Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218781
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317218781.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Bc. Y. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., IČO: 36 806 498, Daniela
Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: Bc. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, D., zastúpený
advokátkou: JUDr. Iveta Lenčéšová, Farská 28, Nitra, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 8C/59/2017-23 zo dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

uložil žalovanému Bc. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX D., nepribližovať sa k žalobkyni
Bc. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Výrokom II.
žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. h), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 334, § 335 ods.

1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vychádzajúc z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe
ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dôkazoch, mal súd
za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú,
oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o jej telesnú a duševnú integritu. V danom prípade

mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný sa opakovane dopúšťa fyzického násilia na žalobkyni
a preto, vzhľadom na ochranu jej života a zdravia, súd bol toho názoru, že je nevyhnutné vyhovieť návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255
C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd
rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným

uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal písomne odvolanie
žalovaný prostredníctvom advokátky, žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
a návrh zamietol, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) až h) CSP. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia výhradne reprodukuje obsah návrhu žalobkyne a

cituje príslušné zákonné ustanovenia, pričom vlastnú úvahu, prečo návrhu vyhovel súd prvej inštancie
zhrnul len tak, že vychádzal z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe ako aj v návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia. Nie je zrejmé z akých tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe mal súd prvej
inštancie vychádzať, ak zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 24.10.2017 podala výhradne
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia a nepristúpila k podaniu žiadnej žaloby. Súd prvej inštancie

v odôvodnení konštatuje, že mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný sa opakovane dopúšťa
fyzického násilia na žalobkyni, a preto, vzhľadom na ochranu jej života a zdravia, mal za to, že je
nevyhnutné vyhovieť návrhu žalobkyne. Okrem skutočnosti, že súd prvej inštancie sa oboznámil s
obsahom návrhu na neodkladné opatrenie vo veľmi krátkom čase (24.10.2017 bol návrh súdu doručený
a dňa 26.10.2017 už bolo vydané uznesenie), tento celkom zjavne predčasne prejudikoval odsudzujúce

rozhodnutie žalovaného, ktorým ho v podstate označil za vinného (opomínajúc zásadu prezumpcie
neviny) z protiprávneho konania, ktoré malo spočívať vo fyzickom útoku voči žalobkyni, a to aj napriek
tomu, že za žalobkyňou popísané konanie nebolo vo vzťahu k osobe žalovaného doposiaľ zo strany
príslušných orgánov činných v trestnom konaní ani len vznesené obvinenie. Rovnako súd prvej inštancie
opomenul reflektovať na početné rozpory, resp. diskrepancie medzi skutkovými tvrdeniami žalobkyne
a závermi lekárskych správ. K fyzickému ataku zo strany žalovaného malo prísť tak, že tento mal

kolenami pritlačiť ruky žalobkyne o posteľ a túto mal škrtiť na krku. Zo žiadnej žalobkyňou predložených
lekárskych správ nevyplýva, že by boli objektívne zistené, resp. viditeľné zranenia na krku, ktoré by
zodpovedali žalobkyňou popísanému škrteniu, resp. zranenia na rukách, ktoré by zodpovedali ich
pritlačeniu k posteli. Hematóm na dolnej končatine, ktorý bol pri lekárskej prehliadke zistený žalobkyňa
utrpela v súvislosti s manipuláciou s detským kočiarom, čo uviedla žalovanému, jeho matke a svedkom

C. D. a S. D., o čom predkladá odvolateľ čestné prehlásenie. Rovnako žalobkyňa uvádza, že ju
žalovaný mal udierať do tváre, pričom následkom početných úderov do tváre by nevyhnutne museli byť
pozorovateľné zjavné vonkajšie zranenia, ktoré však opätovne zo žiadnej lekárskej správy nevyplývajú.
Ak mala žalobkyňa skutočne utrpieť otras mozgu, toto zranenie potom vylučuje konštatovanie, že na
okolnosti si pamätá presne, nakoľko hlavným príznakom otrasu mozgu je strata pamäti, kde postihnutý

si nepamätá, čo sa stalo pred a po úraze, ani samotný úraz. Všetky žalobkyňou popisované následky
ňou tvrdeného útoku zo strany žalovaného sú výhradne subjektívneho charakteru, napr. bolesť hlavy,
strata koncentrácie, hučanie v pravom uchu atď., ktoré nie sú verifikovateľné vizuálnym alebo iným
spôsobom. Súd prvej inštancie nesprávne a nekriticky konštatoval opakované páchanie násilia na
žalobkyni, ktoré žalobkyňa nie len, že nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázala, ale ani bližšie

nešpecifikovala. Žalovaný všetky skutkové tvrdenia žalobkyne popiera, nakoľko sa tieto nezakladajú
na pravde a sú jednoznačne účelové. Nie je zo strany žalovaného objektívne možné preukazovať
neexistenciu žalobkyňou tvrdeného konania, nakoľko platí princíp negatívnej dôkaznej teórie, v zmysle
ktorej nemožno požadovať preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Je potrebné zdôrazniť, že obdobné
tvrdenia uviedla žalobkyňa aj v návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 12.10.2017, na podklade

ktorého je vedené konanie na Okresnom súde Žilina pod č.k. 30P/228/2017, kde sa súd s týmito
tvrdeniami žalobkyne zjavne nestotožnil, vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu, pričom žalovaný
túto možnosť dňa 31.10.2017 využil a Okresný súd Žilina doposiaľ nevydal neodkladné opatrenie.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že neodkladné opatrenie svojim
obsahom nesmie zasahovať do práv a slobôd žalovaného. Uvedené konštatovanie v tomto prípade nie

je naplnené, vzhľadom na nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa má v osobnej starostlivosti maloletú dcéru
F. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom v konaní na Okresnom súde Žilina pod č.k. 30P/228/2017 o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, žalovaný samozrejme s ohľadom na vek maloletej
navrhuje, aby maloletá F. N. bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne, na čas do rozvodu
manželstva, avšak žalovaný tiež navrhol styk otca s maloletou na čas do rozvodu upraviť výrokom súdu,

kde žiada, znova s poukazom na vek maloletej, aby tento bol realizovaný v rozsahu 2 hodín každý
nepárny týždeň v sobotu od 14:00 - 16:00 hod. V prípade, že bude žalovanému zakázané priblížiť sa k
žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov, bude žalovanému nevyhnutne znemožnený akýkoľvek
styk s maloletou, v čoho dôsledku bude neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahovať do
žalovaného rodičovských práv, čo je zrejme zámerom žalobkyne. Žalovaný návrhom zo dňa 25.10.2017

požiadal o rozvod manželstva so žalobkyňou, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod
č.k. 22P/147/2017. Rovnako v podanom návrhu na rozvod manželstva žalovaný navrhol, aby maloletá F.
bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne, avšak s poukazom na záujem sa s maloletou stretávať,
navrhol, aby mu bolo umožnený styk s maloletou v rozsahu 2 hodín každý nepárny týždeň v sobotu od
14:00 - 16:00 hod na čas po rozvode. Nakoľko ani nie je z neodkladného opatrenia zrejmé vo vzťahu

k akému konečnému rozhodnutiu je nariadená dočasná úprava pomerov strán sporu (aj keď tento účel
súd prvej inštancie v odôvodnení prezentuje), potom nemožno očakávať, že po rozhodnutí o úprave
práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva, resp. po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva, bude žalovanému umožnené skutočne realizovať styk s maloletou, keďže tento je pre nízkyvek maloletej nevyhnutne spätý s prítomnosťou žalobkyne minimálne pri odovzdaní a prevzatí maloletej.
Žalovaný nepristupuje k podaniu odvolania z dôvodu, že by mal záujem žalobkyňu akýmkoľvek spôsob
kontaktovať,resp.zotrvávaťvjejprítomnosti,avšakodvolaniepodávapreto,žejerozhodnutievydanéna

podkladezavádzajúcichanepravdivýchskutočnostiatýmtorozhodnutímmubudedefactoznemožnená
akákoľvek realizácia styku s maloletou v rámci výkonu rodičovských práv a povinností žalovaného. K
osočujúcim tvrdeniam žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v tom zmysle, že tento mal byť pod vplyvom
alkoholu a návykových látok agresívny, tieto sa nezakladajú na pravde, práve naopak je to žalobkyňa,
ktorá má zjavne sklon k užívaniu alkoholu a drog, a následnej agresivite a vyhrážkam, čo potvrdila v

komunikácii so žalovaným.

5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. V žiadnom
prípade nie je možné akceptovať dôvody odvolania žalovaného tak, ako sú špecifikované a odôvodnené
v podanom odvolaní. Žalobkyňa trvá na všetkých tvrdeniach týkajúcich sa priebehu a intenzity konania

žalovaného voči jej osobe uvádzaných v návrhu na vydanie neodkladné opatrenia a tieto dopĺňa o
nasledovné: Na základe trestného oznámenia žalobkyne bolo začaté trestné konania voči žalovanému.
Dňa 28.11.2017 vydal poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa sp. zn.
ORP-30/SA-SA-2017 zo dňa 28.11.2017 uznesenie o postúpení veci na priestupkové konanie. Voči
tomuto uzneseniu podala žalobkyňa ako poškodená odvolanie. Dňa 22.01.2018 rozhodol námestník

okresnej prokuratúry v Galante v trestnej veci vedenej pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona uznesením o zrušení predmetného uznesenia o
postúpení veci na priestupkové konanie, a uložil, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodlo. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že uznesenie o postúpení veci bolo vydané predčasne a sťažnosť poškodenej je
dôvodná. Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Jozef

Trgiňa, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 121/2017 z 10.11.2017, nemal pri vypracovaní znaleckého
posudku zdravotnú dokumentáciu poškodenej a ani nekontaktoval všeobecného lekára poškodenej za
účelom zistenia informácií o zdravotnom stave poškodenej. Žalobkyňa musela absolvovať množstvo
vyšetrení, nakoľko sa z konania žalovaného dodnes fyzicky nezotavila. Závery z jednotlivých vyšetrení:
a) odporúčaná teploliečba, elektroliečba, mechanoterapia a individuálna liečebná telesná výchova,

b) strata sluchu vpravo 23,9%, vľavo 4,2%, obe 9,1%, c) otras mozgu, vykĺbenie krčného stavca
v bližšie neurčenej úrovni, pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí predlaktia, udretie, bitie,
kopnutie, vykrútnutie, pohryzenie, alebo poškriabanie. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia
správne poukázal na ustanovenia CSP a CMP. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide
o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery strán, ak je to potrebné. Je nutné,

aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Žalobkyňa si listinnými dôkazmi priloženými k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne
splnila povinnosť osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Žalovaný vychádza z nesprávneho právneho názoru, keď vydaním neodkladného opatrenia obvinil
súd z prejudikovania odsudzujúceho rozsudku, ktorým mal označiť žalovaného za vinného. Ak by

zákon podmieňoval vydanie predmetného neodkladného opatrenia právoplatným skončením trestného
konania, nespĺňalo by neodkladné opatrenie svoj účel. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že žalobkyňa nepodala vo veci samej žalobu, poukazuje na ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi
neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad,

že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa
žalovanému neznemožňuje styk s ich maloletou dcérou F., a tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce.
Aktuálne prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde Žilina, sp. zn. 11CoP/9/2018, v ktorom nebolo
dodnes rozhodnuté. Žalovaný odmieta rešpektovať vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Galanta
č.k. 8C/59/2017-23 zo dňa 26.10.2017. Žalobkyňa navrhla stretnutia žalovaného s maloletou za

prítomnosti jej otca p. I.; jej otec je jedinou osobou, ktorá sa nebojí žalovaného a ku ktorej má maloletá
dôveru(sestražalobkyneajmatkažalobkynesažalovanéhorovnakoboja;vminulostiichslovnenapadol
a sestru žalobkyne aj fyzicky). Realizácia styku žalovaného bez prítomnosti osoby, ktorú maloletá pozná,
je nemožná, maloletá v prítomnosti osoby, ktorú nepozná, hystericky plače, od núteného opustenia
spoločnej domácnosti /08.10.2017/ maloletá žalovaného nevidela a rovnako tak ani jeho rodičov, ktorí

sa o maloletú nezaujímali vôbec. Žalobkyňa si tiež uvedomuje zložitosť situácie, a do budúcna má
záujem umožniť žalovanému styk s maloletou bez svojej prítomnosti alebo prítomnosti tretích osôb; v
súčasnosti je to bez ohrozenia zdravia maloletej nemožné. Žalobkyňa nesúhlasí, aby sa styk žalovaného
s maloletou realizoval len za prítomnosti jeho rodičov; títo nie sú osobami, ku ktorým má žalobkyňaa maloletá dôveru; takouto osobou musí byť niekto, koho pozná hlavne maloletá; styku sa rodičia
žalovaného môžu zúčastniť, avšak ako garantom ochrany práv maloletej a jej zdravia musí byť prítomná
osoba, ktorá maloletú pozná a pri ktorej maloletá pociťuje dôveru a v jej blízkosti sa cíti bezpečne.

Žalobkyňa sa ohradzuje voči nepravdivým tvrdeniam žalovaného o jej užívaní alkoholu, drog, agresivite
a následným vyhrážkam. Práve naopak, žalovaný so žalobkyňou nekomunikuje, keď jej zavolá, je
to väčšinou vo večerných alebo nočných hodinách, žiada o odpustenie, aby sa k nemu žalobkyňa s
maloletou vrátila. Žalovaný posiela žalobkyni SMS-ky, ktoré sú vulgárne, nemiestne, urážajúce ľudskú
dôstojnosť. Žalobkyňa žalovaného neosočuje, poukazuje na skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde,

napr. časté požívanie alkoholu, návšteva herní, záhaľčivý spôsob života. Matka žalovaného sama svojho
syna považuje za nezodpovedného; žalobkyni poslala správu: „U. je hlupák, nechce opustiť mládežnícky
život a usadiť sa, skľudniť sa. Si myslí, že bude do smrti mladý. Zostane sám.“ Problémová povaha a
správanie žalovaného je všeobecne známa skutočnosť, o ktorej majú vedomosť aj u susedia v bytovom
dome, v ktorom býva žalovaný. Už v minulosti sa na neho viackrát sťažovali. Jeho správanie bolo také
neúnosné, že o uvedenom bol aj uverejnený článok na webovej stránke: P., ktorý prikladá v prílohe. Za

nemenej dôležitú považuje žalobkyňa skutočnosť, že žalovaný je držiteľom zbrojného preukazu skupiny
B, E, čo ho neoprávňuje na voľné nosenie zbraní na verejnosti (musel by byť držiteľom zbrojného
preukazu skupiny A). Napriek uvedenému so zbraňou chodil domov do domácnosti rodičov žalobkyne,
nosil ju do školy a na prechádzky. Vzhľadom k tomu, že zbrane (krátka pištoľ samonabíjacia a samopal),
ktoré mu polícia zaistila, mu už boli vrátené, a stále u žalobkyne pretrváva vzhľadom na správanie

žalovaného dôvodná obava o svoj život a zdravie, považuje zachovanie zákazu priblíženia žalovaného
k žalobkyni za nevyhnutné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v

medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,

že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa 20.10.2017, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 24.10.2017, dožadovala sa voči žalovanému neodkladného opatrenia spočívajúceho v
tom, aby mu súd uložil povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalobkyňa

svoj návrh skutkovo odôvodnila tak, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti na W. ulici č. X v
D. cca 16 mesiacov až do dňa 08.10.2017. Začali chodiť na vysokej škole a počas známosti počali
dieťa, čo urýchlilo uzavretie manželstva. Žalovaný po svadbe začal znevažovať jej vzdelanie, potom
aj osobu žalobkyne, kvôli čomu sa často hádali. Žalovaný, keď bol pod vplyvom alkoholu alebo iných
návykových látok, bol agresívny, niekoľkokrát ju fyzicky napadol už aj počas tehotenstva. Po vytriezvení

sa ospravedlňoval, z toho dôvodu to neriešila. Keď sa jej žalovaný začal vyhrážať zabitím, neodvážila sa
ísť na políciu, pretože sa bála, že to naozaj spraví, pretože je držiteľom dvoch strelných zbraní. Zbrane
doma neuchovával v trezore a manipuloval s nimi aj v prítomnosti maloletej dcéry. Jednu zo zbraní mal
uloženú pri posteli v nočnom stolíku. Žalovaného agresia voči žalobkyni vyvrcholila dňa 08.10.2017 v
nočných hodinách, kedy sa začal hádať kvôli vkladnej knižke, ktorú žalobkyňa založila pre malú dcéru

a vložila na ňu 1.000,- Eur, ktoré dostala od rodičov žalobkyne. Urážal ju slovami, kedy žalobkyňa
nevydržala a upozornila ho, že ak jej bude aj naďalej nadávať, bude sa fyzicky brániť. Neprestal a udrela
ho. Potom si žalovaný na ňu sadol na posteli, kolenami jej pritlačil o posteľ ruky a škrtil ju na krku. Pustil
ju až po tom, ako začala plakať malá dcéra. Zliezol z nej, vzal ju na ruky a prikázal žalobkyni aby nakojila
malú. V kuchyni, keď sa išla napiť, žalobkyňa odpadla. Prišiel za ňou žalovaný, začal ju ťahať za vlasy,

aby išla k malej. Keď dala dcére najesť, opäť za ňou prišiel žalovaný, znovu si jej sadol na brucho a
začal ju udierať do tváre a nadávať jej do špín. Keď sa pokúšala vymaniť z jeho zovretia, vyslovil: „o čo
sa snažíš, ja mám viac sily ako ty, ja ťa nepotrebujem, ja potrebujem len tvoje prsia.“ Keď sa žalobkyni
podarilo ho odsotiť a dať mu facku, dostal amok a začal ju fackať vykrikujúc, že škoda, že žijú v Európe,v iných krajinách sa takéto správanie žien rieši inak, mal ju už dávno takto zbiť, aby sa ho bála a mala
k nemu rešpekt. Následne jej rozprával ako ju ľúbi, a keď ho opustí, tak ju zabije a zabije aj celú jej
rodinu. Po tomto incidente bola na ošetrení na lekárskej pohotovosti pre dospelých v Šali a udalosť tiež

nahlásila aj na polícii. Požiadala o pomoc rodičov, ktorí ju aj s dcérkou, ktorú stále kojí prichýlili doma v
Y.. Následne bola dňa 09.10.2017 na ošetrení u MUDr. W., ktorý jej vystavil lekárske potvrdenie a poslal
ju na odborné vyšetrenia. Ďalej uvádza, že žalovaný sa jej tiež vyhrážal, že jej ukradne dcérku a viac ju
neuvidí. Po príchode k rodičom bezodkladne kontaktovala príslušné oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline a podala na Okresný súd v Žiline návrh na úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. K návrhu pripojila záznam o poskytnutí lekárskej prvej
pomoci z 08.10.2017, potvrdenie o podaní oznámenia z 08.10.2017, upovedomenie ORPZ v Šali o
začatí trestného stíhania z 08.10.2017, lekárske potvrdenie MUDr. W. z 09.10.2017, záznam z Urgentnej
traumatologickej ambulancie z 09.10.2017, hlásenie úrazu, záznam neurologickej príjmovej ambulancie
z 09.10.2017, lekárska správa chirurgického oddelenia z 13.10.2017, záznam o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci z 14.10.2017, záznam z urgentnej traumatologickej ambulancie z 14.10.2017, záznam

z neurologickej pohotovostnej ambulancie z 14.10.2017, záznam z nemocne v Považskej Bystrice
z 17.10.2017, lekárska správa z ambulancie ORL a chirurgie hlavy a krku z 20.10.2017, zápisnica
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 11.10.2017. Žalobkyňa uviedla, že uvedenými listinnými
dôkazmi osvedčuje, že žalovaný svojim agresívnym a nepredvídateľným správaním sa voči nej, ktorá
má stupňujúcu sa tendenciu, ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Má preto odôvodnenú obavu, kam

až môže zájsť jeho nevyspytateľné agresívne správanie sa voči nej, a preto žiada súd, aby jej pred
žalovaným poskytol ochranu vydaním neodkladného opatrenia tak, že uloží žalovanému povinnosť, aby
sa vedome nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ak 50 metrov.

8. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

9. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

10. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

12. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranupred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

13. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného

sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné

podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

15. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len

pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú

integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša

istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

17. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou

integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej

integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy

spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania žalovaného voči nej.

19. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom
možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza
tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Žalobkyňa na osvedčenie dôvodnosti

návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia predložila záznam o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci z 08.10.2017, potvrdenie o podaní oznámenia z 08.10.2017, upovedomenie ORPZ v Šali o
začatí trestného stíhania z 08.10.2017, lekárske potvrdenie MUDr. W. z 09.10.2017, záznam z Urgentnej
traumatologickej ambulancie z 09.10.2017, hlásenie úrazu, záznam neurologickej príjmovej ambulancie
z 09.10.2017, lekárska správa chirurgického oddelenia z 13.10.2017, záznam o poskytnutí lekárskej

prvej pomoci z 14.10.2017, záznam z urgentnej traumatologickej ambulancie z 14.10.2017, záznam
z neurologickej pohotovostnej ambulancie z 14.10.2017, záznam z nemocne v Považskej Bystrice
z 17.10.2017, lekárska správa z ambulancie ORL a chirurgie hlavy a krku z 20.10.2017, zápisnica
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 11.10.2017. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z
procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené

v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný vo vzťahu k
žalobkyni dôvodne môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Preto sa nemožno stotožniť
s odvolacou námietkou žalovaného, že tvrdenia žalobkyne, z ktorých vychádzalo rozhodnutie súdu
prvej inštancie, nie sú pravdivé a žalobkyňa ich nepodložila žiadnymi dôkazmi, t.j. zistený skutkový stav
neobstojí, resp. že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu

z potenciálne násilného správania sa žalovaného spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej
integrity žalobkyne), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.

20. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez

riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia, resp. možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne, v danej veci prebieha
trestné konanie, boli predložené viaceré lekárske správy, ktoré takéto dôvodné podozrenie dostatočne
osvedčujú. Súd teda v tomto konaní neskúma a neposudzuje, či zo strany žalovaného skutočne došlo
k násilnému správaniu voči žalobkyni, a preto nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovaného.

Preukázanie násilného správania žalovaného môže byť predmetom iba trestného, resp. priestupkového
konania.

21. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby žalobkyni
uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh

na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný
hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má
možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

22. Uložený zákaz nepribližovať sa k žalobkyni automaticky bez ďalšieho neobmedzuje žalovaného

ani v realizácii jeho rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, ktorú má spolu so žalobkyňou.
Vzhľadom na prebiehajúce konanie o úprave práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu ako aj
konanie o rozvode, všetky okolnosti realizácie styku otca s maloletou budú riešené v týchto konaniach
(napr. prípadná možnosť realizácie styku za prítomnosti inej osoby ako matky). Preto ak podstatným
dôvodom pre podanie odvolania nebolo to, že žalovaný má záujem približovať sa k žalobkyni, ale jeho

záujem sa viaže predovšetkým na realizáciu styku s maloletou, je adekvátnym prostriedkom právnej
ochrany jeho záujmov už prebiehajúce konanie o úprave styku s maloletou (pričom napr. aj v takomto
konaní možno podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia). Z tohto dôvodu súd nepovažovalza účelný postup v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP a nevidel potrebu poučenia žalovaného o možnosti
podania žaloby vo veci samej.

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z
predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je
za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok

je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera
osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a
dôvodnostiuplatnenéhonároku.Odôvodneniepotrebybezodkladnostiupraveniapomerovstránspočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma
(obava žalobkyne z násilného správania sa žalovaného), čo v konaní pred súdom prvej inštancie

preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu
ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti
bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú
žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu.

24. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa
splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, vrátane vecne správne a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov
konania, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Čo sa týka náhrady trov konania, v prejednávanej veci sa jedná o prípad neodkladného opatrenia,
ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej, teda o prípad spojený aj so vznikom povinnosti

rozhodnúť o trovách takto skončeného konania, ktorý predstavuje výnimku zo zásady, že o nároku na
náhradu trov konania neodkladného opatrenia sa má rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie
vo veci samej (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie o náhrade trov
prvoinštančného konania rozhodol.

27. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Zároveň neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne
odôvodňovali úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalobkyni
vznikli nejaké trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §

262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).