Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Zoľáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215374.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XXX, XXX
XX U., o zaplatenie 2.487,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 14Csp/31/2016-50, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 613,76 Eur
spolu s 5% -tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia a kapitalizovaný úrok z
omeškaniavovýške3,36Eur,všetkovlehote60dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.II.výrokomv

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. výrokom vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová zmluva dňa
26.02.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000 Eur.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa

vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky obligátorne náležitosti, minimálne predpoklady použité pre
výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ ) a taktiež výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov ( §9 ods. 2 písm. k/). K tvrdeniu žalobcu, že zmluva obsahuje tieto náležitosti súd uviedol, že
v zmluve má byť oddelene uvedená minimálne výška úroku a istiny, pričom absencia týchto náležitosti
má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená RPMN vo

výške 18,25% avšak podľa výpočtu súdu predstavuje 18,63% teda RPMN je uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo ma taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak zo
žaloby, ako aj všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by tento akýmkoľvek
spôsobom skúmal bonitu žalovanej z hľadiska zisťovania jej príjmov, pričom s poukazom na ustanovenie
§ 11 ods. 2 cit. zákona sa úver taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu predloženého
žalobcom vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 4.386,24 Eur a bol jej poskytnutý úver vo výške

5.000Eur.Rozdielpredstavujesumu613,76Eur,nazaplateniektorejsúdžalovanúzaviazalspríslušným
úrokom z omeškania tak, ako to navrhol žalobca a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 3,36 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že pomerne neúspešný žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a pomerne úspešnej žalovanej trovy nevznikli.

3. Proti uvedenému rozsudku konkrétne proti výroku II. a výroku III. podal žalobca odvolanie, v ktorom
namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo výpočte RPMN, pre nedostatok odôvodnenia. Vytýkalsúdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia iba konštatoval nesprávnosť údajov v zmluve bez
akéhokoľvek výpočtu, či vodítka na základe ktorého by bolo možné akokoľvek prípadnú nesprávnosť
overiť resp. overiť postup súdu. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy a výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona.
Ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré
z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v
samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo všeobecných obchodných podmienkach.
Z údajov o výške anuitnej splátky, termín splatnosti prvej splátky, počtu splátok ako aj periodicity a

termín o splatnosti anuitnej splátky uvedených v úverovej zmluve nesporne vyplýva, že počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Anuitné splácanie
je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej, špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku,
pričom výška anuitnej splátky sa nemení, plynule sa mení iba výška, pomer istiny a úroku. Informáciu, že
splácaniespotrebiteľskéhoúveruprebiehaformoumesačnýchanuitnýchsplátok,ažerozdeleniesplátok

na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania
informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok európskeho
súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci HOME Credit Slovakia, a.s. proti P. T., zo záverov
ktoréhovyplýva,žečlánok10ods.2písm.h/apísm.i/Smerniceeurópskehoparlamentuarady2008/48/

ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie istiny a úrokov. K skúmania bonity poukázal na to, že pred poskytnutím
úveru preveroval bonitu klienta a ak súd prvého stupňa považoval jeho žalobu za neúplnú bolo jeho
povinnosťou podľa § 129 OSP odstraňovať vady podania, súd ho však na doplnenie návrhu nevyzval a

napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Takýto postup považuje za procesne vadný.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 CSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP)
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom a s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01.05.2014 súd ako
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľsých zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01.04.2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, akt tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

12. Podľa § 369 ods. 1 Obchdoného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Podľa § 369 ods. 1 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,

možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

15. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 300 CSP na konanie podľa

tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

16. Závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje odvolací súd
vzhľadom na odvolacie dôvody ako predčasne a nedostatočne odôvodnené z hľadiska skutkového
posúdenia zmluvy a právnej argumentácie súdu prvej inštancie.

17. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a že
žalovaná úver čerpala. Súd prvej inštancie v odseku 5. konštatoval, že v zmluve je uvedené RPMN vo
výške 18,25%, avšak podľa výpočtu súdu predstavuje 18,63% , teda RPMN je uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia

rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho, akého výpočtu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
RPMNje18,63%ateda,žeRPMNvovýške18,25%,ktorájeuvedenávzmluvejeuvedenávneprospech
spotrebiteľa. Zároveň, ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neskúmal bonitu žalovanej z
hľadiska zisťovania jej príjmov, toto tvrdenie nie je ničím podložené. Žalobca v odvolaní poukázal na
to, že preveroval bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru a to jednak v žiadosti o poskytnutie úveru, v

ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových pomeroch - aktívach i záväzkoch, lustráciou v
Sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmu žiadateľa a lustráciou v registri bankových informácii
za účelom preverenia záväzkov žiadateľa v bankových a nebankových spoločnostiach.

18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie

k výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov. Vo veci rozhodol predčasne a rozhodnutie zaťažil vadou správneho
skutkového a právneho posúdenia veci.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/

CSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, čím odňal žalobcovi právo na spravodlivý
proces.20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle uvedeného dôsledne
zistiť skutkový stav veci, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

21. Keďže odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti
zamietol, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň zrušil aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania ako závislí výrok. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade celých trov konania v novom rozhodnutí o veci.

22. Rozhodnutie senátu Krajského súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.