vytvorená možnosť vo zvýšenej miere
reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie.

22. Odvolateľ namietal, že súd nevykonal ohľadne okolností uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné
dokazovanie, preto súd neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že z 19. bodu odôvodnenia smernice
93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali
tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto vymedzeného logického postupu

je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice. Zámerom smernice nie
je posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto
vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda nesprávny, a preto
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z pohľadu ochrany
spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam. Ak teda všeobecné

súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica
93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na
zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. K
zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v
tomto konaní žalobkyňa domáha spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku

tejto právnej normy sa právne postavenie strán sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, teda žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a
on nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie § 234d
Exekučného poriadku, prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať. Tento záver potvrdzuje aj
rozhodovacia prax súdov.

23. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 385 ods.1

CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

25. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.26. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z. z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem "návrh", "navrhovateľ", "odporca", "účastník", rozumie sa tým podľa povahy veci

aj "žaloba", "žalobca", "žalovaný", "strana".
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "súd prvého stupňa" alebo
"súd druhého stupňa", rozumie sa tým podľa povahy veci "súd prvej inštancie" alebo "súd druhej
inštancie" (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "občianske súdne konanie", rozumie

satýmpodľapovahyveci"civilnýproces"alebo"správnysúdnyproces" (ods.3citovanéhoustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "občianskoprávne konanie", rozumie
sa tým "civilný proces" (ods. 4 citovaného ustanovenia).
27. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného zistil, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych

noriem a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru o
dôvodnosti podanej žaloby a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodnil.
Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a preto sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

28. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z vykonaného
dokazovaniavyplýva,žepredmetomkonaniaježalobažalobkynenazrušenierozhodcovskéhorozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/3474/2012 zo dňa 19. 01. 2012,
ktorý bol doručený žalobkyni dňa 05. 03. 2013 a žalobkyňa doručila žalobu súdu prvej inštancie dňa

26. 03. 2013. Právomoc rozhodcovského súdu mala založiť rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.
všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Platné dohodnutie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade tomu tak

nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy.

29. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, V odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.31. Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete
občianskeho súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť,
pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda

predovšetkým dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom
je však zákonu zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

32. Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 220 ods. 2
CSP), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § § 220 ods. 2 CSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má

zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

33. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky

alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

34. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra

ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

35. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP
účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, a preto ho možno považovať za preskúmateľné.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia (čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké
relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom
zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový
stavpodaplikovanúprávnunormu,aképrávnezáveryvyplývajúvovzťahukpodanejžalobe,súslednosti

jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak
nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

36. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za

cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu

vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým

starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, pretomožno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,

potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

37. K námietkam žalovaného, uvedených v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie

k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka, tak, ako bola
koncipovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
žalobkyneakospotrebiteľky.Napriektomu,žetátobolavdanomprípadeuzavretánakoncivšeobecných
poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná
zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa
názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej

bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že
jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že
osobitné zmluvné dojednania boli zo všeobecných poistných podmienok zvlášť vyčlenené, neznamená,
že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň odvolací súd
dospel k záveru, že pokiaľ by žalobkyňa ako spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky

alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami, nič by to nemenilo
na obsahu rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná
rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

38. Žalobkyňa podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením

sporov, teda že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa zmluvné strany podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v
časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však žalobkyňa rozhodcovského konania ako
spotrebiteľ nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť,

že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený
a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán
podľa výberu určeného subjektu.

39. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných podmienok obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé,
že práve dodávateľ - žalovaný je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby

na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo
spotrebiteľovi - žalobkyni domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
obsah ktorej nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom jej dojednanie v

spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Nemožno podceňovať ani skutočnosť, že žalobkyňa rozhodcovského konania
vyjadrilasvojsúhlassmimosúdnymriešenímsporovpodpísanímosobitnýchzmluvnýchdojednaní,ktoré
aj napriek ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným
písmom.

40. Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje
neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných
podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. Na

podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na niekoľko rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Cdo 338/2010,
sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp. zn. 5 Cdo 100/2012, sp. zn. 6 Cdo 228/2011,
týkajúcich sa vzťahov uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life životná
poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť k riešeniuotázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti
s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných
konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 27/2011).

41. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak

v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR sp.
zn.3Cdo122/2011sp.zn. 3Cdo146/2011).Zuvedenýchdôvodovsaodvolacísúdstotožnilsozáverom
súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov.

42. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol formalisticky
bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel smernice 93/13/EHS. Vnútroštátny
zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku
prísnejšie, ako tomu je v smernici. Nárok žalobkyne bol posudzovaný normami slovenského
vnútroštátneho práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto súvislosti, vo vzťahu

k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd udáva, že podľa smernice 93/13/EHS z posudzovania
neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej
veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a
kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a

kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z
citovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

43. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015, že novela Exekučného
poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie strán sporu sa
obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, tak túto argumentáciu odvolací nemôže
považovaťzasprávnu.Rozhodcovskýrozsudokustanovením§243dExekučnéhoporiadku,anižiadnym

iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca
nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k
strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby
v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok
na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe

riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal.

44. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú
podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo
by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil

podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok,
nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však
nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým
je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní, v rámci ktorého konania sa
nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu na danom určení, ale sa vyhodnocuje

existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku. Tento ochranný
mechanizmusjenajštandardnejší.Dokončeniekonaniazačatéhonazákladeprocesnekorektnepodanej
žaloby vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Je tiež potrebné
podotknúť, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať
v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d

ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni
pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.45. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, keď všetky argumenty odvolateľa uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako
nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).