Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112216070.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a
sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, ako členov senátu, v právnej veci žalobcu EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Y. N., nar.
XX. XX. XXXX, bytom I. X, XXX XX R. R., za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie sumy 2.451,28 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 10C/175/2012-141 z 20.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie nedoplatku zo zmluvy
o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a
dvomi dlžníkmi C. N. a Y. N. dňa 29. 11. 2002. Zmluvu o splátkovom úvere považoval súd prvej
inštancie za spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu postavenia zmluvných strán. S odkazom na ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 aplikoval na právny vzťah žalobcu
a žalovanej Y. N. (konanie voči žalovanému 1/ bolo právoplatne zastavené) Občiansky zákonník a

námietku premlčania vznesenú Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovanej, posúdil podľa ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd konštatoval, že pre posúdenie, či došlo k premlčaniu práva zo zmluvy o úvere, bolo
potrebné v prvom rade ustáliť, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. k odstúpeniu
od zmluvy o úvere zo strany pôvodného veriteľa. Žalobca v žalobe tvrdil, že pôvodný veriteľ od zmluvy

odstúpil z dôvodu, že žalovaná a jej už nebohý manžel neuhrádzali splátky úveru v dohodnutých
termínoch. Sám žalobca teda považoval celý záväzok žalovanej za zosplatnený a v tomto duchu
komunikoval pred začatím sporu aj so žalovanou v rámci pokusu o zmier. V žalobe ani v pokuse o
zmier dátum odstúpenia pôvodného veriteľa od zmluvy uvedený nie je. Tento podľa názoru súdu prvej
inštancie vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predstavujúcej výpis z bankového systému
pôvodného veriteľa, podľa ktorého bola žalovaná ku dňu vyhotovenia tohto výpisu (22. októbra 2008)

v omeškaní 1340 dní. K zosplatneniu úveru podľa názoru súdu prvej inštancie teda došlo v mesiaci
február 2005. V rozpore s tým žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v decembri 2013 uviedol, že
úver nepovažuje za zosplatnený a žiada o zaplatenie posledných 52 splátok z úveru v dátumoch ich
pôvodnej splatnosti. Túto zmenu žaloby (právoplatným uznesením pripustenou) vyhodnotil súd prvej
inštancie za účelovú, lebo prišla bezprostredne po vyjadrení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS namietajúceho premlčanie celého záväzku. To, že pôvodný veriteľ zosplatnil pohľadávku, vyplýva

aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), podľa
ktorého mohla banka postúpiť svoju pohľadávku na osobu, ktorá nie je bankou, len ak bol jej klientso svojím záväzkom zodpovedajúcim postupovanej pohľadávke v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90
dní, inak by na žalobcu mohla byť postúpená len časť pohľadávky zodpovedajúca záväzku žalovanej z
nesplatených splátok splatných aspoň 90 dní pred postúpením a vo zvyšku by bola zmluva o postúpení

pohľadávky neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ
mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, prípadne od zmluvy odstúpiť, ak bol dlžník v omeškaní
s platením jednej splátky viac ako 10 dní. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. októbra 2008, a týmto dňom aj postúpenie pohľadávky oznámené
žalovanej. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola výška pohľadávky 4.619,56 Eur. O náhrade trov konania

rozhodol súd prvej inštancie podľa úspechu sporových strán v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na
strane žalovanej z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, ani jej podľa obsahu spisu
trovy konania nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 19. 11. 2015 odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom

súdu prvej inštancie, že nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby. žalobca sa iba na základe
dokumentácie, ktorá bola priložená k zmluve o postúpení pohľadávky domnieval, že postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Z tohto dôvodu v pokuse o zmier a v žalobe tvrdil, že postupca od zmluvy
odstúpil, resp. že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Po vznesení námietky premlčania
žalobca za účelom podrobného preskúmania prehľadu úveru dopytoval postupcu ohľadom zaslania

platobnej histórie úveru. Z postupcom predloženej platobnej histórie úveru nevplýva, že by postupca
predčasne zosplatnil úver a požadoval uhradenie celej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere
naraz. Žiadna listina preukazujúca toto tvrdenie nebola zo strany postupcu žalobcovi poskytnutá. Práve
z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, zmenil žalobu tak, aby bola v súlade so skutkovým stavom veci. Súd prvej inštancie pre

posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, ukončenie zmluvy posúdil
nesprávne, resp. začiatok plynutia premlčacej doby odvodzoval od skutočností, s ktorými nie je možné
spájať ukončenie zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca tvrdí, že postupca
neukončil záväzkovo-právny vzťah uzavretý medzi postupcom a žalovanou. Postupca a žalovaný boli
oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Súd prvej inštancie nevyzval

žalobcu na vyjadrenie, či postupca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca sa
preto domnieval, že súd prvej inštancie nemá pochybnosti o zistenom preukázanom skutkovom stave,
teda o skutočnosti, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nedošlo. Prvoinštančný
súd v priebehu konania nevyjadril žiadne pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré
skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, v dôsledku čoho nemohol žalobca produkovať konkrétne

dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že
postupca musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, inak by podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemohol postúpiť pohľadávku na žalobcu. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už
splatná.Žalobcasivykladáustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchtak,žepokiaľjedlžníkvomeškaní

so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu
celej výške peňažného záväzku, nielen časť, z ktorou je dlžník v omeškaní. Banka môže postúpiť
peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia

pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
2.1. Žalobca nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. Tomuto subjektu, ktorý vstúpil do konania ako vedľajší účastník nevznikli trovy
účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu
právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa

priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý mal byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc aj bez zastúpenia advokátom. Vstup tohto subjektu do konania nebol motivovaný ochranou práv
spotrebiteľa, ale získaním finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil voči žalovanej
a na jej strany vystupujúcemu Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS právo na náhradu trov

konania spoločne a nerozdielne.

3.KodvolaniužalobcusavyjadriloZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSspoukazomnatext
žaloby a pokusu o zmier, ktoré sú jedinými relevantnými dôkazmi o tom, že postupca pohľadávku predpostúpením zosplatnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že uplatňovaná pohľadávka je
premlčaná,keďužkudňu22.10.2008bolažalovanávomeškanísosplnenímpeňažnéhodlhuvrozsahu
1.340dní.Argumentáciažalobcuvovzťahukustanoveniu§92ods.8Zákonaobankáchneobstojí.Súdy

Slovenskej republiky opakovane vyslovili právny názor, že spôsobilým predmetom postúpenia môže byť
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy veriteľa po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne rozhodnutie o trovách Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Za nepochopiteľné, priam zarážajúce, označil, že žalobca ako

silnáabohatánadnárodnáinkasnáspoločnosť,ktorásavsúdnychkonaniachbezakýchkoľvekrozpakov
nechala právne zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, upiera práva na právne zastupovanie
bezmajetnému združeniu na ochranu spotrebiteľov. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny a uplatnil si voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná na odvolanie žalobcu ani vyjadrenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

nereagovala.

5. V priebehu odvolacieho konania nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní

nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného
sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky majúc za to, že

žaloba na súd bola podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníkaatentozávervyvodilztextužalobyapokusuozmieradresovanéhožalovanejspolusprílohou
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok na č. l. 18, v ktorej je uvedené, že žalovaná bola v omeškaní v
rozsahu 1340 dní. Žalobca v priebehu konania zmenil žalobu tak, že namiesto celého nedoplatku z úveru
uplatňoval nezaplatené splátky úveru v počte 52 označených ako nepremlčaných ku dňu podania žaloby

za obdobie od júla 2008 do októbra 2012 (pôvodne dohodnutá konečná splatnosť úveru). Pojednávania
dňa 20. októbra 2015 podľa zápisnice o pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, napriek tomu
súd prvej inštancie nevypočul právneho zástupcu žalobcu k sporným skutkovým tvrdeniam v žalobe
o odstúpení pôvodného veriteľa od úverovej zmluvy, resp. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
postupcom a tvrdením žalobcu v žiadosti o pripustenie zmeny žaloby, i keď podľa § 118 ods. 2 O. s. p. v

znení účinnom ku dňu prejednania veci súdom prvej inštancie bolo povinnosťou sudcu podľa výsledkov
konania uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná a
ktoré nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Práve tento postup súdu prvej inštancie namieta v odvolaní
žalobca s tým, že mu súd prvej inštancie znemožnil navrhnúť a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia, že

postupca úver poskytnutý žalovanej nezosplatnil.
7.1. Podľa ust. § 212 ods. 3 O. s. p. účinného v čase podania odvolania, na vady konania pred súdom
prvého stupňa prihliadal odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak
by odvolací súd prejednával vec za účinnosti O. s. p., musel by prihliadnuť na vady konania pred
súdom prvého stupňa z dôvodu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za nesprávne

rozhodnutie označuje odvolací súr rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že vychádza z dohadov a
nepreukázaných skutočností, nie zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci zisteného z vykonaných
dôkazov, ako mu to ukladalo ust. § 153 ods. 1 O. s. p.

8.Zospisuvyplývalento,žeprávnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľňa,a.s.,Bratislava,uzavrela

s C. N. a Y. N. zmluvu o splátkovom úvere č. 0302666393 so splatnosťou prvej splátky 20. januára
2003 a konečnou splatnosťou úveru 20. októbra 2012, ktorý mali pôvodne dvaja žalovaní zaplatiť v
mesačných splátkach po 47,14 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Pohľadávku z úveru postúpila
Slovenská sporiteľňa, a. s., žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0292/1, 523/2008/1CE zodňa 22. 10. 2008, ktorú predložil žalobca vo fotokópii spolu s oznámením Slovenskej sporiteľne, a. s.,
z 28. 10. 2008 adresovanej aj doručenej C. N. a adresovanej, ale nedoručenej Y. N.. V oznámení o
postúpení pohľadávky nie je nič o odstúpení od zmluvy alebo zosplatnení úveru a takýto záver nevyplýva

z žiadneho listinného dôkazu predkladaného počas konania. Záver o zosplatnení úveru ešte v roku
2005 nie je podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť ani z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok na č. l. 18 spisu, kde je uvedený počet dní omeškania 1340 z dôvodu, že termín omeškania
dlžníka nemusí znamenať len počet uplynulých dní od zosplatnenia úveru alebo odstúpenia od zmluvy,
ale môže znamenať aj počet dní omeškania s nezosplatnenou pohľadávkou. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na text prílohy č. 1, kde istina 128.088,80 Sk ako časť postúpenej pohľadávky
je označená ako „istina do spl.“ a nie je ako istina po splatnosti, čo je riadok osobitný. O tom, že
pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s., bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého
úveru, píše len žalobca v pokuse o zmier žalovaným, avšak chýba dátum zosplatnenia, ktorý bol (i keby
bola pravdivá informácia z pokusu o zmier o zosplatnení pohľadávky) dôležitým dátumom pre určenia
začiatku plynutia premlčacej doby. Súd nemôže stavať svoje rozhodnutie na dohadoch a nepodložených

záveroch,akotourobilsúdprvejinštancie(žalobcapovažovalcelýzáväzokzazosplatnený,keďžepodľa
zmluvy mala nastať splatnosť poslednej splátky až 20. októbra 2012 a žalobca podal žalobu na súd
pred týmto termínom, čo by nebolo pri riadnej splatnosti možné... žalobca počas konania náhle zmenil
svoj skutkové tvrdenia, aby zabránil zamietnutiu žaloby pre premlčanie, preto má súd za to, že došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom v mesiaci február 2005... pôvodný veriteľ

musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, lebo v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže banka
postúpiť len splatnú pohľadávku). Súd konajúci podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku si
mohol podľa § 120 ods. 3 O. s. p. osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov,
ale tiež vykonať výnimočne aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zastáva názor, že pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné zistiť,

či Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila na žalobcu splatnú alebo nezosplatnenú pohľadávku z úveru
a ak sa stala pohľadávka splatná ešte pred postúpením na žalobcu, ktorým konkrétnym dňom bola
zosplatnená. Zrušením rozhodnutia vo veci samej dáva odvolací súd priestor žalobcovi, ktorému súd
prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil uplatňovať práva účastníka konať pred súdom a
predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z dôvodu, že prvoinštančný súd bude po zrušení jeho

rozhodnutia konať už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nemôže odvolací súd prikázať
prvoinštančného súdu vykonať akýkoľvek dôkaz z dôvodu, že dokazovanie vykonáva súd už len na
návrh strany sporu a výsledok konania bude teda závisieť od procesnej aktivity strán sporu.

9. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore súd prvej inštancie osobitne neskúmal vychádzajúc z

názoru, že podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť na nebankový subjekt postúpená len splatná
pohľadávka banky a táto podmienka (splatnosti pohľadávky) bola splnená, keďže úver zosplatnil už
pôvodný veriteľ.

10. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 20. 06. 2003 ku dňu uzavretia zmluvy

o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovanou upravoval možnosť postúpenia
pohľadávky bankou v § 92 ods. 7 tak, že „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Vo Všeobecných obchodných podmienkach pripojených žalobcom ako súčasť zmluvy o splátkovom
úvere so žalovanou 1/ je v bode 18.14. obsiahnutý výslovný súhlas klienta banky s tým, že banka
kedykoľvek postúpi akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu a súčasne klient banky
bol podľa Všeobecných obchodných podmienok oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke na

tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Súd prvej inštancie obsah tejto
zmluvnej podmienky nevyhodnocoval s odôvodnením, že považuje za splnené aj zákonné predpoklady
na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. Podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách ku dňu postúpenia pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou,

a. s. Bratislava a žalobcom k 22. 10. 2008 mohla banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť
svoju pohľadávku voči klientovi v prípade, ak napriek písomnej výzve bol klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bezsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže podľa textu zákona
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 7 Zákona o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe
vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku
nepretržitedlhšieako90dnínapriekpísomnejvýzvenaplnenie(podľaodvolaciehosúdučasťdruhejvety

za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade
v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne
vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením
pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné
predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so
zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k
tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené
ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má

charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy
podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky
a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie
ustanovenia § 92 ods. 7 Zákona o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za

nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo
zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochranu klientov a bankové
tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie pôvodne dvom
žalovaným pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky z 22. 10. 2008, z tohto dôvodu mal súd
prvej inštancie skúmať, či nie je zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná

pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej
pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané
splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 0302666393 zo dňa 29. 11. 2002.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna

zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá
je predmetom konania.

14. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k

záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovaným, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v spore tvrdil, že
aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 10. 2008 a v dôsledku
oznámenia postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., o postúpení pohľadávky žalovanej nadobudol aktívnu
vecnú legitimáciu, ktorú nemôže súd v spore skúmať (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

15. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa meníaž tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa
nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným

v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

16. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

17. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

18. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá

zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že

došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného
súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,

že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

19. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.

1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).20. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že banka môže postúpiť na tretiu
osobu len splatnú pohľadávku. Národná banka Slovenska na dopyt súdov opakovane (konkrétne vo
veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľov sp. zn. 13C/79/2014 rozhodnutie prístupné na

internete) oznámila, že za splnenia zákonných podmienok, predpokladaných v ustanovení § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (pôvodne § 92 ods.
7 Zákona o bankách) môže banka na tretí subjekt postúpiť aj nesplatnú pohľadávku z dôvodu, že
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza
k len zmene v osobe veriteľa, ktorá sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené a to v stave, v akom sa nachádza pohľadávka v dobe ku dňu účinnosti
zmluvy o postúpení. Doba a miesto plnenia, splátky aj prípadná strata výhody splátok (možnosť vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru)zostávajúbezzmeny.Postupníkmôževyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru
a požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2336/2010 z 26. 06. 2012).

21. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že zmluva o splátkovom úvere
uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a C. N. a Y. N. je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorej nároky
vyplývajúce je potrebné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka vrátane premlčania.

22. Námietku premlčania v spore vznieslo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
vstúpilo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej. Vo vzťahu k tomuto subjektu odvolací súd uvádza, že aj keď inštitút vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 sa automaticky nepretransformoval na

osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP, v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP zostali právne účinky úkonov,
ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy zachované v tom zmysle, že súd
musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom konania stali do 30. júna
2016 a len z dôvodu zmeny právnej úpravy spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok už inštitút
vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýva z § 93 ods. 2 O. s. p. neupravuje, nemohlo

dôjsť k automatického zániku účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v konaní.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
neprináleží náhrada trov konania podľa výsledku sporu z dôvodu, že trovy právneho zastupovania neboli
účelne vynaložené. Zo spisu je zjavné, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vykonáva
všetky úkony v prospech žalovanej, ktorá sama svoje práva nebráni.

23.Rozhodnutiesúduprvejinštancieozamietnutížalobyzdôvodupremlčanianárokupovažujeodvolací
súd za predčasné, teda aj nesprávne. V súlade s § 391 ods. 3 CSP s obmedzením vyplývajúcim z ust. §
185 ods. 1 CSP v aktivite súdu pri vyhľadávaní a vykonávaní dôkazov odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie musí strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP) za účelom zistenia,

či je pravdivé tvrdenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že Slovenská sporiteľňa,
a. s., zosplatnila úver poskytnutý C. N. a žalovanej ešte v roku 2005. Len na základe správnych a
úplných skutkových zistení môže súd prvej inštancie právne vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú
Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na
uplatnenie nároku a vo veci správne rozhodnúť.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).