Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202413
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216202413.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843
proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 139,82 eur s prísl.,

o odvolaní žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/53/2016-62 zo dňa
23.01.2017, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Mení platobný rozkaz súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy konania tak, že žalobcovi náhradu trov
konania nepriznáva.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým platobným rozkazom uložil
žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 139,82
eur, 5,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3,- € od 25.04.2014, 5,25 % úrok z omeškanie ročne zo
sumy 3,- € od 27.05.2014, 5,05 % úrok z omeškanie ročne zo sumy 37,13 € od 07.10.2014, 5,05 %

úrok z omeškanie ročne zo sumy 3,- € od 25.12.2014, 5,05 % úrok z omeškanie ročne zo sumy 78,53 €
od 28.03.2015, 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15,16 € od 01.05.2015 alebo v tej istej lehote
podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 60,44 € a ostatných trov konania vo výške 16,50 €.

2. Proti tomuto platobnému rozkazu voči výroku o povinnosti žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia a ostatných trov konania podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že je v zlej finančnej situácií,
ktorá jej neumožňuje uhradiť trovy konania. Istinu vo výške 139,82 eur zaplatí.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a
navrhol ho potvrdiť.

4. Ako predbežnú musel odvolací súd posúdiť otázku prípustnosti odvolania proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o samotnej výške náhrady trov
konania v platobnom rozkaze, ako aj to, či o tomto odvolaní má rozhodnúť krajský súd, alebo priamo
súd, ktorý napádaný platobný rozkaz vydal.

5. Podľa § 265 ods. 1 posledná veta CSP, výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom
rozkaze považuje za uznesenie.6. Podľa § 357 písm. m) CSP, je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

7. Ustanovenie § 262 ods. 2 CSP stanovuje výlučnú právomoc na rozhodnutie o výške náhrady trov
súdnemu úradníkovi. Nie je zrejmé, či tu ide len o poriadkové pravidlo, lebo ak by to tak nebolo, v
dôsledkoch by to znamenalo, že platobný rozkaz (§ 265ods. 1 CSP), by sudca vydať nemohol, resp. by
snáď musel vytvoriť nejakú spolu rozhodovaciu procedúru s vyšším súdnym úradníkom.

8. Postavenie vyššieho súdneho úradníka definuje zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch s tým,
že v zmysle § 3 ods. 1, je vyšší súdny úradník oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese,
správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

9. V zmysle § 3 ods. 5 môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať samostatne, t. j. vo vlastnom
mene, len na základe poverenia sudcu a v zákone, resp. v rozvrhu práce vymedzenom okruhu.

10. Poukazujúc na uvedené, ak by v niektorých veciach rozhodol o náhrade trov v platobnom rozkaze
sudca a prípadné odvolanie by išlo na krajský súd a v iných, vyšší súdny úradník odvolanie by smerovalo

len sudcovi toho istého súdu, znamenalo by to podľa odvolacieho súdu nerovnaký prístup strán k
opravným prostriedkom na základe svojvoľných a nepredvídateľných kritérií, spočívajúcich v tom, či by
o trovách v platobnom rozkaze rozhodol VSÚ, alebo sudca.

11. Treba podotknúť, že pravidlo formulované poslednou vetou § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016 („opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je
odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.“), sa v CSP
nezachovalo, a teda prípadné odvolanie voči trovám v platobnom rozkaze, by preto muselo byť
prejednané odvolacím súdom, ktorý by bol povinný posudzovať nielen nárok, ale aj samotnú výšku trov
uvedených v platobnom rozkaze.

12. Tak, ako to vyplýva nielen z vyššie citovaného Zákona o súdnych úradníkoch, ale aj z Ústavy, podľa
ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, nemôže byť sudcovi odňatá možnosť rozhodnúť
o nejakej čiastkovej otázke vo veci, ktorá mu bola na rozhodnutie pridelená, keď je výlučne len na
zákonnom sudcovi, či na rozhodnutie o tejto čiastkovej otázke poverí inú osobu (vyšší súdny úradník,

tajomník), ak je to podľa zákona, resp. rozvrhu práce prípustné, alebo si vymieni o tejto čiastkovej otázke
rozhodnúť sám.

13. Podľa § 265 ods. 1 CSP, má súd v platobnom rozkaze uložiť, aby žalovaný zaplatil pohľadávku a
trovy konania.

14. Pri subsidiárnom použití § 262 ods. 1 a 2 CSP, by teda platobný rozkaz mal doslovne obsahovať
len výrok, ktorým by sa uložila žalovanému len povinnosť zaplatiť pohľadávku a náhradu trov konania
a vyslovilo sa, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, čo je však v
priamom rozpore s ustanovením § 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa platobným rozkazom v lehote

15dní uloží žalovanému zaplatiť okrem uplatnenej peňažnej pohľadávke, alebo jej časti, aj náhradu trov
konania, keď nie je možné, aby sa niekomu ukladala povinnosť v stanovenej lehote (15 dní) zaplatiť
náhradu trov konania bez toho, aby táto bola explicitne vyčíslená.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto potrebné vykladať ustanovenie § 265 ods. 1 CSP ako lex

specialis k ustanoveniu § 262 ods. 1, 2 CSP.

16. Tak, ako to uviedol už odvolací súd vyššie, sa výrok o trovách konania na účely konania o platobnom
rozkaze považuje v zmysle § 265 ods. 1 posledná veta, za uznesenie.

17. Je preto možné toto uznesenie (platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu
sumu náhrady trov, vnímať z hľadiska opravných prostriedkov tak, že tento platobný rozkaz - pre potreby
odvolania voči jeho trovám, uznesenie v sebe spája uznesenie podľa § 265 ods. 1 a 2 CSP, teda je proti
nemu súčasne prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) CSP), pokiaľ sa týka posúdenia otázky, kto a komuje povinný nahradiť trovy konania a z akého dôvodu a v akom rozsahu, ako aj sťažnosť, pokiaľ sa týka
posúdenia samotného vyčíslenia náhrady trov konania.

18. V tejto prejednávanej veci neprichádza do úvahy ten výklad, že toto rozhodnutie je obsahovo
len uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, teda je proti nemu prípustná len sťažnosť, nakoľko vo veci
nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca.

19. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na základný princíp vyjadrený v článku 4

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Ak
takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ústavno rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Tak, ako to vyplýva z dôvodovej správy k citovanému článku 4, tento upravuje analógiu legis
a analógiu lis, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v prepisoch procesného
práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iusticiae), teda že sudca nemôže sporne

prejednať a rozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava v prejednávanej právnej veci. Klasické
interpretačné pravidlo analógia umožňuje sudcovi použiť ustanovenie, ktoré svojím obsahom a účelom
natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy
výslovne poňaté neboli.

21. Ďalej, a to v odseku 2 článku 4, je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so
sudcovskou normotvorbou, ale je iba osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje
sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú,
či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napr. č. l. švajčiarskeho obchodného
zákonníka (ZGB).

22. Poukazujúc na uvedené preto aplikujúc článok 4 Civilného sporového poriadku, reflektujúc na zákaz
odopretia spravodlivosti, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tak, ako to odvolací súd uviedol vyššie, odvolanie prípustné, preskúmal

odvolací súd platobný rozkaz v jeho napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a nasl. a bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred

všeobecným súdom.

25. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

26. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).

27. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotnýstav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

28. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové
pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a
uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách
konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

29. Žalovaná v odvolaní uviedla, že jej nepriaznivá finančná situácia jej neumožňuje uhradiť aj trovy
konania z dôvodu jej zlej finančnej situácie. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že si je vedomá existencie
svojho dlhu a prejavila ochotu ho uhradiť.

30. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, sa zaoberal aj otázkou, či možno
od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

Posúdil sociálnu situáciu žalovanej ako fyzickej osoby, ktorá sa nachádza v zlej finančnej situácií a
ekonomické postavenie žalobcu, ktorý je nadnárodnou plynárenskou akciovou spoločnosťou a dospel
k záveru, že nepriznaním náhrady trov konania nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej
sféry žalobcu.

31. So zreteľom na uvedené odvolací súd zmenil platobný rozkaz súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy
konania a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP a § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna to strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).