Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010914
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111010914.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného I. N., pre trestný čin vraždy podľa § 219
ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I , sp. zn. 5T/77/2011 zo dňa 04. 08. 2017 na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.
04. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. N., nar. XX. XX. XXXX v H. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/77/2011 zo dňa 04. 08. 2017 bol obžalovaný I. N.,
nar. 14. XX. XXXX v H., trvale bytom H., F. 6, uznaný za vinného pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.
1 Tr. zák. a pokus trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k
§ 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, na tom skutkovom základe, že

obvinený I. proti ktorému bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tresného poriadku zastavené,
dňa 13.02.2005 v čase medzi 21.15 hod. a 21.30 hod. na voľnom priestranstve medzi budovou firmy
SLOV-I. na R. námestí č. X a obytným domom na U. č. X v H. -C., po predchádzajúcej hádke napadli
I. Horeckého tým spôsobom, že ho obaja viackrát udreli päsťami do oblasti tváre, a keď poškodený I.
R. spadol na zem, obaja ho viackrát kopli do oblasti rebier a nôh, po čom obvinený I. N. poškodenému

I. R. X-X krát cielene a rozhodne dupol po hlave celou šľapou topánky, následne mu oboma rukami
chytil hlavu a túto mu silno 5-6 krát buchol o zľadovatenú zem, čím mu spôsobil zlomeniny tvárových
kostí s následným zlyhaním životne dôležitých centier mozgu v dôsledku masívneho opuchu mozgu a
pľúc, zakrvácaní priedušiek pľúcnych pri zlomeninách kostí tváre a nosa, na následky ktorých zranení
na mieste zomrel, bezprostredne po tom, ako obvinený I. N. a U. N. prestali poškodeného R. biť,
napadli poškodeného I. U., ktorý sa ich snažil od poškodeného I. R. odtrhnúť a nadávaním upútať ich

pozornosť na seba, tým spôsobom, že sa rozbehli za ním k domu č. XX na Y. ulici v H.. Ako prvý ho
dobehol obv. I. N. a za ním prišiel aj U. N., ktorých keď poškodený zbadal, pokúsil sa im ujsť, avšak
spadol na zem a vtedy ho obvinený I. N., ako aj U. N. začali biť rukami do oblasti hlavy a kopať, čím
mu spôsobili zlomeninu druhej záprstnej kosti ľavej hornej končatiny bez posunu úlomkov, otvorenú
zlomeninu tretej záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, otras mozgu, pomliaždenie očnej gule
ľavého oka, pomliaždenie mäkkých tkanív pokrývok lebečných v oblasti za ľavým uchom, pomliaždenie

mäkkých tkanív tváre v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív bedrovej oblasti - v oblasti
veľkéhochocholastehnovejkostiľavejdolnejkončatiny,tržnúranukožeapodkožiavzáušnicovejoblasti
hlavy vľavo cca 3,0 cm a v čelovej oblasti nad ľavým okom, krvnú podliatinu horného a dolného viečka a
okolia ľavého oka, krvnú podliatinu v bedrovej oblasti - oblasti veľkého chochola stehnovej kosti na ľavej
dolnej končatine, odierky kože čelovej oblasti hlavy obojstranne, oblasti líca vľavo, horných a dolných
končatín, liečenie ktorého zranenia si podľa vyjadrenia znalca z odvetvia súdneho lekárstva vyžiadalo

práceneschopnosť v trvaní najmenej 6 týždňov a ktoré má charakter ublíženia na zdraví.Obžalovanému I. N. za uvedenú trestnú činnosť bol uložený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.
12. 2005, s poukazom na § 31 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. 12. 2005, § 3 ods. 4 Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2005 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

13 rokov,

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 438 ods. 1 Tr. zák. a § 39a ods. 2, písm. c/ Tr.
zák. účinného do 31. 12. 2005, ho okresný súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia,

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd prvého stupňa mu uložil aj ochranný
dohľad na dobu 1 roku,

Okresný súd v adhéznom konaní rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal
nahradiť poškodenej spol. D. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom C. cesta 2, XXX XX H., V.: XX XXX

XXX škodu vo výške 13,74- €, poškodenému U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., U. č. 1, škodu
vo výške XXX,XX- €,

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodeného U. R., nar. 16. XX. XXXX, trvale bytom H., U.
č. X a poškodeného I. U., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom Y. XX, H., so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázal na civilný proces,

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný I. N. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr.
por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Podané odvolanie písomne odôvodnil
jednak sám obžalovaný, jednak prostredníctvom ustanoveného obhajcu

.

Odvolateľ sa v písomných dôvodoch podaného odvolania domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Uviedol, že od začiatku
konania tvrdil, že sa cíti byť nevinný z tejto trestnej činnosti, pričom svoju nevinu opiera tak o svoju

výpoveď ako aj o dôkazy zadokumentované v spise, najmä v konaní pred predchádzajúcim senátom.
Poukazuje pritom na výsluchy svedkov, ktorí na vlastné oči videli konflikt, ako aj to, čo mu predchádzalo,
ako aj svedkov, ktorých vypočutie pokladá za nevyhnutné k dokázaniu svojej neviny a okolnosti skutku,
čo je riadne zadokumentované v spisovom materiáli. Cituje pritom výpoveď svedka Z. Y. zo dňa 14. 06.
2005, ktorý uviedol, že ako vyšiel z domu na roh, tak videl nejakú roztržku medzi dvoma a ďalšími dvoma

mužmi. Tento svedok na dotaz, že v akej vzdialenosti sa nachádzal od nich a tvrdil, že videl aj zbraň,
uviedol, že asi meter a pol. Odvolateľ sa taktiež zameral na výpoveď svedka C. C. zo dňa 19. 02. 2007,
kedy tento uviedol, že sa dostavil k výsluchu na základe toho, že sa stretol vo väznici s jeho priateľkou
I. a tá mu spomínala, za čo sa nachádza vo väzbe obžalovaný. Tento svedok uviedol, že bol taktiež na
mieste, videl incident, pričom v dôvodoch rozsudku na strane 12-13 okresný súd uvádza, že súd mal

v danom momente osvedčené priamymi svedkami skutkový dej a vypočúvaním akýchkoľvek svedkov
nepriameho charakteru nebolo spôsobilé spochybniť výpovede priamych svedkov. Dané odôvodnenie
rozsudku okresného súdu, že označil priamych svedkov, ktorí videli na vlastné oči čo sa dialo a podľa
ich slov boli v danom momente bližšie ako svedkovia, o ktorých sa okresný súd opiera, za svedkov
nepriamych, je podľa neho hrubým porušením práv na obhajobu, ako aj porušením rovnosti zbraní pri

súdnom procese, preto pokladá za nevyhnutné tieto dôkazy opätovne vykonať, nakoľko okresný súd
napriek jeho žiadosti to zamietol. Ďalej poukazuje na výpoveď svedka N. D., ktorý vypovedal, že sa mu
jeho otec priznal, že to bol práve on, kto sa bil s I. R.. Namieta ďalej hodnotenie výpovede svedkyne I.
Q. prvostupňovým súdom, pokiaľ súd v dôvodoch svojho rozsudku uvádza, že ide o informáciu z druhej
ruky. Ďalej za hrubé porušenie jeho práv na obhajobu považuje skutočnosť, že okresný súd odmietol

jeho návrh o predvolanie nadporučíka H. z KR PZ Bratislava, ktorý predkladal v prípravnom konaní
operatívny záznam polície zo dňa 14. 02. 2005 o šetrení k osobe I. R. (poškodeného). Je toho názoru,
že okresný súd v tomto konaní konal voči jeho osobe zaujato, hlavne dňa 21. 06. 2017. Odvolateľ
ďalej popísal ním vnímanú a pozorovanú situáciu, že boli s otcom na večernej prechádzke so psom,
pričom boli pozastavení dvomi osobami, ktoré žiadali najprv cigarety, potom zapaľovač a nakoniec pod

hrozbou namierením zbrane aj peniaze od jeho otca. Poukázal pritom, že jeho otec v tom čase už bol
smrteľne chorý, mal po operácii vývod z brucha. Tvrdí, že v žiadnom prípade nemohli ani nenapadli
nikoho. S poukazom na zistenie PZ, že I. R. pred siedmymi dňami pred uvedeným skutkom mal prísť
z výkonu trestu, v minulosti bol stíhaný za násilnú a ekonomickú trestnú činnosť a bol osobou, ktoránadmierne požíval alkoholické nápoje, pričom aj po skutku namerali v jeho krvi 1,78 promile alkoholu
a v moči 2,41 promile alkoholu, išlo o osobu agresívnu, ktorá vyhľadávala konflikty a napádala ľudí.
Tiež jeden z priamych aktérov, svedok Trnka potvrdil, že on práve naháňal jeho, preto sa nemohol biť s

R., lebo s ním sa bil jeho otec, ktorý sa ku skutku aj priznal. Ten sa bránil ozbrojenému holými rukami.
Odvolateľ napokon vytýka rozsudku súdu prvého stupňa, že v ňom sú uvedené len údaje svedčiace
v jeho neprospech.

V písomných dôvodoch odvolania, koncipovaného obhajcom obžalovaného odvolateľ poukázal na

časový odstup od skutku, ako aj na to, že napriek precíznym výpovediam svedkov nie je možné
určiť mieru a intenzitu konania a zavinenia obžalovaného, resp. jeho konanie oddeliť od konania
jeho nebohého otca, U. N., ktorý sa ku skutku priznal a pripustil aj to, že väčšiu časť zavinenia nesie
on sám. Uvádza, že obžalovaný v podstate nepopiera čo sa stalo, ale popiera úmysel spôsobiť smrť
poškodenému. Pri opise skutku sa prikláňa k verzii, že tu išlo o konflikt, ktorý sa vymkol spod kontroly
všetkým zúčastneným. T. Ľ. N. v tom čase bol už vo vážnom zdravotnom stave, preto podľa obhajcu je

potrebné upozorniť na obrovskú citovú väzbu a stres, ktorý prežíval obžalovaný, keď na vlastné oči videl
ako mu napadli chorého otca. Obaja poškodení pritom boli mladí zdatní muži, ktorých viacerí svedkovia
videli mnohokrát ozbrojených pohybovať sa po meste. Vzhľadom na to, že úmysel zabiť poškodeného
u obžalovaného preukázaný nebol, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výšku uloženého trestu
považuje za značne vysokú a neprimeranú, preto navrhol odvolaniu vyhovieť a uložiť obžalovanému

miernejší trest.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
obžalovaný I. N. nezúčastnil, keďže požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti ale v prítomnosti obhajcu,
ďalej v prítomnosti zástupcu krajskej prokuratúry a splnomocnenca poškodeného N.. M. H..

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol,
aby krajský súd so zreteľom na odstup času od spáchania skutku, zmenil právnu kvalifikáciu skutku

a uložil obžalovanému miernejší trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na podrobne odôvodnený rozsudok súdu prvého
stupňa, nakoľko dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade so zákonom, dôkazy

boli riadne vyhodnotené, skutok bol správne právne posúdený a vyvodil z nej správne skutkové závery.
Obžalovaným namietané skutočnosti ohľadne nevykonaných dôkazov súd prvého stupňa podrobne
odôvodnil. I keď od spáchania skutku uplynula dlhá doba, avšak vzhľadom na závažnosť skutku uložený
trest vo výmere 13 rokov považuje za zákonný a spravodlivý. Navrhla preto odvolanie obžalovaného
ako nezákonné zamietnuť.

Splnomocnenec poškodeného Ľ. R. sa pri prednese svojho záverečného návrhu pripojil k záverečnému
návrhu prokuratúry s tým, že okresný súd vykonal vo veci veľmi podrobné dokazovanie, dostatočne zistil
skutkový stav, vina obžalovaného M. N. bola riadne preukázaná. Zastáva názor, že v danom prípade
neexistuje žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. N. nie
je dôvodné vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolanímneboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por..

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných
činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku

a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci,
pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku a tento spáchal obžalovaný I. N.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov
skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Odvolateľ sa mýli, keď napadnutý rozsudok označuje za arbitrárny (svojvoľný). V žiadnom prípade nejde

o taký rozsudok, ktorý by bol založený iba na úvahách a presvedčení okresného súdu, ktoré by nemali
oporu vo vykonanom dokazovaní.

S poukazom na túto námietku odvolateľa treba zopakovať, že ani odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú

výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne
preukázané, že to bol obžalovaný I. N., ktorý v kritickom čase za daných okolností ako aj spôsobom
ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, dopustil sa konania (spolu aj s t.č. už nebohým Ľ. N., voči
ktorému bolo trestné stíhanie zastavené), ktoré je uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozsudku
a spôsobil tam uvedené následky.

Krajský súd ako súd druhého stupňa si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenie v
celom rozsahu osvojil a v ďalšom odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez
potreby tieto dôvody v celom rozsahu opakovať, či bližšie rozvádzať.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz
neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého
stupňa, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za
účelové, nenáležité a najmä odvracajúce pozornosť od podstaty veci.

Ani krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod na to, aby spochybnil všetky, prípadne istú časť
nepriamych, resp. priamych dôkazov, ktoré boli zabezpečené počas vyšetrovania v rámci prípravného
konania a ktoré napokon boli aj v súdnom konaní zákonným spôsobom vykonané, resp. oboznámené.Tieto dôkazy totiž vytvorili priestor pre jednoznačné vyslovenie viny obžalovaného ohľadom skutku
napadnutého rozsudku.

Krajský súd konštatuje, že senát okresného súdu v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní
vykonal rozsiahle dokazovanie, a to prečítaním výpovede obžalovaného I. N. z prípravného konania -
za splnenia zákonných podmienok podľa § 258 ods. 4 Tr. por., výsluchom poškodených U. R. a I. U.,
svedkov C. I., C. I., N. I., I. I., I. R., I. I., N. Y., G. H., M. K., rod. G., I., C. D., I. M., I. Q., utajeného
svedka č. 2, utajeného svedka č. 3, výsluchom znalcov I.. J. I., I.. S. D., C.. z odboru psychiatria,

prečítaním svedeckej výpovede J. H. (č.l. 464 -466), za splnenia zákonných podmienok prečítaním
znaleckého posudku C.. J. R. z odboru psychológia, prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.
- lekárskou správou I. U. (č.l. 373 - 375), veci súvisiace s pohrebom a úmrtím poškodeného (č.l. 343 -
344), zápisnicu o rekognícii osoby (č.l. 376), Vyjadrenie VšZP (č.l. 567), zápisnicu o obhliadke miesta
činu (č.l. 583), článok časopisu Život (č.l. 553 - 554), obhliadkou miesta činu (č.l. 588), znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu P PZ (č.l. 277), odpis z registra restov a výpisom z ústrednej

evidencie priestupkov.

V dôvodoch svojho rozsudku súd prvého stupňa zameral svoju pozornosť na právnu kvalifikáciu
konania páchateľa, ako aj možnú diferenciáciu konania smerom k poškodenému R., ako aj smerom k
poškodenému U., ktorý skončil po útoku so zraneniami. Z hľadiska útoku vedeného proti zomrelému

I. R. krajský súd v názorovej zhode aj s okresným súdom konštatuje, že bolo jednoznačne a bez
najmenších pochybností preukázané, že osobou, ktorá priam až brutálnym spôsobom útočila na
poškodeného R., bol práve obžalovaný M. N., čo bolo preukázané výpoveďami svedkov I. U., utajeného
svedka č. 2 a utajeného svedka č. 3. O. svedkovia na hlavnom pojednávaní (č.l. 329- 338)podrobne
opísali útok obžalovaného M. N., ktorý nadobudol najbrutálnejší rozmer práve v čase skutkového

deja, kedy poškodený I. R. bezmocne ležal na zemi a nebol schopný sa brániť. Teda na základe
výpovede poškodeného U. a primárne výpovede vypočutých utajených svedkov sa krajský súd stotožnil
konštatovaním okresného súdu v tom, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že osobou,
ktorá intenzívnejšie konala voči poškodenému I. R. bol obžalovaný I. N.. Z výpovedí svedkov je zrejmé,
že to bol práve on, ktorý kopal poškodeného do hlavy a rebier, následne mu po hlave niekoľkokrát

poskákal a nakoniec mu rukami udrel hlavu o zľadovatenú zem.

Z vykonaných dôkazov teda vyplýva, že útok páchateľa - v danom prípade obžalovaného M. N.
bol pritom takej intenzity, že podľa vyjadrenia znalca z odboru súdneho lekárstva boli zranenia
poškodeného nezlučiteľné so životom a to ani pri poskytnutí včasnej zdravotnej starostlivosti. Nezostalo

bez povšimnutia súdu, že útok na ležiacu osobu bol vedený na hornú polovicu tela teda na hlavu a
trup o čom svedčia polámané tvárové kosti, krvácanie do mozgu, zakrvácanie pľúc a priedušiek, ako
aj zakrvácanie pečene a obličiek. Z uvedeného rozsahu zranení je vylúčená verzia obžalovaného, že
by k zraneniu mohlo dôjsť pošmyknutím poškodeného na zľadovatenom povrchu. Súd konštatuje, že
ja keby k takémuto pošmyknutiu došlo z výpovedí svedkov je preukázané, že poškodený I. R. padol

na chrbtovú časť tela a je teda vylúčené, aby pri tomto páde došlo k zlomenine tvárových kostí, ako
aj rebier v prednej časti hrudného koša. Okresný súd veľmi výstižne odôvodnil, preto vylúčil obrannú
verziu obžalovaného, nakoľko zranenia boli preukázateľne spáchané osobe, ktorá sa nebránila a bola
surovo napadnutá v čase svojej absolútnej bezmocnosti ležiac na zemi. Skutočnosť, že sa poškodený R.
nebránil je osvedčená aj nepriamo tým, že na rukách ktorými by sa bránil nemal temer žiadne zranenia.

Odvolací krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď svoj záver o vine obžalovaného M.
N. založil na dôkazoch, vykonaných v súlade s trestným poriadkom a ktoré v posudzovanom prípade
tvorili vo svojom súhrne logickú ničím nenarušenú a uzavretú sústavu takých dôkazov vzájomne sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti

oboch žalovaných skutkov a usvedčovali z ich spáchania obžalovaného I. N., ktoré boli v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich bolo možné dôvodiť iba jeden jediný záver a
súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Odvolací krajský súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací

spis, dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaného bol založený
na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu
skutkového deja alebo inú osobu páchateľa, než ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. V
tomto smere spochybňovanie dôkazov zo strany obžalovaného nemohlo obstáť. Napokon i odvolací súdobranuobžalovanéhoohľadomskutkuvyhodnotilakoúčelovú,vsnahezbaviťsatrestnejzodpovednosti,
prípadne právneho posúdenia skutku podľa iného - miernejšieho právneho ustanovenia. V nadväznosti
na všetky uvedené skutočnosti krajský súd ustálil, že nepochybil okresný súd pri právnom posúdení

skutku, keď ho právne kvalifikoval ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a pokus trestného
činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák.,
účinného do 31. 12. 2005, nakoľko iného úmyselne usmrtil a spoločným konaním sa dopustil konania
nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku veľmi podrobne rozviedol aj dôvody, akými úvahami sa riadil
pri ustálení úmyslu (§ 4 Tr. zák.) obžalovaného M. N. pri danom trestnom čine. Preto v názorovej zhode
aj s uvedenými úvahami okresného súdu aj krajský súd konštatuje, že v prejednávanom prípade nešlo o
vopred naplánovaný čin, ale pohnútka páchateľa sa postupným vývinom skutkového deja menila. Teda
pokiaľ na začiatku konfliktu mohla byť pôvodná pohnútka obžalovaného smerujúca k spôsobeniu čo

najpočetnejších zranení poškodenému R. čo by mohlo byť kvalifikované, ako ťažká ujma na zdraví,
avšak vývojom skutkového deja došlo aj k následnému vývinu pohnútky obžalovaného, ktorý pokračoval
v útoku aj v čase kedy sa už poškodený nebránil. Uvedené pokračovanie útoku spôsobuje z hľadiska
právnej kvalifikácie skutočnosť, že napriek dokonaniu ťažkej ujmy na zdraví na poškodenom I. R., ktorý
sa nachádzal v stave bezmocnosti útok zo strany obžalovaného na jeho osobu pokračoval čím došlo

k naplneniu právnej kvalifikácie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., účinného v čase
spáchania skutku. O tomto svedčí aj výpoveď svedkyne C. I., ktorá začula z ulice výkrik „zabijem ťa“.
Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že páchateľ bol s následkom svojho konania uzrozumený. Okresný
súd preto správne uzavrel, že právne posúdenie trestného činu ako ublíženie na zdraví (ak spôsobí
činom uvedeným v odseku X (ťažkú ujmu na zdraví), alebo 2 smrť, podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. účinného

v čase spáchania skutku, neprichádza v aktuálnom prípade do úvahy.

V dokazovaní taktiež bola vyvrátená obrana obžalovaného M. N., že konal v nutnej obrane, keďže bol
spolu s otcom napadnutý a to so zbraňou. V tejto súvislosti aj odvolací krajský súd poukazuje na tú
skutočnosť, že žiadna zbraň sa na inkriminovanom mieste nenašla, pričom svedok Klamo, ktorý prišiel

na miesto činu poskytovať prvú pomoc (pomohol poškodenému U. a snažil sa pomôcť aj R.), pričom z
jeho výpovedi je zrejmé, že z miesta činu až do príchodu polície nikto žiadny predmet neodniesol. Teda
verzia o tom, že by poškodení mali zbraň bola v plnej miere vyvrátená. Z hľadiska prípadného fyzického
útoku poškodených bez zbrane, kedy prichádzalo do úvahy prípadné použitie ustanovení o nutnej
obrane súd konštatuje, že takýto útok zo strany poškodených sa nie len, že nepodarilo preukázať, ale bol

rovnako vyvrátený. Svedčia o tom primárne zranenia oboch poškodených. C. I. R. utrpel najrozsiahlejšie
zranenia v čase a stave bezmocnosti. Rovnako lekárske správy ohľadom poškodenia zdravia I. U.
svedčia o tom, že bol napadnutou osobou a nie osobou, ktorá by útočila. Súd dal v tomto smere za
pravdu prokurátorovi, že obžalovaný v čase najbrutálnejšej časti svojho útoku, kedy poškodený nekládol
žiadny odpor neodvracal žiadny útok voči svojej osobe a nehrozilo ani jemu ani jeho otcovi žiadne

nebezpečenstvo.

Nadriadený krajský súd tiež dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmáva v druhostupňovom konaní.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Pri preskúmaní výroku o treste a ochrannom opatrení napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny
podstatný dôvod na zrušenie alebo zmenu týchto výrokov. Úvahy o vymeranom treste odňatia slobody (v
trvaní 13 rokov) a uloženom ochrannom opatrení (ochranný dohľad na dobu 1 rok), boli vyčerpávajúcim

spôsobom odôvodnené v napadnutom rozsudku. Okresný súd predovšetkým vychádzal z okolností
prípadu t. j. zo všetkého čo charakterizovalo daný skutok, spôsob jeho vykonania a následky, zavinenie,
pohnútku,prostredieasituáciu,zaktorejboldanýčinyspáchanýavneposlednomradenásledokdanéhoskutku. Taktiež prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania skutku.

V prvom rade treba konštatovať, že pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému I. N. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 13 rokov, tak tento trest, čo do jeho druhu a výmery, treba považovať za primeraný a
dostatočný. Ani odvolací súd nevzhliadol žiadny zákonný dôvod na zmiernenie tohto trestu, bez ohľadu
na to, že obžalovaný, resp. jeho obhajca v dôvodoch podaného odvolania, výslovne poukazovali na
čas, ktorý uplynul od vykonania skutku.

Zákonu zodpovedá aj to, pokiaľ okresný v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Tr. zák. s poukazom
na ustanovenia § 438 ods. 1 Tr. zák. a § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák., napokon zaradil keď zaradil
obžalovaného M. N. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný
bol odsúdený za vraždu, čo treba považovať aj podľa aktuálne platného Trestného zákona za obzvlášť
závažný zločin.

Takto uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr.
zák. v každom smere a zahŕňal tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

S prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák., ktoré obligatórne predpokladá uloženie
ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, prvostupňový súd nepochybil,
keď obžalovanému uložil aj tento druh ochranného opatrenia. Stanovená doba 2 roky je aj z pohľadu
odvolacieho súdu primeraná a dostatočná.

Preskúmaním výrokov o náhrade škody, krajský súd dospel k záveru, že tieto zodpovedajú stavu veci
a zákonu.

Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného I. Jajcaja spôsobom,

vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.