Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/421/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224707
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213224707.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T.
E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 523,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.10.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 523,20 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil

na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 14.3.2007 zmluvu č. 212409756, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 2.553,49 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 2.319,94 € a úrok
z omeškania sumu vo výške 233,55 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok
splatných v období od 20.11.2010 do 20.2.2012 v počte 16 a celkovej výške 523,20 €. Tiež si uplatnil
na zaplatenie vyčíslený úrok z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 21.11.2010 do 10.5.2011 vo

výške 4,62 € ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 523,20 € od 11.5.2011 do zaplatenia.
Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 23.6.2014 platobný rozkaz č.k. 14C/421/2014-54, ktorý však pre nemožnosť
jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č.k. 14C/421/2014-58 zo dňa 9.10.2014 zrušil.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení
sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o
postúpenípohľadávky,podaciehohárku,výzvykúhradeaoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu
finančných operácií, platobného rozkazu č.k. 14C/421/2014-54 zo dňa 23.6.2014, uznesenia č.k.
14C/421/2014-58 zo dňa 9.10.2014 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4. Žalobca sa
podanoužaloboudomáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťmusumu523,20€spríslušenstvom.

5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 24.3.2011, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovanému titulom zmluvy č. 0212409756 zo dňa 14.3.2007 celkove vo výške 2.553,49 €. Akovyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala
sumu vo výške 2.553,49 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní s plnením
svojho záväzku 1220 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom

žalobcu písomným podaním zo dňa 12.4.2011. 6. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril
dňa 14.3.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212409756. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 35.000,- Sk (1.161,79 €), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu
predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami po 985,- Sk (32,70 €). Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na deň 20.4.2007 a splatnosť poslednej splátky na deň 20.2.2012. Úroková sadzba

bola dojednaná vo výške 19,40 % ročne, RPMN vo výške 25,31 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky. 7. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaný dňa
14.3.2007 čerpal úver vo výške 35.000,- Sk (1.161,79 €). Tento splácal v období od 20.4.2007 do
20.11.2007, keď v tomto období uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 231,08 €. 8.
Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril. 9. Podľa § 497 Obchodného
zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho
zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods.
1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmetplnenia,cenuplneniaaleboakbolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané. Podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k
zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa §
1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2
písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,
2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľskýúver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom

pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c)
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie,

z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v
prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. Podľa § 506 Obchodného
zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu

s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111
Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa

§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. májom XXXX; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. májom XXXX sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svojepráva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútenésplniťsisvojepovinnosti. 10.Vdanomprípadesažalobcapodanoužaloboudomáhalzaplatenia
dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a

žalovaným dňa 14.3.2007 v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.11.2010 do 20.2.2012
vo výške 523,20 € s príslušenstvom. 11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý
vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny

vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu

na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských

zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. 12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k

záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať
dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento
bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie
tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať
za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho
zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní,

žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. Súd tiež poukazuje na to, že ďalším dôvodom pre konštatovanie
nedôvodnosti podanej žaloby je premlčanie uplatneného nároku, keď počnúc účinnosťou novely zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd od 13.6.2014 povinný na

premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ
ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že
prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná,
ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas

platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej vecipri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.

Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé

byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. 14. V predmetnej
veci si žalobca uplatňoval zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zaplatenie
neuhradených splátok splatných v období od 20.11.2010 do 20.2.2012. Ako vyplynulo z prehľadu
finančných operácií ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaný čerpal spotrebiteľský úver
dňa 14.3.2007, keď poslednú splátku úveru (i keď nie v plnej výške) uhradil veriteľovi dňa 20.11.2007.
Nakoľko žalovaný splátku splatnú v mesiaci december 2007 neuhradil riadne a včas, vychádzajúc z

ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v
mesiaci december 2007 mal právny predchodca žalobcu možnosť od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ tak veriteľ neurobil, jeho konanie možno považovať za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi i princípom poctivého obchodného styku. Nakoľko žalovaný splátku
splatnú v mesiaci december 2007 neuhradil riadne a včas, deň 21.3.2008 možno v zmysle citovaného

ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 21.3.2008 (teda uplynutím troch
mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.12.2007) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie
dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§
101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.3.2011. Preto keď konanie v prejednávanej

veci začalo dňa 25.10.2013 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí súd bezpochyby
prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa

spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené je potrebné považovať žalobu i v tomto
kontexte za nedôvodnú.

15.Onárokunanáhradutrovkonaniesúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,keďžalovanýboltoustranou

sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v
súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).