Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/596/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899982
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1100899982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu
JUDr. Ľubici Břouškovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v právnej veci navrhovateľky v 1/ rade: Petronely
Kundrákovej, bytom Jungmanova 6, 851 05 Bratislava, zastúpenej Helenou Múčkovou, bytom
Šándorovač.5,82103Bratislava,navrhovateľkyv2/rade:HedvigyDvořákovej,bytomJ.Jánošku2,031
01 Liptovský Mikuláš, zastúpenej Zdenkom Dvořákom, Osuského 44, 851 03 Bratislava, navrhovateľky

v 3/ rade: Evy Skřekovej, bytom Andreja Mráza 13, 821 03 Bratislava, zastúpenej Helenou Múčkovou,
bytom Šándorova 5, 821 03 Bratislava, proti odporcovi v 1/ rade: PLAZMONT, s.r.o., Budovateľská
31, Bratislava, odporcovi v 2/ rade: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, odporcovi v 3/ rade: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, odporcovi v 4/
rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Račianska 62, Bratislava, odporcovi v 5/ rade: Juraj Muránsky,
Ríbezľova 8, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou MULARČÍK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom

M. Benku č. 15, 811 07 Bratislava, v konaní o náhradu škody, o náhradu poistného plnenia, o náhradu
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateliek v 1/ - 3/ rade a odvolanie odporcu v 2/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave, zo dňa 17.05.2010, č.k. 10C190/2000-450, takto

r o z h o d o l :

. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 17.5.2010, č.k.
10C 190/2000-450 v časti, v ktorej návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu škody vo výške 35.864 €
voči odporcovi v 5/ rade zamietol, z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;

v tejto časti; vo zvyšnej časti výrok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Výrok v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958
€ voči odporcovi v 4/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.734.480 € voči odporcovi v 2/ a 3/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

II. V časti, v ktorej zaviazal zaplatiť odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne navrhovateľke v
2/ rade náhradu škody vo výške 39.832 €, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Výrok, ktorým návrh navrhovateľky v 2/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 5/ rade zamietol, z r

u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým návrh navrhovateľky v 2/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 3/ rade zamietol, p
o t v r d z u j e .

Výrok, v ktorom súd návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči
odporcovi v 4/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .Výrok, v ktorom súd návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 €
voči odporcovi v 2/ a 3/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

III. V časti, v ktorej súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke
v 3/ rade náhradu škody vo výške 30.870 € z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým návrh navrhovateľky v 3/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 5/ rade zamietol, z r

u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým návrh navrhovateľky v 3/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 3/ rade zamietol, p
o t v r d z u j e .

Výrok, v ktorom súd návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči

odporcovi v 4/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok, v ktorom súd návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 €
voči odporcovi v 2/ a 3/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

V časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách voči odporcovi v 1/, 2/ a 5/ rade z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V časti, v ktorej rozhodol o trovách prvostupňového konania voči odporcovi v 3/ a 4/ rade rozsudok súdu
prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania odporcov v 3/ a 4/ rade, odvolací súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľky v 1/ rade rozhodol
tak, že jej návrh o náhradu škody vo výške 35.864 € voči odporcom v 1/, 2/, 3/ a 5/ rade zamietol. Súd

návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade
zamietol, zároveň návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.450 €
voči odporcom v 2/, 3/ rade zamietol.

II.

Odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade náhradu škody
vo výške 39.832 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky na náhradu škody
voči odporcovi v 3/ a 5/ rade zamietol. Návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu poistného plnenia vo
výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade zamietol a návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 1.734.480 € voči odporcovi v 2/ rade, odporcovi v 3/ rade zamietol.

III.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 3/ rade náhradu

škody vo výške 30.870 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky na náhradu
škody voči odporcovi v 3/ a 5/ rade zamietol. Súd návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu poistného
plnenia vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade zamietol. Návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 € voči odporcovi v 2/, odporcovi v 3/ rade zamieta.

Súd odporcom v 1/, 2/, 3/, 4/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľka v 1/ rade bola zaviazaná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 3.128,60 €
na účet právneho zástupcu odporcu v 5/ rade.Navrhovateľka v 2/ rade bola zaviazaná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 3.170 € na
účet právneho zástupcu odporcu v 5/ rade.

Navrhovateľka v 3/ rade bola zaviazaná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 2.983 € na
účet právneho zástupcu odporcu v 5/ rade.

Súd prvého stupňa v odôvodnení, pokiaľ sa týka vymedzenia okruhu účastníkov konania, konštatoval,
že pôvodným návrhom na strane navrhovateľov, bolo päť účastníkov konania ( navrhovateľka v 1/ rade

p. Kundráková, navrhovateľka v 2/ rade Hedviga Dvořáková, navrhovateľka v 3/ rade Eva Kralovičová,
navrhovateľ v 4/ rade Ján Kralovič a navrhovateľka v 5/ rade Eva Skřeková ). Na strane odporcov ako
odporca v 1/ rade bola spoločnosť POLNOCHEM a.s. Bratislava, odporca v 2/ rade PLAZMONT, spol.
s r.o., odporca v 3/ rade SR zastúpená Ministerstvom vnútra SR, odporca v 4/ rade SR zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, odporca v 5/ rade Slovenská poisťovňa a.s. a odporca v 6/ rade
spoločnosť FERA spol. s.r.o. Navrhovateľka v 1/ rade podaním zo dňa 9.1.2002 zobrala svoj návrh späť,

žiadala konanie zastaviť. Súd tak rozhodol uznesením zo dňa 10.4.2002 a konanie zastavil, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2004. V priebehu konania došlo následne k úprave účastníkov
konania tak, že i na strane odporcu došlo k späťvzatiu návrhu voči odporcovi v 6/ rade FERA s.r.o., do
konania vstúpila opätovne na strane navrhovateľov navrhovateľka Petronela Kundráková a to podaním
zo dňa 27.4.2004 s tým, že jej návrh bol zapísaný pod sp. zn. 8C 632/2004 a následne tieto konania

uznesením pod č.k. 10C 190/00-179, zo dňa 25.10.2004 spojil súd na spoločné konanie, pričom súd
prvého stupňa v záhlaví upravil označenie tak navrhovateľov, ako aj odporcov. Na strane odporcov došlo
k zmene, keď návrhom doručeným súdu dňa 5.3.2008 navrhovateľky rozšírili návrh i odporcu v 5/ rade
o Juraja Muránskeho.

Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi konanie nebolo sporné, že navrhovateľky v 1/ až
3/ rade boli nájomcami bytov v bytovom dome na Vansovej ulici č. 1, v Bratislave, keď navrhovateľka v 1/
rade bola nájomkyňou bytu č. 3, navrhovateľka v 2/ rade nájomkyňou bytu č. 1 a navrhovateľka v 3/ rade
nájomkyňou bytu č. 2. Zároveň bolo nesporné, že dňa 4.3.1998, kedy bol vlastníkom bytového domu
odporca v 1/ rade, bolo pracovníkmi odporcu v 1/ rade zabránené, aby sa navrhovateľky vrátili do svojich

bytov. Dňa 18.3.1998 bytové zariadenie navrhovateliek, ako aj ich osobné veci boli pracovníkmi odporcu
v 1/ rade, ako aj pôvodne žalovaného odporcu POLNOCHEM a.s., z predmetných bytov vypratané
bez právneho titulu, časť bytového zariadenia bola zničená pracovníkmi odporcu v 1/ rade a zvyšok
hnuteľného majetku navrhovateliek bol uskladnený v priestoroch spoločnosti Matador. Listinné dôkazy
potvrdzujúce zoznam hnuteľných vecí, ktorých navrhovateľky v 1/ až v 3/ rade boli vlastníčkami, a

ktoré boli poškodené v súvislosti s ich násilným vysťahovaním z bytov, neboli spochybňované v konaní
odporcami, a preto ich súd prvého stupňa považoval za nesporné. Súd prvého stupňa uviedol, že
odporca v 1/ rade svojim konaním porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
pretože mal pred zahájením rekonštrukčných prác na bytovom dome na ulici Vansovej v Bratislave
postupovať v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. e/ Občianskeho zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období, mal dať navrhovateľkám s privolením súdu výpoveď z nájmu bytov z dôvodu
havarijnéhostavubytovéhodomu,ktorýsivyžadovalcelkovúrekonštrukciu,bolpovinnýnavrhovateľkám
poskytnúť bytovú náhradu, nakoľko tento nárok navrhovateľkám by vznikol. Nebol oprávnený byty
navrhovateliek v rozpore s platnou právnou úpravou vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady. Zároveň
súd poukázal na zákon č. 58/1969 Zb. a to na § 18 citovaného zákona na Ústavu, čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2 a 3 Ústavy, zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, pričom sa zároveň oboznámil aj s
listinnými dôkazmi, ako je list riaditeľa Úradu kontroly ministerstva vnútra SR zo dňa 7.8.1998 ( č.l. 64
spisu ), z ktorého vyplýva, že Úrad kontroly ministerstva vnútra SR vykonal šetrenie postupu, ako aj
rozhodnutia vo veci, keď prešetrením zistil pochybenie zo strany pracovníka Odboru kontroly KR PZ

Bratislava, ktorý nedostatočne prešetril a nesprávne uzatvoril sťažnosť navrhovateľky v 3/ rade ako
neoprávnenú, keďže túto sťažnosť mal vyhodnotiť ako oprávnenú z dôvodu, že postup policajtov zo dňa
18.3.1998 na Vansovej ulici bol nesprávny.

Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľky v 1/ rade, na náhradu škody vo výške 35.864 €, súd zamietol tento

návrh a to voči odporcom v 1/, 2/, 3/ a 5/ rade z dôvodu, že odporcovia sa úspešne dovolali premlčania
uplatneného nároku navrhovateľkou v 1/ rade a to s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 22 zákona č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka
návrh na náhradu škody, doručený súdu 21.12.2000 - pôvodný návrh, písomným podaním doručenýmsúdu dňa 9.1.2002 zobrala v celom rozsahu späť ( č.l. 38 spisu ). Keďže návrh na náhradu škody opäť
navrhovateľka v 1/ rade doručila až dňa 27.4.2004 po uplynutí premlčacích lehôt, bol jej návrh tak, ako je
vyššie uvedené zamietnutý, z dôvodu uplynutia premlčacích lehôt, nakoľko sa navrhovateľka v 1/ rade

o vzniku škody dozvedela dňa 18.3.1998, pričom tento deň sa dozvedela aj o tom, kto za túto škodu
zodpovedá.

Pokiaľ sa týka navrhovateľky v 2/ a 3/ rade súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade na náhradu škody,
navrhovateľke v 2/ rade v sume 39.832 €, navrhovateľke v 3/ rade v sume 30.870 € s poukazom na

ust. § 438 Občianskeho zákonníka a to spoločne a nerozdielne, pretože odporca v 1/ rade zneužil svoje
postavenie prenajímateľa v rozpore s Občianskym zákonníkom, zneužil obsah predbežného opatrenia
vydaného Okresným súdu Bratislava I., pod sp. zn. 8NC 53/98. Pokiaľ sa týka odporcu v 2/ rade, mal
za to, že tento zodpovedá za činnosť jednotlivých Policajných útvarov. Príslušníci Policajného zboru
privolaní dňa 18.3.1998 k zásahu proti neoprávnenému vyprataniu navrhovateliek z ich nájomných
bytov, mali možnosť preveriť skutkový stav na mieste samom, mali sa riadne oboznámiť s obsahom

predmetného uznesenia, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že nájomcovia bytov označení v tomto
uznesení, boli povinní umožniť navrhovateľovi predbežného opatrenia a to odporcovi v 1/ rade a
ním povereným pracovníkom vstup do bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na Vansovej ulici v
Bratislave a to na čas nevyhnutný k odstráneniu závady úniku plynu a prác s tým súvisiacich, najviac po
dobu 30 dní od vydania predbežného opatrenia. Príslušníci Policajného zboru SR mali účinne konať a

mali zabrániť pracovníkom odporcu ako aj pracovníkom POLNOCHEM a.s. v ich protiprávnom konaní,
keďže z predbežného opatrenia jednoznačne vyplývalo, že navrhovateľky nemali povinnosť vysťahovať
sa z predmetných bytov, tieto mali len sprístupniť nájomné byty na čas nevyhnutný, najdlhšie po dobu
30 dní odo dňa vydania predbežného opatrenia a to za účelom odstránenia závady úniku plynu a na
čas vykonania prác s tým súvisiacich . Súd prvého stupňa mal za to, že odporcovia v 1/ a 2/ rade

svojim konaním spôsobili vznik škody navrhovateľkám v 2/ a 3/ rade. Výšku uplatnenej škody v konaní
nenamietali, teda výšku škody súd za spornú nepovažoval. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca
v 1/ ako aj odporca v 2/ rade prispeli svojim konaním rovnakou mierou k vzniku škody na majetku
navrhovateliek. Ak by privolaní policajti v rozhodný deň, t.j. dňa 18.3.1998 účinne zasiahli, zabránili
by vzniku škody na majetku navrhovateliek. Ich nekonanie prispelo rovnakou mierou k vzniku škody

na majetku navrhovateliek, ako priame konanie odporcu v 1/ rade, ktorý hnuteľné veci navrhovateliek
fakticky poškodil.

Návrh navrhovateliek v 2/ a 3/ rade voči odporcovi v 3/ rade súd prvého stupňa zamietol, nakoľko tým,
že Okresným súdom Bratislava I. bolo vydané predbežné opatrenie, nešlo o nesprávny úradný postup.

Súd konal v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a návrh odporcu v 1/ rade, ktorý bol
navrhovateľom v konaní o vydanie predbežného opatrenia po zistení skutkového stavu, vydal predbežné
opatrenie, nakoľko z návrhu vyplývalo, že odporca v 1/ rade v uvedenom konaní osvedčil naliehavosť
dočasnej právnej úpravy pomerov. Predbežné opatrenie navyše nikdy nebolo pre nezákonnosť zrušené
a nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2001.

Návrh navrhovateliek v 2/ a 3/ rade voči odporcovi v 4/ rade zamietol, keďže mal za to, že nevznikla
poistná udalosť, na základe ktorej by navrhovateľkám vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia.

Návrh navrhovateliek v 1/, 2/ a 3/ rade voči odporcovi v 5/ rade súd prvého stupňa zamietol, nakoľko

odporca v 5/ rade sa úspešne dovolal premlčania uplatneného nároku navrhovateliek na náhradu škody,
pretože ku škode došlo dňa 18.3.1998, žalobný návrh voči jeho osobe bol súdu doručený až dňa
5.3.2008, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľky v konaní nepreukázali, že by odporca v 5/ rade úmyselne poškodil ich majetok. Tiež
nepreukázali, že by bol odporca v 5/ rade vecne pasívne legitimovaný v konaní a tiež, že odporca v 5/

rade,akofyzickáosobaneporušilsvojuprávnupovinnosťvzmysle§420ods.1Občianskehozákonníka.
Mal za to, že odporca v 5/ rade ako fyzická osoba nebol v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľkami.
Odporca v 5/ rade nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní ako bývalý spoločník a konateľ odporcu
v 1/ rade.

Súd návrh navrhovateliek v 1/ až 3/ rade na náhradu nemajetkovej ujmy voči odporcom v 2/ a 3/
rade v celom rozsahu zamietol, nakoľko v rozhodnom období, keď došlo k vzniku škody na ich
majetku, bol platný a účinný zákon č. 58/1969 Zb., ktorý poškodeným subjektom priznával za splnenia
všetkých atribútov vzniku škody len nárok na náhradu škody, pričom tento zákon náhradu nemajetkovejujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu
neumožňoval. Mal za to, že iba článok 5 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý je v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy SR súčasťou právneho poriadku SR, priznáva

právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s
ustanoveniami článku 5, má nárok na odškodnenie. Tiež z článku 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nevyplýva priznanie nároku osobám, ktorých chránené práva boli
porušené. Tiež odporca v 3/ rade nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom ani na náhradu
uplatnenej škody, tak ako to bolo súdom prvého stupňa konštatované v odôvodnení rozsudku.

O trovách odporcov v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade, ktorí si náhradu trov konania voči navrhovateľkám neuplatnili,
rozhodol súd prvého stupňa tak, že im náhradu trov voči navrhovateľkám nepriznal. Avšak odporcovi
v 5/ rade, ktorý mal voči navrhovateľkám plný úspech vo veci s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal náhradu trov prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovateľky v 1/ až 3/ rade, keď
navrhovateľka podala odvolanie voči všetkým trom častiam výroku súdu prvého stupňa, v ktorých bol jej
návrh zamietnutý, navrhovateľka v 2/ rade podala odvolanie v časti, v ktorej súd jej návrh na náhradu
škody voči odporcovi v 3/ a 5/ rade zamietol, ako aj v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľky v 2/
rade o náhradu poistného vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade a v časti, v ktorej súd návrh zamietol

v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 2/ a 3/ rade. Navrhovateľka v 3/ rade podala
odvolanie v časti, v ktorej súd prvého stupňa jej návrh na náhradu škody vo výške 30.870 € zamietol
voči odporcom v 3/ a 5/ rade, ako aj vo výrokoch, v ktorých súd prvého stupňa návrh navrhovateľky
v 3/ rade zamietol v súvislosti s náhradou poistného plnenia voči odporcovi v 4/ rade a v súvislosti s
nepriznaním nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 2/ a 3/ rade. Navrhovateľky v 1/ až 3/ rade žiadali

zároveň zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli zaviazané zaplatiť odporcovi v 5/ rade
trovy prvostupňového konania.

Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že svoj nárok na náhradu škody si súbežne uplatňovala v
občianskoprávnom konaní, v prípravnom konaní a nepretržite v trestnom konaní pod sp. zn. 7T 4/05

vedenom na KS BA, kde odporca v 5/ rade bol obžalovaný. Následne na základe úradného záznamu
zo dňa 21.11.2007 bolo zistené, že Krajský súd v Bratislave v konaní 7T 4/05 navrhovateľku v 1/ rade s
jej nárokmi na náhradu škody nepripustil do trestného konania. Namietala, že pokiaľ sa týka späťvzatia
návrhu, toto bolo vykonané bez jej vedomia a bez súhlasu.

Pokiaľ sa týka odporcu v 5/ rade uviedli, že v rozhodnom období bol práve odporca v 5/ rade jediným
konateľom spoločnosti PLAZMONT, s.r.o. a preto musel vedieť, že navrhovateľkám bol dňa 4.3.1998
znemožnenýprístupdobytovažesapraktickystalibezdomovcami,podalnávrhnapredbežnéopatrenie
na sprístupnenie bytov, súd okamžite návrhu vyhovel a predbežné opatrenie si odporca v 5/ rade
osobne na súde prevzal. Predbežné opatrenie bolo zneužité na vlámanie sa do ich bytov a niet pochýb

o tom, že došlo k porušeniu domovej slobody a k nezákonnému vniknutiu a vyprataniu bytov a tým
boli porušené ľudské práva navrhovateľky v 1/ až 3/ rade. Mali za to, že i keď trestné konanie voči
odporcovi nie je právoplatne ukončené, nemôže to byť prekážkou na zákonné rozhodnutie. Považovali
za nemorálne, aby odporcovi v 5/ rade, ktorý sa pričinil o uvedený zákonný stav, hradili trovy konania
práve navrhovateľka v 1/ až 3/ rade, čo považujú za jednoznačne rozpor s dobrými mravmi. Uviedli,

že ak zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy neumožňuje, mal súd prvého stupňa aplikovať
čl .144 ods. 2 Ústavy SR, pretože navrhovateľkám právo na nemajetkovú ujmu nesporne vzniklo a tiež
došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru ako aj čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Uviedli, že nie je prijateľné, aby pre
legislatívny nedostatok ich právo súd prvého stupňa zamietol.

Opätovneprotestovaliprotivydaniupredbežnéhoopatreniazodňa18.3.1998,keďvtedysúdrozhodolna
základe „vykonaného dokazovania v súlade so zisteným skutkovým stavom“ spochybnili, že súd mohol
tieto skutočnosti preveriť za necelé dva dni, keď návrh na vydanie predbežného opatrenia bol doručený
dňa 16.3.1998 a odporca v 5/ rade si ho na súde osobne v čistopise prevzal dňa 18.3.1998. Spochybnili,
že došlo k úniku plynu, navrhovateľky neboli kontaktované a bolo rozhodované len z predloženého,

účelne skresleného návrhu na predbežné opatrenie. I keď sa o škode dozvedeli dňa 18.3.1998, o jej
rozsahu sa však dozvedeli až na jeseň roku 1998, t.j. po nájdení kontajnerov a ich vlastníka a to aj po
zistení,vakomstavesanachádzahnuteľnýmajetok,ktorýtamzostalpraktickynepoužiteľný.Žiadali,abyI.

- návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu škody vo výške 35.864 € voči odporcom v 1/, 2/, 3/ a 5/ rade

priznal,
- návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade
priznal,
- návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 € voči odporcom v
2/ a 3/ rade priznal,

II.

- zmenil v časti prvého odseku druhej vety tak, že návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu škody voči
odporcovi v 3/ a 5/ rade priznáva,
- návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade

priznáva,
- návrh navrhovateľky v 2/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 € voči odporcom v
2/ a 3/ rade priznáva,

III.

- zmenil v časti prvého odseku druhej vety tak, že návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu škody voči
odporcovi v 3/ a 5/ rade priznáva,
- návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu poistného plnenia vo výške 9.958 € voči odporcovi v 4/ rade
priznáva,

- návrh navrhovateľky v 3/ rade o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.734.480 € voči odporcom v
2/ a 3/ rade priznáva,
- zrušil v plnom rozsahu povinnosť navrhovateľky v 1/ rade, uvedenú v odseku päť, podľa ktorej je
povinná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 3.128,60 €,
- zrušil v plnom rozsahu povinnosť navrhovateľky v 2/ rade, uvedenú v odseku šesť, podľa ktorej je

povinná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 3.170 €,
- zrušil v plnom rozsahu povinnosť navrhovateľky v 3/ rade, uvedenú v odseku päť, podľa ktorej je
povinná odporcovi v 5/ rade nahradiť trovy konania v sume 2.983 €.
- spravodlivo posúdi výšku trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj odporca v 2/ rade a to v časti výrokov, ktorými súd
prvéhostupňauložilodporcoviv1/av2/radepovinnosťzaplatiťspoločneanerozdielne,navrhovateľkev
2/ a v 3/ rade náhradu škody. Odporca v 2/ rade uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, keď odporcu v 2/ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľkám v 2/ a 3/ rade náhradu škody podľa zákona

č. 58/69 Zb.. Poukázal na ust. § 9 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. Uviedol, že orgánom,
ktorý má konať v prípade nesprávneho úradného postupu v trestnom konaní za štát nie je odporca v 2/
rade, ale Ministerstvo spravodlivosti SR. Uviedol, že úkony navrhovateliek boli trestnými oznámeniami,
čo preukazuje aj neskôr uskutočnené trestné stíhanie vo veci. Ak má súd za to, že škoda bola spôsobená
aj nesprávnym úradným postupom, jednoznačne išlo o postup v rámci trestného konania, za ktorý však

orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti SR. Súd prvého stupňa preto nesprávne
určil štátny orgán v zmysle zákona č. 58/69 Zb.

Zároveň uviedol,že navrhovateľky žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi
napadnutým nesprávnym úradným postupom odporcu v 2/ rade a škodou, ktorá im bola spôsobená,

absentuje príčinná súvislosť.

Zároveň uviedol, že nesprávne súd prvého stupňa vec posúdil aj v tom prípade, keď zaviazal odporcu v
1/ rade a odporcu v 2/ rade na náhradu škody spoločne a nerozdielne. Poukázal na ust. § 438 ods. 1 OZ,
keď v danom prípade nie je možné spoločne a nerozdielne zaviazať na náhradu škody odporcu v 1/ rade,

ktorý má zodpovedať za škodu podľa ustanovenia občianskeho zákonníka a SR, ktorej zodpovednosť
je odvodená z ustanovení zákona č. 58/69 Zb. Ak bolo rozhodnuté, že škodu spôsobil navrhovateľkám
odporca v 1/ rade, tým že protiprávne vysťahoval navrhovateľky a ich majetok z ich bytov, nemôže
zároveň súd zaviazať spoločne a nerozdielne na náhradu škody SR. V danom prípade prichádza doúvahy jedine delená zodpovednosť, pričom zodpovednosť odporcu v 1/ rade je neúmerne väčšia, ako
prípadná zodpovednosť SR.

K odvolaniu sa vyjadril odporca v 4/ rade, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne
správne potvrdiť.

K odvolaniu odporcu v 2/ rade sa písomne vyjadrili navrhovateľky v 1/ až 3/ rade a poukázali na
list ministra vnútra Ladislava Pittera z 12.3.1999, v ktorom konštatuje porušenie platných právnych

predpisov zo strany policajtov Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto - Západ. Nesprávny úradný postup
policajtov konštatuje aj minister vnútra Ivan Šimko vo svojom stanovisku pre predsedu Výboru NRSR pre
ľudské práva a národnosti zo dňa 3.10.2001, ako aj minister Ladislav Pittner vo svojom liste z 9.4.2001.

Porušenie základných povinností policajta tiež konštatuje aj minister vnútra SR Vladimír Palko vo svojej
informácii predsedovi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien László Nagyovi

pod číslom KM-2257-3/2003 zo 14.7.2003 a tiež aj Generálny prokurátor SR Milan Hanzel vo svojom
liste z 9.5.2003. Uviedli, že práve nesprávny úradný postup a porušenie platných právnych predpisov
zo strany policajných orgánov boli príčinou vzniku škody nájomcom bytov na Vansovej ulici č. 1.

K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril odporca v 2/ rade, ktorý uviedol že súd prvého stupňa

správne posúdil danú vec, keď návrh voči navrhovateľke v 1/ rade zamietol a teda správne vyhodnotil,
že námietka premlčania nároku, ktorý si uplatňovala navrhovateľka v 1/ rade je dôvodná.

Tiež odporca v 2/ rade považuje za správne výroky súdu prvého stupňa, ktorými v celom rozsahu
zamietolnávrhnavrhovatelieknanáhradunemajetkovejujmypodľazákonač.58/1969Zb.,pretožetento

zákonpriznávalibaprávonanáhraduškodyaprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochpriniesol
až zákon č. 514/2003 Z.z. Súd nemohol aplikovať ani čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, pretože konanie o súlade
právnych predpisov je možné na Ústavnom súde iniciovať len pre posúdenie súladu účinných právnych
predpisov. Tiež navrhovateľkám nevzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy ani podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ale ani podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril odporca v 5/ rade, ktorý uviedol, že listom zo dňa
21.12.2009 vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľky sa návrhom zo dňa 21.12.2000 domáhali
náhrady vzniknutej škody, ktorá im bola spôsobená dňa 4.3.1998, pričom návrh na pristúpenie odporcu
v 5/ rade bol podaný dňa 2.3.2008. Uviedol, že premlčanie nároku voči jeho osobe nemôže byť

posudzované z hľadiska desať ročnej lehoty, podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu,
že jemu, ako fyzickej osobe, nebolo do dnešného dňa preukázané úmyselné konanie, ktoré by malo
predmetnú škodu spôsobiť. Uviedol, že konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri
výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konateľ teda zodpovedá za vzniknutú škodu len spoločnosti a nikomu inému, pričom nezodpovedá

za škodu za predpokladu, že konal s odbornou starostlivosťou a súčasne aj v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti. Ak sú tieto obe podmienky splnené súčasne, zodpovednosť za škodu nevznikne.
Obchodná spoločnosť PLAZMONT s.r.o. škodu voči nemu nikdy neuplatnila. Mal za to, že v danom
prípade voči nemu neexistuje dôvod, na základe ktorého by mal odporca v 5/ rade byť účastníkom
konania a vystupovať v tomto konaní ako odporca. Uviedol, že súd prvého stupňa preto správne návrh

voči jeho osobe zamietol. Pokiaľ sa týka i trov prvostupňového konania žiadal, aby odvolací súd v tejto
časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zároveň si voči navrhovateľke v 1/ rade
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 301,86 €, voči navrhovateľke v 2/ rade vo výške 305,81 €
a voči navrhovateľke v 3/ rade vo výške 288,07 €, vrátane DPH.

K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril odporca v 3/ rade - SR Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa odporcu v 3/ rade potvrdiť.

Písomným podaním zo dňa 6.10.2010 navrhovateľky v 1/ až 3/ rade zaslali súdu písomné podanie,
ktorým žiadali, aby odvolací súd pri posúdení výšky trov konania, ktoré boli priznané odporcovi v 5/

rade, zohľadnil aj ust. § 150 O.s.p., pretože právny zástupca odporcu v 5/ rade tohto zastupoval v spore
na základe spoločného návrhu troch navrhovateliek, ktoré súd prejednával v jednom konaní. Nárok
uplatnený všetkými tromi navrhovateľkami voči odporcom v1/, 2/ a 5/ rade predstavoval spoločne
a nerozdielne sumu 3.210.439,- Sk. Ak by boli navrhovateľky voči odporcovi v 5/ rade úspešné, bolby odporca v 5/ rade povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne všetkým trom, spolu 3.210.439,-Sk.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré za odporcu v 5/ rade jeho právny zástupca uvádzal, boli voči všetkým
navrhovateľkám rovnaké, teda bolo namietané premlčanie nároku, všetky prednesy právneho zástupcu

boli rovnaké voči všetkým trom navrhovateľkám v jednom podaní. Pri vyčíslení trov právnej služby
právny zástupca odporcu vyčíslil výšku odmeny tak, ako keby zastupoval odporcu v 5/ rade voči
každej navrhovateľke osobitne v samostatnom súdnom konaní. Uviedli, že všetky tri navrhovateľky
majú zaplatiť spolu za jeden úkon právnej služby sumu 44.050,-Sk, keďže sa úkon právnej služby
vypočítal u každej navrhovateľky zvlášť z tarifnej hodnoty uplatnenej každou z navrhovateliek. Ak by súd

vychádzal z tarifnej hodnoty, ktorá bola voči odporcovi v 5/ rade uplatnená navrhovateľkami spolu vo
výške 3.210.439,-Sk, bola by tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 19.250,- Sk. Rozdiel medzi
tarifnou odmenou za jeden úkon je teda 24.800,- Sk.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateliek v 1/ až 3/ rade podľa § 214
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek v 1/ až 3/ rade, ako aj odvolanie odporcu

v 2/ rade je čiastočne dôvodné.

Navrhovateľky sa svojim návrhom podaným dňa 21.12.2000 domáhali náhrady škody, náhrady
poistného plnenia ako aj náhrady nemajetkovej ujmy, keď ako nájomníci bytov nachádzajúcich sa v
obytnom dome v Bratislave na ulici Vansovej č. 1, bol tento nájomný vzťah nezákonným spôsobom

medzi navrhovateľkami a prenajímateľom ukončený nezákonným spôsobom, keď pracovníci pôvodne
odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade, ktorý bol následne upravený ako odporca v 1/ rade v priebehu
mesiaca február roku 1998 zničil rozvod elektrického vedenia, plynu a vody a dňa 4.3.1998 po odchode
navrhovateliek z bytov, vchod do bytového domu zabezpečil mrežou a vstup do záhrady reťazou, čím
znemožnil navrhovateľkám vstup do ich bytov. Dňa 18.3.1998 pracovníci odporcov POLNOCHEM a.s.

a terajšieho odporcu v 1/ rade PLAZMONT s.r.o. odviezli všetko bytové zariadenie a všetky osobné veci
navrhovateliekzbytov.Následnepolícia,ktorábolaprivolaná,vecvysvetľovalaakodeložáciunazáklade
súdneho rozhodnutia i napriek tomu, že v tomto období existovalo len jedno rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 18.3.1998, ktorým bola navrhovateľkám uložená len povinnosť sprístupniť byty
za účelom odstránenia závady plynu

na čas 30 dní od vydania predbežného opatrenia.

Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľky v 1/ rade o náhradu škody vo výške 35.864 €, ktorý bol voči
odporcom v 1/, 2/ a 3/ rade súdom prvého stupňa zamietnutý, odvolací súd v tejto časti výrok súdu
prvého stupňa potvrdil, keď súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade v

súvislosti s náhradou škody sa úspešne dovolali premlčania nároku, ktorý si uplatňovala navrhovateľka v
1/ rade, a to s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Prvý krát totiž navrhovateľka
návrh na náhradu škody doručila súdu dňa 21.12.2000, následne zobrala svoj návrh v celom rozsahu
späť,súduzneseniezastavilarozhodnutieozastaveníkonanianadobudloprávoplatnosťdňa28.6.2004.
Neobstojí v danom prípade námietka navrhovateľky v 1/ rade uvedená v písomnom odvolaní, že pokiaľ

sa týka späťvzatia návrhu, tento mal byť doručený jej právnou zástupkyňouúdajne bez jej vedomia a bez
jej súhlasu. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že späťvzatie návrhu bolo vlastnoručne podpísané
navrhovateľkou v 1/ rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 27.2.2004, č.k. 3Co 207/03-151, ktorý uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil, keď mal za to, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v 1/ rade

ešte pred začatím pojednávania zobrala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť.
Urobila tak podaním zo dňa 1.2.2002, spoločne s navrhovateľmi vtedy označenými ako navrhovateľky
v 3/ a 4/ rade. Bez
akýchkoľvek pochybností išlo o procesný úkon voči súdu, ktorým bola prejavená vôľa, aby sa nekonalo
a vo veci meritórne nerozhodovalo. Tento prejav vôle súd prvého stupňa správne vyhodnotil a preto

správne v zmysle citovaných ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.6.2004.

V časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v 1/ rade o náhradu škody vo výške 35.864 €
voči odporcovi v 5/ rade zamietol, v tejto časti odvolací súd zrušil výrok súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Takisto odvolací súd výrok súdu prvého stupňa, ktorým návrh
navrhovateľky v 2/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 5/ rade zamietol, zrušil a tiež zrušil výrok súdu
prvého stupňa v časti, ktorým návrh navrhovateľky v 3/ rade na náhradu škody voči odporcovi v 5/ rade
zamietol. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca v 5/ rade sa úspešne dovolal premlčania uplatnenéhonároku navrhovateliek na náhradu škody, ktorá mala nastať dňa 18.3.1998, keď návrh voči jeho osobe
bol súdu doručený až dňa 5.3.2008, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň súd
prvého stupňa konštatoval, že odporca v 5/ rade nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní ako bývalý

spoločník a konateľ odporcu v 1/ rade. Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že súd prvého stupňa
nesprávne určil postavenie odporcu v 5/ rade len ako konateľa a spoločníka spoločnosti PLAZMONT
s.r.o. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 213 ods. 3 O.s.p., keďže mal za
to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakoval sám a s poukazom na ods. 4 ust. § 213 O.s.p. doplnil

dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov a to, oboznámil sa s podstatným obsahom trestného spisu 7T
4/2005, najmä so zápisnicou z hlavného pojednávania konaného na Krajskom súde v Bratislave, zo dňa
2.2.2006 vo veci obžalovaného Juraja Muránskeho, so zápisnicou v ktorej sa vyjadrovali navrhovateľky
v 1/ a 3/ rade, že si voči odporcovi v 5/ rade uplatňujú škodu tak, ako ju vyčíslili v prípravnom konaní.
Zároveň odvolací súd oboznámil s uznesením Krajského súdu v Bratislave, v trestnej veci 7T 4/2005,
ktorý podľa § 206 ods. 3 trestného poriadku poškodených a to navrhovateľku v 1/ a 3/ rade s ich

nárokmi na náhradu škody do trestného konania nepripustil. Zároveň odvolací súd oboznámil v krátkosti
obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3To 8/2010 zo dňa 16.2.2011, z ktorého rozsudku
vyplýva, že NS SR zrušil rozsudok Krajského súdu vo výroku o treste a povinnosti obžalovaného
Juraja Muránskeho písomne sa ospravedlniť spoločnosti FERA s.r.o. Bratislava za spôsobenú škodu,
na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému Jurajovi Muránskemu uložil trest odňatia

slobody na jeden rok, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Z odôvodnenia tohto
trestného rozsudku jednoznačne vyplýva, že dňa 11.6.1998 na presne nezistenom mieste v Bratislave,
po predchádzajúcej dohode s ďalšou trestne zodpovednou osobou v úmysle získať finančné prostriedky,
uzavrel v mene spoločnosti PLAZMONT s.r.o. so sídlom na Budovateľskej ul. č. 31 v Bratislave, ako
jej konateľ Juraj Muránsky, kúpnu zmluvu so spoločnosťou POLNOCHEM a.s. so sídlom na Karpatskej

ul. č.6 v Bratislave, pričom kupujúcemu zatajil skutočnosť, že nehnuteľnosť je zaťažená právami iných
osôb a to platnými nájomnými zmluvami nájomníkov, v dôsledku čoho novovzniknutej spoločnosti FERA
s.r.o. Bratislava vznikla škoda vo výške 3.673.000,- Sk, ktorú sumu vyplatila nájomníkom za zánik práva
užívania bytu a skončenie nájmu v predmetnej nehnuteľnosti. Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení
konštatoval, že pokiaľ sa týka totožnosti skutku, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený, so žalovaným

skutkombolazachovaná.Bezakýchkoľvekpochybnostíbolapreukázanáajexistenciazákonnéhoznaku
„uvedenia iného do omylu alebo využitia omylu iného“, keď Najvyšší súd z výpovedí svedkov mal za
zrejmé, že kupujúci kupoval nehnuteľnosť v mylnej predstave, že táto nie je zaťažená právami iných
osôb,pričompokiaľbymubolznámyskutočnýstavveci,kukúpebynedošlo.Tiežzvykonanýchdôkazov
na základe svedeckých výpovedí, ako aj z návrhu spoločnosti PLAZMONT s.r.o. zo dňa 16.3.1998 na

vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že odporca v 5/ rade mal vedomosť o nájomníkoch bývajúcich
v dome na Vansovej ulici č. 1 v Bratislave. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť
dňa 16.2.2011.

Súd prvého stupňa preto nesprávne určil postavenie odporcu v 5/ rade, keď ho posudzoval len ako

konateľa a spoločníka, avšak neskúmal zodpovednosť odporcu v 5/ rade ako fyzickej osoby, ktorá ako
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3To 8/2010 zo dňa 16.2.2011 bola právoplatne odsúdená za
skutok tak, ako je opísaný v uvedenom rozsudku.

Z obsahu pripojeného trestného spisu vyplýva, že navrhovateľky v 1/ až 3/ rade si náhradu škody

uplatňovali v trestnom konaní od roku 2003 do 2.2.2006, keď bolo súdom rozhodnuté, že poškodené
navrhovateľky v 1/ až 3/ rade s ich nárokmi na náhradu škody do trestného konania neboli pripustené.
Teda v období rokov 2003 až 2006 premlčacia lehota neplynula a teda, ak si navrhovateľky v 1/, 2/ a
3/ rade uplatnili nárok na náhradu škody aj voči odporcovi v 5/ rade v roku 2008, ich nárok na náhradu
škody nie je premlčaný, keď odporca v 5/ rade bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a teda

s poukazom na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla. Nárok navrhovateľky v 1/ rade voči odporcovi v 5/ rade z týchto dôvodov preto tiež
nie je premlčaný.

Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť tak navrhovateľke v 2/ rade, ako aj navrhovateľke v 3/ rade náhradu
škody z nasledovných dôvodov:Je správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade sú povinní
zaplatiť škodu navrhovateľke v 2/ a 3/ rade s tým, že odporca v 1/ rade porušil jednak prevenčnú
povinnosť, ale aj svoju právnu povinnosť prenajímateľa podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S dôvodmi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a to aj pokiaľ sa týka odporcu v 2/ rade,
ktorý zodpovedá za činnosť jednotlivých policajných útvarov. Správne súd prvého stupňa konštatoval,
že pokiaľ sa týka zásahu zo dňa 18.3.1998 v súvislosti s neoprávneným vyprataním navrhovateliek z ich
nájomnýchbytov,práveodporcav2/radezodpovedázatakýtoneoprávnenýzásah,keďsinedostatočne
preverili skutkový stav na mieste samom, neoboznámili sa riadne s obsahom predbežného opatrenia,

účinne nekonali a nezabránili pracovníkom odporcu v ich protiprávnom konaní. Neobstojí v danom
prípade námietka odporcu v 2/ rade, že orgánom, ktorý má konať v prípade nesprávneho úradného
postupu v trestnom konaní, za štát v tomto prípade je Ministerstvo spravodlivosti SR a to s poukazom
na vtedy platné ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb., v danom prípade išlo o nárok
navrhovateliek na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak nie v trestnom
konaní, ale nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli dňa 18.3.1998

privolaní k zásahu proti neoprávnenému vyprataniu navrhovateliek. Keď aj ide o škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom v právnych vzťahoch, v mene štátu, za tieto orgány je ústredným
orgánom štátnej správy SR Ministerstvo vnútra SR s poukazom na ust. § 16 zák. č. 347/1990 Zb.
organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR pre a) ochranu ústavného
zriadenia republiky, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, a tiež okrem iného o civilnú

ochranu obyvateľstva. Správne preto súd prvého stupňa rozhodol, že za Slovenskú republiku má konať
Ministerstvo vnútra SR a nedošlo k nesprávnemu určeniu štátneho orgánu v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. Nesprávne však súd prvého stupňa postupoval, keď odporcu v 1/ a 2/ rade zaviazal na náhradu
škody navrhovateľky v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 438 Občianskeho zákonníka.
Nie je možné spoločne a nerozdielne zaviazať na náhradu škody odporcu v 1/ a 2/ rade, v danom prípade

prichádza do úvahy jedine delená zodpovednosť.

Keďže v danom prípade je pasívne legitimovaný i odporca v 5/ rade ako fyzická osoba, bude úlohou súdu
prvého stupňa zistiť mieru zavinenia (na vzniku škody navrhovateliek v 1/, 2/ a 3/ rade) voči odporcovi v
5/ rade a mieru zavinenia (na vzniku škody navrhovateliek v 2/ a 3/ rade) voči odporcovi v 1/, 2/ a 5/ rade.

Výroky súdu prvého stupňa v častiach, v ktorých súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v 2/ a 3/ rade v
súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v súvislosti s náhradou poistného plnenia voči odporcovi v 2/,
3/ a 4/ rade zamietol, odvolací súd potvrdil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie
napadnutéhorozhodnutiasúduprvéhostupňavtýchtočastiach,sktorýmisavcelomrozsahustotožňuje,

pretože súd prvého stupňa v týchto nárokoch vec správne právne posúdil, v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie a preto odvolací súd tieto výroky súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd zároveň zrušil napadnutý výrok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa

rozhodol o trovách voči odporcovi v 1/, 2/ a 5/ rade z dôvodu, že po zistení, či odporca v 5/ rade
bude skutočne pasívne legitimovaný ako fyzická osoba v predmetnom konaní a po následnom zistení
miery zavinenia na vzniku škody odporcov v 1/, 2/ a 5/ rade súd prvého stupňa opätovne rozhodne o
trovách prvostupňového konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie navrhovateliek
v 1/ až 3/ rade v súvislosti s ich námietkami, ohľadom výšky prisúdených trov právneho zastúpenia a

spôsobu výpočtu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v platnom znení, keď pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania bude úlohou súdu prvého
stupňa riadne ustáliť nárok, ktorý bol uplatnený navrhovateľkami a následne správne určiť, resp. stanoviť
odmenu za jeden úkon právnej služby.

V časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách prvostupňového konania voči odporcovi v 3/ a
4/ rade, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odporcov v 3/ a 4/ rade odvolací súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 4.5.2011

JUDr. Darina Kuchtová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Adela Buriová