Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410214039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1410214039.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v spore žalobcu: R. B., Z. Z., I. XX, zastúpeného Mgr.
Marekom Laktišom, advokátom, so sídlom v Nitre, Mariánska č. 8, proti žalovanému: W.. G. B., Z. Z., I.
XX, zastúpenom JUDr. Petrom Kocianom, advokátom so sídlom v Bratislave, Miletičova 7, o zaplatenie
2.028,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa

13.januára 2015, č.k. 6C 104/2011-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 2.028,98 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 13.11.2010 do zaplatenia,
do troch dní.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom; tretím v poradí; zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia 2.028,98 eur s úrokom z omeškania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 121,50 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 1.187,08 eur. Vychádzal zo zistenia, že dňa 02.03.2004 bola v
prospech žalobcu ako sporiteľa uzatvorená zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX s
B. M. M., F..M.. V období rokov 2004 až 2007 boli na účet žalobcu ako sporiteľa odvádzané vklady do
stavebného sporenia. Dňa 24.07.2007 vystavil žalobca pre žalovaného generálne splnomocnenie za
účelom zastupovania, vybavovania záležitostí a obhajovania záujmov žalobcu počas jeho
neprítomnosti pri pobyte v zahraničí. Dňa 12.11.2007 požiadal žalovaný B. M. M. v mene žalobcu o
prevod práv zo zmluvy žalobcu na účet stavebného sporenia žalovaného č. XXXXXXXXXX. Žalovaný

následne dňa 12.11.2007 vypovedal zmluvu o stavebnom sporení a boli mu dňa 23.11.2007 vyplatené
finančné prostriedky žalobcu v sume 59.903,80 Sk. Žalobca zrušil plnú moc, ktorú dal žalovanému,
dňa 02.11.2008. Poukázal na to, že po opätovnom zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.05.2014 č.k. 8Co 334/2013-135
žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že dvojročná subjektívna lehota pre vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula pred podaním žaloby dňa 19. 11. 2010, keď začala plynúť v

januári 2008, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 02. 06. 2011. S
poukazom na § 22 ods. 1, § 23, § 724, § 727, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že
žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná. Konštatoval, že hoci bola námietka premlčaniavznesená žalovaným až po uplynutí 4 rokov sporu, nemožno len z tejto skutočnosti vyvodiť, že je v
rozpore s dobrými mravmi. Nestotožnil sa so žalovaným v tom, že premlčanie sa má posúdiť
podľa § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade sa nejedná o právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný nárok vyplýva z príkaznej zmluvy, a preto je potrebné aplikovať
trojročnú premlčaciu lehotu. Uviedol, že úkon žalovaného zo dňa 12. 11. 2007, ktorým požiadal
B. M. M. v mene žalobcu o prevod práv zo zmluvy žalobcu na jeho účet stavebného sporenia, bol
prvým dňom, ktorým mohol žalobca uplatniť svoju pohľadávku voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že pri trojročnej všeobecnej premlčacej lehote bol nárok žalobcu premlčaný dňom 12.

11. 2010, a žaloba bola podaná na súd dňa 19. 11. 2010 po uplynutí premlčacej lehoty.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal so stanovením momentu začatia plynutia
premlčacej doby ku dňu 12. 11. 2007, kedy žalovaný požiadal o prevod práv zo zmluvy stavebného
sporenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že k preúčtovaniu peňažných prostriedkov zo stavebného
sporenia v prospech zmluvy žalovaného došlo; podľa opisu účtu stavebného sporenia; dňa 20. 11.
2007, a peňažné prostriedky zo stavebného sporenia boli podľa priloženého dokladu o

pohybe na účte pripísané na účet žalovaného v peňažnom ústave G. Z. F..M.. dňa 23. 11. 2007. Pokiaľ
bol žalovaný v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka povinný previesť na neho ako príkazcu všetok
úžitok, teda peňažné prostriedky zo stavebného sporenia, tak potom to mohol

urobiť najskôr v momente, kedy tieto úžitky nadobudol a dostali sa do sféry jeho vplyvu, teda kedy s
nimi mohol reálne a objektívne disponovať, a buď ich previesť na jeho účet, alebo mu ich odovzdať v
hotovosti. Do sféry vplyvu žalovaného sa jeho peňažné prostriedky dostali najskôr až momentom ich
zúčtovania dňa 20. 11. 2007 alebo pripísaním na účet žalovaného dňa 23. 11. 2007. Súd prvej inštancie
tak nesprávne stanovil moment vzniku povinnosti žalovaného vydať mu úžitky z vykonaného príkazu ku

dňu podania žiadosti o zlúčenie práv a zrušenie stavebného sporenia dňa 12. 11. 2007, keďže
v tomto momente ešte žiadosť žalovaného nebola vybavená, zúčtovaná a úžitkom nedisponoval, a teda
nemohol ani objektívne splniť povinnosť úžitok na neho previesť a splnenia tejto povinnosti sa v tom
čase on ani nemohol domáhať. Až od zúčtovania, resp. pripísania peňažných prostriedkov stavebného
sporenia na účet žalovaného, možno považovať povinnosť žalovaného vydať úžitok za nesplnenú a

od tohto momentu sa mohlo právo na vydanie úžitkov prvýkrát vykonať, a teda až od tohto momentu,
došlo k začatiu plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie jeho práva na súde. Pokiaľ
k podaniu žaloby na súd došlo dňa 19. 11. 2010, nárok bol ním uplatnený riadne a včas v rámci
trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula až dňa 20. 11. 2010, resp. 23. 11. 2010. Namietal porušenie
základného princípu rovnosti strán, ako aj podstaty inštitútu premlčania, keď pri posudzovaní námietky

premlčaniapostupovalsúdprvejinštancienadrámecrozsahunámietkyvznesenejzostranyžalovaného,
ktorý námietku premlčania vzniesol podľa § 107 Občianskeho zákonníka, a teda výlučne vo vzťahu
k vydaniu bezdôvodného obohatenia s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania žalovaným prekročil rozsah,
v akom sa žalovaný premlčania dovolával, a v konečnom dôsledku

zamietol žalobu z dôvodu premlčania, ale z úplne iného premlčacieho dôvodu, než sa pôvodne žalovaný
domáhal. Mal za to, že súd prvej inštancie bol povinný zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania
výlučne v rozsahu, v akom ju žalovaný prezentoval a vzhľadom na kvalifikáciu právneho vzťahu
ako príkaznej zmluvy, a nie ako bezdôvodného obohatenia, bol povinný námietku premlčania v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe ako neopodstatnenú a nedôvodnú zamietnuť. Týmto postupom

tak bolažalovanémuposkytnutáneprimeranávýhodazostranysúdu.Vytýkalsúduprvejinštancie,žesa
nezaoberal vznesenou námietkou premlčania z hľadiska uznania dlhu žalovaným, ktorý v konaní
tvrdil, že mu žalovanú sumu zaplatil tým, že mu dňa 26. 06. 2008 v prospech jeho účtu uhradil sumu
60.000,- Sk označenú ako vratka od G.. Uvedené uznanie dlhu preto malo za následok začatie plynutia
10 ročnej premlčacej doby od momentu uznania a zároveň platila nevyvrátená právna domnienka, že

dlh žalovaného v čase uznania trval.

3. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),

na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP)
listinnými dokladmi (opis účtu za rok 2007 na č.l. 7, výzva

na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.10.2010 na č.l. 11, výpis z internetbankingu o pohybe

na účte na č.l. 43) oznámením ich obsahu (§ 204 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

5. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo v posudzovanej veci doposiaľ na základe výsledkov
vykonaného dokazovania ustálené, že medzi stranami bola platne uzatvorená príkazná zmluva
podľa § 724 Občianskeho zákonníka, súčasťou ktorej bola aj dohoda o plnomocenstve (generálna

plná moc) zo dňa 24.07.2007, na základe ktorej žalovaný mohol zastupovať žalobcu vo všetkých
veciach a vykonávať právne úkony v jeho mene a na jeho účet, a preto žalovaný bol oprávnený v
mene žalobcu zrušiť stavebné sporenie založené na meno žalobcu zmluvou o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2004. Tento právny úkon žalovaného, vykonaný v medziach jeho
oprávnenia zastupovať žalobcu na základe všeobecnej plnej moci zo dňa 24.07.2007, je potrebné

považovaťzaplatný (uznesenieodvolaciehosúduzodňa31.05.2012č.k.8Co318/2011-72).
Ďalej bolo nesporné, že žalovaný dňa 12.11.2007 požiadal o prevod práv zo zmluvy o stavebnom
sporení žalobcu na svoj účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX, ktorý následne zrušil výpoveďou
(svojej) zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 12.11.2007, na základe čoho mu boli dňa 23.11.2007
prevedené na bankový účet v G. Z. F..M.. peňažné prostriedky zo zrušenej zmluvy v

sume 59.903,80 Sk. Pokiaľ teda žalovaný konal pri zrušení zmluvy o stavebnom sporení žalobcu v jeho
mene a na jeho účet, bol povinný, pokiaľ nebolo dohodnuté inak, získané plnenie z takto zaniknutej
zmluvy, vydať žalobcovi ako úžitok z vykonaného príkazu (§ 727 Občianskeho zákonníka), a teda
previesť na účet žalobcu, resp. v hotovosti žalobcovi vyplatiť, peňažné prostriedky získané zo zrušeného
stavebného sporenia žalobcu.

6. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že bol oprávnený si peňažné prostriedky z účtu stavebného
sporenia žalobcu ponechať a voľne s nimi nakladať podľa svojho uváženia, ako aj jeho následne
uplatnenú obranu, že jeho záväzok zanikol splnením, keďže dňa 26.06.2008 poukázal v prospech
bankového účtu žalobcu sumu 60.000,-Sk s označením ako "vratka od G.", doplnil súd prvej

inštancie dokazovanie v intenciách pokynov odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.05.2012 č.k. 8Co
318/2011-72 a následne skutkovo ustálil v jeho rozsudku zo dňa 05.02.2013 č.k. 6C 104/2011-106, že
žalovaný nepreukázal taký široký rozsah zastupovania, ktorý by mu umožňoval voľne nakladať podľa
vlastného uváženia s peňažnými prostriedkami, ktoré získal zo zrušeného stavebného sporenia žalobcu,
a preto mu vznikla povinnosť vydať žalobcovi peňažné prostriedky získané z jeho stavebného sporenia,

s ktorým skutkovým a právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení zo dňa
29.05.2014 č.k.8Co 334/2013-135. Odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie
v jeho rozsudku zo dňa 05.02.2013 č.k. 6C 104/2011-106, že na základe vzájomných pohyboch na
účtoch žalobcu a žalovaného; keď v prospech účtu žalovaného bolo prevedených z účtu žalobcu
139.000,- Sk a v prospech účtu žalobcu bolo prevedených z účtu žalovaného 240.650,- Sk (vrátane

sumy 60.000,-Sk dňa 26.06.2008); nemožno spoľahlivo (bez akejkoľvek pochybnosti) vyvodiť záver,
že dlh žalovaného voči

žalobcovi zanikol, resp. nezanikol, vrátením peňažných prostriedkov zo zrušenej zmluvy ich zaplatením
žalovaným na (bankový) účet žalobcu.

7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu sa však súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s
námietkou premlčania vznesenou žalovaným, keď nesprávne ustálil moment začatia plynutia premlčacej

doby. Správne poukázal na to, že žalobca sa domáha proti žalovanému splnenia povinnosti z príkaznej
zmluvy, a preto sa uplatní na posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu
na vydanie úžitkov z vykonaného príkazu, všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,teda kedy žalobca ako veriteľ mohol požiadať žalovaného o plnenie, t.j. hneď po tom, ako dlh
žalovaného vznikol. Nakoľko v danom prípade nebola splatnosť záväzku stranami dohodnutá a ani inak
stanovená právnym predpisom, začiatok plynutia premlčacej doby tak mohol nastať najskôr po tom ako

žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi získané peňažné prostriedky a kedy sa žalobca mohol
domáhať splnenia tejto povinnosti od žalovaného. Z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby preto
považoval odvolací súd za relevantné, kedy žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi úžitok z
vykonania príkazu, a nie kedy došlo k samotnému vykonaniu úkonu (k realizácii príkazu) žalovaným v
mene žalobcu dňa 12.11.2007, kedy žalovaný (len) zrušil stavebné sporenie žalobcu s tým, že práva

žalobcu zo zmluvy o stavebnom sporení previedol v prospech svojho účtu stavebného
sporenia.

8. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd zistil, že k preúčtovaniu peňažných prostriedkov zo
stavebného sporenia žalobcu v prospech účtu stavebného sporenia žalovaného došlo; ako to vyplýva
z opisu účtu číslo XXXXXXXXXX za rok 2007; dňa 20. 11. 2007, a podľa dokladu o pohybe na

účte došlo k pripísaniu peňažných prostriedkov zo stavebného sporenia žalobcu na účet žalovaného
v peňažnom ústave G. Z. F..M.. dňom 23. 11. 2007. Žalovaný tak bol povinný žalobcovi vydať úžitky
najskôr momentom, keď tieto získal, teda nadobudol do svojej dispozičnej sféry. Odvolací súd sa tak
stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že pokiaľ žalovaný nadobudol peňažné prostriedky dňom
ich zúčtovania dňa 20. 11. 2007, resp. pripísaním na jeho účet dňa 23. 11. 2007, najskôr týmto dňom

mohla vzniknúť žalovanému povinnosť mu ich vydať, a preto všeobecná trojročná premlčacia doba
na uplatnenie práva na súde začala žalobcovi plynúť najskôr dňom 20.11.2007, resp. 23.11.2007.
Pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 19. 11. 2010, bol žalovaný nárok uplatnený v rámci trojročnej
premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 20. 11. 2010, resp. 23. 11. 2010.

9. V preskúmavanej veci žalovaný tvrdil, že dňa 26.06.2008 zaplatil žalobcovi žalovanú sumu, a
preto bolo jeho dôkaznou povinnosťou toto svoje tvrdenie hodnoverne preukázať tak, aby bolo možné
spoľahlivo vyvodiť záver, že zaplatením sumy 60.000,- Sk na bankový účet žalobcu dňa 26.06.2008
došlo k zániku jeho záväzku, ktorého splnenia sa žalobca v tomto spore domáha. Pokiaľ však súd prvej
inštancie uzavrel v tomto smere výsledky vykonaného dokazovania konštatovaním, že nie je možné

spoľahlivo vyvodiť záver

o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdenia žalovaného o zániku jeho záväzku týmto plnením, treba takúto
dôkaznú situáciu vyhodnotiť v neprospech žalovaného, ktorý dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia

neuniesol; keď navyše dôveryhodnosť jeho tvrdenia bola značne spochybnená aj obranou žalobcu
založenou na tvrdení, že dňa 26.06.2008 mu žalovaný vrátil peňažné prostriedky v sume 60.000,- Sk,
ktoré si vybral z jeho účtu dňa 23.06.2008 v sume 20.000,- Sk a v sume 40.000,- Sk; a
napokon tvrdenie žalovaného o vrátení žalovanej sumy oslabuje aj tá skutočnosť, že ju mal žalobcovi
vrátiť až po 7 mesiacoch a vo výške, ktorá nezodpovedala zostatku peňažných prostriedkov na účte

zrušeného stavebného sporenia žalobcu.

10. Nakoľko splatnosť záväzku žalovaného nebola medzi stranami dohodnutá a ani stanovená právnym
predpisom, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi získaný úžitok v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka na jeho výzvu zo dňa 27.10.2010, ktorej prevzatie žalovaný v priebehu konania potvrdil (č.l.

80), a pokiaľ v lehote do 12.11.2010 žalobcovi požadovanú istinu nezaplatil, dostal sa dňom 13.11.2010
do omeškania s plnením a žalobcovi vznikol týmto dňom nárok aj na zaplatenie úrokov z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru,

že námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne, keď žalobca si svoj nárok uplatnil na
súde pred uplynutím premlčacej doby, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa
§ 388 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.028,98 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5% ročne od 13.11.2010 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úroku z omeškania za obdobie od 22.11.2007 do 12.11.2010, ako

vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech (čo do istinya časti príslušenstva) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v rozsahu 72%, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním práva. Žalobca
sa domáhal zaplatenia istiny 2.028,98 eur a úrokov z omeškania vypočítaných

ku dňu vyhlásenia rozsudku 28.03.2017 vo výške 1.613,59 eur, spolu sumy 3.642,57 eur, úspešný bol
v časti istiny 2.028,98 eur a úrokov z omeškania vo výške 1.099,98 eur, teda spolu v sume 3.128,96
eur, čo predstavuje 86%-ný úspech, a neúspešný bol v časti úrokov z omeškania
vo výške 513,60 eur, čo predstavuje 14%-ný neúspech, a preto konečný úspech žalobcu v konaní je
72% (úspech v rozsahu 86% - neúspech v rozsahu 14%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421
ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobokminimálnejmzdy;napríslušenstvosaneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialen
príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v
odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len

proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( §
430 CSP).