Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/46/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207256
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1709207256.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: A. S., K.. XX.XX.XXXX,

O.: J. XX, XXX XX B. Ú., zastúpený: FP LEGAL, s. r. o., Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, IČO: 47 231
599, proti žalovanému: Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540,
zastúpený: JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2009 domáhal určenia, že okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej
len „Zákonník práce“), podané v zmysle § 77 Zákonníka práce, daná žalobcovi žalovaným s účinnosťou
ku dňu 15.06.2009 je neplatná a pracovný pomer na dobu neurčitú žalobcu založený pracovnou zmluvou
zo dňa 06.10.2003 u žalovaného ďalej trvá. Žalobca sa taktiež domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo
výške 3.902,87 eur spolu s príslušenstvom.

2. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a uplatnil si trovy konania a trovy

právneho zastúpenia.

3. Svoju žalobu žalobca odôvodnil nasledovne. Od 06.10.2003 bol žalobca u žalovaného zamestnaný
na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. V čase približne od mája 2009 sa začalo povrávať,
že sa vo firme bude prepúšťať, že pre krízu nie je robota. Takto mali podľa vyjadrenia žalobcu aj
niekoľko zamestnancov prepustiť. Dňa 13.06.2009 prišiel žalobca do práce na poobednú zmenu o
18:15, pričom začiatok zmeny bol o 18:00 hod. Zhruba o 17:20 žalobca telefonoval kolegovi Orlickému,

že bude približne 15 min meškať z dôvodu, že ho po ceste do práce zastavila policajná hliadka. Po
príchode do práce sa ho vedúci výroby p. Pilka dopytoval na meškanie a požiadal ho o vykonanie
dychovej skúšky na alkohol, ktorá sa vykonala v priestoroch vrátnice, službukonajúcim vrátnikom, ktorý
oznámil vedúcemu výroby p. Pilkovi, že žalobca nafúkal 0,8 ‰. Prístroj bol starý, analógový ciferník
s ručičkou. Vedúci výroby sa na nemerané hodnoty nepozrel a ihneď ho poslal domov s tým, že má
„výpoveď“ . Požiadal sestru o odvoz, tá pre žalobcu prišla, požiadala ho, aby jej ukázal zápis o dychovej
skúške. Uvedený zápis ani na naliehanie žalobcu vyhotovený nebol. Nasledujúcu pracovnú zmenu dňa

16.06.2009 žalobca prišiel do práce, kde mu bolo odovzdané okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 15.06.2009 a bol požiadaný o odovzdanie vecí. Na pracovisku požiadal o pokračovanie v práci,
čo mu nebolo umožnené, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal zamestnávateľa
písomne o to, aby ho ďalej zamestnával, boli mu prideľované pracovné úlohy. Podľa žalobcu prístroj,ktorýmsavykonávaladychováskúškanefungovalsprávne,privykonanídychovejskúškynebolprítomný
jeho nadriadený, zároveň nebola vykonaná opakovaná skúška po 30 minútach od prvej dychovej skúšky.
V prípade pozitívneho výsledku malo nasledovať len napomenutie a nie okamžité skončenie pracovného

pomeru. Zároveň o výsledku vykonania dychovej skúšky mal byť spísaný záznam. Vzhľadom na
nesplnenie týchto podmienok považuje žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa za neplatné.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 13.01.2010, v ktorom

uviedol, že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 15.06.2009. Podľa
žalovaného toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dôvodné a plne v súlade s ust. § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca sa dostavil do práce dňa
13.06.2009 oneskorene a pod vplyvom alkoholu. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo zápisu z knihy služieb
na vrátnici žalovaného zo dňa 13.06.2009 a zároveň je možné ich potvrdiť svedeckými výpoveďami
riaditeľa výroby H.. H. V. a vedúceho vrátnikov p. U. S.J.A.. Používanie alkoholických nápojov v práci,

resp. nástup do práce pod ich vplyvom sa všeobecne, aj s poukazom na aplikačnú prax a judikatúru,
považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Argumenty žalobcu preto v tejto súvislosti žalovaný
považuje za účelové a bezpredmetné.

5. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 10C 46/2009 - 129 zo dňa 03.07.2013 žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol povinný nahradiť žalovanému trovy
konania v sume 1.301,54 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu v lehote
stanovenej zákonom podal žalobca odvolanie. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a
vrátilnaďalšiekonaniestým,žeúlohouprvostupňovéhosúdubudepreskúmaťokreminéhoskutočnosti,
čipríkaznavykonaniedychovejskúškynaalkoholvykonalaosoba,ktorejoprávneniektakémutopríkazu

vyplývalo z Pracovného poriadku, resp. iného vnútorného predpisu a či osoba, ktorá vykonala dychovú
skúšku zamestnanca mala k tejto činnosti písomné poverenie zamestnávateľa. Zároveň úlohou súdu
prvého stupňa má byť vysvetlenie a vyhodnotenie dokazovania vo vzťahu k certifikácii použitého testera.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: pracovnou zmluvou zo dňa 06.10.2003, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 15.06.2009, oznámením o trvaní na ďalšom vykonávaní práce, zápisom z
vykonanej dychovej skúšky na alkohol zo dňa 13.06.2009, katalógovým listom meracieho zariadenia
DRIVESAVE.PRO, potvrdením o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy bezpečnostných
technikov pre: Z. W., manažérskou zmluvou s H.. H. V. zo dňa 01.02.2003, pracovnou náplňou

pracovníka - vrátnik, mzdovými listami žalobcu za rok 2008 a 2009, potvrdením zo spoločnosti Bekaert
Slovakia, s. r. o. zo dňa 31.01.2013, organizačným poriadkom žalovaného, pracovným poriadkom
pracovníkanavrátnici-vrátnik,zápisnicouzprerokovaniavýpovede/okamžitéhoskončeniapracovného
pomeru so zamestnaneckou radou zo dňa 15.06.2009, vyjadrením slovenského metrologického ústavu
zo dňa 20.03.2013, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu zhodne ako bola podaná. Ďalej uviedol,
že dôkazná povinnosť skutočnosti, že žalobca nafúkal bola na žalovanom. Nebolo jednoznačné, ktorým
prístrojom bola vykonaná dychová skúška, teda nebolo ani preukázané to, či dychová skúška bola
vykonaná prístrojom, ktorého špecifikáciu založil žalovaný na pojednávaní. Taktiež bola sporná aj výška

nameranej hladiny alkoholu, keď pri hodnote 0,8 neboli uvedené jednotky. Žalobca mal vedomosť o
tom, že prístroj na meranie dychu, ktorý sa používal nebol spoľahlivý. Uviedol, že svedecká výpoveď V.
bola v rozpore s výpoveďou S., keď si tento nevšimol, že by žalobca javil známky požitia alkoholických
nápojov, čo by si musel všimnúť, lebo dával žalobcovi fúkať. Svedok S. nebol nijako zaškolený na
prácu s prístrojom, uviedol, že v čase merania svietilo nejaké zelené a červené svetielko, pričom

červené znamená poruchu prístroja. Svedok Q. potvrdil nepresnosť výsledkov meracích prístrojov, ako
aj o spôsobe vykonávania dychových skúšok. Záverečným vyjadrením zhrnul, že žalobcovi nebolo
umožnenéskontrolovaťvýsledokmerania,vrátnicineovládaliobsluhuprístroja,žalovanýriadneneviedol
záznamy o vykonaných skúškach, použitý prístroj sa vyznačoval nízkou cenou a jednoduchosťou, na
prístroji počas kontroly svietila červená kontrolka a pri skúške nebol nezaujatý svedok.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracoval na linke ako robotník. Keď v ten deň prichádzal do práce,
zastavila ich policajná hliadka, zavolal do práce, že bude meškať asi10 minút, aj meškal 10 minút, cvikol si a v tom prišiel H.. V., opýtal sa prečo mešká a vysvetlil mu to. V. mu
povedal, aby šiel fúkať a vrátnik S. povedal, že nafúkal, sa nevadil. Neohradil sa, lebo by V. neprevadil,
v tom čase sa prepúšťalo, hľadali sa zámienky na prepúšťanie ľudí. Ráno 13.06.2009 bol v Bratislave

so strýkom, sestrou na návšteve, šoférovala sestra. Vylúčil, že by požil alkoholický nápoj. Nevylúčil, že
z niečoho mohol nafúkať, ale mohol nafúkať aj z toho, že predtým fajčil. Na krvný test alkoholu nešiel
lebo by to musel zaplatiť a čakal, že bude opakovaná dychová skúška, vedel, že pri dychovej skúške
musia byť dvaja nadriadení. Neskôr na pojednávaní uviedol, že nepil a maximálnu hodnotu uvádzanú
na prístroji predloženom žalovaným nafúkať ani nemohol.

9.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,žetvrdeniažalobcu,ženenafúkalsanezakladali
na pravde, predložil súdu záznam kde pri mene žalobcu je údaj o nameranej hodnote aj to, že
bol prítomný V. U. S., ktorý bol vrátnikom a skúšku vykonával. Na zázname o dychovej skúške sú
uvedené aj dychové skúšky iných zamestnancov, pri ktorých je uvedená nulová nameraná hodnota,
preto tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňoval presnosť zariadenia prístroja nepovažoval za dôvodné.

Obchôdzky boli zaznamenané do jedného riadku, aby bolo možné kontrolovať vrátnikov. Iná evidencia
o dychových skúškach ako na zázname o vykonaní obchôdzok nebola vedená. Predpis týkajúci sa
užívania alkoholických nápojov na pracovisku a vykonávania skúšok neexistoval. Žalobca nespochybnil
pozitívny výsledok dychovej skúšky a nežiadal ani kontrolné meranie. Výsledok dychovej skúšky
je potvrdený záznamom ako aj výpoveďou svedkov V. U. S.. Svedok S. bol poučený o spôsobe

obsluhovania a manipulovania s prístrojom a bolo mu to názorne ukázané. Vyjadrenia svedka Q. sa
netýkali použitého prístroja, jeho pracovný pomer skončil v roku 2008, pričom k vykonaniu dychovej
skúšky došlo v júni 2009. Výkon práce pod vplyvom alkoholu je všeobecne neprípustný, najmä ak môže
dôjsť k poškodeniu zdravia či spôsobeniu škody na majetku.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 uviedol: v ustanovení čl. 5
pracovného poriadku je upravené, že generálneho riaditeľa, ktorý je zároveň aj štatutárom spoločnosti,
zastupuje výrobnotechnický riaditeľ alebo iný určený zástupca v plnom rozsahu práv a povinností
a zodpovednosti. Generálny riaditeľ ako vedúci zamestnanec má právo uzatvárať pracovné vzťahy
so zamestnancami a podpisovať okamžité skončenie pracovného pomeru. Rovnaké oprávnenie sa

prenáša aj na výrobného a technického riaditeľa, ktorý ho v danom prípade zastupoval. Z organizačného
poriadku, ktorý bol ako listinný dôkaz predložený súdu, jasne vyplýva, kto je s účinnosťou od 01.10.2008
generálnym riaditeľom spoločnosti a rovnako vyplýva aj kto je výrobnotechnickým riaditeľom, čo rovnako
vyplýva aj z výpovede svedka. V rozhodnom čase ním bol H.. H. V.. Čo sa týka oprávnenia vrátnika
vykonávať dychové skúšky na alkohol, toto jeho oprávnenie, resp. pracovná povinnosť vyplýva z

pracovného poriadku doloženého do spisu z čl. 6 písm. o) a písm. p). Vzhľadom na to táto povinnosť
vrátnikovi vyplývala priamo z pracovného poriadku (pracovník na vrátnici - vrátnik). Ďalšie písomné
poverenie už nebolo potrebné. Aj z ďalšieho dokazovania jasne vyplýva, že vykonávanie dychových
skúšok patrilo do pracovnej úlohy vrátnikov, čo potvrdila aj svedecká výpoveď svedka S.. Čo sa týka
certifikácie a kalibrácie prístroja na merania alkoholu, mám za to, že v tomto prípade sa nejedná o

oblasť trestného či priestupkového práva, čo sa týka pracovnoprávnych vzťahov, tam nie je potrebné,
aby prístroj bol certifikovaný a kalibrovaný, ale postačuje len na orientačné zistenie prítomnosti alkoholu,
ktoré v tomto prípade potvrdzujú aj ďalšie výpovede svedkov a to samotného svedka S., ktorý sa vyjadril,
že mu žalobca spomenul hruškovicu, o ktorej keby bol vedel, nafúkal by do prístroja za chrbtom V.
on sám a nebol by sa potvrdil alkohol u žalobcu. Žalobca po dychovej skúške prítomnosť alkoholu

nesporoval,akceptovalhoasámdobrovoľneodišiel.Čosatýkapraxeuvádzanejžalobcom,žepoprvom
zistení prítomnosti alkoholu má dôjsť zo strany zamestnávateľa k upozorneniu a až pri druhom zistení
má skončiť pracovný pomer, žalovaný sa vyjadruje, že toto svoje tvrdenie žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, ani ho nemôže preukázať, keďže je nepravdivé, čo podotýka aj výpoveď svedka Q. -
majster žalobcu, ktorý sa vyjadril, že zvyčajne k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádzalo,

keďzamestnanecmalopakovanéoneskorenépríchodyalebobolnapracoviskupodvplyvomalkoholu.U
žalobcu bol zistený alkohol pri nástupe na pracovnú zmenu, čo podľa súdnej praxe je závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Okrem toho tvrdil, že uplatňované finančné požiadavky žalobcu sú premlčaným
nárokom, nakoľko žaloba bola podaná na súd 14.08.2009 a k riadnemu uplatneniu týchto finančných
nárokov došlo až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a to až podaním z roku 2013. V tejto otázke

odkazoval na písomné podanie žalovaného zo dňa 18.05.20016, kde sa tejto otázke bližšie vyjadruje
po stránke skutkovej a právnej. Zároveň navrhol, aby v prípade úspechu súd priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.11. Svedok H. V. na pojednávaní uviedol, že bol na rutinnej kontrole pracoviska na prevádzke, ktorá
vyrába nepretržite. Keď odchádzal po 18,00 h, už bol oboznámený, že žalobca nebol prítomný na
pracovisku, na čo ho uvidel ako neistým krokom vystupuje z auta. Už z diaľky mu bolo zrejmé, že

niečo popil a aj pán, ktorý ho púšťal sa javil pod vplyvom alkoholu. Požiadal preto vrátnika, aby u
žalobcu vykonal dychovú skúšku na alkohol, ktorá potvrdila jeho predpoklad. Žalobca vykonával na
pracovisku dôležitú funkciu lisára, ktorý môže pri výkone svojej práce spôsobiť škodu za jednu zmenu
vo výške 20.000,- €. Rozhodol, že žalobca nebude vpustený na pracovisko, nakoľko v spoločnosti je
takéto správanie kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Následne

dal pokyn personálnemu oddeleniu na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Po
absolvovaní dychovej skúšky zodpovedala reakcia žalobcu jeho stavu, keď si pamätal, že vykrikoval,
napr. že ma môžete prepustiť a potom niekomu telefonoval. Okrem funkcie výrobného riaditeľa bol aj
členom predstavenstva. Iné prejavy požitia alkoholu u žalobcu boli, že mal lesklé oči a bolo z neho
cítiť alkohol. Po vykonaní skúšky žalobca jej výsledok nespochybňoval. Keby výsledok spochybňoval
dostal by fúkať ešte iným prístrojom a fúkal by ešte do trubičky. Pri používaní prístroja sa nevyskytli

problémy, pri správnej obsluhe bol prístroj v poriadku a garantovala to aj firma, ktorá prístroj dodáva, je
potrebné pri jeho používaní dodržiavať určitý časový odstup pri jednotlivých meraniach. V tomto prípade
žalobcafúkalakoprvý.Svedokhovorilžalobcovi,žedostanedychovúskúškuažalobcauviedol,žemôže
fúkať. Postup dychovej skúšky je daný prístrojom. Robili sa námatkové dychové skúšky a pri podozrení
na prítomnosť alkoholu sa musela vykonať skúška. V roku 2009 aj teraz bol členom predstavenstva a

výrobným riaditeľom. Dychovú skúšku nariadil aj ako člen predstavenstva a výrobný riaditeľ. Ochrana
objektu spadá pod výrobného riaditeľa. Žalobcu videl vystupovať z auta z cesty, ktorá smeruje k vrátnici,
zo vzdialenosti 30 - 40 m. Dychovú skúšku vykonal vedúci vrátnikov S.. Merací prístroj sa nachádzal
na vrátnici, je uložený v zásuvke, má k nemu prístup vrátnik, nie je voľne položený. Nevidel ako vrátnik
prístroj vyberal, dal mu pokyn na vykonanie dychovej skúšky. V tom čase boli na vrátnici vždy dvaja

vrátnici, ktorí sa striedali po 12 hodinách, štandardne o 06,00h. Počas dychovej skúšky bol prítomný on,
S. a žalobca. Záznam o dychovej skúške sa zapísal do denníka, kde sa okrem iného zapisujú nástup na
zmenu, výkon iných činností, prípadne iné zistenia počas zmeny. Iný záznam o dychovej skúške nebol
vykonaný. Záznam o vykonaní dychovej skúšky nepodpísal iba si ho prečítal. Žalobca vtedy nafúkal
0,7 alebo 0,8 promile. Prístroj, ktorým sa vykonáva meranie poznal, nevedel aký mal rozsah, pracujú

s ním vrátnici. Na skutočnosť, že maximálny rozsah merania je 0,8mg/l a žalobca nafúkal maximálny
rozsah nebol upozornený vrátnikom iba mu bolo povedané, že nafúkal 0,8. Uvedené zodpovedalo aj
správaniužalobcu.Záznamovykonanídychovejskúškyneboldanýnapodpisžalobcovi,leboto nerobili,
konkrétne toto meranie bolo vykonané po 18,00 h a nepovažoval to za nutné z dôvodu jednoznačnosti
situácie. Žiadna zo strán nespochybňovala výsledok dychovej skúšky.

12. Svedok U. S. na pojednávaní uviedol, že prišli na nočnú zmenu a H.. V. bol na kontrole pracoviska,
zmeny sa striedali po 12 hodinách, o 6 hodine ráno alebo o 18,00h. V. prišiel na vrátnicu a oznámil mu,
že nemá púšťať žalobcu na pracovisko, žalobca prišiel v ten deň do práce cca. 18,30 h, aj mu dali fúkať.
V. potom odišiel. Žalobca volal sestre, ona po neho prišla. Po jej príchode na nich vykrikovala, plnili

iba príkaz V.. Nevedel, čo žalobca uznal, či to, že nafúkal alebo to, že ho nemali vpustiť na pracovisko.
Viac si nepamätal. Dychové skúšky vykonávali dva až trikrát do týždňa. Vedel manipulovať s prístrojom
určeným na vykonanie dychovej skúšky. Po vykonaní dychovej skúšky sa urobil záznam do zošita, kde
každá zmena zapísala, keď robila dychovú skúšku. Žalobca nenamietal výsledok dychovej skúšky. Na
žalobcovi nebolo vidno, že by nejaký alkohol požil. Po nahliadnutí do výpisu z knihy na vrátnici založenej

na č. l. 32 uviedol, že záznam, pri ktorom je uvedený časový údaj 18,10 h. je napísaný jeho písmom,
ale časový údaj 18,10 h nepísal. Záznam o dychovej skúške bol vykonaný po jeho nástupe do práce.
Nebol kontaktovaný nikým z účastníkov ohľadom svedeckej výpovede. Po nahliadnutí do záznamu na
č. l. 32 uviedol, že skončil u žalovaného v júni 2009. Nevedel prečo dal V. príkaz nevpustiť žalobcu na
pracovisko, nebol ešte ani na pracovisku. Nemal vedomosť o tom, že sa v tom čase v závode prepúšťalo,

kto neposlúchal, bol prepustený. Keď sa zistil aj u iných alkohol, alebo neprišli do práce, boli prepustení.
V. mu bežne nedával príkaz, že nemá niekoho vpustiť. Vykonávanie dychových skúšok mal v pracovnej
náplni. Merací prístroj na dychovú skúšku na alkohol im dala na vrátnicu bezpečnostná pracovníčka
a povedala, že majú vykonávať dychové skúšky a niekedy sa dychových skúšok aj zúčastnila. Neboli
vôbec preškolení, bol im daný prístroj a boli poučení ako s ním majú manipulovať, bolo im názorne

ukázané ako obsluhovať prístroj. Nespisovali sa osobitné záznamy o dychovej skúške, ak zamestnanec
nafúkal, bol vykonaný záznam na vrátnici. Keď zamestnanec nafúkal, tak druhý deň ráno V. podľa
záznamu v knihe robil opatrenia. Nikto nežiadal krvnú skúšku. Dychová skúška prebiehala tak, že dali
žalobcovi prístroj, niečo spomínal o hruškovici a ešte mu povedal, že keby to vedel, tak by nafúkal zachrbtomon,abytoV.nevidel,chcelmudobre.Prístrojboldigitálnyaukazovalfarbuacifru.Záznamnedal
podpísať žalobcovi. Nevedel aký je rozdiel medzi digitálnym a analógovým prístrojom. Po predložení
katalógového listu na prístroj na meranie alkoholu v dychu uviedol, takýto nejaký požívali na vykonanie

dychovej skúšky. Ručička ukázala na cifru. Svietilo tam nejaké zelené a červené svetielko, to už nevedel.

13. Svedok V. Q., na pojednávaní uviedol, že na pracovisku boli dva prístroje na meranie alkoholu
v dychu. Najprv sa používal prístroj, ktorý mal šedú farbu a ukazoval podľa toho ako zafúkalo. Sám
osobne ho skúšal, keď trikrát po sebe do neho fúkal, vždy s iným výsledkom, teda najprv nameral, že pil,

druhýkrát že nie a tretíkrát znovu ukázal, že mal piť. Keď sa ľudia sťažovali na to, že prístroj meria vždy
odlišne, tak sa na ňom vymenili baterky. Neskôr kúpili nový prístroj, bol čierny analógový, tento osobne
neskúšal, ale ľudia vraveli, že znovu kúpili zlú vec. Dali im všetkým podpísať papier, z ktorého nikto
nedostal kópiu, na ktorom bolo uvedené, že ak zamestnanec nafúka prvýkrát, tak bude napomenutý a až
pri druhom nafúkaní bude prepustený. Často krát sa stávalo aj to, že zamestnávateľ volal ľudí do práce
mimo ich pravidelnej zmeny a to aj napriek tomu, že im takýto zamestnanec povedal, že si dal pivo, na

to oni povedali, že to nevadí, nech príde. Dávali fúkať vždy na vrátnici, výsledok merania sa zapisoval do
knihy,ktorýzáznamzamestnanecnepodpisoval.ZáznamykontrolovalV..Keďniektonafúkal,nerobilasa
opakovaná skúška, jedine keď sa sťažoval, tak dali zamestnancovi fúkať opätovne po jednej minúte. Keď
boli dva rozdielne výsledky, nerobila sa krvná skúška. Ak boli obidva výsledky, že pil, tak sa robil záznam,
ak bol jeden negatívny, jeden pozitívny, tak sa záznam urobil, že nepil. Po nahliadnutí na katalógový list

dychového testera založeného na č. l. 55 uviedol, že je to ten druhý, ktorý bol zakúpený a bol čiernej
farby. Do tohto prístroja nefúkal, ale držal ho v ruke. Keď uviedol, že prístroj meral ako zafúkalo, myslel
tým, že nikdy neukazoval rovnaký výsledok ako bola skúška predtým. Bolo to povedané obrazne, skúšky
s takýmito výsledkami boli vykonávané v hale, vonku, kam za nimi prišli, aby fúkali. Žalobca pracoval
na lise ako obsluha stroja, stroj bol plne automatický, išiel sám, úlohou obsluhy bolo v prípade poruchy

túto odstrániť, prípadne na odstránenie poruchy obsluha zavolala jeho. Referencie, že aj druhý prístroj
nemeria riadne mal ešte z obdobia, keď pracoval u žalovaného. Nebol prítomný pri skúške, ktorá bola
vykonávaná týmto druhým prístrojom. Fúkať zamestnancom dávali vrátnici. Pri skúške neboli prítomní
dvaja vrátnici, fúkať dával ten vrátnik, ktorý bol na ohliadke objektu, zatiaľ čo druhý vrátnik bol stále na
vrátnici.

14. Svedok Y. Q. na pojednávaní uviedol, že v čase, keď bol žalobca prepustený, už nespadal pod
neho, preto tomu nevenoval pozornosť. Dozvedel sa akurát, že bol prepustený. Žalobca od začiatku
pracovného pomeru do jeho skončenia prešiel všetkými zodpovednými strojmi, všade ukázal zručnosť,
riešené s ním boli občasné neskoré príchody do práce spojené s cestovaním, prípadne technologické

nedostatky pri práci. Pokiaľ by mal zamestnanec vypité viac ako by vnímal, tak nedokáže obsluhovať
stroj. Následky keby nedokázal sledovať stroj by bol, keby sa mu samému niečo stalo, žalobca pracoval
na výrobe tehál, kde za zmenu stroj, ktorý obsluhoval vyprodukoval 8000 - 10000 kusov tehál a keby v
takomto stave nekontroloval a nevšimol si to, či sú tehly v predpísaných rozmeroch, parametroch, mohol
by pokaziť celú výrobu stroja z celej zmeny. V rozhodnom období skúšky na alkohol vykonával majster

spolu s vrátnikom a buď to z podnetu majstra alebo na príkaz nadriadeného, skúšky sa vykonávali vždy
keď došlo k úrazu na pracovisku, ale vždy sa skúšky vykonávali za prítomnosti svedka. Pamätal si, že H..
V. osobne nariadil vykonanie dychovej skúšky. Keď dával fúkať všetkým zamestnancom, tak najprv do
prístroja fúkol sám, potom dal konkrétnemu zamestnancovi fúkať, keď zamestnanec namietal výsledok
skúšky, tak do prístroja ešte raz fúkol, zamestnancovi nebolo potrebné dať znovu fúkať. Nestalo sa mu,

abyzamestnávateľpožadovalodzamestnancov,abynastúpilidoprácemimosvojejpravidelnejzmenyaj
keď títo zamestnanci oznámili, že požili alkohol. Keď niekto vypadol zo zmeny a potreboval náhradu, tak
volal zamestnancom, ktorý by mohli prísť a títo mu občas povedali, že už pili, čo bolo možno výhovorkou
z ich strany, nevedel povedať, ale takémuto zamestnancovi povedal, nech zostane doma. U žalovaného
sa masívne nikdy neprepúšťalo, keď sa prepúšťal človek, tak za prehrešok alebo neschopnosť. Keď

niekto nafúkal nerobila sa za jeho prítomnosti opakovaná skúška. Postup, keď zamestnanec nafúkal a
namietal výsledok bol taký, že, keď dával on fúkať zamestnancom, tak dôkazom bol sám, pretože po
zamestnancovi fúkol on a ukázal všetkým, že ručička prístroja, ktorý bol predtým analógový je na nule.
V jeho prípade sa nikto nikdy nedožadoval krvnej skúšky. Keď vykonával skúšky nebol žalobcovi za
jeho prítomnosti pozitívne zistený alkohol. Žalobca pokiaľ patril pod neho tak nikdy nebol na pracovisku

zjavne opitý tak, že by nedokázal obsluhovať stroj. Záznam z dychových skúšok sa vykonával do knihy
na vrátnici, hlásenie riaditeľovi v rámci denného hlásenia výroby. V čase skončenia pracovného pomeru
žalobcavykonávalpozíciumajstravýroby,každéstrediskomalomajstravýroby,bolidvestrediská,každémalo dvoch majstrov. Každý majster si zabezpečoval zamestnancov z voľna, zamestnanci pracovali štyri
dni, dve denné, dve nočné, potom mali 4 dni voľna.

15. Dňa 06.10.2003 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej
vykonával žalobca prácu robotníka vo výrobe stavebných látok. Žalobca bol pred podpisom pracovnej
zmluvy oboznámený s predpismi BOZP, PO, CO, pracovným poriadkom, právami a povinnosťami podľa
§ 46 a § 47 Zákonníka práce.

16. Dňa 15.06.2009 okamžite skončil žalovaný so žalobcom pracovný pomer podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom
tým, že prišiel oneskorene na zmenu a pod vplyvom alkoholu.

17. Doporučenou listovou zásielkou z 07.08.2009 oznámil žalobca žalovanému, že považuje okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom vykonávaní práce.

18. Zo záznamu z knihy na vrátnici vyplýva, že o 18,10 h bola vykonaná dychová skúška u žalobcu s
vyznačením „0,8 (alkohol)“.

19. Podľa záznamu školenia zamestnancov na úseku BOZP - GO prevádzky PE II z 02.01.2009 vyplýva,

že prítomný žalobca bol poučený o zákaze požívania alkoholických nápojov a omamných látok na
pracovisku.

20. Podľa katalógového listu je prístroj DRIVESAVE.PRO ideálny na námatkové kontroly zamestnancov,
kde ide primárne o detekciu alkoholu. Jednoduché ovládanie a nízka cena robia z tohto prístroja

účinného pomocníka pri boji s alkoholom na pracovisku. Prístroj má analógový display, mernú jednotku
mg/l s rozsahom merania 0 - 0,8 mg/l.

21. Podľa potvrdenia Inštitútu bezpečnosti práce, s. r. o. absolvovala Z. W. odbornú prípravu
bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov v súlade s § 39 ods. 4 zákona

č. 124/2006 Z. z. a to aktualizačnú odbornú prípravu podľa
§ 23 ods. 6 a § 24 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z.

22. Z manažérskej zmluvy pre H.. V., vyplýva, že vykonáva úlohy na základe poverenia predstavenstva
spoločnosti Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., zabezpečuje odborné riadenie podnikateľskej činnosti

v rozsahu predstavenstvom delegovanej právomoci a zodpovednosti, operatívne riadenie činnosti
spoločnosti a plní úlohy vyplývajúce z uznesení zo zasadnutia predstavenstva a dozornej rady
spoločnosti.

23. Zo mzdových listov žalobcu má súd preukázané, že jeho priemerná hrubá mesačná mzda je vo

výške brutto: cca. 720,- eur.

24. Pracovnou náplňou vrátnika U. S. bolo okrem iných aj vykonávanie činnosti podľa pokynov svojich
nadriadených.

25. Z potvrdenia spoločnosti Bekaert Slovakia, s. r. o. zo dňa 31.01.2013 vyplýva, že žalobca je u nich
zamestnaný ako operátor odo dňa 04.02.2010 v hlavnom pracovnom pomere.

26. Z Organizačného poriadku vyplýva, že H.. V. je priamo podradený predstavenstvu spoločnosti a
nadriadeným pracovníkom žalobcu.

27. Z pracovného poriadku pracovníka na vrátnici vyplýva, že vrátnik vykonáva okrem iného aj príkazy
všetkých vedúcich zamestnancov.

28. Zo zápisnice z prerokovania výpovede, vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru so

žalobcom bolo prerokované so zamestnaneckou radou žalovaného dňa 15.06.2009.29. Z vyjadrenia slovenského metrologického ústavu zo dňa 20.03.2013 vyplýva, že analyzátor dychu
DRIVESAVE.PRO nie je určené meradlo v SR a neprešiel typovým schválením. Takýto typ prístroja sa
podľa vyjadrenia Slovenského metrologického ústavu neoveruje.

30. Podľa Čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej len „ZP“)
zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych
vzťahov.

31. Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä
a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d/ v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e/ hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
32. Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

33. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

34. Podľa ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote

jednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniedozvedel,najneskôrvšakdojedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

35. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť

písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

36. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

37.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďaleboaksnímneplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,

že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci účinného
k 13.06.2009 (ďalej len „ZoBaOZ“) zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a
bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať
a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten
účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorovpracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických
zariadení,

b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,

c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,

d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných
ochranných opatrení.

39. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené
kontrolnou činnosťou.

40. Podľa § 12 ods. 2 ZoBaOZ zamestnanec je povinný k/ nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky
a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo
týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, l/ podrobiť sa vyšetreniu, ktoré
vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa

a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ
v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.

41. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď
z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou

Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní
vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu

pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod.

42. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa

15.06.2009, ktoré mu bolo doručené 16.06.2009. Skutočnosti, ktoré spôsobili dôvody pre okamžité
skončenie pracovného pomeru sa udiali dňa 13.06.2009. Žalobu o určenie neplatnosti doručil žalobca
súdu dňa 14.08.2009, teda v zákonnej lehote v zmysle § 77 ZP.

43. Pri skúmaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP súd

zistil, že bolo dané zamestnancovi (žalobcovi) písomne, v lehote dvoch mesiacov od zistenia dôvodu
pre okamžité skončenie pracovného pomeru. (Doručené 16.06.2009, dôvod zistený dňa 13.06.2009)

44. Súd vyhodnotil skutkové a právne vymedzenie výpovedného dôvodu v okamžitom skončení
pracovného pomeru za dostatočne zrozumiteľné, určité a nezameniteľné. Opak žalobcom ani nebol

tvrdený a ani uplatnený ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

45. Vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo v konaní
potrebné žalovaným preukázať, či sa žalobca dopustil konania skutkovo vymedzeného v skončení
pracovného pomeru a či také konanie dosiahlo intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ak

by sa tieto skutočnosti nepreukázali súd by musel žalobe vyhovieť.

46. V konaní nebolo medzi stranami sporné, či žalobca nastúpil na pracovnú zmenu s meškaním.
Dokazovanie sa zameralo na preukázanie prítomnosti alkoholu v dychu žalobcu. V tomto smere súdvykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, ktorých vyhodnotením jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach bolo možné bez pochybností ustáliť, že žalobca nastúpil na pracovnú zmenu pod vplyvom
alkoholických nápojov.

47. K vysloveniu uvedeného záveru bola najpodstatnejšou výpoveď samého žalobcu, ktorý sa na výzvu
riaditeľa H.. V. podrobil dychovej skúške na alkohol, ktorú vykonal vrátnik S. a konštatoval jej pozitívny
výsledok. Sám žalobca pritom v reakcii na túto skutočnosť, napriek jeho údajnému presvedčeniu,
že nepožil žiaden alkoholický nápoj, sa proti pozitívnemu výsledku neohradil z dôvodu, že by sa s

H.. V. neprevadil. Ako argument pripustil, že mohol nafúkať z toho, že predtým fajčil. Na krvný test
alkoholu nešiel lebo by to musel zaplatiť a čakal, že bude opakovaná dychová skúška, vedel, že pri
dychovej skúške musia byť dvaja nadriadení. Žalobca však neuviedol z akého dôvodu sa opakovanej
skúšky nedomáhal, keď vedel, že mala byť vykonaná. Momentálne konanie žalobcu, ktorý je vystavený
reálnemu podozreniu z požitia alkoholických nápojov za stavu, keď si je vedomý, že žiadne nepožil
je potom preto úplne nelogické. Nie je totiž sporným záznam o vykonaní dychovej skúšky, keď tento

potvrdil svedok vrátnik vykonávajúci dychové skúšky u zamestnancov - S., ktorý tento zapísal okrem
časového údaju 18,10 h. Porovnaním, síce na pohľad neformálnej listiny, je zrejmé, že dychová skúška
nebola v ten deň vykonaná iba u žalobcu ale aj u iných zamestnancov a to konkrétne v počte trinásť
s výsledkom dvanásť negatívnych skúšok. Ak by v daný deň bol skúške podrobený iba žalobca, bolo
by možné pochybovať ako v daný čas prístroj fungoval. Situácia však bola celkom odlišná, keď o

10,45 h a 15,15 h boli všetky dychové skúšky negatívne, a dokonca aj tri dychové skúšky vykonané
popri žalobcovi boli negatívne. Mieru pochybnosti o pravdivosti obrany žalobcu potom zvyšuje aj
tvrdenie svedka vrátnika - S., že žalobca mu niečo spomínal o hruškovici a ešte mu povedal, že
keby to vedel, tak by nafúkal za chrbtom on, aby to V. nevidel. Žalobca pritom nenamietal pozitívny
výsledok dychovej skúšky. Preto jeho obrana, že mu nebolo dovolené skontrolovať výsledok merania

je nepravdivá, lebo o to vôbec nežiadal. Celková nepresvedčivosť výpovede žalobcu je zjavná a
to odlišnými tvrdeniami v žalobe na a jeho výpovedi. Pre súd z vykonaného dokazovania nevyplynuli
žiadne pochybnosti ohľadom spôsobilosti vrátnika S. k manipulácii s meracím prístrojom, keď tento
uviedol, že s ním vedel manipulovať, robil dychové skúšky dva až trikrát do týždňa, čo by nepochybne
viedlo pri nesprávnej manipulácii k dôsledkom spočívajúcim v nepravdivých zisteniach na prítomnosť

alkoholu v dychu iných zamestnancov. Okrem tejto skutočnosti svedok S. uviedol, že prístroj, ktorým
bola v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom vykonaná dychová skúška priniesla
bezpečnostná pracovníčka p. Z. W., ktorá absolvovala odbornú prípravu bezpečnostných technikov
a autorizovaných bezpečnostných technikov v súlade s § 39 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. a to
aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 23 ods. 6 a § 24 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z. a vykonávala

spolu so svedkom S. námatkové dychové skúšky na prítomnosť alkoholu. Svedok S. taktiež vôbec
netvrdil, že v čase vykonania dychovej skúšky na prístroji svietilo červené svetlo, ale sa všeobecne
vyjadril k prístroju, ktorý sa používal na skúšky, že „tam svietilo nejaké zelené a červené svetielko, to
už neviem“.

48. Čo sa týka certifikácie prístroja, má súd preukázané, že prístroj používaný žalovaným podľa
katalógu je ideálny na námatkové kontroly zamestnancov, kde ide primárne o detekciu alkoholu. Súd má
zároveň potvrdenie metrologického ústavu zo dňa 20.03.2013 z ktorého vyplýva, že analyzátor dychu
DRIVESAVE.PRO nie je určené meradlo v SR a neprešiel typovým schválením. Je však potrebné si
uvedomiť, že zistenie požitia alkoholu u zamestnanca sa nemusí realizovať len cez testery, prípadne

krvnú skúšku, aj keď použitie týchto metód je sofistikovanejšie a výsledok je ťažko spochybniteľný a
teda nie je podmienkou zistenia prítomnosti alkoholu. Preto, či má predmetný tester certifikát, alebo či
bol podrobený kalibrácii, resp. či je schváleným meradlom v Slovenskej republike nemá žiadny význam
v tomto smere na preukázanie prítomnosti alkoholu u žalovaného v danom prípade. Súd totiž, v prípade
sporu, vyhodnocuje všetky ďalšie dôkazy tak ako tomu bolo aj v tomto prípade sám žalobca podľa

svedka S. spomínal hruškovicu, svedok H.. V. uvádzal, že dychovú skúšku nariadil po tom ako videl
žalobcu sa potácať pri vystupovaní z auta, žalobca nežiadal opakovanú skúšku, tak ako to bolo podľa
výpovedí svedkov u žalovaného obvyklé a žalobca nežiadal krvné testy na prítomnosť alkoholu ani po
tom, čo mu H.. V. oznámil že má „výpoveď“ a zakázal mu nastúpiť na pracovnú zmenu dňa 13.06.2009
a práve vzhľadom na ďalšie správanie žalobcu má súd podporne preukázané, že výsledky merania i

keď necertifikovaného prístroja na meranie alkoholu v krvi boli správne.

49. Súd má z internej smernice a pracovnej zmluvy takzvaná „manažérska zmluva“ H.. V. jednoznačne
preukázané, že príkaz H.. V. na vykonanie dychovej skúšky na alkohol mohol byť daný, keďže zuvedených dokumentov jasne vyplýva, že tento mal oprávnenie vykonávať úlohy, ktoré patria do
pôsobnosti tak predstavenstva ako aj štatutárneho orgánu - generálneho riaditeľa spoločnosti (čl. 5
pracovného poriadku) a zároveň bol priamy nadriadený pracovník žalobcu. H.. V. mal v rámci svojej

kompetencie právo zadávať príkazy aj vrátnikom ( toto oprávnenie vyplýva z pracovného poriadku z
čl. 6 písm. o) a písm. p) ), ktorým zároveň povinnosť poslúchať príkazy všetkých vedúcich pracovníkov
vyplývala priamo z ich pracovného poriadku: „Pracovník na vrátnici - vrátnik“, na viac je z dokazovania
preukázané, že vrátnik vykonával meranie prítomnosti na alkohol denne u viacerých pracovníkov a na
používanie prístroja DRIVESAVE.PRO bol zaučený Z. W. odborným bezpečnostným technikom a teda

súd nemá pochybnosť o odbornosti vrátnika pri používaní takéhoto jednoduchého zariadenia.

50. Čo sa týka písomného poverenia pre vrátnika na vykonanie dychovej skúšky na alkohol a písomného
záznamu z nej má súd za to, že osobitné písomné poverenie nebolo potrebné vzhľadom na skutočnosť,
že všetky tieto úlohy vrátnika vyplývajú priamo z písomných interných smerní a organizačných
poriadkov. Čo sa týka záznamu o pozitívnom výsledku dychovej skúšky na alkohol tento bol zachytený v

knihe, ktorú viedol vrátnik na vrátnici a takýmto spôsobom bežne u žalovaného zaznamenávali výsledky
dychových skúšok a iné skutočnosti, čo súd považoval za dostatočné vzhľadom na skutočnosť, že
zákonník práce žiadne osobitné formálne náležitosti na záznam o dychovej skúške nepožaduje. Na viac
žalobca tento zápis v čase vykonania dychovej skúšky nespochybnil.

51. Zo všetkých vykonaných dôkazov preto súdu uzavrel, že žalobca nastúpil na pracovnú zmenu pod
vplyvom alkoholických nápojov.

52. Nástup do práce pod vplyvom alkoholických nápojov je bez ďalšieho porušením pracovnej
disciplíny nakoľko je také konanie zavineným konaním zamestnanca, ktoré je v rozpore so základnými

povinnosťami zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne, využívať pracovný čas na prácu, dodržiavať
právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

53. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny je potrebné považovať nástup zamestnanca do
(výkon) práce pod vplyvom alkoholu, ktorá svojou povahou vyžaduje zvýšenú obozretnosť, manipulačnú
zručnosť pri ovládaní mechanizmov, strojov, kde pri zníženej rozpoznávacej a ovládacej schopnosti
zamestnanca pod vplyvom alkoholických nápojov hrozí (čo aj len minimálna) ujma na zdraví, živote
zamestnanca, prípadne majetku zamestnávateľa. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca

pracoval ako robotník vo výrobe stavebných látok pri výrobe tehál, keď obsluhoval stroj, ktorý
vyprodukuje za zmenu 8000 - 10000 kusov tehál, keď pri nedostatočnej kontrole predpísaných
parametrov mohla by pokazená celá výroba pracovnej zmeny.

54. Čo sa týka praxe uvádzanej žalobcom, že po prvom zistení prítomnosti alkoholu má dôjsť zo

strany zamestnávateľa k upozorneniu a až pri druhom zistení má skončiť pracovný pomer. Súd má za
to, že žalovaný toto vyjadrené, tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, a je v rozpore s výpoveďou
svedka Q. - majstra žalobcu, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru dochádzalo, keď zamestnanec mal opakované oneskorené príchody alebo bol na pracovisku
pod vplyvom alkoholu.

55. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že sa žalobca dopustil konania, ktorým
závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a preto s ním žalovaný platne okamžite skončil
pracovný pomer.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak ako
je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

57. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému, priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.