Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010641
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Magdalény

Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému H. D., stíhaného pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súduBratislavaIIIsp.zn.0T/186/2017zodňa19.09.2017,naverejnomzasadnutíkonanomdňa31.mája
2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 0T/186/2017 zo dňa 19.09.2017 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX v U., t. č. v výkone trestu
odňatia slobody

u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/186/2017 zo dňa 19.09.2017 bol
obžalovaný H. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.
b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

včaseo18.50hdňa03.09.2017vBratislavenaT.ul.1,vpredajniS.,zpredajnejplochypočasotváracích
hodín odcudzil 1 ks pulóver v hodnote spolu 9,99 Eur tým spôsobom, že uvedený tovar si dal pod
pazuchu, pri pokladni zaplatil len za pečivo a ďalej bez zaplatenia za pulóver prešiel cez pokladničnú
zónu, čím poškodenej spoločnosti v. o. s. S. Y. republika, N. XE, U. spôsobil škodu vo výške 9,99 Eur
a skutok spáchal s vedomím, že dňa 30.05.2017 mu bola rozhodnutím KR PZ U., č. bloku XXXXXXXX
uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 33,- Eur za priestupok proti majetku podľa § 50

ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z o priestupkoch v platnom znení a napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 0T 223/2016 z 18.08.2016, právoplatným 18.08.2016, bol odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a rozsudkom Okresného súdu BratislavaII sp. zn. 0T 182/2017 z 19.05.2017, právoplatným 19.05.2017, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to viacerými písomnými
podaniami (č. l. 86, 100, 105), z ktorých obsahu je zrejmé, že vyslovuje nespokojnosť s napadnutým

rozsudkom. Namieta, že mu bol uložený neprimeraný trest, nakoľko už pred týmto rozsudkom bol
odsúdený na 16 mesiacov. Sudca mu chcel uškodiť a robil na neho nátlak s tým, že keď nebude súhlasiť
s trestom, tak mu dá 40 mesiacov. Žiada vypočuť S. Y. a policajnú hliadku, ktorou bol zadržaný. Skutok
sa nezakladá na pravde.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný Jozef D. uviedol, že trvá na podanom odvolaní s

tým, že namieta iba výrok o treste. Výmeru trestu vo výške tri roky považuje za neprimeranú. Domáha
sa aj toho, aby mu súd uložil súhrnný trest k trestu, ktorý vykonáva.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že primeranosť alebo neprimeranosť uloženého trestu
ponecháva plne na úvahe odvolacieho súdu.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že na základe prehlásenia obžalovaného, odvolanie modifikujú len
do výroku o treste. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám
obžalovanému zmiernil trest.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest

neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu modifikoval podané

odvolanie iba do výroku o treste, krajský súd preskúmal len tento výrok napadnutého rozsudku a to
bez toho, aby preskúmaval aj výrok o vine. Pokiaľ ide o výrok o vine, tak krajský súd konštatuje, že
obžalovaný H. D. bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 03.09.2017 v predajni Lidl odcudzil
vec a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/182/2017

zo dňa 19.05.2017 právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže a dňa 30.05.2017 bol aj
právoplatne prejednaný za spáchanie priestupku proti majetku.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného v tom
smere, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.)

Táto skutočnosť bola apelačným dôvodom na zmenu výroku o treste. V tomto smere odvolací súd
konštatuje, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. sa rozumie trest, ktorým
svojím druhom a výmerou síce formálne neporušuje ustanovenia Trestného zákona, ale v konkrétnom
prípade nezodpovedá hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

V posudzovanom prípade je nutné poukázať na skutočnosť, že pôvodne bol vo veci vydaný trestný
rozkaz (č. l. 51 - 52), ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Hoci sa žiadnym spôsobom nezmenili hľadiská pre určovanie druhu a výmery trestu (nezmenil sa
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ani okolnosti prípadu), bol obžalovanému po vykonanídokazovania na hlavnom pojednávaní uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, t. j. o 12
mesiacov vyšší, než bol trest uložený v trestnom rozkaze. Pri podaní odporu voči trestnému rozkazu
zo strany obžalovaného síce neplatí tzv. zákaz zmeny k horšiemu, avšak aj v takýchto prípadoch je

nevyhnutné pristupovať k ukladaniu trestu na hlavnom pojednávaní v prípadoch absencie odporu zo
strany prokurátora tak, aby ukladaný trest nebol objektívne vnímaný ako sankcia za to, že obžalovaný
vyvolal podaním odporu konanie hlavného pojednávania. Trest má byť totiž ukladaný obžalovanému
za spáchaný trestný čin a preto je nevyhnutné, aby prípadné prísnejšie zmeny vo výroku o treste
(oproti trestnému rozkazu) boli náležite súdom prvého stupňa odôvodnené a to konkrétnymi okolnosťami

(napríklad zmena pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zistenie súdu, že obžalovaný spáchal
trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia o ktorom nemal pri vydávaní trestného
rozkazu vedomosť, zistenie, že obžalovanému je nutné ukladať súhrnný trest a podobne). Nič také
sa v posudzovanom prípade nestalo a reálne nie je možné zistiť, čo viedlo konajúceho samosudcu k
sprísneniu ukladaného trestu až na hornú hranicu trestnej sadzby.

V posudzovanej trestnej veci je síce vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je recidivistom a ktorého
nedokázali napraviť ani viaceré vykonané tresty odňatia slobody nevyhnutné ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody, tak ako to správne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku, avšak zároveň je nutné poukázať aj na triviálnosť spáchaného trestného činu (odcudzenie
pulóvra v hodnote 9,99 euro, ktorý bol okamžite obžalovanému strážnou službou odňatý a tak

poškodenej spoločnosti nevznikla žiadna škoda), t. j. menšiu závažnosť spáchaného trestného činu,
ktorá nesvedčí tomu, že by obžalovanému bolo nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody až na hornej
hranici trestnej sadzby (t. j. vo výmere 3 roky, ako to urobil súd prvého stupňa).

Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Tr. zák.) v rozpätí
6 mesiacov až 3 roky. Krajský súd pri absencii poľahčujúcej okolnosti zistil u obžalovaného jednu
priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za
spáchanie úmyselného trestného činu a to aj iného, než je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti

napadnutého rozsudku (§ 37 písm. m) Tr. zák.)

S poukazom na prevahu priťažujúcich okolností krajský súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a
zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to postupom podľa § 38 ods.
8 Tr. zák. (rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby je 30 mesiacov s tým, že tretina z 30

mesiacov je 10 mesiacov, ktoré sa pripočítajú k dolnej hranici trestnej sadzby). Po tejto zákonnej úprave
je trestná sadzba u obžalovaného v rozpätí 16 mesiacov až 3 roky.

Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu (spáchanie bagateľného trestného činu), ako aj na
osobu obžalovaného (opätovné spáchanie úmyselného trestného činu), dospel k záveru, že uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov (tak ako trest pôvodne vymeral súd
prvého stupňa v trestnom rozkaze) je spravodlivý a primeraný na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným, ktorý je tzv. špeciálnym recidivistom opakovane páchajúcim najmä drobné krádeže.

Krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko

obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu mal byť uložený súhrnný trest k trestu, ktorý vykonáva, tak mu nie
je možné dať za pravdu. Obžalovaný H. D. je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/182/2017 zo dňa 19.05.2017, právoplatného
dňom 19.05.2017, pričom skutok, ktorý sa mu kladie za vinu v posudzovanej trestnej veci spáchal dňa
03.09.2017, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu. Nejde tu teda o súbeh
trestných činov, ale ide o recidívu, pri ktorej je nutné ukladať samostatný (ďalší) trest.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.