Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205739
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316205739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: A. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XXXX/X, XXX XX N., zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, AK Partizánska 1834, 069
01 Snina, proti žalovanému: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX O., o zrušenie práva
spoločného nájmu k bytu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. XX, vchod X, prízemie,
blok B.-X, na ulici I. Č.. XXXX/X A. O., pozostávajúceho zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva a u
r č u j e, že výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva je žalobkyňa.

Žalovanému ukladá povinnosť vypratať byt do 30 dní potom, ako mu bude zo strany žalobkyne
zabezpečený náhradný byt.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.06.2016 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil právo spoločného nájmu stranám sporu k družstevnému bytu č. XX, vchod X,
prízemie, blok B.-X, na ulici I. XXXX/X A. O., pozostávajúceho zo štyroch izieb a príslušenstva a ju
určil za výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva a to bez zabezpečenia bytovej náhrady

žalovaného a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo
právoplatne rozvedené dňa 05.10.2015. Počas manželstva na základe rozhodnutia o pridelení bytu
zo dňa 02.08.1982 a zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu, bol stranám sporu pridelený 4-izbový
družstevný byt s príslušenstvom. Ihneď po rozvode žalovaného vyzvala na uzavretie dohody o zrušení
práva spoločného nájmu bytu, on na jej výzvu nereagoval. Jej bývalý manžel jej po rozvode spôsobuje

psychické, ale aj fyzické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, z rôznymi vyhrážkami,
vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním. Jeho vzťah ku nej vyvoláva pre ňu silnú
psychickúzáťaž. Vzhľadomnajejzdravotnýstav-vysokýkrvnýtlak,ischemickáchorobasrdca,fibrilácia
srdca, prekonala 3 mozgové príhody, má vážne obavy o svoje zdravie. Žalovaný odmieta prispievať
na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, preto vznikajú časté hádky, pričom jej starobný
dôchodok je vo výške 179,- eur. Ona byt užíva, riadne a včas si plní úhrady za plnenia poskytované
s jeho užívaním.

V ďalšom uviedla, že navrhuje, aby pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu súd vychádzal zo
skutočnosti, že byt v súčasnosti obýva, podieľa sa na úhrade služieb spojených s nájmom bytu, aby
bral zreteľ na jej zlý zdravotný stav a aby sa v dôsledku zrušenia spoločného nájmu nedostala doťažko riešiteľnej bytovej tiesne. Navrhla, aby súd ju určil za výlučného nájomcu bytu. Pokiaľ ide o
bytovú náhradu navrhla, aby súd vychádzal z toho, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych
formáchjezabezpečiťprávobývaniazodpovedajúcepotrebámnatoodkázanýmsubjektomvprípadoch,

v ktorých to zákon upravuje. Dosiahnutie uvedeného predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne
okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do
práv a povinnosti a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Poukázala, že zároveň podala návrh na vyporiadanie BSM, predmetom
ktorého je aj finančné vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve. Finančné prostriedky z

tohto vyporiadania vo výške 1 hodnoty členského podielu v družstve by mali postačiť žalovanému
na zabezpečenie kúpy nového bytu. Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke
zabezpečenia náhradného bytu žalovanému bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových
náhrad. Žalovaný bude mať vyriešené svoje bytové potreby a tieto bytové potreby majú známku trvalosti,
úplnosti a nerušenosti. Preto navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný byt vypratať bez
bytovej náhrady.

2. Žalovaný s padanou žalobou nesúhlasil.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to preukazmi ZŤP strán
sporu, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu, lekárskymi

správami, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou strán sporu, výpoveďou svedkyne a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

4. Podľa rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, dňa 02.08.1982 predstavenstvo okresného
stavebného bytového družstva uznesením č. XXX zo dňa 30.07.1982 rozhodlo o pridelení družstevného

bytu žalovanému a to bytu č. XX, v bloku B.-X, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva.

5. Zo Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 02.08.1982 vyplýva, že bytové družstvo
ako vlastník bytu č. XX, blok B.-X, na ul. I. A. O., tento v uvedený deň odovzdalo do osobného užívania
svojmu členovi a to žalovanému.

6. Z predložených preukazov č. XXXXXX a č.XXXXXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú fyzickými
osobami s ťažkým zdravotným postihnutím.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2016 uviedol, že je desaťročie týraný žalobkyňou a

dcérou B.. Zo strany žalobkyne mu boli adresované slová ::,,čo reveš cigan jeden, zmizni, máš 100
démonov“. Veľa krát žalobkyni dohováral, aby podstúpila liečenie. Po skončení školy najmladšej dcéry
A. sa jej nenávisť a slovná brutalita stupňovali až podaním návrhu na rozvod. Bol krivo obvinený
na súde. Bytovú otázku neodmietol riešiť. Bola jej odovzdaná žiadosť o prevod bytu do osobného
vlastníctva z dôvod predaja. Žalobkyňa sama podala inzerát na predaj bytu. Od rozvodu s ním žalobkyňa

nekomunikuje, závažné odkazy jej píše na papier. Uviedol, že pri odchode do dôchodku dostal odstupné
cca 4 000,- eur a za ne nechal prerobiť kompletne bytové jadro, kúpeľňu a kuchyňu v byte. Dňa
13.01.2015 uzatvoril poistnú zmluvu ,,Pohrebné poistenie“ na meno navrhovateľky. V marci 2016
poistenie zrušil. Aj on uhrádzal náklady spojené s užívaním družstevného bytu a v tomto smere tvrdenia
žalobkyne nie sú pravdivé. Podal na súde aj návrh na pozbavenie žalobkyne spôsobilosti na právne

úkony a tiež návrh na zrušenie rozsudku o rozvode sp. zn. 21C/463/2015.

Z pripojených listín - predložených výpisov z účtu žalovaného a z prehľadov úhrad vyplýva, že žalovaný
má na jeho účte vedenom v O. O., X..O.., zriadený trvalý príkaz na úhradu vo výške 192,08 eur.

Podľa prehľadu úhrad vystaveného Bytovým družstvom O., predpis úhrad za služby spojené s užívaním
bytu v období 01/2015 až 12/2015 bol vo výške 208,54 eur a v období 01/2016 až 04/2016 vo výške
192,08 eur.

Medzi žalovaným ako poistníkom a poisteným a spol. Poisťovňa O. O., X..O.. A. Y. V. ako poistiteľom

bola uzatvorená poistná zmluva - predmet pohrebné poistenie, kde oprávnenou z tejto zmluvy bola
žalobkyňa. Poistná suma pre prípad smrti bola 2 000,- eur a výška poistného 20,10 eur so začiatkom
poistenia 01.02.2015. Žalovaný dňa 21.03.2016 túto zmluvu vypovedal.8. Z prepúšťacej správy Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. zo dňa
27.07.2017 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 25.07.2017 do 27.07.2018 vyplýva, že
žalobkyňa bola preložená zo spádu ako susp. Nestabilná AP. Bola realizovaná koronarografia

s normálnym nálezom na koronárnych artériách. Echokardiograficky dokumentovaná zachovalá
systolická funkcia ĽK s poruchou relaxácie, bez významnej chlopňovej chyby. Stav hodnotení ako
mikrovaskulárna AP.

Podľa lekárskej správy vystavenej z internej ambulancie Nemocnice Snina, s.r.o. zo dňa 02.02.2018

vyplýva, žalobkyňa bola privezená RLP pre paroxizmus FP a akceleráciu AH, od 12.00 hod. noci
zvýšený TK potom búšenie, zobrala tensiomin, isoket, ale bez efektu. RLP podano 300 mg Cordarone
intravenózne, Betaloc intravenózne, MgSO4 intravenózne. Počas transportovania versia na SR. Záver:
Parxizmus FP s med versiou na SR na antikoag. liečbe Paradoxou. Pacientka bola následne prepustená
do domácej liečby a do ambulantnej starostlivosti. Bola odporúčaná kontrola a neslaná diéta.

9. Zo správy chirurgickej ambulancie - ÚPS, Nemocnica Snina s.r.o. zo dňa 10.09.2015 vyplýva, že
žalovaný bol na ambulancii ošetrený pre povrchové poranenie vlasovej kože hlavy z dôvodu napadnutia
dcérou, ktorá ho udrela päsťou.

Podľa správy z interného vyšetrenia na ambulancii MEDITAS SNINA, s.r.o. zo dňa 15.01.2018, diagnózy

žalovaného: art. hypertenzia 2. st., hypacusis bilat. - naslúchací aparát, osteoporóza, HLP, asthma
bronchiale, stredne ťažká, Raynaud sy. Nefropatia s ľahkou proteinúriou.

10. Z vyjadrenia Bytového družstva O. zo dňa 10.01.2018 a zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že byt č. XX v
bytovom dome B.-X na ulici I. XXXX/X A. O. bol rozhodnutím zo dňa 02.08.1982 pridelený manželom

A. Š. a A. Š.. Členmi družstva a spoločnými nájomcami predmetného bytu sú obaja bývalí manželia.
V ďalšom bytové družstvo uviedlo, že doporučuje, aby po zrušení spoločného nájmu bytu bol ďalej
nájomcom bytu ten, kto preukázateľne znášal náklady spojené s nájmom predmetného bytu.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 uviedla, že trvá na žalobnom návrhu a na

skutočnostiach v ňom uvedených. O dôvodnosti jej návrhu svedčia aj neustále obsahovo šikanózne a
nedôvodné podania, žalobné návrhy a trestné oznámenia proti jej osobe. Podľa jej názoru motívom
konania žalovaného je dostať ju do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne, ktorú by vzhľadom na jej zlý
zdravotný stav nedokázala riešiť. Uviedla, že nemá vedomosť o odstupnom žalovaného a jeho výške.
Byt rekonštruoval žalovaný svojpomocne so synom. V ďalšom uviedla, že je pravdou, že sa medzičasom

so žalovaným dohodli na úhradách za plnenie poskytované s užívaním predmetného bytu a to tak ako
rozhodol žalovaný. Ona platí 80,- eur a on 192,- eur. Poukázala, že jej starobný dôchodok je vo výške
270,- eur, na lieky mesačne uhrádza sumu 90,- eur a žalovaného starobný dôchodok je vo výške 500,-
eur.

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2017 a zo dňa 27.12.2017 uviedol, že je
pre vzájomné riešenie bytovej otázky. Nie je pravdou, že neprispieva na úhradu nákladov za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Dôchodok žalobkyňa nemá ani vo výške 200,- eur, na lieky neplatí 90,-
eur a za energie platí menej ako 40,- eur mesačne. Nie je pravdou, že ju šikanuje. Od rozvodu on a ani
ona nepovedali ani jedno slovo. Takže nijaká dohoda nebola. Práve žalobkyňa ho chce dostať do ťažko

riešiteľnej bytovej situácie. Zo zákona on je tiež rovnako chránená osoba a trpí tiež rovnakými chorobami
a je tiež osoba ZŤP a má aj svoje roky. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o svojej osobnej situácii.
Celý jej návrh je nepravdivý, je to krivá výpoveď. Žalobkyňa prekonala 3 mozgové príhody v dôsledku
ktorých sa prejavuje bludné myslenie, žije mimo reality.

13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že počas spolužitia so žalovaným, ktoré je už cez 40
rokov, stále v jeho očiach pre neho nič neznamenala. Neustále jej nadával s tým, že tieto nadávky
sú neoprávnene, pretože ona skutky, ktoré on uvádza, že vykonávala, tak tieto sa vôbec nestali. Z
rozprávania známych je jej známe, že žalovaný o nej šíri nepravdivé reči, s ktorými sa nestotožňuje,
pretože tieto sa nezakladajú na pravde. Je iba kardiologickým pacientom, nie je žiadnym psychiatrickým

pacientom, nikdy nenavštívila takúto ambulanciu a nie je ani po psychickej stránke riešená. Z reči jej
známych osôb jej bolo povedané, že žalovaný o nej šíri, že je psychicky chorá, že je to ešte stále jeho
manželka, pričom ona už jeho manželkou nie je, pretože ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené.
Naopak žalovaný šíri reči, že dané rozhodnutie nie je platné. Voči nej sa dopustil žalovaný aj fyzickéhoútoku, a to v deň, kedy mu bolo doručené rozvodové rozhodnutie. Danú skutočnosť oznámila aj polícii,
ktorá danú vec šetrila, následne také útoky sa stali potom aj častejšie. Takisto bola o tom uzrozumená
polícia.

V ďalšom uviedla, že potrebuje kľud vzhľadom na jej zdravotný stav a toto nemá zabezpečené, a
to vzhľadom na správanie žalovaného. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného, že ona na neho zlé
psychicky vplýva, tak daná skutočnosť nie je pravdivá. Okrem kardiologických problémov má problémy
ajskĺbmi,máosteoporózustým,žetojejznemožňujepohybovanie,apretoajvzhľadomnajejzdravotný

stav opätovne uviedla, že žiada, aby ona bola určená za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva
predmetného bytu a to bez bytovej náhrady vo vzťahu k žalovanému. Má aj astmu, má problémy so
žalúdkom.

Po rozvode manželstva sa snažila o dohodu ohľadom užívania bytu so žalovaným, zo strany žalovaného
bolo jej najprv povedané, že tento byt nech ona predá a tým to bude vyriešené. Následne s týmto už

nesúhlasil. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného o tom, že nechcela ona súhlasiť s tým, aby sa byt
odkúpil od ich výlučného osobného vlastníctva, poukázala, že daný stav začali riešiť už v čase, keď
bol podaný návrh na rozvod manželstva a v tomto čase ona sa dotazovala na bytovom družstve a jej
bolo povedané, že v takomto štádiu už nie je možné, aby byt bol odpredaný do osobného vlastníctva
nájomcov, ktorí sú v rozvodovom konaní. Asi dvakrát sa vo vzťahu k žalovanému snažila o uzavretie

dohody o užívaní bytu, viacej sa nesnažila, pretože bol žalovaný voči nej výbušný. Zo strany žalovaného
bola aj dvakrát fyzicky napadnutá.

Pokiaľ sa jedná o úhradu samotných nákladov v súvislosti s bytom tak za terajšieho času žalovaný platí
nájomné, ktoré je vo výške 208,- eur a ona platí zhruba 60,- eur až 70,- eur mesačne, čo sa týka nákladov

na plyn, elektrinu a vodu a režijné náklady nejaké s bytom. Takto to navrhol žalovaný, kde on povedal,
že on bude platiť nájomné a ona bude platiť ostatné náklady. V tomto smere bola medzi nimi takáto
dohoda. Do budúcna by jej s úhradami pomáhali deti. V súčasnosti v byte žije on, žalovaný a dcéra B..

14. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že aj on je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Pokiaľ sa jedná

o samotný žalobný návrh poukázal, že on nesúhlasí s podaným žalobným návrhom a žiada, aby on
bol určený za výlučného nájomcu daného bytu a takisto za výlučného člena bytového družstva. Bytovú
otázku nemá poriešenú a nechce ostať bezdomovcom.

Uviedol, že on žalobkyňu fyzicky nenapadol. Poukázal na záznam o podaní oznámenia Obvodného

oddeleniu PZ v Snine, ktorý predložil k nahliadnutiu. Súd sa s ním oboznámil. Jedná sa o záznam o
podaní oznámenia podľa § 52 ods. 3 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov zo dňa 1.12.2015, v ktorom je uvedené, že dňa 1.12.2015 sa A. I. dostavila na Obvodné
oddelenie PZ v Snine z dôvodu podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo
záznamu sa číta odsek, kde je uvedené, že menovaná porozumela poučeniu k veci a vo veci uvádza

nasledovné: „Býva na horeuvednej adrese a je na starobnom dôchodku. K veci uvádza, že v súčasnosti
už je rozvedená a jej bývalý manžel A. Š. úmyselne narúša s menovanou občianske spolunažívanie
schválnosťami, nakoľko mu všetko vadí, stále do menovanej vyrýva a stále si hľadá nejakú zámienku,
aby sa s ňou mohol hádať. Menovaná dodáva, že jej bývalý manžel A. Š. ju nikdy fyzicky nenapadol,
jedná sa o verbálny konflikt. Potvrdenie o oznámení si nežiada, ale žiada, aby o výsledku šetrenia bola

riadne upovedomená.“

V ďalšom uviedol, že už dlhé roky sa spolu so žalobkyňou nerozprávajú. Podľa jeho názoru je zdravotný
stav žalobkyne taký, že to aj ovplyvňuje jej konanie voči nemu. Náklady spojené s bytom uhrádza on
a je to zhruba cca 200,- eur mesačne. Vzhľadom na príjmy žalobkyne nie je v jej schopnostiach a

možnostiach,abynáklady,ktorésúvisiastýmtobytomonauhrádzala. Toakožalobkyňauvádzalaakosa
k nej správa on, nie je pravdivé. Vzhľadom na narušený vzťah medzi nimi sa odmlčal, čiže nekomunikuje
so žalobkyňou, ale to z toho dôvodu, že ona takisto nekomunikuje s ním. Keby bol v takej pozícii ako ho
vykreslila žalobkyňa, v roku 2015 by nechcel uzavrieť poistenie pre prípad úmrtia, kde by boli vyplatené
finančné prostriedky vo výške 2 000,- eur s tým, že v tejto poistnej zmluve bola zahrnutá aj žalobkyňa

s tým, že on jej navrhol, aby takýto spôsob bol vyriešený. V konečnom dôsledku toto poistenie aj zrušil
kvôli tomu, že bol podaný zo strany žalobkyne návrh na rozvod. Poprel, že by sa on voči žalobkyni
správal tak ako ona uvádza vo svojich písomných vyjadreniach a takisto ako uviedla vo svojej výpovedi.Pokiaľ sa jedná o náklady, ktoré súvisia s predmetným bytom uviedol, že nie je pravdou, že by sa na nich
nepodieľal. Keď ich syn B. prerábal ten byt, tak on prispieval na tú prerábku, dal mu raz 700,- eur, potom
mu dal 2 000,- eur a potom mu dal 1 000,- eur. Takže to aj dokazuje to, že sa podieľal o zveľadenie

bytu, v ktorom spoločne bývajú.

Za účelom preukázania zdravotného stavu žalovaný do spisu predložil k nahliadnutiu originál správy
vystavenej B.. B. O. dňa 20.07.2015, kde je uvedené, že žalovaný mal v detstve opakované zápaly
stredného ucha s postupným zhoršovaním sluchu, že od roku 1992 používa načúvací aparát a od roku

2010 používa načúvacie aparáty na obe uši. Záver: obojstranne kombinovaná porucha sluchu ťažkého
stupňa, má iba zbytky sluchu.

15. Svedkyňa A. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o obdobie do času, keď žila v spoločnej
domácnosti so stranami sporu a to ako vnímala celý stav, ktorý bol a problémy medzi jej rodičmi, tak z jej
subjektívneho pohľadu to vnímala tak, že zo strany jej otca vo vzťahu k jej matke sa jednalo o psychické

týranie, o despotické správanie jej otca. Jej otec neustále v domácnosti vyvolával hádky, pričom pri
týchto hádkach sa jednalo výlučne o monológ jej otca vo vzťahu k jej plačúcej matke, bola svedkom pri
tom ako jej otec na matku vykrikoval tieto slová: „zdochni ty špina, ty žobráčka, počkaj, keď ti nedám
výplatu, počkaj, keď ti nedám stravné lístky, ty si nula.“ Bola márna snaha zo strany jej matky, ktorá sa
snažila túto situáciu upokojiť, jej otec na to nereagoval. Od jej útleho detstva vzťah bol stále taký ako

poukazovala, čiže jej otec sa správal voči matke takým spôsobom, že bol k nej agresívny, boli zo strany
jeho voči jej matke slovné, verbálne útoky a ju neustále ponižoval. Keď mala 6 rokov bola svedkom
incidentu, kde po hádke medzi stranami sporu jej matka spala spolu s ňou a s jej sestrou v jednej izbe,
kde ona so sestrou spali na posteli a matka spala na zemi, kde po tejto hádke do izby v noci prišiel jej
otec a možno si myslel, že ona to nevidí, ale do matky kopal. Ona to videla. Bola veľakrát svedkom toho

ako sa jej otec zahnal na matku rukou s tým, že ju chce udrieť, ale vzhľadom na to, že tam bola ona
tak to neurobil, ale ona si myslí, že keby tam ona nebola, tak by matku aj udrel. Takéhoto správania sa
žalovaný voči jej matke dopúšťal nielen v súkromí, čiže v domácnosti, ale takto sa k nej správal aj na
verejnosti. Poukázala, že keď aj boli na dovolenke, to nebola dovolenka, ale galeje, kde žalovaný jej
matku aj na verejnosti slovne napádal a ponižoval.

Aj keď z domácnosti odišla vzhľadom na to, že je v kontakte so svojou mamou, vie o tom, že takéto
správaniezostranyjejotcavočijejmamenaďalejpokračuje,dokoncasastupňuje.Vžiadnomprípadejej
mama nie je nespôsobilá, tak ako bolo aj zo strany jej otca začaté voči nej konanie. Ona nie je len dcéra,
ale ako lekárka môže povedať, že jej matka je spôsobilá, nevykazuje žiadne známky psychiatrickej

choroby alebo poruchy. Ona počas spoločného spolužitia sa snažila vychádzať dobre jednak so svojou
matkou, jednak so svojím otcom a takisto aj jej mama sa stále snažila vo vzťahu k jej otcovi vystupovať
zmierlivo a tak, aby sa vyriešila vec pokojne, ale vo vzťahu k jej otcovi to však nebolo možné.

Pokiaľ sa jedná o jej subjektívny pohľad na celú vec a na vplyv daného správania jej otca na jej matku tak

poukázala, že správanie jej otca na matku určite malo negatívne vplyvy, čo sa prejavilo aj na jej zdraví.
Pokiaľ sa jedná o bytovú náhradu a na možnosti vyriešenia danej situácie tak vzhľadom na postoj jej
otca, kde zo strany, ak boli vznesené nejaké návrhy zo strany jej matky, tak stále mal k tomu negatívny
postoj, tak aj podľa jej názoru v tomto smere je veľmi ťažko možné nejako dospieť k nejakej dohode,
resp. vyriešeniu tejto situácie.

V ďalšom uviedla, že sa chce vyjadriť k veci aj z objektívneho pohľadu, a to z pohľadu lekára, kde v
tomto smere uviedla, že pracuje už päť rokov v nemocnici v S. na internom oddelení ako lekárka, kde
z tohto svojho odborného pohľadu vo vzťahu ku zdravotnému stavu svojej matky uviedla, že jej matka
je internistický pacient a trpí dlhodobo hypertenziou a vzhľadom na problémy, ktoré sú v rodine a na

správanie jej otca, neustále šikanózne správanie zo strany jej otca, tento jej stav iba zhoršuje, čo v
konečnom dôsledku viedlo aj k zhoršeniu stavu jej matky v tom smere, že sa u nej prejavuje arytmia
srdca, a to v takom rozsahu, že dokonca musela byť podľa jej vedomostí pred mesiacom volaná aj rýchla
zdravotná pomoc, kde jej bola venózne podaná prvá pomoc, čiže lieky na úpravu tejto arytmie s tým,
že bolo konštatované, že takéto stavy sa budú opakovať. Toto je iba posledný prípad, má vedomosť

o tom, že takéto stavy už boli aj pred tým mesiacom, kde jej mama bola nútená volať rýchlu zdravotnú
pomoc. Podľa jej názoru z lekárskeho hľadiska sa jedná o začarovaný kruh, kde takýto pacient s takýmito
diagnózami musí mať kľud v domácom prostredí za tým účelom, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval,
ale vzhľadom na to aký je stav medzi stranami sporu a na to správanie jej otca, takýto kľud jej matka vtomto byte nemá. Mama má aj iné diagnózy také aké má, ktoré boli aj zdokumentované v tomto spore.
Ťažie sa pohybuje.

Ďalej uviedla, že prispieva a aj do budúcna bude prispievať matke na úhradu nákladov spojených s
bytom a pokiaľ sa jedná o výšku sumy, ktorú je ochotná prispievať, tak uviedla, že to záleží od konkrétnej
situácie, ale jedná sa o sumu od 100,- do 150,- eur každý mesiac.

Na to zo strany žalovaného boli predložené svedkyni doklady, a to záznam z EKG a takisto lekárska

správa B.. O. D. zo dňa 15.1.2018, kde svedkyňa po nahliadnutí do týchto dokladov uvádza, že pokiaľ
sa jedná o záznam z EKG jedná sa o fyziologický záznam a pokiaľ sa jedná o správu od doktorky, tak
táto konštatuje, že žalovaný trpí hypertenziou druhého až tretieho stupňa, pričom liečba hypertenzie je
neuspokojivá.

16. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie
a prístrešie.

Podľa § 712b ods. 7 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí
rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z
dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

Podľa § 712b ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

17. V danej právnej veci je nesporné, že za trvania manželstva sa strany sporu stali spoločnými
nájomcami bytu č. XX na I. P. A. O. a zároveň členmi bytového družstva. Manželstvo strán sporu
bolo v roku 2015 právoplatne rozvedené a medzi nimi nedošlo k dohode o užívaní predmetného bytu.Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie spoločného nájmu k predmetnému bytu a o určenie ďalšieho
nájomcu bytu a člena v bytovom družstve. Aj žalobkyňa a aj žalovaný navrhli, aby práve oni boli súdom
určení za výlučného nájomcu bytu a člena družstva.

Súd poukazuje, že ak sú splnené podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu bytu (§ 705 ods. 1
OZ) alebo práva spoločného nájmu družstevného bytu (§ 705 ods. 2 OZ), musí súd toto právo zrušiť.
Súčasťou rozsudku súdu je v takom prípade i výrok o zrušení spoločného členstva manželov v družstve,
pretože jediným členom družstva zostáva nájomca bytu.

V danom spore súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd zrušil právo
spoločného nájmu družstevného bytu strán sporu a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

18. Spornou v konaní bola otázka, kto zo strán sporu sa stane ďalším nájomcom družstevného bytu a
členom bytového družstva, pretože obaja navrhli, aby sa práve oni stali výlučným nájomcom bytu.

Vedľa hľadísk výslovne uvedených v § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka (záujem maloletých detí,
stanovisko prenajímateľa), na ktoré je súd povinný prihliadať a sa s nimi vždy vysporiadať, tak v zhode s
ustálenýmvýkladompodávanýmsúdnoupraxouprihliadasúdpodľaokolnostíkonkrétnehoprípaduajna
ďalšie hľadiská (porovnaj R 27/1999), a to najmä na: príčiny rozvratu manželstva účastníkov, možnosti

usporiadania ich bytových pomerov, sociálne a majetkové pomery manželov (menovite vzhľadom na
možnosti nového usporiadania bytových pomerov), zdravotný stav rozvedených manželov, pracovné
zaradenie manželov, to, ako sa ktorý z manželov pričinil o získanie bytu, účelné využitie bytu, to, kto
v byte fakticky býva, to, či sú u osôb, ktoré zotrvajú v nájomnom pomere, predpoklady na pokojné a
usporiadané užívanie bytu.

Súdna prax je jednotná v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie podľa
§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka prevážili nad hľadiskami, ktoré zákon v citovanom ustanovení
výslovne uvádza. Hodnotenie týchto ďalších hľadísk, pokiaľ ide o ich dôležitosť pre rozhodovanie o
určení výlučného nájomcu v situácii, keď majú účastníci maloleté deti, je však potrebné urobiť v kontexte

s hľadiskami výslovne uvedenými v zákone.

19. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, t.j. pri určení, ktorý z bývalých manželov má byť ďalším
(výlučným) nájomcom bytu ako člen družstva po zrušení práva spoločného nájmu bytu, za zistenia,
že postavenie samotných strán sporu v danej veci je prakticky zhodné v tom, že obaja v byte bývajú,

obaja sa podieľajú na úhradách nákladov spojených s predmetným bytom a svoju bytovú otázku nemajú
vyriešenú, obidvaja sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, sú poberateľmi dôchodku, súd pri
svojom rozhodovaní musel prihliadať aj na ďalšie hľadiská v širšom slova zmysle, tak ako je nižšie
uvedené.

20. V danom byte spolu so stranami sporu býva aj ich spoločná plnoletá dcéra B., a z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že táto nemá dobrý vzťah so žalovaným, t.j. svojim otcom. Súd danú okolnosť
nemohol prehliadnuť pri rozhodovaní v danej veci. Musel v širšom kontexte prihliadať na potreby trvalého
bývania nielen žalobkyne, ale aj dcéry B., ktorú má práve uvedený byt zabezpečiť.

Súd prihliadal aj na hlboko narušené vzťahy medzi stranami sporu, pričom sa jedná o dlhodobý stav.
Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že žalovaný má narušené vzťahy aj so svojimi dcérami. Staršia
z nich A. už dlhšiu dobu je samostatná a odťahovala sa so spoločnej domácnosti. Z jej výpovede
však vyplynulo, že rodinné vzťahy sú narušené práve kvôli povahe a správaniu sa žalovaného voči
žalobkyni, ktorý žalobkyňu dlhé roky ponižoval, bol voči nej výbušný, dopúšťal sa voči nej podľa

jej názoru psychického týrania. Aj vzťah medzi žalovaným a dcérou B. je vážne narušený, podľa
udania žalovaného dokonca jeho mladšia dcéra ho aj fyzicky napadla. Potvrdzuje to aj lekárska správa
chirurgickej ambulancie - ÚPS, Nemocnica Snina s.r.o. zo dňa 10.09.2015. Z histórie vzájomných
vzťahov strán sporu súdu sa javí práve žalobkyňa ako tá, ktorá preukázala zodpovednejší prístup k
riešeniu konfliktných situácii medzi stranami sporu.

V ďalšom súd bral zreteľ na to, že žalobkyňa má o niečo závažnejší zdravotný stav ako žalovaný, jej
prognóza je neistá a pre jej zdravotný stav bude lepšie zotrvať v byte, v ktorom sa dobre cíti a v ktorom
prežila značnú časť svojho života. Okrem predmetného bytu nemá žalobkyňa ako vyriešiť svoju bytovúotázku a v prípade, že by jej náhrady byt z nejakých dôvodov nevyhovoval, nemala by sa žalobkyňa
po tom, čo by si žalovaný splnil povinnosť zabezpečiť náhradný byt, kam bez zbytočného odkladu
odsťahovať.

Súd musel zvážiť aj okolnosť, či osoba, ktorú súd určí za ďalšieho nájomcu družstevného bytu, bude
schopná plniť svoje povinnosti nájomcu a uhrádzať náklady za užívanie bytu. Príjem žalovaného je
cca dvakrát vyšší ak príjem žalobkyne. Ekonomické postavenie žalovaného je teda značne rozdielne
od ekonomického postavenia žalobkyne. Súd však mal za preukázané, že napriek nižšiemu príjmu

žalobkyne, tá je schopná zabezpečiť úhradu nájomného a všetkých nákladov spojených s užívaním
predmetného bytu. V súčasnej dobe prispieva a aj do budúcna strašia dcéra strán sporu svojej matke
bude prispievať na úhradu jej pravidelných mesačných výdavkov, teda súd dospel k záveru, že napriek
rozdielnej ekonomickej situácii strán sporu, obaja, t.j. žalobkyňa a aj žalovaný spĺňajú predpoklady na
zabezpečenie budúceho pokojného a usporiadaného užívania predmetného bytu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobkyňu určil za výlučnú nájomníčku
predmetného bytu a členku bytového družstva.

22. Manželovi, ktorému podľa § 705 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaniklo právo nájmu bytu,
prislúcha bytová náhrada. Súd, ktorý rozhoduje o zrušení práva nájmu bytu, rozhodne súčasne o

povinnosti manžela, ktorému zaniklo právo nájmu bytu, vypratať byt po pridelení zodpovedajúcej bytovej
náhrady. Rozvedený manžel, ktorý býva aj po rozvode manželstva v takom byte, ktorého nájomcom je
iba druhý z nich, nie je zásadne povinný vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady.

23. Podľa platnej právnej úpravy § 712a ods. 8 prvej vety Občianskeho zákonníka, môže súd v

prípadoch podľa § 705 ods. 1, 2 druhej vety Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že rozvedený manžel
má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie, avšak len za predpokladu, že sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ak má byť určitá okolnosť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje priznať vypratávanému manželovi len náhradné
ubytovanie alebo prístrešie, musí mať táto okolnosť na strane toho z účastníkov, ktorému je priznaním

práva na bytovú náhradu poskytovaná ochrana, charakter výnimočnosti a týkať sa takých osobných
alebo vecných aspektov uspokojovania jeho bytových potrieb, ktoré opodstatňujú odchýlenie sa od inak
zásadne priznávanej formy bytovej náhrady, a teda musí na daný právny vzťah dopadať takou intenzitou
a takým spôsobom, že súd využije zákonnú možnosť a prizná právo len na náhradné ubytovanie alebo
prístrešie tam, kde inak patrí právo na náhradný byt.

Vzhľadom na túto právnu úpravu, ktorá vychádza z rozmanitosti vzťahov medzi rozvedenými manželmi
a počíta aj s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré umožňuje priznať rozvedenému manželovi,
ktorý sa nestal nájomcom bytu, namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie alebo prístrešie,
odoprenie práva na náhradný byt s poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách a ojedinele, napr. vtedy, ak by sa rozvedený manžel
domáhal bytovej náhrady napriek tomu, že jeho bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom v
inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti.

24. Žalobkyňa pokiaľ sa jedná o bytovú náhradu vo vzťahu k žalovanému navrhla, aby súd mu nárok

na bytovú náhradu nepriznal, pričom tento návrh odôvodnila správaním sa žalovaného voči nej, kde zo
strany žalobcu dochádza k jej psychickému týraniu a v minulosti sa mal voči nej dopustiť aj fyzického
útoku. Žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil.

Akosúdvyššieuviedol,ibavýnimočne,akexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,súdnemusípriznať

osobe, ktorá nebola určená za nájomcu bytu, nárok na bytovú náhradu. Súd v tejto časti návrh žalobkyne
posúdil ako nedôvodný. Súd bral zreteľ na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného a na skutočnosť, že
žalovaný nemá iným spôsobom vyriešenú otázku bývania. V predmetnom byte v spoločnej domácnosti
strany sporu žijú od roku 1982 a súdu sa javí neprimerané, ak by žalovaný musel predmetný byt opustiť
bez nároku na bytovú náhradu a v priebehu krátkeho času by sa tak mal stať osobou bez ,,strechy nad

hlavou.“

Súd je toho názoru, že je potrebné prihliadnuť tak k okolnostiam na strane žalobkyne, ako aj na
strane žalovaného, teda aplikovať zásadu proporcionality. Právo na obydlie má podľa súdu prednosťi pred žalobkyňou konštatovanými neadekvátnym správaním žalovaného, pričom v konaní nemal súd
za preukázané, žeby sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal takého správania, ktoré by mohlo ohroziť jej
život, pričom v konaní bolo preukázané, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni takýmto spôsobom

trvá už dlhšiu dobu. Tak ako žalobkyňa, aj sám žalovaný tvrdil, že aj žalobkyňa sa voči nemu správa
tak, že on to vníma ako psychické týranie. V konaní neboli žiadnou zo strán sporu predložené žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by preukázali psychické, resp. fyzické týranie niektorej strany sporu. Súd
nemohol prihliadať v tomto smere ani na svedeckú výpoveď dcér strán sporu, nakoľko sa jednalo o jej
subjektívny názor a jej osobné vnímanie rozporov medzi stranami sporu.

V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 26Cdo/2213/2002, pričom
v tomto rozhodnutí je konštatované: „pro úplnost je třeba dodat, že při posouzení věci z hlediska
ustanovení § 3 ods. 1 Občanského zákonníka je třeba přihlédnout jak k okolnostem na strane žalobce,
tak i na strane žalovaného“.

Súd prvej inštancie preto nevzhliadol potrebu aplikovať tak závažné opatrenie súkromného práva
z hľadiska jeho následkov, teda spočívajúce v určení, že povinnosť vypratať byt nie je viazaná na
zabezpečenie bytovej náhrady.

25. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe vyhovel pokiaľ sa jedná o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu
a určenia žalobkyne za výlučnú nájomníčku bytu a členku bytového družstva. Žalobe nevyhovel v časti
nepriznaniabytovejnáhradyžalovanému.Vkonanítakkaždázostránsporumalaibačiastočnýúspecha

preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Okrem toho rozhodnutie v danej právnej veci je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla
podať žalobu, pričom súd v tejto veci nebol viazaný žalobným návrhom, teda súd v uvedenom vzhliadol
aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.