Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207173
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714207173.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O.,
G. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Lanštiakom, Banská Bystrica, Skuteckého 133/30, proti žalovanej
U. W., nar. XX.X.XXXX, C., XX.Z. XXX/XX, zastúpenej Slovak Legal Consulting, s.r.o., so sídlom
Poprad, Nám.sv. Egídia 97, o vydanie dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

OkresnéhosúduPopradz30.11.2015č.k.7C/196/2014-84vspojenísopravnýmuznesenímOkresného
súdu Poprad zo 4.1.2017 č. k. 7C/196/2014-99 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložiť
povinnosť vydať žalobkyni 1/3-inu k celku z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C., ktorými

sú byt č. X, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Žalovanej uložil tiež povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a v cestovnom vo výške 28,60
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ust. § 485 Občianskeho zákonníka. Zistil, že

v dedičskom konaní vedenom po právnom predchodcovi strán sporu N. D. sp. zn. 2D/310/2011 jedným z
dedičov mala byť aj žalobkyňa. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, potom podľa súdu
prvej inštancie je nesporné tiež to, že žalobkyni ako dcére poručiteľa patrí 1/3-ina podielu z dedičstva,
konkrétne bytu a príslušenstva, ktorý je predmetom sporu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobe vyhovel
a o trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. K námietke
žalovanej v zmysle tom, že vydanie dedičstva by bolo v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie

poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa skutočne po dlhý čas neprejavovala o otca opravdivý záujem, bolo
právom poručiteľa za života prejaviť svoju vôľu, napr. vydedením alebo spísaním závetu. Toto však
poručiteľ neurobil, muselo mu byť zrejmé, že má dcéru a dovolávať sa možnosti takéhoto vydedenia
po jeho smrti pozostalým neprislúcha. K námietke žalovanej, že sporný byt nepatril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a jeho manželky, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ matka
žalovanej bola toho názoru, že byt bol nesprávne zapísaný do BSM, mohla sa tohto nároku domáhať

žalobou na príslušnom súde, príp. aj dohodou so žijúcim manželom. Taktiež žalovaná nepreukázala,
aby dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola jej matke nanútená a pokiaľ
sa tak stalo, účastníčky dohody mali možnosť dovolávať sa jej neplatnosti v inom než tomto konaní. Súd
prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni dedičský podiel v rozsahu
1/3-iny z daných nehnuteľností.

3.Protitomutorozsudkuvspojenísopravnýmuznesenímpodalavčasodvolaniežalovaná,ktoránavrhla
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní poukázalažalovaná na ust. § 3 Občianskeho zákonníka a § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že na
preukázanie dvoch dôvodov na vydedenie vo vzťahu k žalobkyni predložila v konaní čestné vyhlásenia
pani D. a R., ktoré boli prílohou jej písomného vyjadrenia. Je presvedčená, že ak nebohý nespísal

listinu o vydedení alebo pred smrťou neurobil iný krok, ktorým by mohol žalobe žalobkyne zabrániť,
odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadnuť aj vzhľadom na nízke vzdelanie poručiteľa, teda
otca žalovanej, ktorý bol jednoduchý človek a ktorého ani nenapadlo, žeby po jeho smrti mohla dediť
jeho prvá dcéra žalobkyňa, ktorá sa oňho skoro 30 rokov vôbec nezaujímala. Súd prvej inštancie mal
na základe § 3 OZ prihliadať na to, že žalovaná sa o otca starala od 2007, keď prekonal mozgovú

príhodu, čiastočne ochrnul na pravú stranu, starala sa o neho až do jeho smrti v decembri 2011, teda
4 roky. Žalovaná musela kvôli starostlivosti o otca opustiť zamestnanie a lepšie platenú prácu. Súd
prvej inštancie neoprávnene nevykonal navrhované dokazovanie o tom, či boli predmetné nehnuteľnosti
správne zaradené do bezpodielového spoluvlastníctva neb. N. D. a jeho manželky. Taktiež mal súd
zohľadniť účel dohody o vyporiadní BSM uvedenej v osvedčení o dedičstve a neprihliadať na túto
dohodu. Žalobkyni môže byť priznaný len nárok na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny nie z celej

nehnuteľnosti, ale z jej jednej polovice. Poukazuje v tejto súvislosti aj na vyjadrenia svojej matky, ktorá
bola spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností s tým, že takúto dohodu im odporučila notárka, keďže vedela,
že pozostalá manželka poručiteľa chce, aby vlastníčkou celého bytu sa stala žalovaná. Zdôrazňuje,
že tieto nehnuteľnosti boli jediným aktívom poručiteľa v dedičskom konaní. V zmysle týchto dôvodov
navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že dôvody údajného nevhodného chovania žalobkyne voči svojmu otcovi
nemožno subsumovať pod ustanovenie o dobrých mravoch. Toto posudzovanie pozostalým po
poručiteľovi neprislúcha. Pokiaľ ide o neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, jej účastníčky sa

neplatnosti tejto dohody mali dovolávať v označenej dedičskej veci podaním opravného prostriedku a
nie v tomto konaní.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.),

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na potvrdenie ani na zmenu rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorý je nepreskúmateľný
pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými
okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancievyplynulo,žeporučiteľN.D.,zomrelýXX.XX.XXXX,
bol otcom žalobkyne a žalovanej. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo ukončené vydaním osvedčenia
o dedičstve zo dňa 8.2.2012. Toto osvedčenie bolo vydané pod sp. zn. 2D XXX/XXXX-XX notárkou I.. B.
C. a nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2012. Z obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že účastníkmi
dedičského konania boli žalovaná a jej matka M. D., rod. C., ktorá bola manželkou poručiteľa.

7. Predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. C., a to byt,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
pozemku, na ktorom stojí daný bytový dom.

8. V dedičskom konaní bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva, keď do aktív dedičstva boli zaradené
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. C.. Ako pasíva dedičstva je uvedená náhradová
pohľadávka pozostalej manželky M. D., rod. C. voči poručiteľovi z titulu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, kat. úz. C., vo výške 10.000,- eur,
všeobecná cena majetku poručiteľa bola tak stanovená sumou 20.000,- eur, výška dlhov poručiteľa

sumou 10.000,- eur a čistá hodnota dedičstva sumou 10.000,- eur. Aktíva a pasíva dedičstva nadobudla
žalovaná v celosti, bez povinnosti vyplatiť pozostalú manželku poručiteľa, s tým, že dedičky uzatvorili
dohodu o zriadení vecného bremena spočívajúcu v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. C., pozostalou manželkou poručiteľa.

9. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.10. Podľa § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič
nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva, ak

však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iným, má právo na len náhradu
nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i úžitky.

11.Akpoprávoplatnomskončeníkonaniaodedičstvevyjdenajavo,žeoprávnenýmdedičomjeniektoiný
než ten komu súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, toto ustanovenie poskytuje oprávnenému dedičovi

ochranu. Táto ochrana spočíva v tom, že oprávnený dedič sa môže proti nepravému dedičovi domáhať,
aby mu vydal majetok, ktorý má z dedičstva. Proti nepravému dedičovi môže oprávnený dedič žalobou
uplatniť svoje právo na vydanie majetku získaného z dedičstva, a to do 3 rokov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Povinnosť nepravého dediča, ktorá mu vyplýva z
tohto ustanovenia vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý má z dedičstva sa spravuje ust. § 458
o bezdôvodnom obohatení. To znamená, že nepravý dedič musí vydať to, čo z dedičstva nadobudol,

a to predovšetkým in natura.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa, ktorá bola dcérou poručiteľa N. D., nebola
účastníčkou spomínaného dedičského konania vedeného pod sp. zn. 2D 310/2011. Je tak daný nárok
žalobkyne vo vzťahu k žalovanej na vydanie majetku získaného z dedičstva v súlade s citovaným ust.

§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Nemožno akceptovať námietku žalovanej o výkone práv žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi pre
tvrdenésplneniepredpokladovnavydedenie(§469aods.1OZ)zdôvodu,ženeposkytovalaporučiteľovi
potrebnú pomoc a trvalo oňho neprejavovala záujem. Podstatné v tejto súvislosti je to, že poručiteľ za

života nevykonal prejav vôle, ktorým by žalobkyňu ako svojho potomka a neopomenuteľného dediča
vylúčil z dedenia na základe niektorého v § 469a OZ taxatívne uvedeného dôvodu.

14. Rovnako v tomto konaní nemožno akceptovať návrh žalovanej na vykonanie dokazovania v
tom smere, či nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. C., mali patriť do bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky, matky žalovanej. Dedičské konanie je svojou
povahou konaním nesporovým, v rámci ktorého súdny komisár vychádzal z vlastníckych vzťahov k týmto
nehnuteľnostiam tak, ako boli zapísané na spomínanom LV č. XXXX, kat. úz. C. a nebolo zistené ani
tvrdené, aby sa pozostalá manželka domáhala v inom konaní určenia, že tieto nehnuteľnosti majú patriť
do jej výlučného vlastníctva.

15. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne vyporiadal s argumentáciou žalovanej ohľadom toho, či
mohla v dedičskom konaní nadobudnúť tieto nehnuteľnosti titulom dedenia v celom rozsahu.

16. Ako už bolo spomínané, nehnuteľnosti zapísané na LV. čXXXX, kat. úz. C., tvorili bezpodielové

spoluvlastníctvo poručiteľa a jeho pozostalej manželky.

17. Podľa § 175l ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s
pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo
konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 175l ods. 2 citovaného zákona, majetok uvedený v ods. 1 sa môže vyporiadať dohodou
medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi
nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí
od skutočností, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3.

19. Podľa § 175l ods. 3 citovaného zákona, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa ods. 2 obsahuje vymedzenie rozsahu
majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajmi o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva
a čo patrí pozostalému manželovi.

20. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril
bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela a jednak skutočnosť, že počas života
poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctvemanželov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v
dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania,
v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa (do pozor. uznesenie NS SR

sp. zn. 4MCdo 19/2012).

21. Povinnosťou súdneho komisára bolo vyporiadať tento majetok zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz.
C., v dedičskom konaní v zmysle zásad predpokladaných citovaným ust. § 175l O.s.p.. Nie je zrejmé
ako sa v dedičskom konaní dospelo k vyporiadaniu zo zaniknutého BSM formou náhradovej pohľadávky

pozostalej manželky vo výške 10.000,- eur, ktorá sa následne zahrnula do pasív dedičstva poručiteľa
a pokiaľ už súd prvej inštancie akceptoval toto vyporiadanie BSM neobjasnil, či a akým spôsobom sa
má aj žalobkyňa podieľať na týchto pasívach dedičstva po poručiteľovi. Naviac je zrejmé, že dedičia
môžu mať nárok iba na majetok, ktorého vlastníkom bol poručiteľ a práve so zreteľom na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí v dedičskom konaní vymedziť, čo z tohto majetku
patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. V preskúmavanej veci nebolo zistené, aby právny

predchodca strán sporu bol výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. C.. C.
sa javí, že pokiaľ tieto nehnuteľnosti tvorili predmet BSM poručiteľa a pozostalej manželky, predmetom
dedenia po vyporiadaní tohto spoluvlastníctva mohol byť len polovičný podiel daných nehnuteľností.

22. Súd prvej inštancie nezohľadňoval uvedenú okolnosť a s tým súvisiaci rozsah vlastníckych, resp.

spoluvlastníckych práv poručiteľa k daným nehnuteľnostiam a ani argumentačne nezdôvodnil prečo
akceptoval nárok žalobkyne na vydanie tretinového podielu z daných nehnuteľností v pomere k celku
a nie len z rozsahu jednej polovice týchto nehnuteľností, ktorá zrejme mala pripadnúť do dedičstva po
poručiteľovi.

23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil mu vec
na ďalšie konanie tak ako to určuje § 391 ods. 1 C.s.p.. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).