Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316206002
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6316206002.7

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobkyne A. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom R., G. XX, zast. JUDr.
Marian Holý, advokát so sídlom Brezno, B. Němcovej 1/A, proti žalovanému Dallmayr Vending & Office,
k.s., IČO: 35 803 118, so sídlom Bratislava, Prístavná 10, zast. Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o.,
advokátskakanceláriasosídlomBratislava-StaréMesto,29.augusta36A,IČO:35917148,ovylúčenie
vecí z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.09.2016 domáha voči žalovanému vylúčenia
nehnuteľností špecifikovaných v žalobe z výkonu rozhodnutia zriadením exekučného záložného práva

a predajom týchto nehnuteľností na vymoženie pohľadávky žalovaného voči povinnému K. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., G. XX a náhrady trov konania. Exekúcia voči povinnému je vedená súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom pod sp. zn. EX XXX/XX.

2. Súdny exekútor nariadil exekučným príkazom zo dňa 27.09.2013 vykonanie exekúcie zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobkyneapovinného.ManželstvožalobkyneapovinnéhobolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúdu
Brezno č.k. XP/XX/XXXX-XX, právoplatným dňom XX.XX.XXXX. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobkyne s povinným bola schválená uznesením Okresného súdu Brezno
č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňom XX.XX.XXXX.

3. Dňa 10.01.2018 bolo súdu doručené podanie žalobkyne zo dňa 10.01.2018, ktorým zobrala svoju

žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil a stranám nepriznal náhradu trov
konania. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že bývalý manžel žalobkyne, ktorý je v exekúciách v
postavení povinného, podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj
majetok. Na majetok povinného v exekúcii bol uznesením zn. XOdk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnená dňa XX.XX.XXXX. Podľa §
48 veta, prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na

majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú. Priamo zo zákona tak došlo k zastaveniu exekučných konaní. v ktorých vystupujú
žalovaní ako oprávnení a z ktorých sa domáhala vylúčiť nehnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne. Žaloba sa tak stala celkom bezpredmetná. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania., ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade
je zrejmé, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila situáciu, kedy došlo k zastaveniu exekúcie vpriebehu súdneho konania. Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného
v exekúcii je objektívnym dôvodom pre späťvzatie žaloby a zastavenie konania, ktorý nastal nezávisle
od vôle alebo konania strán sporu.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne,
ktorý zobrala žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného k
späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods.

1 CSP bez právneho významu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie.

12. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania skúmal,
ktorá strana zavinila zastavenie konania. Súd mal preukázané, že priamo zo zákona došlo k zastaveniu

exekučného konania, v ktorom vystupuje žalovaný ako oprávnený a v ktorom sa domáhala vylúčenia
nehnuteľných vecí vo výlučnom vlastníctve žalobkyne z exekúcie, čím sa žaloba stala celkom
bezpredmetná.

13. Účelom ustanovenia § 257 CSP, na ktoré žalobkyňa poukázala, je umožniť súdu zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná.

Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné

vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v
priebehu konania a pod.14. Súd po zhodnotení povahy sporu, okolností na strane žalobcu a žalovaného dospel k záveru,
že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila situáciu, kedy došlo k zastaveniu exekúcie v priebehu

súdneho konania. Žaloba bola podaná dôvodne a zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného v exekúcii je z hľadiska procesnej ekonómie dôvodom pre späťvzatie žaloby a
zastavenie konania, pričom táto skutočnosť nastala nezávisle od konania strán sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§
357 písm. a/ a § 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).