Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206770
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513206770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
AK, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovaným: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. X, W. I. a 2/ W. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. č. X, W. I., za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej v 2. rade Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 v konaní o
zaplatenie 13 509,24 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 647,03 Eur,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 647,03 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia, a to všetko

v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 75,62 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania
vo výške 75,62 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny vo výške 13 509,24 eur, úroku
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10 908,20 eur od 6.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť W., a.s., na základe úverovej zmluvy
č. 0532710513 zo dňa 8.1.2010 poskytol žalovaným úver s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 16,6

% ročne, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach s dátumom poslednej mesačnej
splátky dňa 20.12.2019. Žalovaní svoj záväzok splácať úver riadne a včas neplnili, čím nastal prípad
porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok
(VOP). Vzhľadom na pretrvávajúce omeškanie žalovaných právny predchodca žalobcu listom zo dňa
20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v
celkovej výške 13 989,85 eur pozostávajúca z istiny vo výške 10 908,20 eur a nesplatených úrokov a
poplatkov za správu úveru vo výške 3 081,65 eur, z čoho riadne zmluvné úroky činia 2 550,21 eur a

poplatky za správu úveru činia 50,83 eur, stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyzval žalovaných, aby zosplatnenú časť úveru
zaplatili v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Toto bolo doručené žalovaných dňa 23.2.2013 a bolodoručené v súlade s čl. 10 VOP. Žalovaní do 5.3.2013 dlh neuhradili, preto sa od 6.3.2013 dostali do
omeškania.

3. Na výzvu súdu na presnú špecifikáciu dlžnej sumy a spôsob, ako dospel k ich výške, žalobca
zaslal súdu podanie zo dňa 23.1.2014, v ktorom uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradenú časť
istiny úveru. Z predloženej platobnej histórie vyplýva dlh žalovaných vo výške 10 908,20 eur, ktorá
pozostáva z istiny, riadnych úrokov a poplatkov za spracovanie úveru. Nezaplatené úroky vo výške 2
550,21 eur predstavujú zmluvne dojednané úroky vo výške 16,60 % ročne. V špecifikácii postúpenej

pohľadávky je táto položka vedená ako „Riadne úroky“. Poplatky predstavujú poplatky za správu úveru
vo výške 1,99 eur mesačne. V špecifikácii postúpenej pohľadávky je táto položka vedená ako „Poplatky“.
Predložený výpis obratov považoval za jednoznačný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky získanej
od jeho právneho predchodcu, preto trval na podanej žalobe. K požiadavke na predloženie zmluvy
o postúpenie pohľadávok poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2011 zo dňa 11.6.2013
s tým, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimácie postupníka na vymáhanie pohľadávky. Zároveň však doložil aj zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka
uplatnená v tomto konaní.

4. Dňa 16.4.2014 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 (ďalej len Združenie), ktorým
oznámil súdu vstup do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného
a účinného § 93 ods. 2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia rozhodol uznesením
č.k. 5C/82/2014 zo dňa 27.1.2016.

5. Združenie ako vedľajší účastník vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.3.2015 uviedol, že v
danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). K aplikácii OZ poukázal na § 52 ods. 2 OZ. Žiadal o presnú
špecifikáciu dlžnej sumy a spôsob zápočtu úhrad žalovaných, pretože je vysoko pravdepodobné, že
žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných podmienok. Pri splátkach so

splatnosťou pred 27.11.2010 namietol premlčanie. Ďalej poukázal na to, že zmluva neobsahuje všetky
povinné náležitosti, pretože v nej chýbajú údaje podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (t.j. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom), v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalovaní sa k žalobe po jej doručení nevyjadrili. Uznesením č.k. 5C/82/2014-76 zo dňa 26.3.2015
ustanovil súd žalovanému v 1. rade opatrovníka pre toto konanie v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v tom čase
platného a účinného O.s.p. z dôvodu neznámeho pobytu, a to jeho manželku, žalovanú v 2. rade, ktorej
doručil žalobu, jej prílohy a ďalšie vyjadrenia žalobcu a Združenia.

7. Na pojednávaní dňa 30.9.2016 žalovaná v 2. rade uviedla, že úver vybavoval manžel. Peniaze použili
na kúpu auta. Manžel jej tvrdil, že úver splácal, ale potom stratil robotu a úver prestal splácať. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, koľko z úveru splatili. Zároveň vyslovila súhlas, aby na jej podporu vystupovalo v
konaní Združenie ako osobitný subjekt.

8. Právny zástupca Združenia na pojednávaní dňa 30.9.2016 trval na ich doterajších vyjadreniach.
Namietol tiež aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože pred postúpením pohľadávky neboli žalovaní vyzvaní
na zaplatenie dlhu. Aj zosplatnenie úveru považoval za neplatné, pretože neboli splnené podmienky
podľa § 53 ods. 9 OZ.

9. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa pojednávania, nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a
súhlasili s rozhodnutím vo veci aj v ich neprítomnosti.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca Združenia na pojednávaní dňa 30.9.2016 vzniesol

nové skutkové tvrdenia, na ktoré žalobca doposiaľ nemal možnosť reagovať, súd odročil pojednávanie
na 11.11.2016 a zaslal právnemu zástupcovi žalobcu rovnopis zápisnice z pojednávania, aby sa mal
možnosť vyjadriť k tvrdeniam a námietkam Združenia a prípadne označiť a predložiť ďalšie prostriedky
procesného útoku.11. Zároveň uznesením č.k. 5C/82/2014-112 zo dňa 13.10.2016 pribral do konania Združenie ako
osobitný subjekt na strane žalovanej v 2. rade v súlade s § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(C.s.p.).Súdpritomkonalďalejpriamosožalovanýmv1.rade,keďžeC.s.p.účinnýod1.7.2016nepozná
inštitút procesného opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu strany konania. V prípade neznámeho
pobytu strany konania súd doručuje písomnosti strane na adresu jej trvalého pobytu, resp. na adresu,
na ktorej by sa mala strana zdržiavať. Účinky doručenia žaloby, jej príloh a ostatných písomnosti
opatrovníkovi však zostali zachované v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p., podobne ako aj účinky úkonov

Združenia vykonané ako vedľajším účastníkom podľa predpisov platných a účinných do 30.6.2016.

12. Právny zástupca žalobcu v reakcii na tvrdenia Združenia doručil súdu dňa 10.11.2016 po pracovnej
dobe vyjadrenie, ktoré bolo do spisu doložené krátko pred pojednávaním dňa 11.11.2016. Aktívnu
legitimáciu žalobcu preukazujú oznámenia, ktoré boli žalovaným doručované doporučene pod číslami
zásielok RN05572348SK a RN05572349SK, ktoré sa vrátili späť s poznámkou „zásielku neprevzatá

v odbernej lehote“ (tieto však k vyjadreniu žalobcu neboli pripojené - pozn. súdu). Relevantným
oznámením postúpenia hmotnoprávne preukázali aktívnu legitimáciu žalobcu. Zároveň súdu predložil
výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.1.2011, ktorú adresoval žalovanému v 1. rade, čím
došlo k splneniu podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Táto výzva bola doručovaná obyčajnou zásielkou v zmysle čl. 10 bodom 10.3 VOP. Žalovaní

nepopreli doručenie dotknutej výzvy, jej nedoručenie zo spisu nevyplýva, preto nie je daný dôvod túto
skutočnosť spochybňovať. Podporne poukázal na názor vyjadrení v rozhodnutí KS v Žiline pod sp. zn.
8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015. Poukázal ďalej na ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu (vyjadrený v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014). Následne opakovane
špecifikoval jednotlivé položky uplatneného nároku a príkladmý spôsob výpočtu uplatňovaných úrokov

do 30.9.2011. Ďalej vyslovil názor, že úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Obsahom znenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001
Z.z. nie je založenie povinnosti rozdeliť v zmluve splátku úveru na 3 samostatné zložky, ale vymedziť
zložky úverovej splátky. V tomto smere odkázal na právny názor vyjadrení v rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C 42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O.. Trval preto na podanej

žalobe v celom rozsahu. Zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci aj bez svojej účasti a účasti žalobcu.

13. Pojednávania vytýčeného na 11.11.2016 sa nezúčastnili strany sporu, ani Združenie a ich
zástupcovia. Právny zástupca žalobcu súhlasil s rozhodnutím vo veci vyššie uvedeným podaním.
Žalovaná v 2. rade predložila súdu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ale pojednávanie

nežiadala odročiť. Žalovaný v 1. rade zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. Združenie a
jeho právny zástupca svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Súd preto prejednal vec aj v
neprítomnosti strán konania a ich zástupcov.

14. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a Združenia a na základe vykonaného

dokazovania listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o úvere zo dňa 8.1.2010, oznámeniami o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.2.2013, vrátenými zásielkami doručovanými žalovaným, ktorými sa
doručovalo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo
dňa 5.4.2013, výpisom z účtu na úverovej zmluvy žalovaných, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28.3.2013 a jej prílohami, výzvou zo dňa 26. 1. 2011 adresovanou žalovanému v 1. rade a VOP právneho

predchodcu žalobcu, zistil tento skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 8.1.2010 so žalovanými úverovú zmluvu č. 0532710513. Na
základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 9 200 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť
úver, a to prvou splátkou do 31.1.2010 vo výške 103,80 eur a následne od 20.2.2010 mali zaplatiť 119

mesačných splátok po 160,54 eur splatných k 20. dňu v mesiaci. Za spracovanie úveru bol dohodnutý
poplatok vo výške 189,17 eur a za správu úveru poplatok vo výške 1,99 eur mesačne. Celkové náklady
spojené s úverom predstavovali sumu 10 194,22 eur, ročná úroková sadzba bola určená na 16,60
% ročne, RPMN vo výške 19,27 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 14,74 % ročne a konečná
lehota splatnosť bola určená na 20.12.2019. Žalovaní splácali úver riadne a včas do 20.7.2010 (uhradili

postupne spracovateľský poplatok 189,17 eur, a splátky vo výške 103,80 eur, potom 3 x 160,54 eur,
následne 3 x 165,36 eur), potom uhradili dňa 20.8.2010 sumu 5,99 eur a dňa 8.11.2010 sumu 170,24
eur. Právny predchodca žalobcu ku dňu 19.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovaným
oznámil listom zo dňa 20.2.2013. Zásielky s týmto oznámením pre oboch žalovaných sa právnemupredchodcovi vrátili späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zmluvou o postúpení
pohľadávokč.0329/2013/CEzodňa28.3.2013bolapohľadávkazúverovejzmluvypostúpenážalobcovi.
Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia činila 14 272,49 eur a pozostávala

z istiny vo výške 10 908,20 eur, úrokov vo výške 3 313,45 eur a poplatkov vo výške 50,83 eur.

16. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

17. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

19.Podľa§4ods.1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

22. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase podpisu zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.28. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

34. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere Súd pritom vychádzal z okolností uzavretia úverovej zmluvy,
jej náležitostí, povahy zmluvných strán a použitia finančných prostriedkov. Je zrejmé, že žalobca ako
veriteľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol žalovaným, ktorí uspokojovali
svoje súkromné potreby, teda vystupovali ako spotrebitelia, peňažné prostriedky na základe zmluvy o

úvere. Uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je
potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou
„lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto
zákonom. Zároveň je potrebné skúmať, či práva a povinnosti zmluvných strán nie sú v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských

zmlúv.

35. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie, bezúročnosti úveru a vznesenou
námietkou premlčania.

36. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho
z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o
úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia
úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) v
nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ.

37. V § 92 ods. 8 ZoB sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje
pohľadávky tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac
ako 90 dní a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávoksúd skúma, či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť
splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Judikát, na ktorý
poukazoval žalobca týkajúci sa platnosti postúpenia pohľadávok, je podľa názoru súdu nepoužiteľný

na daný prípad, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania
relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky (ktorého doručenie, resp. doručovanie mimochodom
tiež nemal preukázané; odkaz žalobcu na vrátené zásielky s oznámením o postúpení pohľadávok
žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi a vrátené zásielky predložené spolu so žalobou sa podľa čísla
na zásielke týkali doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), ale z dôvodu,

či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby mohlo k postúpeniu dôjsť.
Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je podľa názoru
súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. Právny predchodca
žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo žalovaným doručované na adresu pobytu označeného v zmluve.
Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi pred postúpením

pohľadávkyzaslaná.Logickybyvšakmaloísťoprimeranýčaspredpostúpenímpohľadávky,čovdanom
prípadebolosplnené.Súdpretoakceptovalvýzvyprávnehopredchodcužalobcuvoznámeníovyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru ako výzvu pred postúpením pohľadávky.

38. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej

legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej
pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky, teda v
prípade postúpenia pohľadávky z úveru má banka právo postúpiť celú pohľadávku len v prípade, ak bol
úver zosplatnený. Súd vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8
ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho

písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka
nemôže uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok.
Dlžník je v omeškaní so splnením povinnosti vtedy, ak neplnil v čase, kedy mal plniť. V prípade platenia
úveru je dlžník v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru,
resp. jeho zostatku je dlžník v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po

predčasnom zosplatnení celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať
pojem „peňažný záväzok“ aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je
dlžník v omeškaní.

39. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie

úveru) upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie
spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že žalovaní boli v omeškaní s
viac ako troma splátkami úveru ku dňu 19.2.2013, ku ktorému právny predchodca zosplatnil úver. Súd
však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným, v ktorej

by ich upozornil na uplatnenie tohoto práva. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.1.2011,
na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda žalovaní v nej
neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh. Z logiky veci pritom vyplýva, že ak
má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú krátko pred skutočným
zosplatnením dlhu, nie o výzvu 3 roky pred týmto úkonom veriteľa. V tomto smere preto žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a aj jeho úvahy o doručení tejto výzvy je vzhľadom na nedostatok náležitosti
tejto výzvy bezpredmetná. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol
postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia
pohľadávok. Aplikujúc požiadavku preferencie platnosti právneho úkonu súd preto považoval zmluvu o

postúpení pohľadávok za platnú iba v časti postúpenia splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok
na žalobcu.

40. Pri posúdení výšky splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávky súd pristúpil k preskúmaniu, či
úver poskytnutý žalovaným, spĺňal všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného

a účinného v čase uzavretia zmluvy.41. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje konkrétnu výšku a termíny
jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne s § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.

42. V zmluve o úvere je uvedená len výška celkovej splátky. Z takto koncipovanej zmluvy nevyplýva,
koľko z tej ktorej splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku
poplatkov. Zo zmluvy o úvere má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a
výška splátky poplatkov. Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti

podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného
v čase uzavretia zmluvy. K odkazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ súd poznamenáva, že
žalobca zaslal svoje vyjadrenie tak, že sa ku konajúcemu sudcovi dostalo tesne pred pojednávaním,
v dôsledku čoho sa súd nemal možnosť podrobne a do detailov oboznámiť s uvedeným rozhodnutím
SD EÚ (vydaného mimochodom len 2 dni pred pojednávaním), preto súd pri rozhodovaní vychádzal z

názorovej línie bezúročnosti úveru podporovanej rozhodovacou činnosťou mnohých slovenských súdov
(napr. KS v Trnave 10Co/129/2012 zo dňa 7.11.2013).

43. Za tohto stavu potom žalovaní mali povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi iba sumu, ktorú si od
neho požičali, teda sumu 9 200 eur. Pri počte splátok 120 (1. splátka nižšia, potom 119 splátok), by výška

1 splátky pri rovnomernom rozpočítaní vychádzala na 76,67 eur (9200 : 120). Žalovaní celkovo uhradili
sumu vo výške 1 343,10 eur (splátky vo výške 1 153,93 + spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur),
čo by postačovalo na úhradu 17 celých splátok (01/2010 - 05/2011; 17 x 76,67 eur) a suma 39,71 eur
by sa započítala na 18. splátku, čiže žalovaní by mali uhradené splátky do mája 2011 a časť splátky
za jún 2011. K postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou zo dňa 28.3.2013, t.j. dovtedy by bolo splatných

ďalších 21 splátok (od júla 2011 do marca 2013; splátka bola splatná k 20. dňu v mesiaci) a časť splátky
za jún 2011 vo výške 36,96 eur (76,67 - 39,71 eur), čo spolu predstavuje sumu 1 647,03 eur (21 x 76,67
eur = 1 610,07 eur + 36,96 eur).

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval námietku premlčania Združenia za dôvodnú

(splátky žalovaných pokryli úhrady do mája 2011 a čiastočne za jún 2011, pričom žaloba bola podaná
dňa 27.11.2013, teda v trojročnej premlčacej dobe), pričom nárok žalobcu považoval za dôvodný iba v
časti týkajúcej sa sumy 1 647,03 eur, na ktorú žalovaných zaviazal, keďže si riadne a včas neplnili jednu
zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to splácať úver v dohodnutých splátkach.
V prevyšujúcej časti súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, preto súd v tejto časti žalobu

zamietol.

45. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,75 % ročne od 6.3.2013. Keďže ide
o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku
dňu 1.6.2010). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnenímpeňažnéhodlhubola0,75%,tedažalobcamáprávopožadovaťúrokzomeškaniavovýške8,75

% ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal, avšak
iba zo sumy priznanej sumy a až od 21.3.2013. Žalobca v žalobe totiž uviedol, že oznámenie o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiboložalovanýmdoručenédňa23.2.2013.Zrejmeodtohtodňavypočítallehotu10
dnínaúhraduuvedenúvoznámeníaodnasledujúcehodňapožadovalúrokyzomeškania.Zpripojených
listinných dôkazov je však zrejmé, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo ešte len dňa

25.2.2013 dané na poštovú prepravu, teda nemohlo byť už dva dni predtým doručené žalovaným.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä nesplnenie podmienok na zosplatnenie celého dlhu
súd priznal úrok z omeškania od splatnosti poslednej splatnej splátky pred postúpením, t.j. od 21.3.2013.

46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.47. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 13 509,24 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 1 647,03 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 12,19 %, kým žalovaní
boli úspešní v prevyšujúcej časti, čiže v 87,81 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch

účastníkov boli žalovaní úspešní v 75,62 % a v tomto rozsahu majú právo na náhradu trov konania.
V rovnakom rozsahu priznal súd nárok na náhradu trov konania aj Združeniu, ktoré vystupovalo na
podporu žalovaných a následne na podporu žalovanej v 2. rade, ktorí boli v konaní úspešnejší. O výške
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.