Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221549
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6613221549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Pajštúnska5,vmenektoréhokonáakoadvokátkonateľMgr.TomášKušnír,protižalovanému
1/ J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, štátnemu občanovi SR, 2/ K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.,
V. XXX/X, štátnej občianke SR, 3/ Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., W. XXX/XX, štátnemu občanovi
SR, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Advokátska kancelária Poltár, Ul. Železničná
7 a 4/ V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 3.633,92 EUR s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/32/2014-209 zo
dňa 01. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu o zaplatenie 3.633,92 EUR s príslušenstvom
zamietol a žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania, v plnom rozsahu potvrdzuje.

II. Žalovaný v rade 3. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 3.633,92 EUR s príslušenstvom zamietol
(zrejme len omylom v písaní je v rozsudku uvedené, že okresný súd zamietol žalobcu o zaplatenie

3.633,92 EUR s príslušenstvom - poznámka odvolacieho súdu). Zároveň okresný súd žalovaným 1/,
2/, 3/, 4/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd žalobu zamietol, keď v konaní zistil, že
žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby v súdenej veci, a to z toho dôvodu, že nedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 10. 2009. Súd po vykonanom dokazovaní mal zistené, že
z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 10. 2009 vyplýva, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.
s. - v bode 9. rozsudku okresného súdu, tiež zrejme len omylom uvedený ako Slovenská poisťovňa, a.

s. - poznámka odvolacieho súdu) oznámil žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1023/2009/CEuzatvorenejdňa15.10.2009postúpilsvojupohľadávkuvočidlžníkovivovýške12.658,79
EUR spoločnosti EOS KSI Slovensko s. r. o. Z uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávok tiež vyplýva,
že medzi postupcom a postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 k
Zmluve. Pohľadávka bola zabezpečená ručením Z. D. a V. F..

2. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa

ktorého ustanovenia môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe,
ktorá nemusí byť bankou, vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných
splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpeniapohľadávky. Žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu
adresovanú žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu a ani doklad o doručení, alebo odoslaní
tejto výzvy žalovaným. Banka úver nezosplatnila, naopak k tomu pristúpil až žalobca, potom ale nedošlo

k postúpeniu zosplatnenej pohľadávky, ale k postúpeniu zmluvy o úvere, čo je v rozpore s ustanovením
Zákona o bankách. Oznámenie o postúpení pohľadávky nemôže nahrádzať písomnú výzvu banky pred
samotným postúpením, teda nebolo dokázané, že by boli žalovaní písomne vyzvaní na splnenie svojho
záväzku zo zmluvy o úvere, čiže podľa názoru okresného súdu bolo nepochybné, že banka nevyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, resp. zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou o úvere, úver nebol v čase

postúpenia splatný. Splatnými sa mohli stať do tej doby len jednotlivé splátky úveru, so splatením ktorých
boli žalovaní v omeškaní. Pokiaľ však došlo k postúpeniu pohľadávky z úveru v celom rozsahu na
žalobcu, postupoval žalobca v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko v čase postúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným bola v čase
jej postúpenia spôsobilá na postúpenie. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd z týchto dôvodov,
a teda pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, teda rozhodol podľa zásady úspechu
v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalobca z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s
nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenia
postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a okresný súd má povinnosť z týchto oznámení
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Poukázal v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/01
a na viaceré rozhodnutia krajských súdov v Žiline, v Košiciach a v Nitre, v zmysle ktorých relevantné
oznámenie postupcu dlžníkom o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Namietol tiež, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je

už splatná. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca aj veriteľom pohľadávky, pričom základným
právom veriteľa v zmysle § 488 OZ je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie
dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, v dôsledku
nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť
však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia

jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie
je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe
vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Žalovanývrade3.vpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,ževplnomrozsahusúhlasísrozsudkom

okresného súdu napadnutého odvolaním. Poukázal na to, že žalobca nie je subjekt, ktorý úver poskytol
a postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasledovné OSP (poznámka
odvolacieho súdu - zrejme OZ) riadiť aj § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/48/2016 zo dňa 16. 06. 2016, ako aj 19Co/150/2016
zo dňa 29. 11. 2016, v ktorých odvolací súd v obdobnej veci potvrdil rozsudok okresného súdu pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávanie na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1
á contrario CSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil ajsprávne právne závery. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pokiaľ neboli dodržané zákonné
podmienkyustanovenév§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňupostúpenia

pohľadávky (zmluva zo dňa 15. 10. 2009). Právny predchodca žalobcu by bol oprávnený postúpiť
svoju pohľadávku voči odporcom len potom, ak boli odporcovia napriek písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, a to aj bez súhlasu odporcov. V prípade, že tieto predpoklady splnené neboli, prípadne z
vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako

na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Pokiaľ
by súd nemohol skúmať aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a mal
by vychádzať len z oznámenia o postúpení pohľadávky, došlo by k zhoršeniu právneho postavenia
žalovaných ako spotrebiteľov, vzhľadom k tomu, že pri akomkoľvek postúpení pohľadávky, aj keď
nepostúpiteľnej, by sa takéto postúpenie pohľadávky mohlo považovať za platné postúpenie a dlžníkovi
by sa odňala možnosť úspešne dovolávať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej

neexistencie. Akékoľvek postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách by sa muselo
považovať za platné, aj keď k nemu došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Takýto stav
je ale contra legem. Odvolací súd poukazuje na to, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaných), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd však poukazuje zároveň aj na ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 05.
2014, v zmysle ktorého ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na neexistenciu intertemporálnych ustanovení zák. č. 250/2007
Z. z. vo vzťahu k ust. § 5b je nutné mať za to, že tento zákon sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté
pred účinnosťou tohto zákona. Pokiaľ je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym
úkonom pre nedodržanie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní

ex offo aj bez námietky žalovaných prihliadnuť, ustálená súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že
zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ust. § 525 ods. 2 OZ (ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom. Takýto záver platí o to viac, ak postúpenie
pohľadávky odporuje zákonu na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy
o peňažnom záväzku spoliehali.

8. Odvolací súd rozsudok potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania ako výroku závislého od
rozhodnutia vo veci samej.

9. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ až 4/, trovy odvolacieho konania však
vznikli len žalovanému v rade 3. v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu, a preto odvolací súd o

náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný v rade 3. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).