Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201160
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616201160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne CRIF - Slovak

Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, proti žalovaným: 1. ) K. I.,
nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C., a 2.) K. I.V., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom
S. H. XXX, C., o zaplatenie 902,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 580,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 582,74 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 572,74 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
552,74 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 542,74 eur

od 4. 3. 2015 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,68 %, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného právneho

predpisu 15. 2. 2016, a následne doplnenej v listinnej podobe 17. 2. 2016, ktorá bola ešte doplnená
v listinnej podobe podaním doručeným na tunajší súd 22. 3. 2016, sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal právneho predchodcu žalovaných - K. I., nar. XX. X. XXXX,
naposledy bytom S. H. XXX, C., zomr. 4. 11. 2016, aby jej zaplatil sumu 902,81 eur so zmluvným úrokom
vo výške 10,35 % ročne zo sumy 868,33 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, zmluvným úrokom vo
výške 10,35 % ročne zo sumy 858,33 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, zmluvným úrokom vo výške
10,35 % ročne zo sumy 838,33 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015, zmluvným úrokom vo výške 10,35 %

ročne zo sumy 818,33 eur od 4. 3. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 868,33 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 858,33 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
838,33 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015 a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 818,33
eur od 4. 3. 2015 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny

predchodca žalobkyne - Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653aprávnypredchodcažalovaných-K.I.,uzatvorili7.4.1994zmluvuosporožírovomúčte,predmetom
ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu pre právneho predchodcu žalovaných, ktorý bol vedený formou
bežného účtu. Dňa 10. 5. 1995 uzatvorili právny predchodca žalobkyne a právny predchodca žalovanýchzmluvuovydaníapoužívaníbankomatovýchkarietkuvedenémusporožírovémuúčtu,predmetomktorej
bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol právny predchodca žalovaných realizovať
transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Táto zmluva z 10. 5. 1995 bola následne

modifikovaná zmluvou o vydaní a používaní bankovej karty zo 7. 8. 1998, zmluvou o vydaní a používaní
bankomatovej karty zo 7. 8. 2000, zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej karty z 8. 12. 2000,
a nakoniec zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej karty z 31. 8. 2005. Právny predchodca
žalovaných uzatvoril 13. 11. 2002 s právnym predchodcom žalobkyne zmluvu o kontokorentnom úvere
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), a v ktorom

bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 11,85 % ročne. Žalobkyňa v tejto súvislosti vyslovila právny
názor, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. - o slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia uvedenej zmluvy o kontokorentnom úvere bol kontokorentný úver
(povolené prečerpanie) na bežný účet vyňatý z pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z. z., a preto zmluva
o kontokorentnom úvere neobsahuje napríklad údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Dňa 18.

7. 2005 uzatvorili právny predchodca žalobkyne a právny predchodca žalovaných zmluvu, súčasťou
ktorej bola zmluva o poskytnutí balíka, zmluva o bežnom účte, zmluva o poskytovaní a používaní
elektronických služieb k účtu a zmluva o bežnom účte I.. Súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere z 13.
11. 2002 boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobkyne účinné od 1. 8. 2002,
v zmysle dodatku č. 3 (účinného od 1. 9. 2004), (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Osobitné

obchodné podmienky (právneho predchodcu žalobkyne) pre poskytovanie a používanie elektronických
služieb a platobných kariet (s účinnosťou od 1. 4. 2004) a sadzobník poplatkov právneho predchodcu
žalobkyne. Právny predchodca žalovaných sa v zmysle zmluvy oboznámil s týmito všeobecnými
obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Právny predchodca žalobkyne
umožnil čerpať právnemu predchodcovi žalovaných kontokorentný úver (povolené prečerpanie) tak,

že realizoval platobné príkazy právneho predchodcu žalovaných na prevod alebo výber hotovosti
právnym predchodcom žalovaných, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka právneho predchodcu
žalovaných voči právnemu predchodcovi žalobkyne z účtu právneho predchodcu žalovaných, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu právneho predchodcu žalovaných
alebo vkladom v hotovosti na účet právneho predchodcu žalovaných. Právny predchodca žalovaných

sa zaviazal kontokorentý úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku právneho predchodcu
žalobkyne najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka právneho predchodcu
žalobkyne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky právneho
predchodcu žalobkyne proti pohľadávke právneho predchodcu žalovaných z účtu právneho predchodcu
žalovaných, a to vždy v momente k vzniku pohľadávky právneho predchodcu žalovaných z účtu

právneho predchodcu žalovaných, a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy o
kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002, všeobecných obchodných podmienok a úverových podmienok
bola dohodnutá výška fixnej úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver vo výške 10,35 %
ročne. Právny predchodca žalovaných využil možnosť čerpať úver od právneho predchodcu žalobcu,
avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Právny

predchodca žalobkyne ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných
záväzkov. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle všeobecných obchodných podmienok uplatnil
právny predchodca žalobkyne listom z 13. 2. 2013 (ďalej len „výpoveď“) právo vypovedať zmluvu a
požadovať splatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom. Táto výpoveď nadobudla v zmysle
obchodných podmienok účinnosť dňom jej doručenia, a povinnosť právneho predchodcu žalovaných

zaplatiť celý zostatok úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. Právny
predchodca žalobkyne v zmysle čl. 10 bod 3 všeobecných obchodných podmienok považoval tuzemskú
zásielku za doručenú tretí deň od odoslania. Právnemu predchodcovi žalobkyne tak vznikla pohľadávka
voči právnemu predchodcovi žalovaných celkovo vo výške 952,82 eur, pričom táto suma pozostávala
z istiny úveru po splatnosti vo výške 868,33 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eur,

debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 35,60 eur, zákonného úroku z omeškania vo
výške 48,14 eur (vyčísleného od prvého dňa omeškania právneho predchodcu žalovaných so splácaním
jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky (t. j. do 27. 3. 2014)). Právny predchodca žalobkyne a
žalobkyňa uzatvorili 27. 3. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. Právny predchodca
žalobkyne oznámil postúpenie pohľadávky právnemu predchodcovi žalovaných oznámením z 1. 4.

2014, ktorým zároveň vyzval právneho predchodcu žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky. Právny
predchodca žalovaných bol žalobkyňou opakovane upozorňovaný na vzniknutú pohľadávku, avšak do
spísania žaloby uhradil túto pohľadávku len čiastočne vo výške 50 eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyni
vznikla pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalovaných na sumu vo výške 922,71 eur, ktorá sumapozostávala z istiny úveru po splatnosti vo výške 818,33 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24
eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 35,60 eur, zákonného úroku z omeškania
vo výške 48,14 eur (vyčísleného od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do

dňa postúpenia predmetnej pohľadávky (do 27. 3. 2014)). Žalobca žiadal od právneho predchodcu
žalovaných tiež úrok z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne.

3. Dňa 21. 6. 2016 doručil žalobca na tunajší súd špecifikujúce podanie, doplňujúce podanú žalobu o
skutkové tvrdenia, v ktorom spresnil, že právny predchodca žalovaných uzatvoril 18. 7. 2005 s právnym

predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie balíka produktov a služieb, zmluvu o
bežnom účte, zmluvu o poskytnutí a používaní elektronických služieb k účtu, zmluvu o kontokorentnom
úvere a zmluvu o bežnom účte I.. Teda oproti predchádzajúcemu skutkovému tvrdeniu zo žaloby tu
doplnil skutkové tvrdenie o tom, že súčasťou zmluvy z 18.7.2015 bola aj zmluva o kontokorentnom
úvere. Na základe tejto zmluvy z 18. 7. 2005 (zahŕňajúcej aj zmluvu o kontokorentnom úvere) bol
právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý kontokorentný úver vo výške 663,88 eur (20.000 Sk),

pričom výška povoleného prečerpania (kontokorentného úveru) predstavovala 663,88 eur (20.000Sk),
dátum konečnej splatnosti kontokorentného úveru bol 4. 7. 2006 a výška úrokovej sadzby povoleného
prečerpania 10,35 % ročne. Ako dátum poskytnutia kontokorentného úveru bol uvedený deň 18. 7.
2005, pričom konečná splatnosť úveru, a tým aj doba trvania tejto zmluvy, sa predlžovala vždy po
dobu jedného roka v prípade, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred

uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania
zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. V zmysle časti IV. bodu 10 zmluvy o
kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 súčasťou tejto zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky
právneho predchodcu žalobkyne účinné od 1. 8. 2002, v zmysle dodatku č. 3 účinného od 1. 9.
2004, osobitné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobkyne pre poskytovanie a používanie

elektronickýchslužiebaplatobnýchkariet(súčinnosťouod1.4.2004)asadzobníkpoplatkovI.I..Právny
predchodca žalovaných sa v zmysle zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a
sadzobníkom poplatkov, a súhlasil s nimi. Žalobca opäť poukázal na to, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. je kontokorentný úver (povolené prečerpanie) na bežný účet vyňatý z pôsobnosti
zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené zmluva neobsahuje napríklad údaje o RPMN, sumu,

počet, termíny splátok istiny a pod. Kontokorentný úver (povolené prečerpanie) je viazaný na bežný účet
právneho predchodcu žalovaných. Právny predchodca žalovaných mal možnosť čerpať predmetný úver
až do výšky úverového rámca počas platnosti zmluvy. V prípade, ak sa právny predchodca žalovaných
dostalnabežnomúčtedomínusu(debetu),riadilsazáväzkovývzťahustanoveniamiprávnychpredpisov
zmluvy. Každým ďalším vkladom prevyšujúcim debetný zostatok sa právny predchodca žalovaných

dostal do plusu, a vzápätí ďalším čerpaním prevyšujúcim jeho vklady sa dostal do mínusu (debetu).
Kontokorentný úver sa spláca priebežne, automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli
pripísané na kontokorentný účet. Splátkový kalendár žalobkyňa nebola schopná predĺžiť, nakoľko sa pri
kontokorentnýchúverochnevytvára.Žalobcazdôvodusústavnéhonepovolenéhoprečerpaniaprávneho
predchodcu žalovaných zosplatnil úver ku 18. 2. 2013, a následne ku 26. 3. 2014 (deň pred podpisom

zmluvy o postúpení pohľadávok.) Suma 902,81 eur, ktorú vo svojom žalobnom návrhu žalobkyňa
požaduje, pozostáva zo sumy istiny vo výške 868,83 eur, riadneho úroku a úrokov z omeškania. K tejto
sume istiny (868,83 eur) žalobkyňa dospela tak, že k sume celkových výberov z účtu pripočítala sumu
úrokov pripísaných na ťarchu účtu a poplatkov pripísaných na ťarchu účtu, od ktorých odpočítala úhrady
započítané na istinu. Celkové výbery právneho predchodcu žalovaných (v období od 15. 11. 2005 až

do 18. 8. 2011) predstavovali sumu 12.617,81 eur. Celková suma úrokov v zmysle úverovej zmluvy z
čerpaných peňažných prostriedkov (pri úrokovej sadzbe 10,35 % ročne) v období od 30. 11. 2005 až
do 13. 2. 2013 predstavovala sumu 777,38 eur. Celková suma poplatkov účtovaných v zmysle bodu
16.1.1.VOP sadzobníka poplatkov uplatneného v čase vykonania spoplatneného úkonu v období od 15.
11. 2005 až do 31. 1. 2013 predstavovala sumu 286,09 eur. Celková suma úhrad právneho predchodcu

žalovaných, ktorých účelom bolo splatiť poskytnutý kontokorentný úver spolu s úrokmi a poplatkami
spojenými s úverom predstavovala v období od 16. 11. 2005 až do 16. 11. 2012 spolu sumu 12.812,45
eur. Konečná suma istiny tak predstavuje 12.617,81 + 777,38 eur + 286,09 - 12.812,45 eur. Právny
predchodcažalovanýchuhradildodňaspísaniatejtošpecifikáciežalobysvojupohľadávkulenčiastočne,
a to troma platbami: platbou z 20. 10. 2014 vo výške 10 eur, platbou z 3. 12. 2014 vo výške 20 eur

a platbou z 3. 3. 2015 vo výške 20 eur. Z uvedeného dôvodu v žalobe žalobca uplatnil istinu iba vo
výške 818,83 eur (868,83eur - 50 eur) s príslušenstvom. Žalobou uplatnená suma vo výške 902,80 eur
pozostávala okrem tejto sumy istiny vo výške 818,83 eur aj z ďalších nasledovných položiek: predpisu
riadneho úroku z 20. 2. 2013 vo výške 0,24 eur, predpisu debetného úroku z nepovoleného prečerpaniavo výške 35,60 eur z 20. 2. 2013 a predpisu zákonného úroku z omeškania v celkovej výške 48,14 eur za
obdobie od 31. 3. 2013 do 26. 3. 2014. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy istiny od 28. 3. 2014 (ako dňa nasledujúceho po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok)

a zmluvný úrok vo výške 10,35 % ročne iba zo sumy istiny takisto od 28. 3. 2014, pričom pokiaľ ide
o výšku tohto úroku z omeškania a zmluvného úroku zohľadnil vyššie uvedené tri platby uskutočnené
právnym predchodcom žalovaných, o ktoré vždy znížil sumu istiny v príslušnom období.

4. Právny predchodca žalovaných sa k žalobe ani k jej špecifikáciám (napriek písomnej výzve súdu)

písomne nijako nevyjadril.

5. Žalobkyňa vo svojom ústnom prednese na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že medzi
právnym predchodcom žalobkyne a právnym predchodcom žalovaných bola 7. 4. 1994 uzatvorená
zmluvaosporožírovomúčte,naktorýzmluvnývzťahpotomnadväzovaliďalšiezmluvy,pričomprávnemu
predchodcovi žalovaných bola vydaná platobná karta, ktorou bolo možno realizovať výbery v hotovosti

a realizovať príkazy, nie však vo forme kreditnej karty. Neskôr bolo právnemu predchodcovi žalovaných
poskytnuté povolené prečerpanie, resp. kontokorentný úver. Ide o podľa žalobkyne o identické pojmy.
Fungovalo to ma tom princípe, že banka realizovala prevodné príkazy, umožňovala klientovi robiť výbery
v hotovosti, a to aj vtedy, ak neexistovala pohľadávka klienta z daného účtu, ktorá by vznikla tým, že mu
na účet prichádzali finančné prostriedky vo forme prevodných príkazov alebo vkladov v hotovosti. Ako

náhle došlo k prekročeniu týchto prostriedkov nad rámec prostriedkov klienta, automaticky sa zmluvné
vzťahy spravovali zmluvou o úvere. Zmluvy boli uzatvárané na obdobie jedného roka, ktorá zmluva sa
potom automaticky predlžovala. Klient mal právo od zmluvy odstúpiť. Banka využila svoje právo v zmysle
zmluvy, nakoľko klient nedodržiaval platobnú disciplínu, a pretože na účte neprebiehali obraty po dobu
dlhšiuako6mesiacov,aku12.03.2013odstúpilaodzmluvy.Žalobkyňamázato,žedanýzmluvnývzťah

nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský, a to s poukazom na § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úverov, nakoľko tento zmluvný vzťah bol vyňatý z pôsobnosti tohto zákona. K odstúpeniu od zmluvy
došlo listom z 12. 3. 2013, nakoľko právny predchodca žalovaných nerealizoval príkazy a čerpania po
dobu 6 mesiacov.

6. Právny predchodca žalovaných na pojednávaní uviedol, že nevedel, či jej bol povolený kontokorent,
ona sa do toho nevyzná, nakoľko nie je bankár, vie že mohla čerpať do mínusu. Robila výbery buď
v hotovosti alebo kartou u obchodníka. Bolo jej povedané, že čo sa týka poplatkov, že ak prekročí tú
čiastku, môžu byť vyššie úroky alebo väčší poplatok. Kartu používala do roku 2006. Kedy jej bol účet
uzavretý, k tomu sa vyjadriť nevedela.

7. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: 4C/33/2016 - 94 z 23. 6. 2016 bola žaloba zamietnutá. Voči
tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca odvolanie, ktoré doručil na tunajší súd 9. 8.
2016. Uznesením Krajského súdu v Žiline, ako odvolacieho súdu, bol odvolaním napadnutý rozsudok
tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení

poukázal na to, že prvoinštančný súd bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia uzatvoril, že zmluva
o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobkyne a medzi právnym
predchodcomžalovanýchnespadápodrežimustanovenia§1ods.3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
a neuviedol tiež, na základe čoho dospel k záveru, že právny predchodca žalobkyne poskytol právnemu
predchodcovi žalovaných úver vo forme preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu, a ani bližšie

neodôvodnil právny záver o tom, že spotrebiteľská zmluva, z ktorej si žalobkyňa v predmetnom konaní
uplatňuje svoje nároky, podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z.

8. Po vrátení veci na prvoinštančný súd došlo v súlade so zmenou rozvrhu práce účinnej od 19.12.2016
k zmene zákonného sudcu v tejto veci.

9. Uznesením 4C/33/2016-140 z 3. 10. 2017 tunajší súd rozhodol o tom, že pokračuje v konaní na miesto
doterajšej žalovanej neb. K. I., s jej právnymi nástupcami - novými žalovanými: 1.) K. I., nar. XX. X.
XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C., a 2.) K. I.V., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX,
C.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. 11. 2017.

10. Na zistenie skutkového stavu boli vykonané všetky listinné dôkazy označené a pripojené žalobkyňou
(právny predchodca žalovaných ani žalovaní žiadne dôkazy vykonať nenavrhovali.)11. Zo zmluvy o sporožírovom účte zo 7. 4. 1994 súd zistil, že právny predchodca žalobkyne - I. Š. I.Ľ.,
pobočka v Q. H., a právny predchodca žalovaných - K. I., uvedeného dňa uzatvorili zmluvu o zriadení
sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX, ktorý bol vedený formou bežného účtu.

12. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankových kariet k sporožírovému účtu uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K. I., 10.
5. 1995 vyplynulo, že uvedené subjekty uzatvorili 10. 5. 1995 zmluvu, predmetom ktorej bolo vydanie
bankomatovej karty k vyššie uvedenému sporožírovému účtu.

13. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej karty uzatvorenej 15. 10. 1998 medzi právnym
predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K.W.
I., zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzatvorenej 8. 9. 2000 medzi právnym
predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K. I.,
zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej karty uzatvorenej 8. 12. 2000 medzi právnym predchodcom

žalobcu-I.I.,MsPLiptovskýMikuláš,aprávnympredchodcomžalovaných-K.W.I.,malsúdpreukázaní,
že zmluva o vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu z 10. 5. 1995 bola postupne
modifikovaná týmito neskôr uzavretými zmluvami.

14. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi I. I. a.s. (právnym predchodcom žalobkyne)

a právnym predchodcom žalovaných (K. I.) z 13. 11. 2002 súd zistil, že uvedené subjekty 13. 11. 2002
uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru (povolené prečerpanie)
vo výške 663,88 eur (20.000 Sk) s úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, a to k (bežnému) účtu č.
XXXXXXXXXX.

15. Zo zmluvy zahrňujúcej zmluvu o poskytnutí balíka (časť I.), zmluvu o bežnom účte (časť II.), zmluvu
o poskytovaní a používaní elektronických služieb k účtu (časť III.), zmluvu o kontokorentnom úvere
(časť IV.) a zmluvu o bežnom účte I. (časť V.) uzavretej 18. 7. 2005 medzi právnym predchodcom
žalobkyne - I. I. a. s. a právnym predchodcom žalovaných - K. I., vyplynulo, že medzi týmito subjektmi
došlo k uzatvoreniu (novej) zmluvy o kontokorentnom úvere, ako aj (novej) zmluvy o bežnom účte, na

základe ktorých bolo k zriadenému (bežnému) účtu č. XXXXXXXXXX právneho predchodcu žalovanej
poskytnutý kontokorentný úver vo výške 663,88 eur (20.000Sk), s konečnou splatnosťou úveru 4. 7.
2006, s úrokovou sadzbou 10,35 % ročne. Konečná splatnosť úveru, a tým aj doba trvania zmluvy,
sa predlžovala vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného
mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy,

maximálne však mala trvať do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

16. Z písomného odstúpenia právneho predchodcu žalobkyne od zmluvy z 13. 2. 2013 mal súd
preukázané, že právny predchodca žalobkyne v súlade so svojimi obchodnými podmienkami odstúpil
od zmluvy, v ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý balík, resp. bankové produkty

v balíku č. XXXXXXXX, ako aj od zmluvy, na základe ktorej bolo právnemu predchodcovi žalovaných
poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXX, a to s účinnosťou odstúpenia ku dňu
doručenia tohto oznámenia právnemu predchodcovi žalovaných, pričom bol tento právny predchodca
žalovaných v tomto písomnom odstúpení súčasne vyzvaný na úhradu sumy 938,83 eur v lehote 7 dní od
dňa doručenia tohto oznámenia, a súčasne týmto podaním bola vyhlásená mimoriadna splatnosť tohto

povoleného prečerpania. Doručenie tejto písomnosti právnemu predchodcovi žalovaných síce nebolo
preukázané, avšak vzhľadom na nepopretie skutkového tvrdenia právneho predchodcu žalobkyne o
jeho doručení, súd považoval skutočnosť doručenia tejto písomnosti za nespornú (podľa § 151 ods. 1
CSP v spojení s § 290 až 300 CSP), a preto vo vzťahu k nej nebolo nutné vykonávať dokazovanie.

17. Z oznámenia právneho predchodcu žalobkyne o postúpení pohľadávky z 1. 4. 2014 a z príslušnej
doručenky na č. l. 45 spisu vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne právnemu predchodcovi
žalovaných oznámil, že pohľadávku z nepovoleného prečerpania na uvedenom účte postúpil na
spoločnosť CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o. (žalobkyňu) dňa 22. 4. 2014. Navyše tieto skutkové
tvrdenia právneho predchodcu žalobkyne právny predchodca žalovaných a ani neskôr žalovaní

nepopreli, preto sú nesporné (§ 151 ods. 1 CSP v spojení s § 290 až 300 CSP), a nebolo ich nutné
ani dokazovať.18. Z listinných dôkazov - transakcie na účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX od 15. 11. 2005 do 31. 12.
2008, transakcie na účte č. XXXXXXXXX/XXXX od 1. 1. 2009 do 31. 10. 2011, transakcie na účte č.
XXXXXXXXXX/XXXXod1.11.2011do18.2.203atransakcienaúčteč.XXXXXXXXXXXod18.2.2013

do 26. 3. 2014 súd zistil, že celková suma výberov právnym predchodcom žalovaných predstavovala v
období od 15. 11. 2005 do 18. 8. 2011 sumu v celkovej výške 12.617,81 eur, a ďalej, že celková suma
úrokov, ktoré bol právny predchodca žalovaných povinný platiť z čerpaných peňažných prostriedkov (pri
úrokovej sadzbe 10,35 % ročne) predstavovala za obdobie od 30. 11. 2005 do 13. 2. 2013 celkovú sumu
vo výške 777,38 eur, celková výška poplatkov účtovaných v zmysle 16.1.1. Všeobecných obchodných

podmienok účtovaných v období od 15. 12. 2005 do 31. 1. 2013 predstavovala sumu v celkovej výške
286,09 eur a celková suma úhrad právneho predchodcu žalovaných platených za účelom splatenia
(kontokorentného) úveru (spolu s úrokmi a poplatkami ako aj ďalšími poplatkami a nákladmi spojenými
s kontokorentným úverom) predstavovala sumu v celkovej výške 12.812,45 eur. Uvedené skutočnosti
vzhľadom na to, že neboli popreté žalovanými sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP v spojení s
§ 290 až 300 CSP), a teda nebolo vo vzťahu k nemu potrebné vykonávať dokazovanie.

19. Skutkové tvrdenie žalobkyne o výške základného úroku z omeškania v období od 31. 3. 2013 do 26.
3. 2014 v úhrnnej sume 48,14 eur nebolo právnym predchodcom žalovaných ani žalovanými popreté,
preto sa považuje takisto za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP v spojení s § 290 až 300 CSP), a teda nebolo
vo vzťahu k nemu potrebné vykonávať dokazovanie, a súd si ho osvojil ako zistený skutkový stav.

20. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval
nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. - o
Slovenskej obchodnej inšpekcii (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere z
18.7.2005 a zmluvy o bežnom účte z 18. 7. 2005, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon
sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako
na kreditné karty.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
kontokorentnomúverez18.7.2005azmluvyobežnomúčtez18.7.2005,ďalejlen„OZ“)spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom

účte z 18. 7. 2005 a zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005, ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom
účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

26. Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri

uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. )

27. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Zo špecifikácie skutkových tvrdení žalobkyne obsiahnutej v písomnom podaní doručenom na tunajší
súd (po výzve súdu) 21. 6. 2016 vyplynulo, že žalobkyňa opiera svoj žalobný nárok o právny základ,ktorý je daný zmluvou o bežnom účte z 18. 7. 2015 a zmluvou o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005,
čím spresnil svoje pôvodné skutkové tvrdenie zo žaloby, ktoré vzbudzovalo dojem, že si uplatňuje nárok
na základe predchádzajúcej zmluvy o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002 a zmluvy o sporožírovom

(bežnom) účte zo 7. 4. 1994.

29. Táto zmluva o bežnom účte z 18. 7. 2005, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu o sporožírovom
(bežnom) účte zo 7. 4. 1994 sa spravuje ustanoveniami § 708 OBZ, pričom v súvislosti so zmluvou o
kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005, ktorá nahradila zmluvu o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002, sa

na túto zmluvu o bežnom účte z 18. 7. 2005, resp. zmluvu o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 podľa
§ 710 OBZ vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. OBZ (o zmluve o úvere.)

30. Súčasne však obe tieto zmluvy z 18. 7. 2005 predstavujú spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
OZ., pretože boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobkyne ako dodávateľom podľa § 52 ods. 2
OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a právnym predchodcom žalovaných ako spotrebiteľom
podľa § 52 ods. 3 OZ, ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy

označil len odplatné zmluvy v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciuustanovenia§53Občianskehozákonníkapriposudzovaní
neprijateľných podmienok aj v iných zmluvách uzavretých podľa Obchodného zákonníka resp. zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom
istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv

neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným
všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ustanovenie
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené
podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej
úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúci analogický prípad. Inak by sa minula účinkom
do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou
zákonom č. 150/2004 Z. z. účinnou od 1.4.2004, čo je zrejmé z ustanovenia § 879g Občianskeho
zákonníka. Táto novela Občianskeho zákonníka zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa na tento právny vzťah nevzťahuje zákon č. 258/2001
Z. z., nakoľko v danom prípade nejde o kreditnú kartu, ale o povolené prečerpanie (kontokorentný úver)
späté s debetnou platobnou kartou, teda ide o úver poskytnutý bankou vo forme preddavku na bežný
účet iným spôsobom ako na kreditné karty.

33. Keďže nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. neprichádza do úvahy ani použitie ustanovenia
tohto zákona o následkoch spočívajúcich v tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na
(prípadnú) absenciou určených údajov v zmluve (napr. údaj o RPMN.)

34. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na (zmluvné) úroky zo súm povoleného prečerpania vo

výške 10,35 % ročne, kapitalizované za obdobie od 30. 11. 2005 až 13. 2. 2013 (obdobie od uzavretia
zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tohto úveru) v sume
777,38 eur, tak keďže tieto úroky boli riadne dojednané v rámci tejto zmluvy, a ich úrokovú sadzbu
(10,35% ročne) nemožno považovať za neprijateľnú, súd podľa § 497 OBZ v spojení s § 708 ods. 1 OBZ
a § 710 OBZ tento nárok žalobkyni priznal v celom rozsahu.

35. Súd však už nemohol žalobkyni priznať uplatnený nárok na poplatky v zmysle zmluvy o
kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 za obdobie od 15. 11. 2005 do 31. 1. 2013 (obdobie od uzavretia
zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tohto úveru)kapitalizovaný v sume 286,09 eur, pretože tieto poplatky neboli dojednané priamo v zmluve, ale iba vo
všeobecne koncipovaných obchodných podmienkach. Predpokladom úspešnosti uplatnenia nároku zo
zmluvy je totiž preukázanie riadneho zmluvného dojedania o tomto nároku.

36. Keďže suma debetných operácií právneho predchodcu žalovaných (výbery z účtu a platby na ťarchu
účtu) uskutočnených v období od 15. 11. 2005 až do 18. 8. 2011 predstavovala sumu 12.617,81 eur,
suma(súdom)priznaných(zmluvných)úrokovúčtovanýchnaťarchutohtoúčtusumu777,38eur,asuma
kreditných operácií právneho predchodcu žalovaných v prospech tohto účtu v období od 16. 11. 2005 až

do 16. 11. 2012 sumu 12.812,45 eur, predstavovala celková dlžná suma, ktorú mal právny predchodca
žalovaných právnemu predchodcovi žalobkyne uhradiť k dátumu mimoriadnej splatnosti úveru sumu
582,74 eur (12.617,81eur + 777,38 eur - 12.812,45 eur.)

37. Po postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu (po 22. 4. 2014), právny
predchodca žalovaných uhradil troma platbami (20. 10. 2014 - 10 eur, 3. 12. 2014 - 20 eur, a 3. 3. 2015 -

20 eur) sumu 50 eur, čím sa znížila dlžná suma 582,74 eur na 532,74 eur, na ktorú súd žalobkyni podľa
§ 497 OBZ v spojení s § 708 ods. 1 OBZ a § 710 OBZ priznal nárok.

38. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na (zákonný) úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny
úveru za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky, ktorý bol

kapitalizovaný vo výške 48,14 eur, súd tento nárok žalobkyni priznal v celom rozsahu, nakoľko nárok na
tento úrok z omeškania bol v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

39. Z uvedeného vyplýva, že súd priznal žalobkyni sumu 580,88 eur (532,74 eur + 48,14 eur.)

40. Súd však nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na úrok (zo súm povoleného prečerpania) za obdobie
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (do postúpenia pohľadávky) kapitalizovaný vo výške 0,24 eur,
a nepriznal jej tiež uplatnený úrok (zo súm nepovoleného prečerpania) za obdobie po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti (do postúpenia pohľadávky) kapitalizovaný vo výške 35,40 eur. Za obdobie po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti totiž v zmysle stabilnej judikatúry, s ktorou sa tunajší súd v plnom
rozsahu stotožňuje, už nie je možné priznať zmluvné úroky, ale iba úroky z omeškania. Vyhlásením
predčasnej splatnosti zo strany veriteľa totiž podľa § 565 OZ spotrebiteľská zmluva o úvere zaniká
[pretože táto úprava je systematicky zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo) druhej hlave (bez
nadpisu) šiestom oddiele (Zánik záväzkov) OZ]. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán

zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej
zmluve dohodnuté) úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno
požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný
záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky.

Zo zákona (§ 565 OZ) však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť - „zaplatiť celú
pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa
ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Nakoľko zmluva zaniká
práve týmto okamihom, a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa, práve k tomu
okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté)

úroky, a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej
zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade,
že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky,
výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne a) včas,
dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1 OZ.)

V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne
úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

41. Z toho istého dôvodu súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok v sadzbe 10,35 % ročne
za obdobie po postúpení pohľadávky (až do zaplatenia), nakoľko išlo o zmluvné úroky požadované za

obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na ktoré žalobkyňa nemá nárok.

42. Súd však (v súlade s vyššie uvedeným) priznal žalobkyni nárok na uplatnený úrok z omeškania v
sadzbe 8,25 % ročne, ktorý je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a ust. § 517 ods.2 OZ. Tento úrok súd priznal zo sumy istiny úveru a zafixovaných zmluvných úrokov za obdobie po
postúpenípohľadávky(aždozaplatenia),sprihliadnutímnatriplatbyuskutočnenévobdobípopostúpení
pohľadávky právnym predchodcom žalovaných v úhrnnej výške 50 eur (20. 10. 2014 - 10 eur, 3. 12.

2014 - 20 eur a 3. 3. 2015 - 20 eur), o ktoré sa vždy znižovala suma istiny, z ktorej bol úrok z omeškania
vypočítavaný, a ktorým platbám bolo prispôsobené aj obdobie, za ktoré sa úrok z omeškania požaduje,
a to spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Vo vzťahu k vyššie uvedeným sumám, ktoré súd žalobkyni nepriznal, súd teda žalobu zamietol.

44. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, tak vzhľadom na to, že žalobca bol
úspešný v rozsahu 64,34 %, a žalovaní boli úspešní v rozsahu 35,66 %, súd po odpočítaní úspechu
žalovaných od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu náhradu trov konania v zmysle § 255
ods. 2 CSP pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo
výške 28,68 % (64,34 - 35,66%), s tým, že o konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania podľa

§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.