Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108207113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2108207113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: W. O., narodený X.X.XXXX, bytom
Q. XXXX/XX, Z., právne zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava proti
žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Mgr.
Pavlom Sojkom, PhD., Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku
zo súpisu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.04.2017 č. k.
36Cbi/13/2016-796, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2008 domáhal vylúčenia majetku- nehnuteľností a
to stavby, súp. č. XXXX na parc. č. 8621/1, katastrálne územie G., okres Trnava, obec G. zapísaný
na LV č. XXXX, pozemku parc. č. 8619/1, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051
m2, katastrálne územie G., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. 8621/1, druh

pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1750 m2, katastrálne územie G., okres Trnava, obec
G., zapísaný na LV č. XXXX zo súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik
v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-371 zo dňa 7.6.2010 žalobu ako nedôvodnú
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.358,04 eur,
proti ktorému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k.

31CoKR/4/2011-399 zo dňa 31.1.2012 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-430 zo dňa 9.11.2012 žalobu ako nedôvodnú
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, proti ktorému rozsudku
podal žalobca včas odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol rozsudkom č.k. 21CoKR/3/2015-637 zo
dňa 29.10.2013 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby potvrdil.

Vo zvyšnej časti (náhrady trov konanie) rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Uznesením č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa 5.3.2014 súd prvej inštancie uložil žalobcovi zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania, proti ktorému uzneseniu podal žalovaný odvolanie (č.l. 656)5. Žalobca podal dňa 1.4.2014 proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Obdo/24/2014 zo dňa 30.4.2014 rozhodol tak, že dovolanie

žalobcu odmietol.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016 rozhodol tak, že
základné právo W. O. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 21 CoKR 3/2013 z 29.10.2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obdo 24/2014 z 30. apríla 2014 porušené boli, zároveň obe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21 CoKR/14/2016-714 zo dňa 31.5.2016 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s uznesením súdu prvej inštancie č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa

5.3.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnený rozhodnutia odvolací súd poukázal
na obsah nálezu ústavného súdu, v ktorom okrem iného konštatoval, že ak sa všeobecné súdy
pri posudzovaní problematiky nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci privatizáciou zo
štátneho majetku v tejto veci sústredili iba na povrchné a svojvoľne hodnotené technické nedôslednosti
rôzneho druhu v postupe príslušných štátnych orgánov hovoriace v neprospech žalobcu, išlo o typický

príklad ústavným súdom mnohokrát reprobovaného arbitrárneho a formalistického odôvodnenia zrejmej
nesprávnosti a nespravodlivosti, keď uprednostňovali iba zdanlivú legalitu vtedajšieho postupu štátu pri
správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné
chrániť. Ústavný súd dospel k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor, podľa ktorého
rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, nie ako

nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej
kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu získala cez Fond
národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok spoločnosť Farmatex,
spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom konkurznej podstaty a so
súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000 na žalobcu, bolo potrebné

poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo
v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“. Podľa ústavného
súdu, aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky

k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v
dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ústavný
súd mal za to, že aj na území Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť
pravidlo vyplývajúce aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016,

v zmysle ktorého treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje
vlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľnostíodvodzovalodprávnehoúkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom
pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú
všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Vo

svetle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti žalobcu, ktorým je súd viazaný, je
aj v prípade absolútnej neplatnosti nadobúdacieho titulu žalobcu dôvodné usudzovať o existencii jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (a tým aj o existencii jeho práva vylučujúceho zapísanie tohto
majetku do súpisu), s tým, že ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (neodvodený od
vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka), predpokladom ktorého je dobrá viera nadobúdateľa,

ktorú sú súdy povinné dôsledne posúdiť s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu. V rozpore
s týmto právnym názorom súd prvého stupňa za zásadné považoval posúdenie prvotného úkonu
- rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktorým malo dôjsť k
prechodu majetku na Fond národného majetku SR a posúdenie, či sporné nehnuteľnosti boli predmetom
privatizácie. Okolnosťami svedčiacimi o dobromyseľnosti pri nadobúdaní sa súd prvého stupňa pri

svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, nezaoberal, napriek tomu, že na ne žalobca vo svojich
podaniach poukazoval. Z uvedeného je zrejmé, že súd opomenutím zásadnej skutkovej okolnosti sporu
nedostatočne zistil skutkový stav veci a v súvislosti s absenciou jej ozrejmenia vec nesprávne právneposúdil, ktorá skutočnosť zakladá dôvod rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 21.04.2017 č.k. 36Cbi/13/2016-796 rozhodol
výrokom I. tak, že vylučujú sa nehnuteľnosti:
- stavba so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele č. 8621/1 v katastrálnom území G.,
obec G., okres Trnava zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra Trnava

- pozemok parcela č. 8619/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1051 m2 v
katastrálnom území G., obec G., okres Trnava zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra Trnava
- pozemok parcela č. 8621/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2 v
katastrálnom území G., obec G., okres Trnava zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra Trnava, zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom II. rozhodol tak, že Trnavské automobilové závody

š. p. v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu.

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, žalobcu, žalovaného,
svedka JUDr. O. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou, listom

vlastníctva, výzvou zo dňa 24.3.2008, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného
projektu, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i s celým obsahom spisu.

10. Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby ako predbežnú otázku posúdil, či
boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona

o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že Okresný súd Trnava
uznesením č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV
180B/2007 zo dňa 18.9.2007, bol vyhlásený dňom 19.9.2007 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR)
konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, štátny podnik a súčasne bol ustanovený
správca. Správca pri zápise majetku, ktorý podlieha konkurzu, do súpisu zapísal aj nehnuteľný majetok

nachádzajúci sa u tretej osoby - žalobcu, nakoľko mal zato, že tento ho nadobudol neoprávnene a mohol
by patriť do konkurznej podstaty (poznámka správcu zo dňa 6.12.2007, č.l. 128 spisu). Dňa 29.10.2007
správca oznámil žalobcovi, že zapísal jeho nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou
o spornom zápise v prospech tretej osoby. Súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa
11.12.2007. Dňa 18.12.2007 žalobca oznámil správcovi (č.l. 9), že dôkazy, ktoré prikladá preukazujú

jeho vlastníctvo k zapísaným nehnuteľnostiam a požiadal ho o ich vylúčenie zo všeobecnej podstaty.
Dňa 24.3.2008 správca v zmysle § 78 ods. 2 ZKR písomne vyzval žalobcu (č.l. 23), aby do 30 dní od
doručenia výzvy uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podal dňa 31.3.2008 včas, nakoľko ju podal v
lehote 30 dní plynúcej odo dňa 24.3.2008 (presný deň doručenia výzvy žalobcovi sa nepodarilo ustáliť,

čo je však na vzhľadom na deň podania žaloby nepodstatné), v ktorý deň bola správcom vyhotovená
výzva na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že
ak žalobca podal žalobu 31.3.2008, tak ju podal oneskorene, po uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty,
ktorá začala plynúť od zverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007 a uplynula dňom
12.1.2008. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné.

Po zverejnení súpisu v Obchodnom vestníku je správca povinný písomne bezodkladne vyzvať osobu,
v prospech ktorej je poznámka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila
dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. V danom prípade správca vyzval v zmysle § 78
ods. 2, veta prvá ZKR žalovaného „prvou výzvou“ k tomu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedol
dôvody a predložil dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. Túto skutočnosť je možné

vyvodiť s oznámenia žalobcu zo dňa 18.12.2007 (č.l. 9), ktorou reaguje na predmetnú výzvu správcu.
Právnym účinkom uplynutia 30 dňovej lehoty na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, pre ktoré
má byť majetok vylúčený zo súpisu je, že zaniká právo tretej osoby (žalobcu), aby sám správca uznal
jej právo na vylúčenie zo súpisu bez súdneho konania (neznamená zánik práva žalobcu vylučujúceho
zápis majetku do súpisu). Toto právo má aj naďalej zachované ako aj právo domáhať sa svojho práva

vylučujúceho zápis na súde. V prípade ak správca neuzná dôvody je povinný tretiu osobu opätovne
vyzvať (druhá výzva) v zmysle § 78 ods. 2, veta druhá, ZKR, tentokrát na podanie žaloby na súde
v lehote 30 dní od doručenia výzvy, aby sa tretia osoba mohla domáhať svojho práva vylučujúceho
zapísanie majetku do súpisu už priamo na súde a nie už u správcu (u ktorého neuspela) a zároveňju poučí, že ak tak neurobí jej právo zanikne. Je potrebné si uvedomiť, že tretia osoba je oprávnená
podať žalobu aj bez výzvy správcu, či už prvej alebo druhej. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej
osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu. Zápis sporného majetku je tou právnou

skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby.
Tretia osoba môže kedykoľvek bez výzvy správcu podať vylučovaciu žalobu až do rozvrhnutia výťažku
(ide o objektívnu lehotu). V danom prípade správca zaslal žalobcovi „druhú výzvu“ zo dňa 24.3.2008,
ktorá mu bola doručená (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová
subjektívna lehota na uplatnenie svojho práva (vylučujúceho zápis) na súde. Žalobca podal vylučovaciu

žalobu na súd dňa 31.3.2008, teda v čase plynutia 30 dňovej lehoty, t.j. včas. V prípade ak by si žalobca
svoje právo na podanie žaloby neuplatnil v 30 dňovej prekluzívnej lehote od doručenia „druhej výzvy“,
tak by mu toto právo zaniklo. Zaniklo by jeho právo vylučujúce zápis majetku do súpisu. Žalovaný
mylne vykladá, že ak žalobca zmeškal 30 dňovú lehotu od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v
Obchodnom vestníku, tak sa úspešne nemôže domáhať na súde vylúčenia majetku zo súpisu, pretože
jeho právo (vylučujúce zápis) zaniklo zmeškaním tejto lehoty. Ako je vyššie súdom zdôvodnené tento

právny názor žalovaného nie je správny. V prípade uplatnenia práva osobou, ktorá je v poznámke
uvedená je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 a nie § 78 ods. 3 ZKR. Na základe uvedeného má súd zato, že
žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 78 ods. 1 ZKR do 30 dní od doručenia
výzvy správcu na podanie vylučovacej žaloby a poučenia o následkoch zmeškania tejto lehoty).

11. Rešpektujúc právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a právny názor odvolacieho súdu
(osvojujúci si názor ÚS SR) dospel súd k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor,
podľa ktorého rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním
štátu, nie ako nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré
nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu

získala cez Fond národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok
spoločnosť FARMATEX, spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom
konkurznej podstaty a so súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000
na žalobcu, bolo potrebné poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že
by sa dodatočne zistilo (čo v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal

„nevlastník“. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky
k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v
dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol

byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj na území
Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť pravidlo vyplývajúce aj z nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016, v zmysle ktorého treba poskytnúť
ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností odvodzoval od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci

aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť s ohľadom
na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá
poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd nepredpísal k akým zisteniam má krajský súd
(nie okresný súd) v konaní dospieť po náležitom preskúmaní dobrej viery žalobcu, s tým, že súd je

viazaný právnym názorom vysloveným v náleze s tým, že musí dobrú vieru žalobcu skúmať a na ňu pri
meritórnom rozhodnutí prihliadať.

12. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že dňa 15.2.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v
zastúpení správcom konkurznej podstaty JUDr. Štefanom Dedákom a žalobca ako kupujúci uzatvorili

kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX
nachádzajúci sa na parc. č. 8621/1, katastrálne územie G., zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č.
8619/1, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051 m2, katastrálne územie G. zapísaný
na LV č. XXXX a pozemku parc. č. 8621/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera
1750 m2, katastrálne územie G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-

Sk). Podľa čl. I. ods. 2 zmluvy predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej
zmluvy. Podľa článku IV zmluvy kupujúci vyhlásil že ho správca oboznámil s fyzickým ako i s právnym
stavom kupovanej nehnuteľnosti a tento berie na vedomie. Kúpa sa uskutočňuje predajom mimo dražby,ktorú uskutočňuje správca konkurznej podstaty so súhlasom súdu a za podmienok ním určeným. Veci
nadobudnutú z podstaty sa prevádzajú bez tiarch.
Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj odvolací súd v danej veci konštatovali, že doposiaľ nebolo

v konaní hodnoverne zistené a preukázané, že by predávajúci spoločnosť FARMATEX s.r.o. nebola
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ak by aj vlastníkom nebola, ktoré dôvody bližšie teraz
nie je nutné odôvodňovať tak je rozhodujúce skúmať dobrú vieru dobromyseľnosť u žalobcu pri
nadobúdaní daných nehnuteľností do vlastníctva, skúmať konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu
a to aj s poukazom na to, že žalobca sa nemôže domáhať prípadnej náhrady škody od subjektu,

ktorý mu nehnuteľnosti predával, a ktorý v súčasnosti už neexistuje. Nevyhnutým predpokladom pre
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Z uvedeného dôvodu aj súd po
zrušení veci odvolacím súdom sa v ďalšom konaní zameral na dokazovanie smerujúce k preukázanie
(nepreukázaniu) dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti a to s ohľadom
na individuálne okolnosti daného konkrétneho prípadu.

Žalobca v konaní tvrdil, že bol vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu a to najmä spôsob predaja,
osobu,ktorámunehnuteľnostipredávala,stavevidovanývkatastrinehnuteľnostídobromyseľnýanemal
vedomosť o prípadnom spochybňovaní vlastníctva či už jeho právnych predchodcov ako aj jeho k
sporným nehnuteľnostiam.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že argumentoval spochybňovaním dobromyseľnosti žalobcu a to najmä

v súvislosti s existenciou poznámky na rozhodnom liste vlastníctva. Po oboznámení sa s výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX, potvrdeným a vydaným správou katastra dňa 10.2.2000 - listinným dôkazom
predloženým žalovaným mal súd preukázané, že na výpise listu vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne
územie G. (č.l. 731) na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti je zapísaná aj poznámka znenia:
„Poznámka na celok LV - KV/VO/168 žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného

opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ - TAZ š.p. v likvidácii
v Trnave“.

13. Súd prvej inštancie mal za to, že zo samotného textu, obsahu citovanej poznámky nemožno mať
pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní daných nehnuteľností. Žalobca zo samotnej

poznámky bez ďalšieho nemohol poňať pochybnosť o vlastníctve predávajúceho FARMATEX s.r.o.
a jeho právnych predchodcov, z poznámky vôbec nie je ani zrejmé aké súdne konanie by malo
prebiehať na súde, čo by malo byť predmetom tohto konania, či ide napr. o určenie vlastníctva
prevádzaných (evidovaných) nehnuteľností a pod.. Rovnako z poznámky vyplýva že ide len o „návrh“
na vydanie predbežného opatrenia, nie rozhodnutie. Z poznámky nevyplýva ako bol tento návrh

súdom posúdený, či mu bolo ako dôvodnému vyhovené alebo nie. Poznámka má len informatívny
charakter, nezakazuje, neobmedzuje dispozíciu vlastníka evidovaného a zapísaného na liste vlastníctva
s danými nehnuteľnosťami a aj z tohto dôvodu (žiadneho zákonného obmedzenia - plomby ) sa
práve žalobca mohol len a len dobromyseľne domnievať, že vlastnícke právo predávajúceho nie je
spochybnené, keďže mu nebolo ani podľa poznámky evidentne zapísanej v súvislosti so súdnym

konaním zakázané s nehnuteľnosťou disponovať, predať ju. Ďalej je nutné zdôrazniť, že žalobca
nehnuteľnosť nadobúdal od úpadcu zastúpeného pri právnom úkone osobitým subjektom - správcom
konkurznej podstaty predávajúceho úpadcu JUDr. Štefanom Dedákom (naviac právnika) teda žalobca
nadobúdal nehnuteľnosti od úpadcu zastúpeného osobou, u ktorej sa predpokladá (vzhľadom na
zákonné povinnosti a špeciálne postavenie) náležitá odbornosť starostlivosť a kvalifikovanosť pri predaji,

speňažovaní prevádzaných nehnuteľností (majetku úpadcu) a o spôsobe prevodu nehnuteľností bolo
rozhodnuté naviac aj opatrením Krajským súdu v Bratislave ako konkurzného súdu dozorujúceho súlad
konkurzného konania (teda aj prevod, speňažovanie majetku úpadcu). Konkurzný súd odporučil predaj
nehnuteľností a odporučil, schváliť aj spôsob jeho predaja, bezpochyby majúci zato, že úpadca je aj
skutočným vlastníkom predávaných nehnuteľností. V čl. IV kúpnej zmluve je jednoznačne uvedené

že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch a kupujúci vyhlásil, že ho správca oboznámil nielen s
fyzickým, ale aj právnym stavom kupovaných nehnuteľnosti. Z výpovede svedka správcu JUDr. Dedáka
nebolo preukázané, že by žalobcu správca upozorňoval na poznámku zapísanú na liste vlastníctva,
alebo upozorňoval na to, že vôbec niekto spochybňuje vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností. Treba
dodať, že správca neupozorňoval žalovaného aj z toho dôvodu, že ako sám správca pred súdom ako

svedok uviedol, sám nemal o takýchto skutočnostiach vedomosť. Žalovaný v konaní tvrdil, že správca
JUDr. Dedák mal o poznámke vedomosť, nakoľko mu on sám predložil z konkurzného spisu úpadcu
FARMATEX s.r.o. list vlastníctva s poznámkou na ktorú žalovaný pri svojej argumentácii odkazuje. JUDr.
Dedák potvrdil, že žalovanému predložil na jeho požiadanie potrebné doklady ako je kúpna zmluvaa aj list vlastníctva. List vlastníctva, v znení s poznámkou, predložený žalovanému však mohol do
konkurzného spisu založiť až neskôr, dodatočne ako bola uzatvorená kúpna zmluva, pred uzatvorením
ktorej mohol mať k dispozícii iný výpis z listu vlastníctva bez danej poznámky, a preto zotrval svedok

na svojom vyjadrení, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o poznámke vedomosť nemal. Z uvedeného
je zrejmé, že v konaní nebolo bez pochybností a hodnoverne preukázané, že správca predávajúceho
mal bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy k dispozícii list vlastníctva s poznámkou. Ak by aj
uvedené teoreticky bolo preukázané (čo nebolo), tak rozhodujúce pri posúdení dobromyseľnosti žalobcu
je, že preukázateľne žalobca o tejto poznámke informovaný predávajúcim (správcom) nebol. A ak by

následne aj teoreticky bolo preukázané (čo opäť nebolo), že žalobca bol predávajúcim (správcom)
informovaný o poznámke, tak to nie je rozhodujúce, nakoľko ako je vyššie uvedené a zdôvodnené
existencia poznámky na liste vlastníctva (čo aj v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy) sama o sebe ešte
nespochybňuje dobromyseľnosť žalobcu pri kúpe nehnuteľností. To znamená, že všetky tieto vyššie
osobité a špecifické okolnosti daného prípadu nespochybňujú dobrú vieru žalobcu v to, že nadobúda
nehnuteľnosti od vlastníka, ale skôr naopak jeho dobrú vieru, dobromyseľnosť umocňujú v tom,

že žalobca vlastníctvo nadobúdal od skutočného vlastníka (opak nebol v konaní ani preukázaný) a
vlastníctvo predávajúceho nie je v čase prevodu spochybnené. Súd mal v konaní preukázanú dobrú
vieru žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností, čo zakladá poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu
k daným nehnuteľnostiam.

14. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/292/1999,
ktorého súčasťou je aj návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia, pripojiť katastrálny spis
vedeným Okresným úradom v rokoch 1999-2001 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,
pripojiť konkurzný spis správcu JUDr. Dedáka sp. zn. 7K/7/1999 týkajúci sa speňažovania majetku
podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok FARMATEX s.r.o., výsluch znalca Ing. Ladislava

Starnu. Súd mal za to, že tieto dôkazy sú absolútne irelevantné, nadbytočné, nehospodárne pri vyššie
uvedenom právnom posúdení a zdôvodnení veci, pri skutkovom stave už dostatočne preukázanom
z iných rozhodujúcich dôkazov. Žiaden z týchto žalovaným navrhnutých dôkazov nie je schopný
vyvrátiť preukázanú dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, čo je zásadná a
rozhodujúca otázka v danom spore. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že žalovaným navrhnuté

dôkazy nevykoná.

15. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2000 platne nadobudol
vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný správca zapísal

do súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.. Žalobca v konaní uniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo keď preukázal existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie
majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku a sporné nehnuteľnosti zo súpisu vylúčil.

16.Súdprvejinštancierozhodolonárokunanáhradutrovkonaniavzmysle§262ods.1vspojenís§255
ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu
a uložil úpadcovi povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez

ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako
pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a
vyrovnaní. Procesne úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu tých nákladov,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca
plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi,

ktorého v konaní zastupuje správca ako žalovaný, povinnosť ich žalobcovi zaplatiť. Je pravdou, že trovy
účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené
z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto
pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú
a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že

dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca,
náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní
vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý
mu zvýši po zrušení konkurzu.17. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o vylúčený sporných nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor
s právnou zásadou „nemo plus iuris", pretože právny predchodca Žalobcu, obchodná spoločnosť

FARMATEX, s.r.o. ako právny nástupca TAZ, a.s. a FNM, nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto sporového konania z dôvodu neplatnosti prechodu vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam na FNM SR.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného Nálezu a Uznesenia IV je zrejmé, že prvostupňový súd mal dôsledne
posúdiť s prihliadnutím na individuálne objektívne okolnosti prípadu dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu
k jeho nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Je pravdou, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. bol v čase pred 15.02.2000, t.j. pred
uzatvorením kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou FARMATEX, s.r.o. v konkurze zastúpenej správcom
JUDr. Štefanom Dedákom, Carlton, Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Bratislava (ďalej len „JUDr.
Dedák") a žalobcom, ako vlastník nehnuteľností uvedená spoločnosť FARMATEX, s.r.o. v konkurze;
treba však poukázať na fakt, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra vyjadrená v § 70 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len „Katastrálny zákon"), nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, kedy ak je preukázaný
opak nie je jeho obsah záväzný a hodnoverný. Z toho dôvodu má za to, že dobrá viera nemôže byť
naplnená už len tým, že tá osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník je tiež uvedená
v zmluve ako predávajúci.

Žalobca ďalej poukazuje na nesprávne skutkové zistenia konajúceho súdu v odôvodnení rozsudku IV,
ktoré spočívajú v tom, že konajúci súd nezohľadnil vo svojej rozhodovacej činnosti tú skutočnosť, že v
čase podpisu kúpnej zmluvy bola preukázateľne na výpise z LV č. XXXX zapísaná poznámka o podanom
návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 na Okresnom súde Trnava žalobcom -
úpadcom v nasledovnom znení: „na celok IV -KJ/VO/168 žiadosť zo dňa 30.11.1999 o zápis návrhu na

vydanie predb. opatrenia zo dňa 19.11.1999, podaný na OS v Trnave dňa 29.11.1999. Žalobca TAZ, š.p.
v likvidácii Trnava." Z obsahu citovanej poznámky je zrejmé, že ide o poznámku, ktorá sa týka vecného
práva k nehnuteľnosti a ďalej z nej možno usudzovať, že po podaní návrhu na vydanie predbežného
opatrenia si oprávnený subjekt ďalej bude svoje nároky uplatňovať prostredníctvom žaloby.
Žalobca teda už v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ako aj v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej

zmluvy (15.02.2000) mohol a mal mať vedomosť o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vyplývajúceho zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia.
V zmysle § 44 vykonávacej vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou
sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam č. 79/1996, účinnej v čase zápisu predmetnej poznámky na LV č. XXXX

dňa 19.11.1999 (ďalej len „Vykonávacia vyhláška"), kedy došlo k zápisu predmetnej poznámky na LV č.
XXXX, sa prostredníctvom poznámky zapisovali nasledovné skutočnosti: ..V prospech toho, kto nemôže
hodnoverne preukázať, že je oprávnený v právnom vzťahu, sa zapíše do listu vlastníctva poznámka na
základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva alebo na základe žiadosti o vydanie
osvedčenia potvrdených súdom alebo notárom textom: „Poznamenáva sa začatie konania o určenie

vlastníckeho práva" alebo „Poznamenáva sa začatie konania o osvedčenie vlastníckeho práva".
Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením konajúceho súdu ako aj žalobcu, pokiaľ ide o poznámku
na LV č. XXXX. V zmysle ust. § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona „práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri." Je pravdou, že poznámka má informatívny, nie

obmedzujúci charakter, ale zároveň je z nej zrejmé, že na súde prebieha konanie, ktoré sa týka vecného
práva k Nehnuteľnostiam. Bežne obozretný kupujúci akomkoľvek zápisu v katastri nehnuteľnosti venuje
náležitú pozornosť, čo sa v danom prípade zo strany žalobcu zrejme nestalo.
Argumentácia žalobcu o uistení zo strany JUDr. Dedáka ako správcu úpadcu FARMATEX, s.r.o. v
konkurze (predávajúceho) a právnika neobstojí, nakoľko neznalosť zákona žalobcu neospravedlňuje,

uvedené jednoznačne vyplýva z § 2 Ústavy SR, kde sa uvádza: „O všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná."Žalovaný zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 2 zákona č. 1/1993 o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky ktorý uvádza: „O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to híka; domnienka o znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná."
Na základe ustanovenia § 44 vykonávacej vyhlášky je teda zrejmé, za akým účelom boli poznámky
zapisované a tento účel si nemožno vykladať inak, ako ustanovuje znenie zákona. Išlo teda výhradne
o poznámky týkajúce sa prebiehajúcich konaní, ktorých predmetom bolo určenie vlastníckeho práva.
Žalobca si mal byť v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje" ako aj vyššie citovaných

ustanovení Ústavy SR a zákona o Zbierke zákonov SR vedomý, o aký druh poznámky, resp. o aký obsah
poznámky sa v danom prípade jedná.
Žalovaný má za to, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko žalobcovi ako aj JUDr.
Dedákovi musel byt/mal byť z objektívneho hľadiska vzhľadom na zápis poznámky na LV č. XXXX ako aj
znalecký posudok, v ktorom bol pripojený aktuálny list vlastníctva, známy. Predmetný znalecký posudok
bol vypracovaný na základe žiadosti JUDr. Dedáka. Z toho vyplýva, že JUDr. Dedák vo funkcii správcu

úpadcu FARMATEX, s.r.o. v konkurze mal k dispozícii LV č. XXXX na ktorom bola predmetná poznámka
zapísaná a zároveň musel byť následne oboznámený aj s obsahom tohto znaleckého posudku, ktorého
prílohou bol aj LV. č. XXXX.
Žalovaný má ďalej za to, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko mal dobromyseľnosť
žalobcu posudzovať s prihliadnutím na objektívny skutkový stav a mal teda vziať do úvahy skutočnosť

jeho vedomosti o existencii poznámky LV č. XXXX ako aj o tom, že žalobcovi bol známy obsah
právnych predpisov - vykonávacej vyhlášky ako vyplýva zo zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje",
konkrétne § 44, ktorý upravuje problematiku poznámok zapisovaných na LV, ktorý podstata spočívala
výhradne v tom, že sa týkali prebiehajúcich konaní, ktorých predmetom bolo určenie vlastníckeho práva.
Navyše, Kúpna zmluva v čl. IV obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého bol žalobca ako kupujúci

informovaný o fyzickom ako aj právnom stave kupovaných nehnuteľností.
Žalobca doručil súdu osobne dňa 15.06.2017 doplnenie odôvodnenia odvolania, v ktorom uviedol, že
konajúci súd okrem iného založil svoje rozhodnutie na náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 (ďalej len „Nález I"), ktorý vychádzal z nálezu Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. III ÚS 415/15 (ďalej len „Nález II") a nálezu sp. zn. III ÚS 247/14 2 28.01.2016

(ďalej len „Nález III") (pozn.: Ústavný súd Slovenskej republiky odkazuje na Nález II a III na str. 8 Nálezu
I).
Žalovaný rešpektuje Nález I Ústavného súdu Slovenskej republiky, no zároveň poukazuje na zásadné
skutočnosti, ktoré nevzal konajúci súd pri preberaní právnej argumentácie obsiahnutej v Náleze I až III
v rozsudku do úvahy.

Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze I nestanovil žiadne
konkrétne okolnosti, predpoklady, pre objektívne posúdenie dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho
práva. Bolo teda úlohou konajúceho súdu všeobecné argumenty v Náleze I aplikovať na konkrétnom
prípade, čo konajúci súd pri svojom rozhodovaní opomenul.
Žalovaný od počiatku tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v kat. úz. G.,

okresTrnava.Žalobcovinikdyneodporúčalkúpunehnuteľností,nikdyhoojehovlastníctveneutvrdzoval.
Žalobca nemohol byť dobromyseľný, že nadobúda vlastnícke práva od vlastníka.
Sťažovateľ (pôvodný vlastník) nehnuteľnosti v Náleze III previedol vlastnícke právo na nadobúdateľa
v rámci zabezpečenia splnenia jeho dlhu titulom pôžičky, ktorú mu nadobúdateľa ako veriteľ poskytol,
t.j. išlo o zabezpečovací prevod práva. Veriteľ následne uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou ako

dobromyseľným kupujúcim ako vlastník v súlade s právom, pričom kupujúci bol o tejto skutočnosti
informovaný.
Ďalej, v texte Nálezu II sa uvádza: „ V odúvodnení (s odkázem na judikaturu Ústavního soudu) soud
uzavrel, že stežovatelé byli jednoznačné v dobré víre v koupi predmetných nemovitostí, a jednak
predevším z údaju v katastru nemovitostí, kde nebyla zapsána žádná poznámka ohledne jakéhokóli v

omezení vyplývajúce ze zajištení a pozdeji propadnutí majetku, jenž byl predmetem kupní smlouvy."
Konajúci súd tak len formalisticky prevzal právnu argumentáciu bez zohľadnenia osobitosti prípadu
žalobcu a žalovaného.
Žalovaný dopĺňa svoju argumentáciu ohľadom „dobromyseľnosti" žalobcu; žalovaný opakovane
poukazuje na § 44 vykonávacej vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam č. 79/1996, účinnej v čase zápisu predmetnej poznámky
na LV č. XXXX dňa 19.11.1999 (ďalej len „Vykonávacia vyhláška"), kedy došlo k zápisu predmetnej
poznámky na LV č. XXXX, sa prostredníctvom poznámky zapisovali nasledovné skutočnosti: „Vprospech toho, kto nemôže hodnoverne preukázal, že je oprávnený v právnom vzťahu, sa upíše do listu
vlastníctva poznámka na základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva...".
Z vyššie citovaného ustanovenia Vyhlášky je zrejmé, že ohľadom vecného práva k nehnuteľnosti bolo

možné v katastri nehnuteľností evidovať len poznámku o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho
práva, t.j. poznámka o akomkoľvek spore sa mohla týkať len ručenia vlastníckeho práva; ďalej
samozrejme prichádzajú do úvahy poznámky o prebiehajúcom exekučnom, či konkurznom konaní, ktoré
však nie sú relevantné z pohľadu skutkového stavu a právneho posúdenia.
Z poznámky o návrhu na vydanie predbežného opatrenia TAZ, š.p. v likvidácii Trnava zapísanej na LV

č. XXXX muselo byť nielen žalobcovi, ale aj správcovi konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX,
s.r.o., JUDr. Dedákovi, zrejmé, že spoločnosť TAZ, Š.p. v likvidácii iniciovala na Okresnom súde Trnava
konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo
žalobca. Neznalosť zákona žalobcu neospravedlňuje, ani s ohľadom na jeho prípadnú „dobrú vieru" v
priaznivý výsledok súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva.
Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že aj keď má takáto poznámka len informatívny a nie

priamo obmedzujúci účinok, každý priemerne obozretný potenciálny nadobúdateľ vlastníckeho alebo
iného vecného práva k nehnuteľnostiam by si mal zvážiť vstup do takého právneho vzťahu, ak nie je
istý výsledok súdneho konania, nie sa následne odvolávať na svoju dobromyseľnosť v zápis v katastri
nehnuteľností v časti „B" týkajúcej sa vlastníkov nehnuteľností.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že v danom prípade mal konajúci súd

použiť ako interpretačné pravidlo Nález II a III Ústavného súdu Českej republiky, nakoľko Ústavný
súd Slovenskej republiky v Náleze I len vo všeobecnej rovine konštatuje potrebu poskytnutia ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi, pričom je na konajúcom súde, aby sa podrobne zaoberal skutkovými
okolnosťami konkrétneho prípadu tak, ako to urobil Ústavný súd Českej republiky v Náleze II a III. S
ohľadom na celkom odlišné, priam až protichodné skutkové základy, nie je možné vyvodiť rovnaký záver

o dobromyseľnosti žalobcu v porovnaní s nadobúdateľmi nehnuteľností v Náleze II a Náleze III.
Žalovaný má za to, že žalobca nemohol byť vzhľadom na objektívne okolnosti spočívajúce v zápise
poznámky o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva na LV č.
XXXX, vedomosť správcu konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX, s.r.o. o poznámke na liste
vlastníctvaakoajnevyvrátiteľnúzákonnúdomnienku„neznalosťzákonaneospravedlňuje"aninaokamih

dobromyseľný vtom, že nadobúda vlastnícke právo od vlastníka nehnuteľností.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, žalobca s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
v celom rozsahu súhlasí, toto rozhodnutie považuje za vecne správne a to rátane odôvodnenia tohto
rozsudku,predovšetkýmvšakrešpektujúcprávnynázorzáväznýprepredmetnúvecvyplývajúcizNálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 3. 2016 vo veci sp. zn. I. ÚS 549/2015. Záväznosť pre
predmetnú vec je nesporná a neobstoja už ani poukazy žalovaného na inú judikatúru.
Uvedeným nálezom bolo konštatované, že doterajšia právna argumentácia žalovaného, nemôže obstáť,
napriekuvedenémužalovanýneustáleargumentujetendenčnáabezprávnejrelevanciekzáveromsúdu
opierajúcim sa tak o vykonané dokazovanie, príslušné zákonné ustanovenia ako aj záväzný právny

názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Nie je možné súhlasiť so žalovaným, ktorý neustále prezentuje rozpor napadnutého rozhodnutia s
právnou zásadou "nemo plus iuris", nakoľko predmetným nálezom ústavného súdu bola prelomená
dovtedajšia judikatúra všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky spočívajúcej v
kŕčovitom rešpektovaní zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Opakovane

sa tomuto žalobca venoval vo svojich vyjadreniach a teda použitie tejto zásady považuje za správne a
žalobca už nepovažuje za potrebné sa jej ďalej venovať.
Súd zároveň tiež správne hodnotí dobrú vieru žalobcu pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností a
táto bola zo strany žalobcu riadne preukázaná a tiež sa správne súd vyporiadal aj s argumentáciou
žalovaného k poznámke na liste vlastníctva, s týmito sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje (bod 39

odôvodnenia). Z textu samotnej poznámky, ktorá bola na príslušnom liste vlastníctva, nie je možné
mať pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu, nie je z nej zrejmé, o aké súdne konanie by sa malo
jednať, nesignalizuje žiadne zákonné obmedzenie - plombu, nakladanie s nehnuteľnosťami zakázané
nebolo (napr. neodkladným opatrením), žalobca nehnuteľnosti nenadobúdal podozrivo od nejakého
pochybného (pofidémeho) subjektu, práve naopak, nehnuteľnosti nadobudol od správcu konkurznej

podstaty, právnika, ktorý v tejto oblasti pôsobí dodnes, dobromyseľnosť navyše potvrdil aj sám prevodca
JUDr. Štefan Dedák, ktorý bol na pojednávaní vypočutý, ktorý tiež žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti
nemal, kto ich teda mohol mať, ak nie on sám?Napokon konkurzný súd odporučil predaj nehnuteľností schváliť. Žalobca riadne aj zaplatil kúpnu cenu,
čo bolo aj v konaní riadne preukázané. Navyše čo sa týka poznámky na LV žalobca o tejto skutočnosti
vedomosť nemal, nebol stranou sporu v tomto konaní (v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy) a do spisu

nemal prístup.
Spoukazomnavyššieuvedenéžalobcažiadal,abyodvolacísúdpodľa§387C.s.p.rozsudokOkresného
súdu Trnava zo dňa 21. 4. 2017 č.k. 36 Cbi 13/2016 ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z obsahu vyššie citovanej poznámky je
zrejmé, že ide o poznámku, ktorá sa týka vecných práv k nehnuteľnostiam a ďalej z nej možno usúdiť,
že po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia si oprávnený subjekt bude uplatňovať svoje
právo prostredníctvom žaloby.
V zmysle § 44 vykonávacej vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou
sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam č. 79/1996, účinnej v čase zápisu predmetnej poznámky na LV č. XXXX
dňa 19.11.1999 (ďalej len „Vykonávacia vyhláška"), kedy došlo k zápisu predmetnej poznámky na LV č.
XXXX, sa prostredníctvom poznámky zapisovali nasledovné skutočnosti: „V prospech toho, kto nemôže
hodnoverne preukázať, že je oprávnený v právnom vzťahu, sa vpíše do listu vlastníctva poznámka na
základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva alebo na základe žiadosti o vydanie

osvedčenia potvrdených súdom alebo notárom textom: „Poznamenáva sa začatie konania o určenie
vlastníckeho práva" alebo „Poznamenáva sa začatie konania o osvedčenie vlastníckeho práva".
Z poznámky týkajúcej sa návrhu na vydanie predbežného opatrenia úpadcu muselo byť nielen žalobcovi
ale aj JUDr. Štefanovi Dedákovi, správcovi konkurznej podstaty FARMATEX s.r.o. zrejmé, že úpadca
na Okresnom súde Trnava inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým

mal vlastnícke právo nadobudnúť žalobca.
Právny zástupca žalobcu údajnú dobromyseľnosť argumentuje tým, že znenie poznámky „nesignalizuje
žiadne obmedzenie- plombu, nakladanie s nehnuteľnosťami zakázané nebolo...."
Žalovaný zastáva právny názor, že poznámka na LV má v zmysle ust. § 38 Katastrálneho zákona
informatívny charakter a obmedzuje oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, nemá vplyv na

vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti a nemožno ju stotožňovať s plombou, ktorú právny
zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu označuje ako zákonné obmedzenie. Zmyslom plomby je
informovanie verejnosti o tom, že nehnuteľnosti na liste vlastníctva sú dotknuté zmenou. V praxi
sa stretávame s označením V (informujú o prebiehajúcom konaní o vklade vlastníckeho práva k
nehnuteľností), Z (informujú o doručení verejnej listiny na okresný úrad, katastrálny odbor, na základe

ktorej má dôjsť k zápisu určitej skutočnosti záznamom) a plomba s označením X (ktorej úlohou je
informovať o oprave chyby v katastrálnom operáte).
Tvrdenie žalobcu vo vyjadrení o tom, že konkurzný súd odporučil schváliť predaj nehnuteľnosti je v
danom prípade irelevantné.
V zmysle ust. § 27 ods. 3 zákona č. 326/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV"), účinného

v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a JUDr. Štefanom Dedákom, správcom
úpadcu FARMATEX s.r.o. ako predávajúcim ustanovuje nasledovné: „Predaj mimo dražby uskutoční
správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov." V danom
prípade súd rozhoduje opatrením v zmysle ust. § 66b ZKV ak súd dáva súhlas v zmysle ZKV. Z
predmetného citovaného ustanovenia ZKV vyplýva, že konkurzný súd vydá opatrenie, ktorým schváli

predaj nehnuteľností alebo naopak vydá opatrenie, ktorým tento predaj neschváli, ale nevyplýva z
neho skutočnosť, že konkurzný súd dal prostredníctvom opatrenia odporúčanie na predaj nehnuteľností
konkrétnej osobe.
V zmysle vyššie uvedených skutočností ako aj citovaných ustanovení § 44 Vykonávacej vyhlášky.
Katastrálneho zákona je teda zrejmé, za akým účelom boli poznámky zapisované a tento účel si

nemožno vykladať odlišne než ustanovuje znenie zákona. Išlo teda výhradne o poznámky týkajúce sa
prebiehajúcich konaní, ktorých predmetom bolo určenie vlastníckeho práva. Žalobca si preto mal byť
v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje" ako aj vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR
a zákona o Zbierke zákonov SR vedomý, o aký druh poznámky a s akým obsahom poznámky sa v
danom prípade jedná a teda nemožno mať za to, že žalobca bol v danom prípade dobromyseľný. Je

preto nevyhnutné aby súd dôsledne posúdil individuálne objektívne okolnosti dobromyseľnosti žalobcu
vo vzťahu k jeho nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho
práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, žalobca opätovne dáva súdu do pozornosti neskoršiu právnu
úpravu (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). I keď je

zrejmé, že táto neskoršia právna úprava nebola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcom platná a
účinná, predstavuje však významný argument v prospech žalobcu, ktorý je relevantný jednak z hľadiska
komparatívneho, ale najmä z hľadiska využitia argumentov teleologických a materiálno-systematických.
Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. vo svojom ustanovením § 93 ods. 3 výslovne
pamätá na situácie, keď dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva z majetku tvoriaceho niektorú z

majetkových podstát úpadcu. Z tohto nového zákonného ustanovenia vyplýva, že kupujúci pri odplatnom
prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom
tejto veci (obdobná právna úprava je obsiahnutá aj ust. §61 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku). Ustanovenie neskoršieho právneho predpisu, ktorý nadobudol platnosť a aj účinnosť až po
tom, čo nadobudol žalobca vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam dáva žalobca súdu
do pozornosti z dôvodu, že umocňuje jeho právne postavenie. Aj s ohľadom na toto nové zákonné

ustanovenie neskoršieho právneho predpisu je potrebné interpretovať skoršiu právnu normu. Tento
teleologický argument nie je a ani nemôže byť celkom bez významu. Ide totiž jednoznačne o zákonné
ustanoveniechrániacedobrúvieruaprávnuistotunadobúdateľovvlastníckehoprávakveciamtvoriacich
niektorú z majetkových podstát úpadcu. Toto zákonné ustanovenie totiž jednoznačne ráta so situáciou,
že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od úpadcu v konkurznom konaní, už nie je možné

domáhať sa voči takému subjektu náhrady škody v prípade, ak by bolo neskôr preukázané, že právny
predchodca nebol skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Tento argument je podľa názoru žalobcu
rovnako významným, ak nie ešte významnejším argumentom, ako argument týkajúci sa žalobcovej
dobrej viery pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Súd sa týmto argumentom žalobcu v odôvodnení žalovaným napadnutého rozhodnutia podrobnejšie

nezaoberá, avšak podľa žalobcu nemôže zostať bez povšimnutia. Zákonodarca ním jednoznačne
sleduje posilnenie právnej istoty nadobúdateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k veciam v rámci
konkurzného konania. Zákonodarcovi je totiž úplne zrejmé, že nadobúdateľ takéhoto majetku by sa
len veľmi ťažko mohol domôcť náhrady škody, ktorá by mu vznikla v súvislosti so spochybnením jeho
vlastníckeho práva. Po skončením konkurzu totiž neexistuje žiadny subjekt, ktorý by mu mohol vrátiť

ním poskytnuté plnenie ako protihodnotu za majetok, ku ktorému by stratil vlastnícke právo.
S ohľadom na vyššie uvedené a najmä s ohľadom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 3. 2016 vo
veci sp. zn. I. ÚS 549/2015 už prvostupňový súd nemal možnosť posúdiť kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa
15. 2. 2000 medzi žalobcom ako kupujúcim a správcom úpadcu FARMATEX, s. r. o. JUDr. Štefanom
Dedákom ako predávajúcim, ako neplatný právny úkon.

Jediná skutočnosť, ktorou sa mal prvostupňový súd zaoberať bola dobromyseľnosť žalobcu v súvislosti
s nadobúdaním sporných nehnuteľností.
V zásade jediným argumentom, ktorým žalovaný spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu v súvislosti
s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je to, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
žalobcom mala byť na LV Č. XXXX pre kat. úz. G. zapísaná informatívna poznámka v znení „Poznámka

na celok LV - KV/VO/168 žiadosť zo dňa 30. 11. 1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 19. 11. 1999 podaný na OS Trnava dňa 29. 11. 1999 navrhovateľ - TAZ Š. p. v likvidácii v Trnave.''
V súvislosti s predmetnou poznámkou potom žalovaný poukazuje na § 44 vyhlášky ÚGKaK SR č.
79/1996 Z. z., podľa ktorého ustanovenia bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcom možné
poznámkou na liste vlastníctva zapísať poznámku na základe návrhu na začatie konania o určenie

vlastníckeho práva.
Žalovaný z tohto zákonného ustanovenia usudzuje, že žalobca nemohol byť s ohľadom na uvedené
dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva. Žalovaný však opomína, že poznámka, ktorá
bola na liste vlastníctva zapísaná, nie je poznámkou na základe návrhu na začatie konania o
určenie vlastníckeho práva, ale na základe návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Tento rozdiel

je markantný. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je totožný s návrhom na začatie
konania. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
uzatvorenie kúpnej zmluvy žalobcom, návrh na nariadenie predbežného opatrenia bolo možné podať
pred začatím konania vo veci samej, pričom podľa § 77 ods. 1 písm. a) toho istého právneho predpisu,
predbežné opatrenie zanikalo, ak návrh na začatie konania nebol podaný v súdom stanovenej lehote. Z

predmetnej poznámky teda žalobca nemohol za žiadnych okolnosti dedukovať začatie konania o určenie
vlastníckeho práva a ani jeho pokračovanie; dokonca z tejto poznámky zrejmé vôbec nie je, o aký typ
konania sa má jednať. A to ani v prípade, ak by bol ojej existencii vedel, čo nebolo preukázané.Prečo TAZ, š. p. v likvidácii nepostupoval tak, že nevyužil svoje zákonné možnosti? Nevyužitie
oprávnenia na zápis riadnej informatívnej poznámky je na ťarchu žalovanému a nie žalobcovi.
Ak by bol žalovaný vo svojej argumentácii dôsledný, čo zjavne nie je, všimol by si, že poznámka podľa

§ 44 vyhlášky ÚGKaK SR č. 79/1996 Z. z. mala znieť „Poznamenáva sa začatie konania o určenie
vlastníckeho práva" alebo „Poznamenáva sa začatie konania o osvedčenie vlastníckeho práva." Nič
také na liste vlastníctva poznamenaná nebolo. Žalobca teda ani pri viac ako obvyklej možnej miere
obozretnosti nemohol vedieť o tom, že by bolo vlastnícke právo jeho predchodcu (úpadcu FARMATEX,
s. r. o. v zast. JUDr. Štefanom Dedákom) spochybnené.

Poznámka uvedená na liste vlastníctva predstavuje vlastne jediný argument žalovaného. Prvostupňový
súd sa však s týmto jeho argumentom vysporiadal racionálne a presvedčivo, keď uviedol v bode 39,
odôvodnenia žalovaným napadnutého rozsudku, že z predmetnej poznámky žalobca nemohol poňať
pochybnosti o vlastníctve predávajúceho FARMATEX s. r. o. a jeho právnych predchodcov, nakoľko z nej
vôbec nie je zrejmé, aké súdne konanie by malo prebiehať a čo má byť jeho predmetom a pod. Okrem
toho je viac ako zrejmé, že súd neobmedzil dispozíciu predávajúceho s nehnuteľnosťami zapísanými

na liste vlastníctva, nakoľko kataster povolil vklad jeho vlastníckeho práva.
V súvislosti s dobromyseľnosťou žalobcu je treba mať na pamäti aj to, že žalobca nadobúdal
nehnuteľnosti od subjektu, ktorý bol pri právnom úkone zastúpený správcom konkurznej podstaty, ktorý
je v zmysle zákona povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom nad celým týmto postupom
bdel aj konkurzný súd, ktorý o spôsobe prevodu vlastníckeho práva rozhodol opatrením.

Dobromyseľnosť žalobcu vyplýva aj z výpovede JUDr. Dedáka, ktorý vypovedal, že žalobcu o spornosti
vlastníckeho práva neupovedomoval, nakoľko o nej sám nemal vedomosť.
V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na ustanovenie § 14 zákona Č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní v znení účinnom ku dňu 15. 2. 2000. V zmysle tohto zákonného ustanovenia bolo potrebné
prvotne konanie na vylúčenie veci z podstaty iniciovať voči správcovi úpadcu FARMATEX, s. r. o. Keďže

k takémuto konaniu zrejme nedošlo, správca úpadcu mohol majetok speňažovať. Z tohto dôvodu zrejme
správca úpadcu FARMATŤEX, s. r. o. previedol na žalobcu vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam.
Je viac ako zrejmé, že žalobca bol s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy
dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva. Jeho vlastnícke právo nebolo až do roku 2007

(kedy žalovaný spísal do podstaty úpadcu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve) žiadnym spôsobom
spochybňované.

21. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§385ods.1C.s.p.)acontrarioadospelkzáveru,žeodolaniežalovanéhoniejedôvodné.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

25. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli

najavo, nemôže na ne prihliadať.

26. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza, že súd prvej inštancie správne po vrátení veci uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 31.05.2016 č.k. 21CoKR/14/2016-714 skúmal okolnosti vo vzťahu k dobromyseľnosti žalobcu

pri nadobudnutí predmetných sporných nehnuteľností, viazaný právnym názorom Ústavného súdu
SR, vyjadrenom v náleze č. ÚS549/2015-33 zo dňa 16.03.2016, a preto odvolací súd na námietku
žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom, že v konaní nebola
preukázaná skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu
je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou nemo plus iuris neprihliadal,

nakoľko premetom posúdenia súdu prvej inštancie boli len okolnosti súvisiace s dobromyseľnosťou
žalobcu vo vzťahu k nadobudnutiu sporných nehnuteľností.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom a odôvodnením súdu prvej inštancie
v zmysle bodu 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje, v ktorom

súd jasne, podrobne, zrozumiteľne odôvodnil dobromyseľnosť žalobcu ako nadobúdateľa sporných
nehnuteľností, čo zakladá poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu k daným nehnuteľnostiam,
vylúčenia ktorých sa domáhal predmetnou žalobou zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Žalovaný rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní argumentoval

spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu len v súvislosti s existenciou poznámky v rozhodnom liste
vlastníctva. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza, že
vo vyhláške č. 79/1996 Z.z. sa v ust. § 44 uvádza, že v prospech toho, kto nemôže hodnoverne
preukázať, že je oprávnený v právnom vzťahu sa píše do listu vlastníctva poznámka, na základe
návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva alebo na základe žiadosti o vydanie osvedčenia

potvrdených súdom alebo notárom „ poznamenáva sa začatie konania o určenie vlastníckeho práva
alebo poznamenáva sa začatie konanie o osvedčenie vlastníckeho práva“. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie aj žalobcu, že z uvedenej poznámky „zápis návrhu na vydanie
predbežného opatrenia“ vôbec nevyplýva a ani z nej nemožno usudzovať, že ide o konanie o určenie
vlastníckeho práva tak, ako to namietal žalovaný. Z uvedenej poznámky nie je zrejmé, o aké konanie

ide, teda v akom konaní bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako to tvrdí žalovaný.
Žalovaný nepreukázal, že žalobca musel mať vedomosť o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko to zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia
vôbec nevyplýva. Ako správne konštatoval žalobca, žalovaný mal dať zapísať poznámku v súlade s
§ 44 č. 79/1996 Z.z. v znení napr. začatie konania o určenie vlastníckeho práva, čo neurobil, čo však

nemôže byť na ťarchu žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že svedok JUDr. Dedák vypovedal, že ako
správca úpadcu FARMATEX, s.r.o. pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy žalobcu neupozorňoval
na to, že by niekto spochybňoval vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by bolo spochybnené, že by sporné nehnuteľnosti nepatrili do podstaty
úpadcu FARMATEX, s.r.o., keď z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia poznámky v súpise

podstaty úpadcu FARMATEX, s.r.o. o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie sporných nehnuteľností do súpisu v zmysle ust. § 19 ods. 1
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a teda ani žalobca nemohol mať vedomosť o spornomvlastníctve k prevádzaným nehnuteľnostiam. Preukázateľne žalobca o spornosti vlastníckeho práva
nebol správcom informovaný.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd rovnako ako žalobca poukazuje na
to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z., ktorý síce nadobudol účinnosť až 1.1.2016, v
ust. § 93 ods. 3 upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva od správcu, keď s účinnosťou do 31.12.2011
v zmysle § 93 ods. 3 kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudnutie vlastnícke
právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi

veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, z ktorého ustanovenia vyplýva, že bolo právne irelevantné, či
nadobúdateľ je dobromyseľný. Vo všetkých prípadoch nadobúdateľ nadobudne vlastnícke právo, ak kúpi
vec od správcu. Tento tvrdý zásah proti vlastníkovi bol vyvážený ochranou tretích osôb proti postupu
správcu. Pokiaľ ide o konania začaté od 01.01.2012, novelizované ust. § 93 ods. 3 naďalej ponecháva
výnimku zo zásady nemo plus iuris, v dôsledku ktorej kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej
do súpisu nadobudne vlastnícke práva aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, avšak oslabuje

ho tým, že vyžaduje dobromyseľnosť nadobúdateľa podobne, ako to je upravené v § 446 Obchodného
zákonníka. Nadobúdateľ nenadobudne vlastnícke právo ak vedel alebo musel vedieť, že úpadca nie
je vlastníkom veci. Touto zmenou sa posilňuje právna pozícia vlastníka veci. Uvedené ustanovenie nie
je možné aplikovať vtedy, ak prebehlo vylučovacie konanie a nastal právny dôsledok stanovený v § 78
ods. 4, podľa ktorého sa predpokladá, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné.

Vzhľadom na uvedené, nadobudnutie sporných nehnuteľností žalobcom na základe kúpnej zmluvy,
uzavretej so správcom konkurznej podstaty, iba umocňuje dobromyseľnosť žalobcu, že nadobudol
vlastníctvo od skutočného vlastníka, ktoré vlastníctvo nebolo ani v konkurzom konaní žiadnym
spôsobom spochybnené, a preto odvolací súd má za to, že v konaní bola preukázaná dobromyseľnosť
žalobcu ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností, ktorá nebola žiadnym relevantným spôsobom zo

strany žalovaného spochybnená.

Odvolací súd považoval za irelevantnú námietku odvolateľa, že nálezy Ústavného súdu ČR II. a
III. vychádzajú z celkom odlišných až protichodných skutkových základov ako vyplýva z predmetnej
sporovej veci, a že nie je možné vyvodiť rovnaký záver o dobromyseľnosti žalobcu, nakoľko tak ako

v nálezoch ústavného súdu ČR a aj v danom spore je podstatnou právnou otázkou dobromyseľnosť
nadobúdateľa nehnuteľností, ktorá sa odvíja od okolností konkrétneho prípadu, ktoré vždy musí súd
posudzovať individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že práve okolnosť daného prípadu a to, že žalobca neuzavrel predmetnú
kúpnu zmluvu s fyzickou osobou, ale so správcom konkurznej podstaty, umocňuje dobromyseľnosť

žalobcu, keď správca konkurznej podstaty žalobcu o spornosti vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam neinformoval.

27. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, ani

žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za
nedôvodné.

28. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému

nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

31. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).