Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201192
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112201192.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: SVIBIT, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Kuzmányho č. 57, právne zastúpeného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, na ul. Rázusovej č. 1, proti žalovanému: Futbalový klub Záborské, so sídlom
v Záborskom č. 41, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove,

na ul. Hlavnej č. 89, o zaplatenie 104.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.09.2017 č.k. 12C/7/2012 - 307 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca v roku 2010 zistil,
že bola vykonaná demontáž panelov do toho času označovaných a slúžiacich ako poľné hnojisko.
Predmetné hnojisko sa nachádzalo v katastrálnom území obce X.. Žalobca svoje vlastnícke právo
preukazoval kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30. 5. 2006 medzi ním a spoločnosťou PIGSERVICE,
s.r.o.. Predmetom tejto zmluvy bol predaj poľného hnojiska s príslušenstvom, nezapísaného v

príslušnom katastri nehnuteľností. Podľa znaleckého posudku Ing. Ivana Doniča č. 6/2002 hnojisko
bolo postavené mimo areálu poľnohospodárskeho družstva v roku 1987, pričom ku dňu vyhotovenia
znaleckého posudku nebolo využívané. Všeobecná hodnota hnojiska bola znalcom stanovená na sumu
95.510,- Sk.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom č. 51/2012, ktorým Ing. Emil Mati určil

východiskovú hodnotu hnojiska sumou vo výške 202.969,25 Eur a technickú hodnotu hnojiska zníženú
o opotrebovanie na 109.603,30 Eur.

4. Podľa súdnej praxe podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby sú vtedy, ak žalovaný má vec u seba,
a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi a ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo scudzená,
prichádza do úvahy už len žaloba o náhradu škody podľa ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.

5. Podľa ustanovenia § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pre určenie výšky škody na veci zákon zakotvuje dôležité pravidlo, a to, že pre jej určenie je rozhodujúci
stav, v akom sa vec nachádzala čase poškodenia.

6. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť

to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť
poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Zásada, podľaktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, a nie z ceny v čase
nadobudnutia veci poškodeným, je spravodlivá, keďže na trhu je pohyb cien. Výška náhrady škody sa
teda neurčuje tak, že sa určí v takej výške, akú predstavuje cena novej veci v čase poškodenia. Tak

by sa poškodený bezdôvodne obohatil. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase
jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Vo všetkých ostatných prípadoch sa
vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy
prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v
akom rozsahu bola vec poškodená. Poškodený má právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na

uvedenie veci do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie
ako náhrada za zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci.

7. Poľné hnojisko nespĺňalo podmienky potrebné na jeho riadnu prevádzku podľa zák. č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku, jeho hodnota teda mohla pozostávať len z hodnoty panelov.
Žalobca neponúkol žiadne logické vysvetlenie, pokiaľ ide o cenu určenú Ing. Doničom a cenu určenú v

roku 2012 Ing. Emilom Matim. Rozdiel v cenách evidentne vzbudzuje pochybnosť o uplatňovanej výške
škody v sume 104.000 Eur. Navyše časť bývalého hnojiska, t. j. panelov sa nachádza na pozemkoch
obce Záborské, čo mal súd preukázané z predloženej fotodokumentácie zo strany žalovaného a žalobca
uvedenú skutočnosť ani nerozporoval, nelogicky však zotrval na ním požadovanej náhrade škody od
žalovaného, ktorej výšku odôvodňoval všeobecnou hodnotou hnojiska určenej znaleckým posudkom

č. 51/2012. Znalec sa pritom v znaleckom posudku nijak nevyjadroval ku skutočnosti, či vyčísľoval túto
technickú hodnotu hnojiska po odpočítaní časti hnojiska - panelov, ktorá zostala na mieste a časti ktorá
sa nachádza na pozemkoch obce Záborské.

8. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

9. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že popri existencii škody, poškodený musí preukázať aj rozsah

škody. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko
má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu
spôsobenej škody. Škoda, ktorá sa tu má nahradiť, vyjadruje úbytok majetku poškodeného.

10. Vo vzťahu k výške škody žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky

neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

12. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou

aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje
právoodvodzuje,t.j.nezaťažujehovtomtosmeredôkaznébremeno,apretomuneuneseniedôkazného
bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

13. V danej právnej súd druhej inštancie presne analyzoval, že nebolo vylúčené žalovať ani náhradu
škody vzniklú čiastočnou demontážou objektu poľného hnojiska a uviedol, okrem iného, že prevažná
časť panelov bola uložená na pozemkoch vo vlastníctve pôvodného žalovaného 1. rade obce Záborské,
čo je len dôvodom pre prípadnú budúcu vecnú pasívnu legitimáciu v spore o vydanie týchto panelov.
Napokon z týchto dôvodov bolo vo veci rozhodnuté medzitýmným rozsudkom, pretože tu bola potreba

vykonať rozsiahlejšie dokazovanie na preukázanie výšky škody. Žalobca však na zistenie škody
vzniknutej čiastočnou demontážou nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, napriek písomnej výzve súdu,
zotrval len na tvrdení a predloženom listinnom dôkaze, ktoré výšku škody nepreukazovali. Pokiaľ ide ouloženie povinnosti na uvedenie do pôvodného stavu toto možné nebolo. V dôsledku uvedeného súd
prvej inštancie žalobe vyhovieť nemohol.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1, ods.
2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol,
že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania , ktoré spočívalo v poškodení, resp. zničení poľného
hnojiska. Demontážou panelov z poľného hnojiska vznikla škoda nielen poškodením a odcudzením
týchto panelov žalobcovi , ale aj škoda spočívajúca v tom, že poľné hnojisko ako celok nie je možné
používať na účel, na ktorý bolo určené. Nakoľko došlo k zničeniu poľného hnojiska , žalobcovi vzniklo
právo požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej hodnote tejto veci . Výška škody bola

preukázaná znaleckým posudkom č. 51/2012 vypracovaným znalcom Ing. Emilom Matim, v ktorom
bola stanovená hodnota poľného hnojiska znížená o opotrebenie vo výške 109.500 Eur. Žalobca si
nárok na náhradu škody uplatnil v menšej sume ako mu patrila. Ustálená judikatúra skutočnou škodou
rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom , t. j. peniazmi. Skutočná škoda môže vzniknúť v dôsledku zničenia, straty,

zmenšenia, či iného znehodnotenia majetku poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
protiprávnym zásahom žalovaného do poľného hnojiska spočívajúceho v demontáži panelov došlo k
úplnému znehodnoteniu (zničeniu) poľného hnojiska ako takého, kde skutočná škoda predstavuje celú
hodnotu veci - poľného hnojiska. Podľa súdnej praxe a odbornej literatúry, ak je poškodený vlastníkom
veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia , či zničenia dochádza

k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu,
či zničeniu prišlo. Súdna prax dospela k záveru, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na
veci je treba vychádzať z nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu,
pričom tento nárok vzniká bez ohľadu na to, či boli tieto náklady vynaložené. Výška škody na veci nemusí
byť preukazovaná len nákladmi na uvedenie do pôvodného stavu, ale je možné vychádzať aj z ceny

veci v dobe poškodenia. Pripúšťajú sa v zásade dva spôsoby stanovenia výšky náhrady za poškodenie
veci. Možno teda uplatňovať škodu vo forme zníženia aktív poškodeného ( zničenie veci) alebo vo
forme zvýšenia pasív ( vynaloženie nákladov na uvedenie do pôvodného stavu) . Rovnako chápe pojem
skutočná škoda aj cenový predpis s to vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku , v zmysle ktorej vypracoval znalec Ing. Emil Mati znalecký posudok, ktorý bol predložený v

súdnom konaní.

16. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože podľa odôvodnenia poľné hnojisko nespĺňalo podmienky
potrebné na jeho riadnu prevádzku podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku,vdôsledkučohomalajehohodnotapozostávaťlenzhodnotypanelov.Súdžiadnymspôsobom

nevysvetlil, aké podmienky poľné hnojisko nespĺňalo a podľa ktorého zákonného ustanovenia. Takéto
odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Okrem toho pri určovaní vzniku, resp. výšky škody nie je
relevantným kritériom splnenie administratívnym podmienok na prevádzkovanie poľného hnojiska. Súd
samázaoberaťvýlučneposúdenímhodnotyveci,pretožeotázkasplneniapodmienokpodľastavebného
zákona patrí do právomoci stavebných úradov. Tiež je potrebné zdôrazniť, že prechodná, resp. dočasná

neexistencia povolenia či súhlasu štátneho orgánu neznamená, že škoda na veci nemohla vzniknúť a
nijakým spôsobom neznižuje jej hodnotu v súkromnoprávnej rovine. Prechodná neexistencia povolenia
či súhlasu štátneho orgánu môže zakladať nanajvýš možnosť uloženia administratívno-právnej sankcie
v prípade užívania bez povolenia či súhlasu. Nemá však žiaden vplyv na hodnotu veci. Rozhodujúcou
skutočnosťou je to, že poľné hnojisko bolo prevádzkyschopné po technickej stránke a v tomto

smere malo hodnotu akú vyčíslil znalec. Nie je správny záver, podľa ktorého prechodná neexistencia
rozhodnutia, povolenia či súhlasu zo strany štátneho orgánu má znamenať, že vec ako celok nemá
žiadnu hodnotu, pričom hodnotu majú iba materiály, z ktorých táto vec pozostáva. Odôvodnenie
rozsudku je vnútorne nekonzistentné aj preto, lebo na jednej strane súd ustálil, že poľné hnojisko nie
je možné považovať za nehnuteľnosť - stavbu a na strane druhej posúdil, že na poľné hnojisko sa mal

aplikovať stavebný zákon. Takáto vnútorná protichodnosť a vzájomná protirečivosť argumentov nespĺňa
základnú požiadavku na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, ktorou je presvedčivosť rozhodnutia.17. Napadnutý rozsudok je potrebné považovať za prekvapivý, keďže jeho vydanie neprechádzala
aplikácia ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd na pojednávaní určí, ktoré skutkové tvrdenia
súd medzi stranami sporné, ktoré skutkové plnenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a

ktoré dôkazy nevykoná, pričom súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Tým, že súd
neuviedol , že považuje výšku škody za spornú, resp. nepreukázanú, ako aj to, že neuviedol svoj
predbežný právny názor , že za výšku škody považuje iba hodnotu panelov, založil konanie vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , pretože týmto postupom sa žalobcovi znemožnilo
uplatňovanie ďalších prostriedkov procesného útoku na preukázanie výšky škody ( výšky škody vo

význame ako ju chápal súd prvej inštancie).

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

19. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
3.9.2013 č.k. 12C/7/2012 - 205 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
6.11.2013 č.k. 12C/7/2012 - 211 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.1.2015 č.k.
9Co/137/2013 - 239 bolo určené, že zodpovednosť žalovaného za zásah do vlastníckeho práva žalobcu
k poľnému hnojisku je daná. O základe nároku, teda o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú

zásahom do vlastníckeho práva žalobcu k objektu poľného hnojiska, bolo už právoplatne rozhodnuté.

20. V čase rozhodovania o základe nároku bol k dispozícii znalecký posudok č. 51/2012 vypracovaný
Ing. Emilom Matim dňa 14.11.2012, pre účely uplatnenej náhrady škody. Iný dôkaz preukazujúci výšku
škody sa v spise nenachádzal. Žalobca po tom, čo mal v prejednávanej veci úspech ohľadne jej

základu, nemohol ani len predpokladať, že ním predložený posudok bude následne vyhodnotený ako
nepoužiteľný pre určenie rozsahu výšky škody.

21. Od doby právoplatného rozhodnutia o základe nároku sa uskutočnilo len jedno pojednávanie dňa
19.9.2017 , na ktorom zároveň došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Na tomto pojednávaní, ako

to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.9.2017, nebola splnená povinnosť vyplývajúca z
ustanovenia § 181 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia mal súd určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Zároveň bolo jeho povinnosťou tiež uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci.

22. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne
predbežné právne posúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového konania,
ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Cieľom inštitútu predbežného
právneho posúdenia veci je vyhnúť sa situáciám, kedy sa strany sporu snažia preukazovať skutočnosti
z pohľadu sudcu právne bezvýznamné, pričom na strane druhej sa vôbec nevyjadria , resp. nepredložia

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k skutočnostiam podstatným podľa sudcu pre
posúdenie veci.

23. O skutočnosti, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 51/2012 nie je dôkazom preukazujúcim
výšku škody, nakoľko preukazuje len technickú hodnotu poľného hnojiska sa žalobca dozvedel až

z odôvodnenia rozsudku , čo nemožno hodnotiť inak ako postup znemožňujúci žalobcovi primerane
zareagovať na vzniknutú situáciu bez možnosti uplatniť si ďalšie prostriedky procesného útoku na
preukázanie výšky škody. Medzi tieto prostriedky procesného útoku ustanovenie § 149 CSP zaraďuje
i návrhy na vykonanie dôkazov. Čo sa týka procesu dokazovania súd v zásade vykonáva iba tie
dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a sám má obmedzenú dôkaznú iniciatívu. Uvedené priamo vyplýva

z ustanovenia § 185 CSP.

24. Keďže nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je potrebné hodnotiť ako
nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391
ods. 1 CSP).25. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi uplatnenie ďalších prostriedkov
procesného útoku na preukázanie výšky škody.

26. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).