Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213201890
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213201890.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: O. X.,
nar. XX.XX.XXXX, B. 5, B., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o.,
IČO: 36856592, Niťová 3, Bratislava, proti žalovanému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, B.,
zastúpený: JUDr. Miroslav Pavelka, Pri starej prachárni 13, Bratislava, v konaní o vydanie daru, na

odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo dňa 01.04.2015, č. k.
14C/17/2013 - 94, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 01.04.2015, č. k.
14C/17/2013 - 94 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému

domáhalavráteniadaruatojednejpolovicenehnuteľnosti-bytuč.X.,nachádzajúcehosanaX.poschodí
bytovéhodomunaul.B.vB.,ktomuprislúchajúcipodielpriestorunaspoločnýchčastiachazariadeniach
domu XXXX/XXXXXX. Žalobkyňa poukázala na darovaciu zmluvu zo dňa 21.12.1998, ktorou darovala
D. X., nar. XX.XX.XXXX a F. X., nar. XX.XX.XXXX do podielového vlastníctva každému jednu polovicu
predmetnej nehnuteľnosti - bytu č. X na 3. poschodí, ul. B. X v B.. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný
sa nestará o darcu nehnuteľnosti, správa sa k nej a k ostatným členom rodiny tak, že hrubo porušuje

dobré mravy, neprispieva ako spoluvlastník na potrebné náklady na nehnuteľnosť, ktoré sú nevyhnutné
vynaložiť na doopatrovanie darcu, ani bežné výdavky spojené s jeho spoluvlastníckym podielom, neplní
sisvojeostatnézáväzky,najehospoluvlastníckypodiel, prebehloexekučnékonanie.Súdprvejinštancie
po vykonaní dokazovania, výsluchu strán sporu a vykonané dokazovania svedkami D. X. ml., svedkyňou
T. E., svedkom P. A., svedkyňou J. X. a svedkom F. X. st., mal za preukázané, že žalobkyňa darovacou
zmluvou zo dňa 21.12.1998 previedla vlastnícke práva k bytu na žalovaného a svojho syna D. X.,

každému v jednej polovice s tým, že v čl. IX bod 1 a 2 obdarovaní zriadili vecné bremeno v prospech
prevádzateľa, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania prevádzaného bytu, ako aj
doživotnej opatere a starostlivosti, ktorú sú povinní nadobúdatelia prevádzateľovi do konca života riadne
poskytovať. Zároveň sa nadobúdatelia zaviazali, že prevádzateľovi umožnia v byte bývať, v plnom
rozsahu celý byt užívať a že prevádzateľa nebudú v užívaní bytu nijakým spôsobom obmedzovať.
Dňa 21.01.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru. Súd prvej inštancie poukázal na

ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v konaní nemal za preukázané, že by žalovaný
porušoval dobré mravy. Nebolo preukázané, že by nejavil záujem o žalobkyňu a že by sa jej nesnažil
poskytovať pomoc a opateru. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že na takéto otázky
žalovanému odpovedá, že nič nepotrebuje, že všetko má. Žalobkyňa svojím postojom voči žalovanému
znemožňuje tomuto, aby sa o ňu staral a poskytoval opateru, nakoľko ju výslovne odmieta. Žalobkyňa
ako dôvod vrátenia daru uviedla, že ,,ona sa tak rozhodla??, pretože v prvom rade sú deti a potom

vnuci. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným sú veľmi korektné vzťahy,
čo vyplynulo aj z odpovedí žalobkyne na otázku žalovaného. Dobrý vzťah strán sporu okrem inýchsvedeckých výpovedí potvrdil aj svedok D. X. st. Žalobkyňa nie je osamelou osobou, žije v byte spolu so
svojím vnukom a otcom žalovaného, ktorí jej poskytujú pomoc a opateru, keď otec žalovaného žalobkyni
varí, upratuje, robí drobné nákupy. Ani v samotnej darovacej zmluve nie je uvedené, že nadobúdatelia

sú povinní len osobne poskytovať prevádzateľovi opateru a starostlivosť, túto toho času zabezpečujú ich
rodinní príslušníci. Žalobkyňa preto v konaní neuniesla dôkazné bremeno, sama potvrdila, že s vnukom
majú dobré vzťahy, ako aj to, že sama odmieta jeho pomoc v akejkoľvek forme.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie veci. Mala za to, že v konaní došlo k vadám konania,
keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom. Pokiaľ súd
prvej inštancie konštatoval, že v konaní mal za preukázané veľmi korektné vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktoré mal potvrdiť i svedok D. X. st. s tým, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno,keďsamamalapotvrdiť,žesvnukommajúdobrévzťahyasamaodmietlajehopomoc,uviedla,
že súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a je nepreskúmateľné. Nie je zrejmé na základe akých

skutočností a dôkazov dospel súd k takémuto záveru. Dôkazy neboli vyhodnotené samostatne, ani vo
vzájomnej súvislosti, a preto rozhodnutie súdu pôsobí arbitrárne. Žalobkyňa podala žalobu o vrátenie
daru z dôvodu, že žalovaný prestal dostatočne prejavovať záujem a starostlivosť o žalobkyňu, tiež
správanie žalovaného voči niektorým členom rodiny bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný
sa zaviazal k doživotnej opatere a starostlivosti, avšak už dlhšiu dobu pred podaním žaloby žalovaný

prestal žalobkyňu navštevovať a v čase, keď sa predmetný byt prerábal a žalobkyňa nielen očakávala,
ale priam požadovala pomoc, žalovaný neprejavil žiadnu ochotu, žalovaný nepomáhal a neprispieval
ani na náklad spojené s užívaním bytu. Napriek tomu, že je jeho podielovým spoluvlastníkom, konanie
žalovaného tak možno považovať za porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z darovacej zmluvy.
Jednak z výpovede žalobkyne ale aj z výpovede svedkov vyplýva, že žalovaný má so svojím otcom a

najmäsostrýkomvzťahyveľminarušené,dokoncasasvojmustrýkovivyhrážal,žesnímnarobíporiadky.
Konanie a vzťahy medzi vnukom a synmi žalobkyňu veľmi trápi a aj preto žiada dar vrátiť, keďže došlo
k naplneniu zákonných podmienok podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
3. Odvolanie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho prevzal dňa
02.06.2016. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo

nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne s poukazom na ustanovenie
§ 379, 380 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

6. V posudzovanej veci sa žalobkyňa, žalobou zo dňa 25.01.2013, voči žalovanému domáha vrátenia
daru a to jednej polovici nehnuteľnosti - bytu č. 7 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu,
ul, B. č. X v B., vrátane prislúchajúceho podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. V žalobe žalobkyňa uviedla, že darovacou zmluvou previedla na obdarovaných a to
D. X., nar. XX.XX.XXXX a F. X. (žalovaný), nar. XX.XX.XXXX každému do podielového spoluvlastníctva

v podiele jednej polovice vyššie špecifikovaný byt, zároveň sa darovacou zmluvou zriadilo i vecné
bremeno v prospech darcu a to v čl. IX, spočívajúce v práve darcu na doživotné bývanie a užívanie
darovaného bytu, ako aj v doživotnej opatere a starostlivosti, ktorú sú obdarovaní povinní darcovi do
koncajehoživotariadneposkytovať.Vecnébremenobolozriadenébezodplatne.Obdarovanísazároveň
zaviazali, že po dobu trvania vecného bremena, t. j. do konca života darcu, darcovi umožniť v byte

bývať, v plnom rozsahu užívať celý byt s tým, že darcu nebudú v užívaní bytu nijakým spôsobom rušiť
ani obmedzovať. Žalobkyňa v žalobe zároveň uviedla, že žalovaný tieto zmluvné podmienky darovacej
zmluvy nedodržuje, nestará sa o darcu, správa sa k tejto osobe a ostatným členom rodiny tak, že hrubo
porušuje dobrá mravy. Neprispieva ako spoluvlastník na potrebné náklady na nehnuteľnosť, ktoré súnevyhnutné vynaložiť na doopatrovanie darcu, ani bežné výdavky spojené s jeho vlastníckym podielom
a neplní si ani ostatné záväzky, nakoľko prebiehalo na jeho spoluvlastnícky podiel exekučné konanie
vedené pod sp. zn. Ex96/2003 - Exekútorský úrad Mgr. Miroslav Šupa - súdny exekútor, Kmeťova 30,

Nitra, ktoré bolo ukončené a toho času prebieha exekučné konanie vedené pod sp. zn. Ex2211/2012 -
Exekútorský úrad JUDr. Soňa Majkutová - súdny exekútor so sídlom v Senici. Takéto správanie prejavuje
obdarovaný od začiatku, ako sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti a toto jeho správanie pretrváva až
doteraz.
7. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
8. Domáhanie sa vrátenia daru - výzva na vrátenie daru, je jednostranným právnym úkonom darcu,
ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubým spôsobom porušuje
dobré mravy. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je
akékoľvek správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré

so zreteľom na všetky okolností konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Pojem „dobré mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 3 ods.
3 a § 39 Občianskeho zákonníka. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba
také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybností o jeho kolízii s dobrými mravmi. Hrubým porušením

dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už
fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod., nevyžaduje sa však, aby
konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. V ustanovení § 630
Občianskeho zákonníka je upravený spôsob zániku právneho vzťahu z darovania a to v prípade, že
obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Toto

zákonné ustanovenie je možné považovať za právne relevantné v súvislosti len s takým správaním sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (viď
R61/1997).
9. Odvolací návrh žalobkyne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
opätovné prejednanie, je v plnom rozsahu dôvodný. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie neobsahuje zákonné podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (procesný právny predpis platný do 30.06.2016 a v čase, kedy rozhodol súd prvej inštancie).
V zmysle tohto zákonného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvedie, čoho sa
žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd má za to, že v danom prípade
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a tým aj nepreskúmateľné. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba konštatovanie, ktoré z rozhodných skutkových okolností
boli preukázané a ktoré naopak nie. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozsudku poukázal na

jednotlivé svedecké výpovede, avšak tieto svedecké výpovede bližšie neodôvodnil, keď síce vymenoval
vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuviedol, čo konkrétne z týchto výpovedí a oboznámených listinných
dôkazov zistil. Zo strany súdu prvej inštancie absentuje vyhodnotenie dôkaznej situácie s poukazom na
vykonanie jednotlivých dôkazov. Chýba úvaha súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považoval za
hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Neuviedol,

ktoré dôkazy boli vykonané a z akého dôvodu. V danej veci žalobkyňa už v žalobe poukázala na tú
skutočnosť, že žalovaný neprispieva ako spoluvlastník na potrebné náklady na nehnuteľnosť, ktoré
sú nevyhnutné vynaložiť na doopatrovanie darcu, ani bežné výdavky spojené s jeho spoluvlastníckym
podielom a neplní si ani svoje ostatné záväzky, nakoľko prebiehalo na jeho spoluvlastnícky podiel i
exekučné konanie pod sp. zn. Ex96/2003 - Exekútorský úrad Mgr. Miroslav Šupa - súdny exekútor a

zároveň ďalšie exekučné konanie pod sp. zn. Ex2211/2012 - Exekútorský úrad JUDr. Soňa Majkutová.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie týmito skutočnosťami nezaoberal,
keď darovacou zmluvou sa zároveň zriadilo i vecné bremeno, pričom obdarovaní sa zaviazali, že po
dobu trvania vecného bremena okrem iného darcovi umožnia v plnom rozsahu užívať celý byt a darcu
nebudú v užívaní bytu nijakým spôsobom rušiť alebo obmedzovať. Súd prvej inštancie neskúmal, či

skutočne neprebehlo exekučné konanie práve na spoluvlastnícky podiel predmetného bytu, práve takéto
konanie nevyhodnotil, či takýmto chovaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu dobrých mravov,
ako je vyššie uvedené, a nevyhodnotiac jeho identitu. Z výpovede vypočutých svedkov, svedka D., strýka
žalovaného, vyplynulo, že žalovaný ničím neprispel na prerábku bytu, nezaujímal sa, čo treba pomôcť,prispieť alebo urobiť a pomôcť žalobkyni. Samotná žalobkyňa poukázala vo svojej výpovedi (č. listu 61),
ževnukF.maluviesť,žedázbiťjejsynaD.,čojuveľmidojalo,pretovnocinemohlaspať,rozmýšľalanad
všetkým a mrzí ju, ako sa zachoval vnuk (žalovaný) voči strýkovi. Na druhej strane žalobkyňa uviedla,

že so žalovaným nemá zlé vzťahy s tým, že žalovaný ju v minulosti kontaktoval, poslednú dobu však už
nie, málokedy si dôjde aj pre poštu a to raz za 3 týždne. Sama žalobkyňa zároveň i potvrdila, že vzťahy
v rodine nie sú usporiadané, keď žalovaný nekomunikuje so strýkom D. X. starším, pričom súd prvej
inštancie v odôvodnení konštatoval, že mal za preukázané veľmi korektné vzťahy medzi žalobkyňou a
žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nie je osamelou osobou, ale v byte žije

spolu so svojím vnukom a otcom žalovaného, ktorý jej poskytuje pomoc a opateru, bližšie neodôvodnil,
či žalovaný napriek tejto skutočnosti, napĺňa príslušné ustanovenia darovacej zmluvy najmä č. IX (vecné
bremeno), ktoré spočíva v doživotnej opatere a starostlivosti žalobkyne.
10. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písmeno b) Civilného sporového poriadku,
v zmysle ktorého nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie znemožnil strane, aby

uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, (ide o porušenie práva
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia).
11. Bude preto vecou súdu prvej inštancie vyššie uvedené nedostatky odstrániť tak, ako je vyššie
uvedené, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 a 2 CSP tak, aby v odôvodnení rozhodnutia

bolo zrejmé nielen, čoho sa žalobca domáha, ale aby súd prvej inštancie posúdil a riadne odôvodnil
jednotlivé skutkové tvrdenia strán, následne vyhodnotil celú dôkaznú situáciu vrátane vykonaného
dokazovania oboznámením sa predložených písomností, listín a svedeckých výpovedí a následného
vyhodnotenia dôkazov, ktorého bude aj úvaha súdu prvej inštancie o tom, ktorý z vykonaných dôkazov
považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných dôkazov a zároveň je potrebné

vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných
princípov CSP (§ 191 ods. 1 CSP). Aj tento princíp je však limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi
skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, samotnou úvahou súdu pri hodnotení
dôkazov, v spojení s právnymi závermi. V prípade návrhu strán sporu doplní prípadne dokazovanie,
avšak v súlade s novými procesnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o trovách prvostupňového ale i
odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).