Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316206002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6316206002.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne: A. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R., G. XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie
Brezno, B. Němcovej 1/A, proti žalovanému: N. H. & O., k. s., so sídlom Bratislava, Prístavná 10, IČO:
35 803 118, zast. Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava -

Staré Mesto, 29. augusta 36A, IČO: 35 917 148, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 56C/185/2016-82 zo dňa 19. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
konanie vo veci zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
súdu domáha voči žalovanému vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v žalobe z výkonu rozhodnutia
zriadením exekučného záložného práva a predajom týchto nehnuteľností na vymoženie pohľadávky

žalovaného voči povinnému K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., G. XX, a náhrady trov konania. Súdny
exekútor nariadil exekučným príkazom zo dňa 27. 09. 2013 vykonanie exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a povinného. Manželstvo žalobkyne a povinného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno
č. k. 2P/16/2013-47. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s
povinným bola schválená uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/231/2014-23 zo dňa 12. 01.

2015. Dňa 10. 01. 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkyne zo dňa 10. 01. 2018, ktorým
zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil a stranám nepriznal náhradu
trov konania. Späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že bývalý manžel žalobkyne, ktorý je v
exekúciách v postavení povinného, podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vyhlásenie
konkurzu na svoj majetok. Na majetok povinného v exekúcii bol uznesením sp. zn. 3Odk/544/2017
zo dňa 20. 12. 2017 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa

28. 12. 2017. Podľa § 48 veta, prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Priamo zo zákona tak došlo k zastaveniu exekučných
konaní, v ktorých vystupujú žalovaní ako oprávnení a z ktorých sa domáhala vylúčiť nehnuteľné veci
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žaloba sa tak stala celkom bezpredmetná. Zastavenie exekúcie v

dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v exekúcii je objektívnym dôvodom pre späťvzatie
žaloby a zastavenie konania, ktorý nastal nezávisle od vôle alebo konania strán sporu.3. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia odcitoval ust. § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP a
§ 146 CSP. Zároveň na prejednávanú vec aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, § 257 CSP a § 262 ods. 1

CSP a tiež ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne,
ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného k
späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods.

1 CSP bez právneho významu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie.

5. Prvostupňový súd uviedol, že keďže došlo k zastaveniu konania, súd pri rozhodnutí o nároku na
náhradu trov konania skúmal, ktorá strana zavinila zastavenie konania. Súd mal preukázané, že priamo
zo zákona došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom vystupuje žalovaný ako oprávnený, a v

ktorom sa domáhala vylúčenia nehnuteľných vecí vo výlučnom vlastníctve žalobkyne z exekúcie, čím
sa žaloba stala celkom bezpredmetná.

6. Súd po zhodnotení povahy sporu, okolností na strane žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že
žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila situáciu, kedy došlo k zastaveniu exekúcie v priebehu súdneho

konania. Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v exekúcii je
z hľadiska procesnej ekonómie dôvodom pre späťvzatie žaloby a zastavenie konania, pričom táto
skutočnosť nastala nezávisle od konania strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním žalovaný. Uviedol, že napáda rozhodnutie súdu prvej
inštancievovýrokuII.,ktorýmnebolapriznanánáhradatrovkonania.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie zmenil tak, že mu voči žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a aj na odvolacom súde v celom rozsahu.

8. Žalovaný má za to, že napadnuté uznesenie nie je v napadnutom výroku o trovách konania správne.
Podľa jeho názoru v danej veci nie sú prítomné žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP a závery súdu prvej inštancie uvádzané v odôvodnení napadnutého uznesenia sú nesprávne.
Neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila situáciu, kedy došlo
k zastaveniu exekúcie v priebehu súdneho konania. Ani táto skutočnosť nijako nezbavuje žalobkyňu

zákonnej povinnosti znášať následky jej procesného zavinenia - zastavenia konania. V prípade, keď
žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť, nie je a ani nemôže byť prekážkou, pre ktorú by žalobkyňa nemala
znášať procesné následky v podobe povinnosti nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania. Súd
prvej inštancie recipročne nijako nezohľadnil ani skutočnosť, že taktiež ani žalovaný žiadnym spôsobom
nezavinil situáciu, kedy v priebehu súdneho konania došlo k zastaveniu exekúcie v ktorej sa v prospech

žalovaného vymáhala jeho pohľadávka voči bývalému manželovi žalobkyne. Súdna prax je jednotná v
názore, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná.
Musí však pritom ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu.
Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a
ich postoj v konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
MCdo/14/1999.

9. Žalovaný v podanom odvolaní tiež uviedol, že ust. § 257 CSP nie je možné považovať za normu, ktorá
by zakladala voľnú možnosť jej aplikácie, v zmysle svojvôle, práve naopak, ide o normu, podľa ktorej
je súd povinný veľmi dôsledne skúmať, či v danej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Toto ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania. Aplikácia tohto ustanovenia nemôže byť ani v rozpore
so zásadou, že súdna ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá. Žalovaný má za to, že nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhradytrov konania jemu ako procesne úspešnému žalovanému, považovať za zákonné a spravodlivé, najmä
za situácie, keď sa v odôvodnení dotknutého výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie v
podstate obmedzil len na ozaj strohé a povrchné konštatovania, ktoré sú uvedené v odseku 12. a v

odseku 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pričom v podstate vôbec neodôvodnil, na základe
akých úvah k uvedeným záverom dospel.

10. Vyjadrenie k podanému odvolaniu zo strany žalobkyne podané nebolo.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 370,
§ 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa
trov konania. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie v tejto časti.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie
právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania
je kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za

zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru,
že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa).

18. V predmetnom prípade sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09. 09. 2016
domáhala voči žalovanému vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, z výkonu rozhodnutia
zriadením exekučného záložného práva a predajom týchto nehnuteľností na vymoženie pohľadávky

žalovaného voči povinnému K. R.. Exekúcia voči povinnému bola vedená súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Urbánkom pod sp. zn. EX 736/13. Na majetok povinného v exekúcii bol uznesením sp.
zn. 3Odk/544/2017 zo dňa 20. 12. 2017 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo v obchodnom vestníku
zverejnené dňa 28. 12. 2017. Začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania sa
vyhlásením konkurzu zastavujú. Priamo zo zákona tak došlo k zastaveniu exekúcie, v ktorej sa

žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľných vecí. Žaloba sa tak stala celkom bezpredmetná.

19. Keďže zo zákona došlo k zastaveniu exekúcie, z ktorej vylúčenia nehnuteľných vecí špecifikovaných
vžalobe,sažalobkyňapodanoužaloboudomáhala,odpadoldôvodnastranežalobkynetrvaťnapodanej
žalobe a preto bolo na mieste, aby z jej strany došlo k späťvzatiu žaloby. Je teda zrejmé, že žalobkyňa

žiadnym spôsobom nezavinila situáciu, kedy došlo k zastaveniu exekúcie v priebehu súdneho konania.
Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v exekúcii je objektívnym
dôvodom pre späťvzatie žaloby a zastavenia konania, ktorý nastal nezávisle od vôle alebo konania strán
sporu. I keď sa na prvý pohľad zdá, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania o vylúčenienehnuteľných vecí z exekúcie, nie je tomu tak. Ak v dôsledku zastavenia exekúcie, po tom čo na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. 3Odk/544/2017 zo dňa 20. 12. 2017, majetok,
ktorého vylúčenia z exekúcie sa žalobkyňa domáhala, už v dôsledku zastavenia exekúcie nepodlieha

exekúcii, je tu objektívny dôvod pre späťvzatie žaloby o vylúčenie nehnuteľných vecí z exekúcie. Táto
výnimočná situácia je potom dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP, a teda nepriznanie náhrady trov konania
protistrane.

20. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách

konania ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechuvoveci,vspojenís§262ods.1CSP,podľaktoréhoonárokunanáhradutrovkonaniarozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom
rozsahu úspešná. Nakoľko však žalobkyni žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).