Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/299/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208533
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616208533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
IČO: 42 174 902, proti žalovanej: J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX Q.,
o zaplatenie 1 195,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
7C/177/2016 - 61 zo dňa 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od

žalovanej zaplatenia sumy 1 195,- Eur titulom náhrady škody spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 07. 05. 2008 do zaplatenia, zamietol (prvý výrok) a vyslovil, že
žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu súd prvej inštancie vyvodil, že
žalobcauzatvorilsožalovanouzmluvuoúveredňa10.03.2008,ktoráspadápodrežimspotrebiteľského
práva, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy zároveň súd je povinný v zmysle

ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na prípadné premlčanie v
konaní uplatneného nároku ex offo, teda aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného
spotrebiteľa v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci žalovaná na pojednávaní vo
veci námietku premlčania aj vzniesla. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci
ČVS: ORP-865/OEK-LC-2008, ktorý je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn.
22T/279/2008, a to konkrétne zo zápisnice o výsluchu svedka (na strane 20 vyšetrovacieho spisu)
súd zistil, že žalobca si v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody spôsobenej

žalovanou. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/279/2008 - 45 zo dňa 08. 12.
2008, právoplatným dňa 22. 12. 2008, bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona práve v súvislosti s vyššie uvedenou úverovou
zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom) z dôvodu, že žalovaná v žiadosti o úver uviedlanepravdivé údaje o svojich príjmoch a výdavkoch a úver nesplácala a podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku trestný súd odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

3. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou premlčania nároku na náhradu škody aplikujúc ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. (aj keď žalovaná námietku premlčania vzniesla) a ust. § 106
Občianskeho zákonníka. Vyhodnotil, že subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť odo dňa
doručenia trestného rozsudku (trestného rozkazu - poznámka odvolacieho súdu) dňa 12. 12. 2008 a

skončila dňa 13. 12. 2010. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 30. 06. 2016, čiže po uplynutí
premlčacej doby. Súd prvej inštancie mal teda za to, že uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný,
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko žalovaná mala plný úspech vo veci tak, že „žalovaná má právo

na plnú náhradu trov konania“.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a
písm. h) C. s. p. s tvrdením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že podľa neho žalovaná nemala v zmysle zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa, nakoľko zmluvu uzavrela so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jedná
sa teda o absolútny obchod a navyše v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany
dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Na daný právny

vzťah preto podľa neho nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Žiaden zákon v tom čase
nestanovoval ani maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty.

6. Ďalej namietal, že nároku uplatneného žalobou sa domáha titulom náhrady škody, nakoľko s týmto
nárokom bol odkázaný právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/279/2008

- 45 zo dňa 08. 12. 2008 na občianske súdne konanie. Mal za to, že nárok na náhradu škody nie
je premlčaný s poukazom na ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko ku škode došlo dňa 10. 03. 2008.

7. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu doručenému jej v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku
dňom 20. 09. 2017 nevyjadrila.

9. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 30. 06. 2016 za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C.
s. p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že
právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,

prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd
prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 21. 08. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods.
1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z
dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné, prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne
správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej
správnosti prvého výroku napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že súdprvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil.

11. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, keď právne posúdil zmluvný vzťah založený
zmluvou o úvere medzi žalobcom (veriteľom) a žalovanou (dlžníčkou) ako spotrebiteľský právny vzťah
dodávateľaaspotrebiteľa(fyzickejosoby)vzmysle§52Občianskehozákonníkasúsprávne.Predmetná
zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej

forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola
uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného
subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre
spotrebiteľské zmluvy. Ani z uvedenia nepravdivých údajov o príjmoch a výdavkoch nemohol žalobca
vyvodiť, že žalovaná nie je spotrebiteľkou. Na tom nič nemení formulárová dohoda zmluvných strán v
zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka zakomponovaná do bodu 19. Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru aj pri ich náležitej inkorporácii ako súčasti zmluvy o úvere, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nakoľko takúto dohodu prinášajúcu zhoršenie
zmluvného postavenia spotrebiteľa nemohol spotrebiteľ v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platne uzavrieť (jeho postavenie v zmluvnom vzťahu dohoda podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
zhoršuje v tom, že ak by takáto dohoda nebola uzavretá, mal by postavenie spotrebiteľa, o ktoré by

takouto dohodou prišiel). Aj v prípade absolútnych obchodov má v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prednosť pri spotrebiteľských vzťahoch aplikácia Občianskeho zákonníka pred Obchodným
zákonníkom (napr. aj pri posudzovaní premlčania nároku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa teda
jednalo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolací súd však zároveň podotýka, že nemá právny význam argumentovať ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody, keď
evidentne žalovaná námietku premlčania v konaní vzniesla. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že
v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 30. 06. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1
195,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa §

222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovanou. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k.
22T/279/2008 - 45 zo dňa 08. 12. 2008, právoplatným dňa 22. 12. 2008, bola žalovaná uznaná vinnou z
uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom) dňa 10. 03.
2008. V danom prípade je teda predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody (to treba zdôrazniť)
a nie nárok zo samotnej zmluvy o úvere ako takej.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z opisu
rozhodujúcich skutočností žalobcom, ktoré zakladajú nárok na náhradu škody. V takom prípade, však
žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, ktoré prichádza do úvahy len pri zmluvnom záväzku, nie
mimozmluvnom. V danom prípade teda súd prvej inštancie nemal ani z tohto dôvodu aplikovať ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších
predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu
pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na
premlčanie aj bez námietky strany sporu.

14. Keďže však v danom prípade žalovaná ako dlžníčka námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 veta

druhá Občianskeho zákonníka vzniesla, súd prvej inštancie správne postupoval, keď na premlčanie
prihliadol. Z obsahu trestné spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/279/2008, konkrétne už z
podania trestného oznámenia žalobcom je zjavné, že tento mal vedomosť o tom, že mu škoda vznikla
a kto za ňu zodpovedá už v čase podania trestného oznámenia dňa 11. 09. 2008. Odhliadnuc od
uvedeného súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza,

že aj keby sa žalobca ako poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel až doručením
trestného rozkazu dňa 12. 12. 2008, resp. až jeho právoplatnosťou dňa 22. 12. 2008, subjektívna
premlčacia doba ohľadne nároku na náhradu škody začala v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka najneskôr plynúť odo dňa 22. 12. 2008 a uplynula dňa 22. 12. 2010. Dokonca aj prípade,že by súd akceptoval názor žalobcu, že zmluva o úvere ako udalosť, z ktorej škoda vznikla, je
obchodnoprávnym vzťahom, štvorročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného
zákonníka by bola začala plynúť taktiež najneskôr dňa 22. 12. 2008 a bola by uplynula dňa 22. 12.

2012 v zmysle § 398 Obchodného zákonníka. To si však zrejme nemyslí ani sám žalobca, keď v konaní
ohľadne premlčania nároku na náhradu škody argumentuje len ustanoveniami § 106 ods. 2 a § 110
Občianskeho zákonníka. Žalobca neúplne upriamuje pozornosť na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka argumentujúc, že právo na náhradu škody sa premlčí pri škode spôsobenej úmyselným
trestným činom za desať rokov od udalosti, z ktorej vznikla škoda, t.j. za desať rokov od uzavretia zmluvy

o úvere dňa 10. 03. 2008. Ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž upravuje objektívnu
premlčaciu dobu ohľadne nároku na náhradu škody, v rámci ktorej však môže uplynúť subjektívna
premlčacia doba. Vyplýva to zo slovného spojenia: „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí...“,
z čoho logicky možno vyvodiť, že sa môže premlčať aj skôr, a to práve v subjektívnej premlčacej dobe.
Výklad podaný žalobcom je podaný bez vzájomnej súvislosti ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka

nehovorí o tom, že pri škode spôsobenej úmyselne sa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neaplikuje. Ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka len stanovuje rozdielnu dĺžku objektívnej
premlčacej doby pri škode v závislosti od toho, či ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo nie, s výnimkou
škody na zdraví, kde objektívna premlčacia doba stanovená nie je. Pri škode spôsobenej úmyselne je
objektívna premlčacia doba teda desaťročná a pri škode spôsobenej neúmyselne len trojročná. Osobitná

subjektívna a objektívna premlčacia doba je stanovená len pri niektorom trestnom čine korupcie, čo nie
je tento prípad.

15. Taktiež odkaz žalobcu v odvolaní na § 110 Občianskeho zákonníka je nenáležitý, pretože nárok na
náhradu škody ohľadne jeho výšky by bol (ak by nebol premlčaný a žalovaný nebola vzniesla námietku

premlčania) prípadne judikovaný až rozhodnutím súdu v civilnom konaní, ktorý je viazaný predpokladmi
zodpovednosti za škodu zistenými trestným súdom. Trestný súd totiž v predmetnom trestnom rozkaze
nejudikoval (nepriznal) nárok na náhradu škody, iba s ním odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie.
Ak by škodu judikoval, jednalo by sa o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu vec
prejednať v civilnom konaní.

16. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom
neuviedol, voči komu má žalovaná nárok na náhradu trov konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017). Zmena výroku rozhodnutia

súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v
ktorom absentoval tento údaj. Preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o
ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený
podľa § 388 C. s. p.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola žalovaná taktiež plne úspešná.

18. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

19. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).