Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010569
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212010569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného G. G.,
pre zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 odsek 1 Trestného zákona a
iné, o odvolaní Krajskej prokuratúry Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03.10.2017
sp. zn. 1T/142/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
G. G., nar. XX.XX.XXXX v W. Z., trvale bytom S. -
O., Z. cesta XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Bratislava v inej trestnej veci,

u k l a d á

podľa § 186 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno
l/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek
1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Trnava
zo dňa 19.04.2016 sp. zn. 7T/180/2015 ohľadne obžalovaného G. G. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný G. G. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186
ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustil na
tom skutkovom základe, že:
dňa 8. októbra XXXX v čase okolo XX.XX hod. v G. na C. ulici č. X v priestoroch podniku V. - night

club spoločne fyzicky napadol s ďalšími dvoma osobami H. B. tým spôsobom, že ho bezdôvodne
začali udierať rukami do rôznych častí tela, po čom v dôsledku týchto fyzických útokov H. B. spadol
na zem, kde ho všetci traja spoločne s ďalším doposiaľ nezisteným páchateľom naďalej bili a kopali
do celého tela, pričom od neho požadovali vyrovnanie jeho predchádzajúcej dlžoby voči obžalovanémuG. G., následne ho obžalovaný G. G., s ďalšími dvoma osobami spoločne odvliekli na parkovisko pred
podnikom AISHA - night club, kde ho všetci traja opätovne fyzicky napadli, po čom spoločne naložili
H. B. proti jeho vôli do batožinového priestoru tam pristaveného osobného motorového vozidla bližšie

nezistenej značky a evidenčného čísla, s ktorým ho následne zaviezli až pred klub Y. v G., kde ho po
vytiahnutí z batožinového priestoru obžalovaný G. G. udrel umelohmotným puzdrom od výstražného
trojuholníka do spánkovej oblasti v pravej časti hlavy a súčasne ho fyzicky napadli aj s ďalšími dvoma
osobami, čím svojím konaním spôsobili H. B. rôzne zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti 10
až 14 dní.

Súd I. stupňa podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/180/2015 zo dňa 19.04.2016, právoplatný
vo vzťahu k výroku o vine a treste dňa 19.04.2016, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného H. B., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., W. XX/XX,
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej len
prokurátor) odvolanie čo do výroku o treste.
Prokurátor v písomnom zdôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu I. stupňa
ohľadne výroku o treste, pretože tento nevyhodnotil jednotlivé okolnosti prípadu objektívne a správne a

navyše nekriticky a účelovo v prospech obžalovaného. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák., t.j. na zásady ukladania trestov, ktoré podľa názoru prokurátora súd I. stupňa porušil, keď aplikoval
pri ukladaní trestu ustanovenie § 44 Tr. zák., t.j. od upustenie súhrnného trestu.
Prvostupňový súd vôbec neprihliadol a neakceptoval skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch
trestných činov, keď svojím konaním naplnil skutkovú podstatu vydieračského únosu podľa § 186 ods.

1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák., keďže pred spáchaním predmetného skutku, ktorý mal spáchať dňa 08.10.2010,
neviedol riadny život, pretože bol odsúdený Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 3T/44/1993 zo

dňa 01.07.1993 a tiež vzhľadom na opakované potrestanie za viaceré priestupky.
Hoci hore uvedené predchádzajúce odsúdenie nie je možné posúdiť ako priťažujúcu okolnosť, keďže
bolo zahladené, ale nie je to možné vyhodnotiť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Rovnako nie je možné vo vzťahu k obžalovanému priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/
Tr. zák., pretože tento žiadnym spôsobom nenapomáhal pri objasňovaní spáchanej trestnej činnosti, ale

práve naopak, dlhodobo sa vyhýbal trestnému konaniu, v dôsledku čoho bolo voči nemu toto konanie
vedené ako proti ušlému.
Uviedol, že súd mal u obžalovaného zohľadniť aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. f/ Tr. zák.,
keďže sa predmetnej trestnej činnosti dopustil verejne. Pri takomto postupe by bol pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností 1:2, v dôsledku čoho by súd musel postupovať podľa § 38 ods. 4 a zvýšiť dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a potom by trest ukladal v sadzbe 8 rokov
8 mesiacov až 12 rokov.
Najzávažnejším argumentom svedčiacim o absolútnej neopodstatnenosti a nezákonnosti výroku o treste
Okresného súdu Komárno je, že súd I. stupňa upustil od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného s
poukazom na predchádzajúce odsúdenie, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Trnava uznaný vinným

zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., pri ktorom zákonom
stanovuje trestnú sadzbu odňatia slobody 3 až 10 rokov, pričom Trestný zákon za zločin vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zák., z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, je možné uložiť trest odňatia
slobody 7 až 12 rokov.
Z rozhodnutia súdu I. stupňa vyplýva, že tento upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na

predchádzajúce odsúdenie za trestný čin, ktorého sadzba bola výrazne nižšia ako trestná sadzba za
trestný čin, ktorý bol predmetom tohto konania. Uviedol, že postup súdu I. stupňa pri ukladaní trestu bol
svojvoľný, ignorujúci jednotlivé zásady ukladania trestov.
Namietol tiež, že nebolo možné pri predmetnom trestnom čine aplikovať ani ustanovenie § 39 Tr. zák.
a bolo potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody.Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržala písomne
podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Toto odvolanie modifikovala v tom smere, že
nežiadala priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f/ Tr. zák. a s poukazom na tieto skutočnosti

navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm.
e/, ods. 2 Tr. por. a navrhla, aby krajský súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému
podľa § 186 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. uloží primeraný nepodmienečný súhrnný trest
odňatia slobody za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/180/2015 zo
dňa 19.04.2016. Záverom sa vyjadrila aj k vyjadreniu obžalovaného k odvolaniu, kde konštatovala, že

konanie sa viedlo iba 7 rokov, kde mu nie je možné priznať mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na
dĺžku konania, keďže obžalovaný sa zdržiaval v zahraničí, vyhýbal sa trestnému stíhaniu a preto sa
konalo ako proti ušlému.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa vyjadril k odvolaniu prokurátora a uviedol, že súd I.
stupňa správne rozhodol, keď upustil od uloženia súhrnného trestu a navrhol odvolanie prokurátora

ako nedôvodné zamietnuť, pretože podľa jeho názoru správne súd I. stupňa priznal obžalovanému
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. n/, písm. l/ Tr. zák. Poukázal na to, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., kedy súd I. stupňa
nemusel vykonávať dôkazy, hoci nesúhlasil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, kde podľa
jeho názoru bol skutok nadkvalifikovaný a vzhľadom na vykonané dôkazy, takáto kvalifikácia bola aj

neudržateľná, avšak vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd rozhodol o jeho vine v zmysle obžaloby.
Ďalej poukázal na to, že celkové konanie trvalo viac ako 17 rokov, správne malo byť 7 rokov, čo
následne obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí upravila. Podľa jeho názoru jeho vec nebola
prejednaná bez zbytočných prieťahov a preto dĺžka konania samotná bola dôvodom pre postup podľa
§ 39 Tr. zák. K poľahčujúcim okolnostiam uvedených v § 36 písm. j/ uviedol, že trestného činu sa

obžalovaný pred spáchaním tohto skutku dopustil viac ako pred štvrť storočím, a preto sa hľadí na
neho ako netrestaného a nie je možné nepriznať túto poľahčujúcu okolnosť. Správne súd I. stupňa
priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., pričom poukázal na
rozhodnutie KS Trenčín zo dňa 14.02.2017 sp. zn. 23To4/2017 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4Tdo63/2016. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť, ktorú navrhol prokurátor v písomnom

vyhotovení odvolania uvedenú v § 37 písm. f/ Tr. zák. t.j že trestného činu sa dopustil verejne, túto
priťažujúcu okolnosť nie je možné priznať, pretože je súčasťou základnej skutkovej podstaty trestného
činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák., z ktorého bol tiež uznaný vinným.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že v plnom rozsahu sa
pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Upravila ho v tom smere, že konanie bolo
vedené 7 rokov, kde už v roku 2012 bolo preštudovanie spisu, ktorý spis následne prevzala jednotka
NAKA z Bratislavy, ktorá konanie obžalovaného prekvalifikovala na vydieračský únos, pričom poukázala

na výpovede poškodeného, ktorý bol donútený vypovedať tak, aby to napĺňalo skutkovú podstatu tohto
zločinu. Obžalovaný hneď na prvom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a poukázala na to, že pred
spáchaním tohto skutku obžalovaný viedol riadny život, nikdy nebol odsúdený za násilný trestný čin. S
poukazom na tieto skutočnosti navrhla odvolanie KP ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava toho,
čo uviedla jeho obhajkyňa. Ešte raz sa ospravedlnil kvôli tomu, čo sa stalo 08.10.2010 a navrhol potvrdiť
rozsudok súdu I. stupňa. Obžalovaný je v súčasnosti vo väzbe za zločineckú skupinu a súvisiace trestné
činy, medzi ktorými sú i vraždy.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajským prokurátorom čo do výroku o treste, Krajský súd
v Nitre ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že len proti výroku o treste podal
prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potom, čo bol na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaný
na územie Slovenskej republiky a nachádza sa vo väzbe v inej trestnej veci, pričom príslušnými štátnymi
orgánmi Maďarskej republiky, kde bol zadržaný, bol daný dodatočný súhlas aj na toto trestné stíhanie,

urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal.
Na základe hore uvedeného a keďže bolo podané odvolanie len do výroku o treste, odvolací súd
preskúmaval len tento výrok.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu bolo zistené, že súd I. stupňa v odôvodnení

rozhodnutiaohľadnevýrokuotresteuviedol,žeobžalovanýviedolriadnyživotpredspáchanímtrestného
činu a preto mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., ku skutku sa priznal a tento
úprimne oľutoval, čo hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a zároveň mu priznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keď urobil vyhlásenie o vine a preto nemuselo byť
vykonávané dokazovanie ohľadne viny. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr.
zák.). Následne súd I. stupňa uviedol, že u obžalovaného prichádzal do úvahy súhrnný trest vzhľadom

na už skôr vyhlásený rozsudok Okresným súdom Trnava sp. zn. 7T/180/2015, kde mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. S
poukazom na tento rozsudok potom súd I. stupňa konštatoval, že v tomto prípade by prichádzala do
úvahy aplikácia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby vzhľadom na okolnosti prípadu, pričom trest nesmie byť kratší ako 2 roky. Vzhľadom na tieto

skutočnosti potom považoval trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trnava za postačujúci a
na základe toho upustil od uloženia súhrnného trestu.

S takýmto názorom súdu I. stupňa nie je možné súhlasiť, pretože napadnutým rozsudkom boli porušené
ustanovenia Trestného zákona a trest uložený obžalovanému, resp. upustenia od uloženia súhrnného

trestu je neprimerane mierny. Na základe týchto skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok vo výroku o treste je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods.
2 Tr. por.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Bolo zistené, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný. Na odsúdenie Okresným súdom
Dunajská Streda sp. zn. 7T/44/93 nie je možné prihliadnuť, pretože sa hľadí na neho akoby nebol

odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7T/180/2015, právoplatným
dňa 19.04.2016, kde mu bol pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 5 rokov, s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcom v zákaze stretávania sa so

spoluobžalovanými. Priestupkovo prejednávaný nebol.
Ďalejbolozistené,žejevočinemuvedenénaŠpecializovanomtrestnomsúdevBanskejBystricikonanie
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., dvojnásobný
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. č. 140/61 Zb. Táto vec doposiaľ nebola týmto súdom

skončená.

Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné priznať iba
jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že k spáchaniu trestného činu sa priznal
a tento oľutoval. Nie je možné mu priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred

spáchaním trestného činu viedol riadny život, pretože pred spáchaním tohto trestného činu sa dopustil
ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdeným hore uvedeným rozsudkom Okresného
súdu Trnava. Nebolo mu možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pretože konanie na Okresnom súde vKomárne sa vedie od roku 2012, pričom od začiatku toto konanie bolo proti obžalovanému vedené ako
proti ušlému a musel byť na neho vydaný aj európsky zatýkací rozkaz, ktorý bol vydaný dňa 07.07.2015.
Bolo zistené, že už predtým bol na obžalovaného vydaný európsky zatýkací rozkaz Okresným súdom v

Trnave pod sp. zn. 0Tp/404/2012 a dňa 24.06.2015 na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu
bol zadržaný v Maďarsku a na územie Slovenskej republiky bol vydaný dňa 02.07.2015 a v tejto veci
je vo väzbe.
Následne súd I. stupňa požiadal o dodatočný súhlas na trestné stíhanie v súvislosti s prejednávanou
vecou, pričom súd hlavného mesta Maďarska súhlasil aj s vykonaním európskeho zatýkacieho rozkazu

vydaného dňa 07.07.2015 Okresným súdom Komárno.
Je nutné konštatovať, že do vydania obžalovaného na územie Slovenskej republiky, bolo vykonávané
riadne dokazovanie a až po jeho vydaní obžalovaný vyhlásil, resp. uznal vinu zo skutku kladeného mu
za vinu.
Na základe hore uvedených skutočností potom bola zistená teda len jedna poľahčujúca okolnosť.
Priťažujúca okolnosť zistená nebola.

V danom prípade, keďže skutku kladeného mu za vinu, v tomto konaní sa dopustil skôr, t.j. 08.10.2010,
ako bol vyhlásený rozsudok pre iný jeho trestný čin, v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod
sp. zn. 7T/180/2015, keď rozsudkom zo dňa 19.04.2016 bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad
na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri

mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov (asperačná zásada).

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vydieračského únosu podľa § 186

ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia
slobody na 7 až 12 rokov. Za prečin výtržníctva, z ktorého bol taktiež uznaný vinným, podľa § 364 ods.
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3
roky. Keďže prichádzal do úvahy súhrnný trest vzhľadom na už predtým uznanú vinu za zločin podvodu
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., pričom za tento trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 až

10 rokov, bolo povinnosťou súdu I. stupňa ukladať obžalovanému súhrnný trest podľa trestnej sadzby
za najprísnejší trestný čin, čo bol za zločin vydieračského únosu a to v sadzbe 7 až 12 rokov. Keďže
obžalovaný sa dopustil dvoch zločinov dvomi samostatnými skutkami, bolo potrebné použiť pri ukladaní
trestu aj asperačnú zásadu.

Na základe týchto skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému bolo potrebné
ukladať trest odňatia slobody pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v
zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v sadzbe 7 rokov 10 rokov 4 mesiace, keď hornú hranicu trestnej
sadzby znížil o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že mu bol ukladaný súhrnný trest s použitím asperačnej
zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., zvýšila sa horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 13

rokov 7 mesiacov. Obžalovanému s poukazom na tieto skutočnosti potom odvolací súd ukladal trest v
sadzbe 7 rokov až 13 rokov 7 mesiacov.

V zmysle § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa za dostatočný.Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že za dostatočný nemožno považovať trest uložený skorším
rozsudkom, ktorý by súd, pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v
spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch.

Z uvedeného je zrejmé, že súd I. stupňa nemohol upustiť od uloženia súhrnného trestu a týmto jeho
rozhodnutím boli porušené vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona.
Neprichádzalovtomtoprípadedoúvahyanipoužitieustanoveniaomimoriadnomzníženítrestuuvedené
v§39ods.1Tr.zák.,pretoženebolizistenéžiadnemimoriadneokolnostiprípaduaanipomerypáchateľa

aneboloanizistené,žebypoužitiezákonnejtrestnejsadzbybolopreobžalovanéhoneprimeraneprísne.
Práve s poukazom na okolnosti prípadu, keď obžalovaný spolu s ďalšími spoluobžalovanými pod
zámienkou vymáhania dlhu bezdôvodne napadli poškodeného, bili ho, kopali ho, naložili do auta a
zaviezli na iné miesto s tým, že práve takýmto hrubým a násilným spôsobom vynucovali od neho dlh
a tohto trestného činu sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom, nemožno hovoriť o mimoriadnych
okolnostiach prípadu, ktoré by boli na prospech práve obžalovanému G. Mimoriadnou okolnosťou

prípadu nie je ani tá skutočnosť, že skutok sa stal v roku 2010 a rozhodnuté bolo až v roku 2017, pretože
najväčší podiel viny na tom, že konanie sa viedlo tak dlhý čas, mal práve obžalovaný, ktorý sa pobytom v
cudzine vyhýbal trestnému stíhaniu a musel byť na neho aj v tejto veci vydaný európsky zatýkací rozkaz.
Na základe hore uvedených skutočností, potom odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu
obžalovaného bude potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody nepodmienečným vo výmere 7 rokov,

t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby, majúc za to, že takto uložený trest vzhľadom na osobu
obžalovaného, okolnosti prípadu, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré boli vyššie uvedené, bude
dostatočným na jeho prevýchovu.
Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu

pre úmyselný trestný čin.
Keďže bol obžalovanému ukladaný trest súhrnný v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd následne v
zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.04.2016
sp.zn.7T/180/2015ohľadneobžalovanéhoG.,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo dôvodné, napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám
tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže na to boli splnené zákonné podmienky v zmysle §
322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.