Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203115
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkálska 30, Bratislava, IČO:31335004, so žalovanými: 1.) O. C..
nar.X.X.XXXX, bytom U. A. Č.. XXX, U. C., a 2.) Z. O.P. (predtým C.), nar. XX.X. XXXX, bytom G. Č..XXX,
U. O., o zaplatenie 16.073,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.486,88 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.028,45 eur od 19.8.2015 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 90,14%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 27.4.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 16.073,68 eur spolu s 6,59%
ročným úrokom zo sumy 15.280,45 eur od 14.8.2015 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 16.073,68 eur od 14.8.2015 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Na
základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 27.9.2012, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 17.052 eur. Žalovaní sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 6,59% ročne, a to pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 115,33 eur, a ako aj vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady
vo výše 66,80 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať stavebný - spotrebiteľský

úver, ako aj úroky vo výške 4,75% ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 182,13
eur. Žalovaní však porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať,
a nakoľko omeškané splátky neboli (napriek výzve žalobcu) doplatené, žalobca 13.8.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru z príslušenstvom. Ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
(13.8.2015) bola celková výška dlžnej sumy 16.073,68 eur, pričom táto suma pozostávala z istiny
15.280,45 eur, a z nezaplatených úrokov za medziúver a nezaplatených poplatkov (ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti) v celkovej výške 793,23 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zmluva

nezanikla, a žalobca po tomto momente požadoval od žalovaných zaplatenie úroku vo výške 6,59%
ročne zo sumy medziúveru a súčasne úročil celý zostatok dlhu (ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti) úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy: zmluvu o medziúvere č.
2910123404astavebnom-spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXz27.9.2012,všeobecnépodmienky
pre zmluvy o stavebnom sporení žalobcu, upozornenie (žalobcu) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

z 3.7.2015 (vrátane doručeniek), oznámenie (žalobcu) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 13.8.2015
(vrátane doručeniek.)

4. V písomnom doplnení (špecifikácii) žaloby doručenom na tunajší súd 31.8.2016 žalobca spresnil,
že suma poskytnutého medziúveru vo výške 17.052 eur bola žalovaným vyplatená v dvoch sumách,

a to 5.10.2012 vo výške 9.767,64 eur, a dňa 19.10.2012 vo výške 7.032,36 eur, ktorá skutočnosť má
vyplývať z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru. Skutočná výška žalovaným poskytnutej sumy však
bola znížená o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 252 eur. Suma medziúveru (vo výške
17.052 eur) predstavovala základ pre výpočet úroku z medziúveru, ktorého sadzba bola dohodnutá vo
výške 6,59% ročne. Žalovaní sa v zmluve tiež zaviazali platiť poplatok za poistenie, a to pravidelnými
mesačnými platbami vo výške 8,40 eur. Žalovaní však porušili dohodnuté zmluvné podmienky, a

medziúver prestali riadne a včas splácať, keď posledný vklad z 26.6.2015 nepostačoval ani na úhradu
splátkyúrokovzmedziúveruapoplatkuzapoisteniezamesiacapríl2016.Naomeškaniasúhradamiboli
žalovaní upozornení listom z 3.7.2015, a nakoľko omeškané splátky neboli ani potom doplatené, žalobca
13.8.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca
zúčtoval žalovanými nasporenú sumu na účte stavebného sporenia vo výške 1.771,55 eur so sumou

poskytnutého medziúveru vo výške 17.052 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 15.280,45 eur. Dlžná
suma tak ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa žalobcu predstavovala 16.073,68 eur, ktorá
suma pozostávala z istiny medziúveru vo výške 15.280,45 eur, z nezaplatených 6,59% ročných úrokov
z medziúveru vo výške 458,43 eur, a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 334,80 eur (poplatky
za vedenie účtu, poplatky za prvú upomienku, poplatky za druhú upomienku, predžalobné upomienky,

individuálne riešenie omeškania splátok, a poplatky za poistenie.) Nárok na úhradu poplatkov žalobcovi
vyplýva zo zmluvy, všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a z platných
sadzobníkov poplatkov. Od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru požadoval žalobca 6,59% ročný
úrok zo sumy istiny medziúveru (15.280,45 eur), a zároveň 5% ročný úrok z omeškania z celého zostatku
dlhu (16.073,68 eur.) Na záver žalobca dodal, že od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neeviduje žiadne

ďalšie úhrady žalovaných na účet odstúpeného medziúveru.

5. Na preukázanie týchto doplnených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy: výpis z účtu
stavebného sporenia, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 3.9.2012, sadzobník poplatkov
pre fyzické osoby platný od 1.1.2013, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 10.6.2013 a

sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 1.1.2014.

6. V písomnom vyjadrení žalovaného v 2. rade k žalobe z 6.10.2016 tento uviedol, že uplatnený
nárok neuznáva, nakoľko bol nútený podpísať predmetnú zmluvu ako manželka žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade peniaze z tejto pôžičky použil na svoje podnikanie, a preto je žalovaný v 2. rade

toho názoru, že by mal žalobca túto sumu vymáhať len od neho. Žalovaný v 2. rade nežije v spoločnej
domácnosti so žalovaným v 1. rade, sú rozvedení, pričom z predaja z bytu mu žalovaný v 1. rade nič
nedal, a taktiež nezodpovedne pristupoval k plateniu pôžičiek. Na záver dodal, že však nemá žiadne
dôkazy, ktorými by preukázal uvedené skutkové tvrdenia.

7. V písomnom vyjadrení žalovaného v 1. rade k žalobe doručenom na tunajší súd 24.10.2016, tento
uviedol, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi, avšak len vo výške jednej polovice z vyčíslenej výšky dlhu,
a vo výške jednej polovice z vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Predmetnú zmluvu
o stavebnom úvere a medziúvere uzavreli so žalovaným v 2. rade ako spoludlžníci počas manželstva.
Splácal ho však iba on sám, a to počas manželstva, ako aj po jeho rozpade, nakoľko žalovaný v 2. rade

nemal okrem rodičovského príspevku žiadny príjem. Avšak ani po zamestnaní sa žalovaného v 2. rade
sa tento nijak nepodieľal na splácaní spoločných záväzkov. Žalovaný v 2. rade sa k dlhom vyplývajúcim
z ich spoločného života postavil tak, že ho nezaujímajú, pretože jeho by to zničilo. Vzhľadom na uvedený
postoj žalovaného v 2. rade sa zhoršila ekonomická situácia žalovaného v 1. rade natoľko, že nebol
schopný plniť ich spoločné záväzky včas a riadne. Žalovaný v 1. rade dodal, že vyporiadanie BSM ešte

neprebehlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak žalovaný v 1. rade súdu navrhol vydať dva platobné
rozkazy, na každého žalovaného zvlášť, vo výške 50% zo žalovanej sumy.8. V replike zo 7.11.2016 sa žalobca vyjadril, že obaja žalovaní zodpovedajú za celý záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z
27.9.2012 spoločne a nerozdielne, teda jedná sa o záväzok solidárny, čo je evidentné priamo zo zmluvy.

Pri solidárnom záväzku má veriteľ právo domáhať sa splnenia záväzku hoci aj v celom rozsahu voči
jednému spoludlžníkovi. Každý zo spoludlžníkov je preto zaviazaný na celý dlh, pričom ak veriteľovi
poskytne celé plnenie jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok vo vzťahu k veriteľovi
zaniká.Samotnáskutočnosť,žežalovanísúvsúčasnerozvedení,prípadne,žemajúvysporiadanéBSM,
nemá žiaden vplyv na ich zodpovednosť na záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čo potvrdzuje podľa žalobcu

aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.5.2008, sp.zn.: 2Cdo/113/2007, ktorý uvádza, že vyporiadanie
spoločných práv a povinností, ktoré sú spojené s BSM a vznikli za jeho trvania, sa týka len vzťahov
medzi manželmi, a teda nezasahujú do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania
a vyporiadania BSM. Tretím osobám tak zostávajú zachované všetky ich práva.

9. V písomnom podaní doručenom na tunajší súd 12.12.2016 sa žalovaný v 2. rade vyjadril k vyjadreniu

žalovaného v 1. rade a k replike žalobcu, nasledovným spôsobom. Žalovaný v 2. rade vyjadril nesúhlas
s návrhom žalobcu. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že tento sa nikdy nevedel
o svoju rodinu ekonomicky postarať. Už s prvou manželkou mal finančné problémy, resp. jeho rodina
sa mala zle kvôli jeho zlému finančnému hospodáreniu. Tvrdil, že je moderné mať pôžičky a mali ich
mať veľmi veľa aj napriek tomu, že mal vysoký výsluhový dôchodok a dobre zarábal. O financiách vždy

rozhodoval on, a takisto aj o všetkých pôžičkách. Táto pôžička bola schválená len jemu, žalovaný v 2.
rade ju len podpísal ako jeho manželka. Keby si chcel zobrať túto pôžičku žalovaný v 2. rade, tak by mu
to nebolo schválené, čím chce žalovaný v 2. rade poukázať na to, že žalovaná v 1. rade by túto pôžičku
mal aj splácať. Nesúhlasí preto s vydaním dvoch platobných rozkazov vo výške 50% z dlžnej sumy.

10. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že argumenty žalovaného v 2. rade sú scestné, žalovaný
v 2. rade mal ešte pred podpisom zmluvy požiadať o zrušenie BSM. Odmietol tvrdenie, že by prostriedky
získané na základe predmetnej zmluvy boli použité na podnikanie.

11. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobcovým návrhom, aby uhrádzali

žalobou uplatnenú sumu obaja na polovicu, nakoľko v manželstve o všetkom rozhodoval vždy žalovaný
v 1. rade, a rozhodoval aj o tomto. Žalovaný v 2. rade nakoniec uznal, že by mal znášať do istej
miery uvedenú sumu, ale nie až do výšky 50% tejto sumy, pretože tieto prostriedky boli použité na
jeho podnikanie. Na záver dodal, že počas trvania manželstva neuvažoval o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami.

13. Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli 25.9.2012
žalobca a žalovaní vyplynulo, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru žalobcom

žalovaným, pričom základom pre poskytnutie tohto medziúveru bolo uzatvorenie predchádzajúcej
zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy (poplatok za spracovanie
medziúveru) podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý, sa v zmysle zmluvy medziúver zúčtuje s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver (I. časť predmetnej zmluvy.) Žalovaní

sa v tejto zmluve zaviazali (do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení) splácať úroky z
medziúveru v sadzbe 6,59% ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 115,33 eur (II. časť
predmetnej zmluvy - medziúver bod 1.), a súčasne sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A, a to
pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,40 eur (II. časť predmetnej zmluvy - medziúver bod 1.), t.j.
žalovaní sa zaviazali uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov z medziúveru a poplatku za poistenie

mesačnými platbami vo výške 123,73 eur (II. časť predmetnej zmluvy - medziúver bod 1.). Žalovaní
sa tiež zaviazali (do pridelenia cieľovej sumy) vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
mesačné vklady minimálne vo výške 66,80 eur (II. časť predmetnej zmluvy - medziúver, odsek pred
bodom 1.) V uvedenej zmluve sa žalovaní zaviazali platiť v prospech žalobcu aj ďalšie poplatky podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov (vrátane poplatku za vedenie účtu stavebného sporenia, poplatok za

vedenie účtu medziúveru, poplatky pri nesplnení si povinnosti podľa tejto zmluvy a ostatné poplatky sa
služby a úkony).14. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru žalobcu (č.l. 23 spisu) mal súd za preukázané, že
žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 17.052 eur znížený o sumu poplatku za spracovanie
medziúveru vo výške 252 eur (splatného podľa II. časti predmetnej zmluvy - medziúver pri prvom

poukázaní finančných prostriedkov medziúveru), teda vo výške 16.800 eur, a to v dvoch platbách
(5.10.2012 sumu 9.767,64 eur a 19.10.2012 sumu 7.032,36 eur.)

15. Z výpisu z účtu stavebného sporenia žalobcu (č.l. 37 spisu) súd zistil, že ku vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti (13.8.2015) žalovaní na účte stavebného sporenia žalobcu nasporili sumu 1.771,55 eur.

16. Z oznámenia (žalobcu) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 13.8.2015 a dokladu (doručenky)
o doručení tohto oznámenia žalovanému v 2. rade vyplynulo, že žalobca 17.8.2015 doručil žalovanému
v 2. rade toto oznámenie, v ktorom mu žalobca oznámil, že k 13.8.2015 nastáva (v zmysle zmluvy)
mimoriadna splatnosť celého úveru, a súčasne ho požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy. Z dokladu
(doručenky) o (ne) doručení tohto oznámenia žalovanému v 1. rade vyplynulo, že toto oznámenie sa

nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

25. Podľa časti VI. bodu 3. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou
splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti.

26. Žalobca uzavrel 25.9.2012 so žalovanými zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom

úvere, ktorá napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
(pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonník
a žalovanými ako spotrebiteľmi v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), a súčasne napĺňa
charakteristiku zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca (preporušenie zmluvy žalovanými spôsobom uvedeným v časti VI. bodu 3. zmluvy, teda pre omeškanie
dlžníkov so zaplatením viac ako dvoch splátok, ktorú skutočnosť (nezaplatenie týchto splátok) nemusel
žalobca v zmysle negatívnej dôkaznej teórie preukazovať, a v zmysle tejto teórie prenesené dôkazné

bremeno (o zaplatení týchto splátok) žalovaní neuniesli) od žalovaných požadoval podľa § 565 prvej
vety Občianskeho zákonníka (zmluvne dojednané) okamžité splatenie poskytnutého mimoriadneho
medziúveru vrátane príslušenstva, boli títo povinní vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého medziúveru,
avšak nie vo výške 17.052 eur (ako to požadoval žalobca), ale iba vo výške 16.800,-eur, pretože
od sumy poskytnutého medziúveru vo výške 17.052 eur bolo potrebné odpočítať sumu poplatku za

spracovanie medziúveru vo výške 252 eur, ktorú si žalobca zaúčtoval (započítal ako pohľadávku pri
poskytnutí medziúveru žalovaným), keď žalovaným reálne poskytol iba sumu 16.800 eur (v dvoch
platbách - 5.10.2012 sumu 9.767,64 eur a 19.10.2012 sumu 7.032,36 eur), keďže súd nepriznal
žalobcovi nárok na tento poplatok. Dojednanie o uvedenom poplatku totiž súd považoval za neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Súd považoval dojednanie o tomto poplatku na neprijateľnú podmienku z toho

dôvodu, že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľov, teda žalovaných, vzhľadom na svoju výšku k nákladom spojeným s okolnosťami za
ktoré bol poplatok platený (spracovanie medziúveru), pričom navyše tento poplatok nebol individuálne
dojednaný, keďže zmluva v dojednaní o uvedenom poplatku (pokiaľ ide o jeho výšku) odkazovala
na sadzobník poplatkov, ktorého formulácie sú všeobecne koncipované a žalovaní nemohli vopred

ovplyvniť jeho obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Pokiaľ ide o tento poplatok súd tiež
poukazuje na súdnu prax, ktorá vychádza z toho, že neprijateľnou je aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a
slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových zmluvách.) Súd preto dojednania o poplatku za

uzavretie zmluvy bez akýchkoľvek pochybností považoval za takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané, a slúžilo
len záujmom dodávateľa. Súd tiež poukazuje aj na názorovú líniu všeobecných súdov v rámci EÚ
v tomto smere, a to na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. 5. 2010, č. k. AZ
17 U 192/2010, ktoré sa venuje účtovaniu poplatkov, a ktoré konštatuje, že poplatky za spracovanie

spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému dojednaniu o cene. Súd teda
túto sumu poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 252 eur považoval len za prvú (predčasnú)
splátku poskytnutého medziúveru. Od sumy 16.800 eur, teda skutočne poskytnutej sumy medziúveru
bolonutnéďalejodpočítaťsumunasporenúžalovanýminaúčtestavebnéhosporeniadočasuvyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.771,55 eur, a teda žalobca mohol od žalovaných požadovať
iba istinu medziúveru vo výške 15.028,45 eur (16.800 eur - 1.771,55 eur.) Súd ďalej priznal žalobcovi
nárok na nezaplatenú časť 6,59% ročných úrokov z medziúveru (t.j. zo sumy 17.052 eur) za čas
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý bol kapitalizovaný vo výške 458,43 eur (táto sumy
nepriamo vyplynula z výpisu z účtu z odstúpeného medziúveru žalobcu (č.l. 24 spisu), kde sa uvádza,

že k času vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavujú nezaplatené poplatky a zmluvné úroky v
úhrne sumu 793,23 eur, pričom ako bude ďalej uvedené, výška nezaplatených poplatkov do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 334,80 eur), nakoľko nárok na úrok z medziúveru v tejto
sadzbe vyplýva zo zmluvy a výška nezaplateného úroku nebola spochybnená žalovanými. V danom
prípade bolo tiež nutné uplatniť tzv. negatívnu dôkaznú teóriu teda, že nie je možné požadovať od strany,

aby preukázala, že niečo nenastalo, teda v danom prípade, že nedošlo k zaplateniu zmluvného úroku
(v uvedenej sume), ale dôkazné bremeno (o zaplatení uvedenej sumy zmluvného úroku) prechádza
na protistranu, ktorá musí dokázať, že uvedenú sumu zaplatila, čo však žalovaní neučinili, a preto v
tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o kapitalizovanú sumu nezaplatených poplatkov
za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 334,80 eur (malo ísť podľa tvrdenia

žalobcu o nezaplatené poplatky za poistenie platené v splátkach po 8,40 eur mesačne, za vedenie účtu,
za prvú upomienku, za druhú upomienku, predžalobné upomienky, individuálne riešenie omeškania
splátok) súd nemohol uvedenú sumu žalobcovi priznať, nakoľko (napriek výzve súdu z 12.8.2016 na
špecifikáciu tvrdení o uplatnenej pohľadávke, č.l. 32 spisu) žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo
vzťahu k výške jednotlivých uvedených poplatkov, ako aj vo vzťahu ku určeniu zmluvných ustanovení

na základe ktorých boli poplatky žalobcom požadované. Súd totiž nie je povinný nahrádzať žalobcovu
povinnosťtvrdeniavyhľadávanímvžalobcompredloženýchdôkazoch(§132ods.2Civilnéhosporového
poriadku.) Súd ďalej nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zmluvný úrok v sadzbe 6,59% ročne
z uplatnenej sumy 15.280,45 eur (správne by výška tejto sumy mala byť 15.028,45 eur) za časod vyhlásenie mimoriadnej splatnosti do zaplatenia, pretože v zmysle stabilnej judikatúry (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu IV.ÚS 476/12) nie je možné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
priznať súčasne úrok z omeškania ako aj zmluvný úrok, pretože by išlo o dvojnásobné zaťaženie

spotrebiteľa, ktoré je neprípustné.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba I. Y. N. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ak čas plnenia nie je

dohodnutýustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania od 14.8.2015 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po dni označenom ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Súd však priznal

žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania až od druhého dňa (19.8.2015) od doručenia výzvy
žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy (ktorá je obsiahnutá v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru) prvému zo žalovaných, ktorým bol žalovaný v 2. rade (deň doručenia 17.8.2015), pretože veriteľ
(žalobca) mohol vzhľadom na solidárnu zaviazanosť žalovaných vyplývajúcu zo zmluvy (žalovaný v
1. rade aj žalovaný v 2. rade sú v zmluve označení jedným slovom dlžník, ktorý sa aj ďalej používa

v zmluve) požadovať od každého z nich celé plnenie a tento žalovaný mu ho bol povinný uhradiť.
Výška úroku z omeškania v sadzbe 5% ročne bola priznaná z dôvodu, že žalobca nepožadoval úrok
z omeškania vo vyššej sadzbe, súd teda rešpektoval rozsah jeho návrhu a nemohol ho v zmysle §
216 ods. 1 Civilného sporového poriadku prekročiť, hoci by mal žalobca inak nárok na zákonný úrok z
omeškania v o niečo vyššej výške. Úrok z omeškania vo výške 5% ročne súd priznal zo sumy 15.028,45

eur, a teda nie zo sumy 16.073 eur, ako to požadoval žalobca, nakoľko táto suma (16.073 eur) zahŕňa
okrem sumy 15.028,45 eur, ešte aj sumu kapitalizovaného úroku z medziúveru za dobu do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti vo výške 458,43 eur, avšak úrok z omeškania ako druh príslušenstva podľa §
121 Občianskeho zákonníka uplatňovať z iného druhu príslušenstva (zmluvného úroku) nie je v zmysle
stabilnej judikatúry prípustné, a to aj napriek tomu, že predmetná zmluva má výslovné dojednanie v

tomto smere.) Suma 16.073 eur, z ktorej si žalobca uplatňoval úrok z omeškania zahŕňa (podľa žalobcu)
ešte aj sumu poplatku vo výške 334,80 eur, ktoré poplatky síce nepredstavujú príslušenstvo, a teda
uplatňovať úrok z omeškania by v zásade z nich bolo prípustné, ale ako už bolo vyššie uvedené, súd
túto sumu žalobcovi nepriznal, preto mu nepriznal ani príslušný nárok na úrok z omeškania z tejto sumy.
Pokiaľ ide o námietky, ktoré uplatňovali obidvaja žalovaní ohľadne toho, kto by mal z nich dvoch platiť

a v akom rozsahu (žalobcovi), súd konštatuje, že tieto námietky sa netýkajú veci samej, teda žalobcom
uplatneného nároku voči solidárne zaviazaným žalovaným, ale len ich vzájomného pomeru na plnení
tohto dlhu voči veriteľovi, preto na ne neprihliadal (v tejto súvislosti súd poukazuje aj na žalobcom (v
replike) citovanú judikatúru.)

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 90,14%. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny vo výške 16.073,68
eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal iba sumu istiny 15.486,88 eur s príslušenstvom. Žalobca
bol tak úspešný na 96,35% a žalovaní na 3,65%, súd preto náhradu trov konania medzi strany pomerne
rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,14%.

37. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.