Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201287
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216201287.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v sporovej veci

žalobcu: L.. M. M., D.. XX. XX. XXXX, N. T. X, N., zast. JUDr. Ján Havlát, advokát so sídlom Rudnayovo
nám. 1, Bratislava, proti žalovanej: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48,
Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révova
7, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a o návrhu
žalovaného takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnávateľa,
dané žalobcovi ako zamestnancovi dňa 02. 12. 2015 je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom

ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom t r v á.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 56 118,16 Eur brutto,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 934,83 Eur brutto
- od 10.1.2016 až do zaplatenia,
- od .10.2.2016 až do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 934,83 Eur brutto:

- od 10.3.2016 až do zaplatenia,
- od 10.4.2016 až do zaplatenia,
- od 10.5.2016 až do zaplatenia,
- od 10.6.2016 až do zaplatenia,
- od 10.7.2016 až do zaplatenia,
- od 10.8.2016 až do zaplatenia,
- od 10.9.2016 až do zaplatenia,
- od 10.10.2016 až do zaplatenia,

- od 10.11.2016 až do zaplatenia,
- od 10.12.2016 až do zaplatenia,
- od 10.01.2017 až do zaplatenia
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 967,42 Eur:
- od 10.2.2017 až do zaplatenia,
- od 10.3. 2017 až do zaplatenia,
- od 10.4.2017 až do zaplatenia,

- od 10.05.2017 až do zaplatenia , všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Súd návrh žalovanej, ktorým žiadal určiť, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby

žalobcu naďalej zamestnával z a m i e t a .V.Žalovanáje povinná zaplatiťsúdnypoplatokzažalobuvovýške 3566,-EurSlovenskejrepublike
na účet Slovenskej pošty, a. s. vedený v poštovej banke, a. s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1)Žalobca sažalobouzodňa27.01.2016domáhalurčenia,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
zo strany žalovanej ako zamestnávateľa, dané žalobcovi ako zamestnancovi dňa 02. 12. 2015, doručené
mu 02. 12. 2015 je neplatné, ďalej určenia, že pracovný pomer žalobcu trvá a žalovaná je povinná
umožniť žalobcovi pokračovať v práci. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 3.12.2015
do času, kedy mu žalovaná umožní pokračovať v práci vo výške 3 934,82 Eur mesačne s úrokom z
omeškania a náhradu trov konania. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05. 01. 2012 v znení

dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 08. 11. 2012 je v pracovnom pomere u žalovaného v
pracovnej pozícií vedúci odboru finančných služieb a podporných činností, pracovný pomer bol pôvodne
na dobu určitú, neskôr na dobu neurčitú s dohodnutým miestom výkonu práce v Bratislave, Prešovská
48.
Svoj žalobu odôvodnil tým, že dňa 02. 12. 2015 mu bolo od žalovaného doručené okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 02. 12. 2015 podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce pre
závažné porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný
skutkovo vymedzil nasledovne:
„Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili tým, že ste dňa 01. 12.
2015vrozporesčlánkom1.7ods.2Internejsmernice03-H3-2015Etickýkódex(ďalejlen„Etickýkódex“)

hrubo správali a neprimerane vystupovali voči nadriadenému zamestnancovi spoločnosti, konkrétne
voči generálnemu riaditeľovi, ktorého ste agresívnym spôsobom slovne napadli s vyhrážkami fyzického
napadnutia a likvidácie.“ Ďalej uviedol, že žalovaná v liste uviedla, že nakoľko sa mal žalobca v
súlade s Čl. 8 písm. g) ods. 9 Internej smernice 02-P3-2013 pracovný poriadok (ďalej len „Pracovný
poriadok“) dopustiť konania, ktoré je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň s

ohľadom na nebezpečnosť konania žalobcu nemožno ponechať žalobcu v pracovnom pomere ani počas
výpovednej doby. Žalobca dňa 02. 12. 2015 odmietol prevzatie predmetného listu a zároveň vyjadril
svoj nesúhlas s okamžitým skončeným pracovného pomeru, ktorý oznámil aj svojim listom zo dňa 09.
12. 2015 žalovanej. V tomto liste okrem iného uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za nedôvodné, nakoľko k skutočnostiam uvádzaných žalovanou ako dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru nikdy nedošlo. Žalovaná taktiež nedodržala postup upravený internými
predpismi pre prešetrenie podozrenia porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom. Preto považuje
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru za neoprávnený a v rozpore s pracovnou zmluvou,
Zákonníkom práce ako aj internými predpismi žalovaného predovšetkým s Čl. 8 písm. c) Pracovného
poriadku. Listom zo dňa 21. 12. 2015 oznámil žalovanej, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával

v zmysle § 78 ods. 9 Zákonníka práce, nakoľko považuje okamžité skončenie pracovného pomeru
za neplatné, pretože neboli splnené ani formálno-právne, ani hmotnoprávne podmienky pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o samotné hrubé správanie sa žalobcu voči
nadriadenému zamestnancovi, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, toto
nie je pravdivé a všetky tvrdenia uvádzané žalovanou nie sú založené na pravde, nakoľko k takýmto

skutočnostiam zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Nedošlo teda ani k porušeniu pracovnej disciplíny a
nebol daný žiadny dôvod na skončenie pracovného pomeru. Žalobca uviedol, že je pravdou, že dňa
01. 12. 2015 prišiel do kancelárie v tom čase generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Z. N. a
to v záujme vyjasnenia si obvinení, ktoré boli z jeho strany prednesené voči žalobcovi na gremiálnej
porade dňa 30. 11. 2015. Žalobca mal s menovaným vždy dobré vzťahy, nikdy medzi nimi nedošlo k

žiadnemu pracovnému alebo osobnému konfliktu. Žalobca bol vždy dobrým zamestnancom, ktorý sa
niky nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a nikdy nebol na žiadne porušenie pracovnej
disciplíny ani upozorňovaný. Napriek tomu bol krivo obvinený na gremiálnej porade z neprimeranej
komunikácie so zamestnankyňou žalovanej p. O.. Tieto obvinenia neboli založené na pravde a má
zato, že súviseli predovšetkým s personálnymi tlakmi u žalovanej v súvislosti s plánovou zmenou

vedenia žalovanej na valnom zhromaždení, ktoré sa malo konať dňa 04. 12. 2015. Preto prišiel
žalobca za generálnym riaditeľom dňa 01. 12. 2015 v záujme vyjasnenia si predmetnej situácie a
obvinení vznesených na gremiálnej porade. Hneď po príchode do kancelárie generálneho riaditeľa tento
odmietol so žalobcom komunikovať, pričom ho zvýšením hlasom poslal preč z kancelárie. Následne
sa mu snažil žalobca vysvetliť, že prišiel v záujme vyjasnenia celej situácie a prípadnej bezkonfliktnej

dohody o jej riešení. Uviedol, že v žiadnom prípade z jeho strany nedošlo k slovnému napadnutiugenerálneho riaditeľa a už vôbec nie k údajným vyhrážkam o údajnom napadnutí, či likvidácií. Naopak
žalobca svojím konaní a snahou o pokojné vyriešenie vzniknutej situácie postupoval v súlade s Etickým
kódexom žalovanej. Bol nekonfliktný typ zamestnanca, nevyvolával konflikty a so spolupracovníkmi a

nadriadenými mal vždy dobré vzťahy. Po nepravdivých obvineniach voči nemu na gremiálnej porade sa
pokúsil s generálnym riaditeľom problém bezkonfliktne a pokojne vyriešiť. Tento sa ním však odmietol
komunikovať a so zvýšeným hlasom mu oznámil, že sa s ním nemá o čom baviť a poslal ho preč zo
svojej kancelárie. Nato mu rovnako so zvýšeným hlasom žalobca odpovedal, či sa s ním má baviť
radšej súdnou cestou. Z jeho strany nedošlo k žiadnym vyhrážkam fyzického násilia alebo likvidácie

generálneho riaditeľa. Uvedené je len umelo vykonštruované, nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie
žalovaného, preto nie je naplnená základná materiálna podmienka na okamžité skončenie pracovného
pomeru a to závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Preto je takéto okamžité
skončenie pracovného pomeru v rozpore so Zákonníkom práce a internými predpismi žalovanej a je
neplatné. Žalovaná taktiež nedodržala interné predpisy (Čl. 8 písm. c) Pracovného poriadku), ktoré
upravujú postup pri prípadnom zistení porušenia pracovnej disciplíny zo strany vedúceho zamestnanca.

Neboli tak naplnené v zmysle interných predpisov žalovanej ani formálne podmienky na okamžité
skončenie pracovného pomeru. S poukazom na vyššie uvedené má zato, že zo strany žalobcu nikdy
nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré malo byť dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru s ním a preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej
dňa 02. 12. 2015 za neplatné. Nakoľko žalovanej oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala

uplatňuje si aj náhradu mzdy v zmysle Zákonníka práce v sume priemerného mesačného zárobku
žalobcu, čo je 3 934,83 Eur za obdobie od 03. 12. 2015 do času kedy žalovaná umožní žalobcovi
pokračovať v práci, resp. do rozhodnutia súdu. Nakoľko mzda je splatná podľa pracovnej zmluvy
pozadu za mesačné obdobie a to 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, uplatňuje si aj úroky
z omeškania v zákonnej výške vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej mzdy a náhradu

trov konania.

2) Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je voči nej nedôvodná a
žiadala, aby ju súd zamietol. Považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za platné a dôvodné
a to s poukazom na hrubé správanie žalobcu voči nadriadenému zamestnancovi, ktoré nie je možné

interpretovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyhrážanie sa likvidáciou, či už fyzickou,
psychickou alebo majetkovou, prípadne ujmou na zdraví a to v akejkoľvek forme, navyše vykonané
voči nadriadenému je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedené vystupovanie
žalobcu voči nadriadenému je neospravedlniteľné a to bez ohľadu na jeho psychické rozpoloženie.
Navyše k takémuto hrubému správaniu z jeho strany nedošlo bezprostredne po gremiálnej porade dňa

30. 11. 2015, ale až nasledujúci deň, tj. žalobca mal dostatočný priestor na premýšľanie o spôsobe
bezkonfliktného urovnania údajného nedorozumenia. Pokiaľ žalobca namieta nedodržanie interných
procesným postupov zamestnávateľa pri prešetrovaní porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca
je potrebné uviesť, že Zákonník práce nespája prípadné nesplnenie týchto vnútorných postupov s
neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná splnila všetky formálne predpoklady

v zmysle § 70 Zákonníka práce pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a to je jeho
písomná forma. Taktiež došlo k predchádzajúcemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru so zástupcami zamestnancov, tj. odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovanej. Žalobca
namietal, že v minulosti nedošlo k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny vo vzťahu k
nemu, to však neznamená, že žalobca bol nekonfliktný typ, ktorý nevyvolával konflikty s ostatnými

zamestnancami a mal s nimi vždy dobré vzťahy. Má zato, že boli naplnené všetky formálnoprávne
a hmotnoprávne predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru voči žalobcovi zo strany
žalovanej ako zamestnávateľa, nakoľko došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny z jeho
strany ako zamestnanca. Žiadal žalobu zamietnuť. V prípade, žeby súd považoval okamžité skončenie
pracovného pomeru dané žalobcovi za neplatné, žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad

obdobie 12 mesiacov a to z dôvodu, že žalobca je od marca 2016 zamestnaný za podobne výhodných
mzdových podmienok ako u žalovanej.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, výsluchom
žalobcu, svedkov, ako aj ostatými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

4) Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 05. 01. 2012 v znení Dohody o zmene
pracovných podmienok z 08.11. 2012 vyplýva, že žalobca je zamestnaný u žalovanej v pracovnompomere na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii vedúci odboru finančných služieb, s miestom výkonu práce
A. XX, N..

5) Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02. 12. 2015, doručenom žalobcovi dňa 02.
12. 2015 vyplýva, že žalovaná so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer v zmysle ustanovenia
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pre závažné porušenia pracovnej disciplíny. Ako konanie, v
ktorom žalovaná videla závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli uvedené že sa dňa 01. 12. 2015 v
rozpore s článkom 1.7 ods. 2 internej smernice O3H3 2015 Etický kódex hrubo správal a neprimerane

vystupoval voči nadriadenému zamestnancovi spoločnosti, konkrétne voči generálnemu riaditeľovi,
ktorého agresívnym spôsobom slovne napadol s vyhrážkami fyzického napadnutia a likvidácie. Tieto
skutočnosti považoval zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého
sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Pracovný pomer mal skončiť dňom
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

6) Z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 21. 12. 2015, doručenom zamestnávateľovi
dňa 22. 12. 2015 vyplýva, že žalobca nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany
žalovanej, považoval ho za neplatné a trval na pokračovaní pracovného pomeru.

7) Z bodu 1.7 Etických zásad žalovanej - Etika komunikácie vyplýva, že každý zamestnanec dbá o

to, aby komunikoval so spolupracovníkmi a zákazníkmi tolerantne, slušne a čestne. Je neprípustná
akákoľvek forma fyzického a psychického obťažovania vrátane sexuálneho obťažovania, ponižovania,
či ohovárania. Každý zamestnanec sa správa tak, aby nevyvolával konflikty na pracovisku, prípadne,
aby sa im vyhol. Ak však vznikne problém, alebo konflikt v medziľudských vzťahoch, má vynaložiť všetko
úsilie, aby sa tento konflikt vyriešil pokojným a kultúrnym spôsobom.

8) Z článku 8 písm g) bod 9 Pracovného poriadku žalovanej vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pre ktoré môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, alebo s ním okamžité skončiť
pracovný pomer sa považuje hrubé správanie, resp. neprimerané vystupovanie medzi zamestnancami
navzájom, resp. iným osobám na pracoviskách, fyzické, slovné a iné napadnutie zamestnancov (napr.

ohováranie, na cti utŕhanie, urážka a podobne) alebo iných osôb nachádzajúcich sa v priestoroch
zamestnávateľa.

9) Zo zápisnice z mimoriadneho zasadania ZV ZO OZ DLV pri Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a. s. vyplýva, že dňa 02. 12. 2015 odborová organizácia žalovanej prerokovala a zobrala na vedomie

žiadosť spolu s konkretizáciou dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru voči žalobcovi z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

10) Z výplatných pások žalobcu za obdobie 7, 8, 9/2015 vyplýva hrubá mzda žalobcu za rozhodné
obdobie.

11) Zo záznamu z rokovania zo dňa 01. 12. 2015 vyplýva, že predmetom rokovania u žalovanej bolo
prešetrenie možného porušenia pracovnej disciplíny Ing. M.. Prijatým záverom bolo závažné porušenie
pracovnejdisciplínyzjehostranyauloženiepripraviťokamžitéskončeniepracovnéhopomerusL..M.Č..

12) Z čestného vyhlásenia L.. G. T. vyplýva, že bola dňa 01. 12. 2015 bola okolo 8:00 hod. svedkom
hádky medzi generálnym riaditeľom BVS L.. N. V. L.. M. na prízemí pred výťahmi v budove BVS. V rámci
hádky sa L.. M. slovne vyhrážal riaditeľovi BVS.

13) Z písomného vyjadrenia G. V. V. U. Z. vyplýva, že dňa 01. 12. 2015 približne okolo 8:00 hod. vošiel

L.. M. bez ohlásenia alebo zaklopania na sekretariát generálneho riaditeľa, vtrhol do jeho kancelária
odkiaľ bolo počuť krik a vyhrážanie sa zo strany pána M. a likvidácií generálneho riaditeľa. Generálny
riaditeľ ho vzápätí nato vyprevadil so slovami, že ak nabudúce takto príde pán M. májú zavolať SBS.
Pán M. reagoval tak, že už nepríde a vykríkol, že sa budú rozprávať na súde.

14) V priebehu sporu právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné, nakoľko nespĺňa materiálne predpoklady pre svoju platnosť a to z dôvodu, že nedošlo
k žiadnemu konaniu, ktorému by malo za následok porušenie pracovnej disciplíny. Taktiež formálne
podmienky platnosti neboli splnené, nakoľko nebolo toto okamžité skončenie pracovného pomeruriadne prerokované so zástupcami zamestnancov. Ďalej interné predpisy žalovaného stanovujú postup
pre takého situácie a umožňujú prešetrenie, kde má možnosť sa vyjadriť každá z dotknutých strán,
prípadne svedkovia tohto incidentu alebo udalosti. Poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného k

žalobe, že keďže ide o vedúceho zamestnanca nie je možné postupovať podľa pracovného poriadku.
S týmto nesúhlasia, nakoľko by to znamenalo svojvôľu. Majú zato, že je potrebné postupovať v
zmysle interných predpisov a bolo potrebné vykonať šetrenie. Ďalej poukázala na čl. 8 Pracovného
poriadku žalovanej, že pokiaľ je daný dôvod na skončenie pracovného pomeru, personálne oddelenie
má povinnosť predložiť tento návrh predstavenstvu a generálnemu riaditeľovi spoločnosti. V prípade

žalobcu toto personálne oddelenie týmto subjektom nepredložilo. Pokiaľ žalovaná poukazuje na nejaké
konflikty medzi vysluchnutými svedkami, tieto neboli preukázané, ani to nebolo predmetom dokazovania
v tomto spore. Pokiaľ ďalej poukazuje na priateľský vzťah svedka B. k žalobcovi uviedla, že tiež
môžu poukázať na svedkov, ktorých žalovaná zamestnáva a ktorí vypovedali v spore. Uviedla, že
nedošlo k takému konaniu žalobcu, ktoré by malo znaky akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny.
Ak by aj súd, že skutky sa stali, má zato, že prípadná intenzita tohto porušenia nedosiahla intenzitu

závažného porušenia pracovnej disciplíny a neodôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru
voči žalobcovi. Taktiež poukázala na rozporné výpovede svedkov a to najmä svedka N. a B.. Náhradu
mzdy špecifikovala tak že, si uplatňujú náhradu mzdy vo výške 3 934,83 Eur / brutto mesačne od
3.12.2015 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3 934,83 Eur / brutto od 10.12.2015
až do zaplatenia, od 10.1.2016 až do zaplatenia, od 10. 2. 2016 až do zaplatenia, od 10. 3. 2016

až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 10.4.2016 až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej, aby súd v prípade rozhodovania o náhrade mzdy nad 12 mesiacov
zamietol nárok žalobcu z dôvodu, že žalobca má u nového zamestnávateľa porovnateľný zárobok
ako mal u žalovanej uviedol, že mzda u nového zamestnávateľa je podstatne nižšia ako bola u
žalovanej. Navyše v prípade rozhodovania o náhrade mzdy súd prihliada na skutočnosť, že náhrada

mzdy v tomto prípade nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale má okrem povahy satisfakčnej a sociálnej
voči pracovníkovi predovšetkým sankčnú povahu voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpi k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

15) V priebehu sporu žalobca ďalej uviedol, že pracoval u žalovanej ako vedúci štyroch oddelení.

Nemal žiadne problémy v práci, nikdy sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, ani nato
nebol upozorňovaný. Dňa 30. 11. 2015 bol predvolaný na gremiálnu poradu, ktorá sa mala
uskutočniť v budove o 13:00 hodine. Keď sa tam dostavil, bol generálnym riaditeľom upozornený na
údajne neprimeranú komunikáciu voči vedúcej iného oddelenia, údajne sa jej mal vyhrážať vyhodením
a používať vulgárne slová v tomto kontexte a že komentuje personálne otázky iného odboru. Bola to

pre neho veľmi nepríjemná situácia. Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v jednej osobe sa ho
spýtal, či odmieta tieto obvinenia. Povedal, že odmieta a že nerozumie, čo sa to deje okolo jeho osoby.
Generálny riaditeľ bol evidentne podráždený z tej situácie a povedal aj pred zúčastnenými: „Ešte mi
povedzte, že ste nesúložili na parkovisku BVS, tak Vám poblahoželám za herecký výkon.“ Toto vnímal
ako diskreditovanie jeho osoby, s následkami aj pre rodinu, nechápal čo sa deje. Preto na druhý deň

hovoril s p. B. - obchodným riaditeľom o tejto veci a dohodli sa, že najlepšie bude, keď si od 2. 12 - 4.
12 zoberie dovolenku a situáciu bude nejako riešiť. Dňa 1. 12 prišiel normálne do práce vchodom pre
zamestnancov a pri čakaní na výťah sa stretol s generálnym riaditeľom, ktorý prichádzal iným vchodom
z parkoviska a ktorý mal kanceláriu na 1. poschodí. Keďže túto nepríjemnú situáciu komunikoval aj
doma, spýtal sa generálneho riaditeľa či to včera neprehnal, či si môže dovoliť povedať hocikomu hocičo

bez akýchkoľvek dôkazov a podkladov a že utrpel nactiutŕhanie a môže podať žalobu na súd. Nato mu
on povedal: „Tak ma zažalujte.“ Načo nevedel inak reagovať iba povedal: „Prehnali ste to p. generálny
riaditeľ.“ Toto bola komunikácia, ktorú absolvovali cestou od výťahu na 1. poschodie, kde má kanceláriu
generálny riaditeľ. Videl, že generálny riaditeľ je v takom psychickom rozpoložení, žeby sa mohlo stať
niečo, čoby sa nemalo. Potom čo pokračoval na 2. poschodie do svojej kancelárie, po pár minútach

uvažovania si chcel danú situáciu vydiskutovať, preto prišiel pred kanceláriu generálneho riaditeľa,
kde sedeli dve asistentky, ktoré si ho nevšimli, lebo sa venovali počítačovej obrazovke. Zaklopal na
kanceláriu generálneho riaditeľa a vošiel. Ostal stáť pri dverách. Povedal, že si to chce vydiskutovať,
že ho nechce žalovať v žiadnom prípade, ani nechce robiť nejaké problémy, ale situácia sa ho osobne
dotýka a ak treba, odíde zo spoločnosti. Nato mu generálny riaditeľ povedal, že aby opustil kanceláriu.

Povedal mu, že či nemá rodinu a deti, nato sa generálny riaditeľ postavil, otvoril dvere a informoval
asistentky, ktoré tam sedeli, že ak ešte raz príde tak ho má vyviesť SBS. Na to mu povedal, že
ho nemusí vyhadzovať, že do jeho kancelárie už nepríde, chcel sa len porozprávať. Načo mu on
povedal: „Ja sa s Vami nemám o čom baviť.“ Načo mu žalobca povedal, že to s Vami mám hovoriť nasúde ?... a potom odišiel. Bol zavolaný k obchodnému riaditeľovi, ktorý sa ho pýtal, či bol u generálneho
riaditeľa a potom mu povedal, že bude najlepšie, keď bude mať dovolenku od druhého dňa, aby
predišli incidentom. Následne sa u neho konala porada počas ktorej mu bolo zavolané a oznámené, že

si nemôže zobrať dovolenku príkazom od generálneho riaditeľa. Zároveň bolo povedané, že sa majú
na druhý deň 02. 12. dostaviť ku generálnemu riaditeľovi. Keď tam prišli, bolo im oznámené, že sa
stretnutie sa posúva na 10:30, tak odišli. Potom si iba jeho zavolal vedúci personálneho oddelenia, kde
v prítomnosti referentky mu chcel doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru.. Hneď povedal, že
s tým nesúhlasí a aj tak ho prevzal. Potom nevedel, čo má ďalej robiť, či má odovzdal agendu a keď sa

na to pýtal, tak mu vedúci personálneho oddelenia odpovedal len tým, že má počkať na obchodného
riaditeľa. Dovtedy si vybavil výstupný list a veci, ktoré súvisia s odchodom z práce a ešte sa pýtal, že
aké má dôkazy k tým veciam, ktoré boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, načo mu
on povedal, že všetky podklady má generálny riaditeľ. Dňa 9. 12.2015 osobne adresoval list a žiadal
o tieto podklady, neboli mu poskytnuté. Taktiež listom z 10. 12.2015 aj listom jeho právneho zástupcu
nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru a nebolo mu ani odpovedané. Uviedol, že dňa

2. 12.2015 bola prerokovávaná jeho výpoveď na odboroch okolo 8:30 hod. Preto sa asi posunulo
stretnutie u generálneho riaditeľa, že nebola splnená táto zákonná povinnosť. Pýtal sa , čo prerokovali,
nebol k tomu ani privolaný, aké mali podklady a tieto žiadal poskytnúť. Na otázky právneho zástupcu
žalovaného uviedol, že mal priateľský vzťah s p. Y., bývajú na rovnakej ulici. Pokiaľ ide o komunikáciu
o tomto s p. O., tá je známa. Ohľadne intímneho styku s p. Y.F. na parkovisku BVS uviedol, že tento

skutok sa nikdy nestal. Vôbec neviem odkiaľ je meno Y., nikdy v súvislosti s týmito obvineniami, ktoré
považuje za úplne neodôvodnené, jej meno nepadlo. Opakovane žiadal záznam z parkoviska, ktoré
je zabezpečené kamerovým systémom, resp. akékoľvek dôkazy o tomto jeho údajnom intímnom styku
na parkovisku BVS. Uviedol, že nevylučuje, že si ho mohli všimnúť iné osoby, keď oslovil generálneho
riaditeľa pri výťahu, on tam nikoho nevidel. Poukázal na to, že ak sa teda vyhrážal, kričal, vulgárne

nadával, neprimerane sa správal, mohla zasiahnuť SBS, ktorá je tam, mohol ho vidieť SBSkár. Pokiaľ
ide o to prečo uviedol, že odíde zo spoločnosti ak je treba, k tom ho viedla skutočnosť, že bol vo
funkcií na 4 roky a bolo zrejmé, že funkčné obdobie predstavenstva je na konci, čo vyplynulo z jeho
obmeny a bolo zrejmé, že dôjde k obmene. Nikdy nezotrvával na svojej funkcií a preto sa tak vyjadril. Iné
dôvody nemal. Pokiaľ ide o to, prečo to mal prebrať v rodine, tak tieto veci sa týkali rodiny, poradil mu to

nakoniec aj jeho nadriadený p. B., aby si to prebral doma s rodinou, čo aj urobil. Po okamžitom skončení
pracovného pomeru sa zamestnal od 01. 03. 2016 a jeho príjem je 2 500,- Eur mesačne v hrubom.

16) V priebehu sporu právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nedodržanie interných
predpisov predložili zápisnicu o prerokovaní odbormi, záznam z rokovania BVS a vyhlásenia svedkov. V

zmysle interných predpisov je rozhodnutie generálneho riaditeľa v pracovno-právnych veciach konečné
a nie je ho komu predkladať Preto nemohlo byť v zmysle interných predpisov nikomu predložené.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa správal a porušoval pracovnú disciplínu už aj predtým. Nebol
nato písomne upozornený, ani to nebolo nijako riešené, správal sa tak aj v iných situáciách. Dôsledkom
toho bolo jeho riešenie na gremiálnej porade a následne incident, ktorý bol dôvodom na okamžité

skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o výšku priemerného mesačného zárobku uplatňovaného
žalobcom vo výške 3 934,83 Eur brutto mesačne, ten nesporujú, skontrolovali ho, je správny.
Zdôraznil, že závažnosť konania žalobcu a závažnosť porušenia pracovnej disciplíny spočíva v tom, že
to nebolo nejako nepremyslené konanie v afekte, ale naopak bolo premyslené, lebo sa udialo až na
druhý deň a voči najvyššie postavenému pracovníkovi u žalovaného a po tom, čo ešte nebolo ukončené

doriešenie predchádzajúceho konania žalovaného.

17) Z výpovede svedka L.. Z. N. vyplýva, že žalobcu pozná ako bývalého zamestnanca BVS, ich vzťahy
boli len pracovné a u žalovaného je doposiaľ zamestnaný. Prišiel ráno 1.12.2015 do roboty cca o 8:05
hod., vošiel služobným vchodom. Pri výťahu stál p. M. s nejakým pánom, ktorého nepoznal, ani doposiaľ

nepozná, nevie uviesť kto to bol. On mal kanceláriu na 1 poschodí, chcel isť po schodisku. Pán M.
sa mu postavil do cesty s tým, že mu začal hovoriť, že: „To ste včera prehnali. Toto považujem za
hrubé osočovanie mojej osoby. Takto to s vami neskončí, uvidíme sa na súde.“ On mu nato povedal,
že nech to rieši na súde, keď chce. Vošiel do svoje kancelárie, konkrétne cez sekretariát, ktorý je
spoločný pre neho a investičného riaditeľa, kde sedela p. V., jeho asistentka a asistentka investičného

riaditeľa. Vyzliekol si kabát, následne za cca. 2 minúty vošiel do jeho kancelárie bez klopania p. M..
Pristupoval k nemu z pravej strany jeho pracovného stola a konkrétne hovoril: „Takto to neskončí. Či
si uvedomuje, že má deti a rodinu a že ho zlikviduje aj s celou rodinou.“ Nato mu povedal, že nech sa
ukľudní, že takto to nebude riešiť, že nemá u neho termín, že keď to bude chcieť riešiť, tak v prítomnostisvedkov. Načo postupoval opačnou stranou zasadacieho stola ku dverám, otvoril dvere na sekretariát
a p. Antonínovej, svojej sekretárke povedal, že ak p. M. neodíde sám, aby zavolala SBS. Nato p. M.
uviedol, že nie je potrebné volať SBS, že odíde a aj odišiel. To bol celý priebeh tohto incidentu a všetky

slová, ktoré uviedol p. M.. Ďalej uviedol, že keď pri výťahu s ním išiel p. M. a kričal na neho, že takto to
neskončí, uvidíme sa na súde, že za nami išla p. T. - zamestnankyňa BVS. Potom zavolal zamestnancov
personálneho, spravili zápis, čo počula p. T. a pracovníčky sekretariátu. Po dôkladnom prešetrení sa ako
vedúci zamestnanec rozhodol ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru. V
rámci vnútornej smernice predtým požiadal o prerokovanie odborovú organizáciu a na základe tohto

prerokovania potom podpísal a bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie
pracovnej disciplíny.
Svedokna otázky,uviedol,že p.M.reagoval naobvinenia,ktorébolivočinemuvznesené nagremiálnej
porade tak, že ho p. B. musel upozorniť, aby sa ukľudnil a musel ho vyviesť von. On mu na gremiálnej
porade položil 3 otázky a to: Či je pravda, že bol u p. O. v kancelárií a či a jej tam vyhrážal, že jej
zabezpečí vyhodenie z práce. Nato on uviedol, že to nie je pravda, keď predtým povedal, že tam nebol.

Keď mu povedal, že je tam kamerový záznam, uviedol, že tam bol a riešil pracovné veci. Ďalej sa ho
spýtal, že či je pravda, že sa pýtal p. O., že či povedala, že u neho v kancelárií sedí na piči p. Y..
Nato povedal, že bol u p. O., ale riešil s ňou tlačivá a nie toto. Ďalej sa ho spýtal, že či je pravda, že
súložil počas pracovnej doby na parkovisku BVS. Nato povedal, že na toto sa ho pýtať nebude a že
takto sa spolu rozprávať nebudú. Nato mu p. B. povedal, že nech sa ukľudní a požiadal ho, aby išiel

von. To bola celá účasť p. M. na tejto gremiálnej porade, všetko čo povedal a aj všetko, čo povedal
on alebo ktokoľvek iný vo vzťahu k nemu. Svedok uviedol, že dvere na jeho kancelárií boli a aj teraz
sú zo štandardného materiálu, laminátové fóliové obyčajné, ani nie dyhované. Svedok uviedol, že po
incidente sa rozprával s nadriadeným p. M. p. B., ktorý prišiel a ospravedlnil sa mu za správanie p. M..
Povedal, že p. Jankovič má doma v rodine problém, lebo sa nejako dal dokopy s p. Y. a že mu dohovorí.

Po incidente 1.12.2016 za ním nebol p. B., iba on ho volal a povedal mu, žeby bol rád, aby bol p. M.Č.
dňa 2.12.2015 v práci a aby mu nedal dovolenku. Povedal mu aj, že p. M. bol u neho a vyhrážal sa
mu a že bude to treba riešiť. Prerokovanie na ktorom sa zúčastnili zamestnanci BVS, zvolal on a hneď
po incidente. Nepamätá si, či on pozval pracovníkov personálneho, alebo požiadal p. V., aby k nemu
prišli. Nepovažoval za potrebné, vzhľadom na rozpoloženie v akom sa nachádzal žalobca, keď sa mu

vyhrážal, bol v stave amoku, ho zavolať na toto prerokovanie. Preštudoval si písomné vyjadrenie p. V.Í.,
A.. Z., A.. T.. Nevie uviesť, či sú tieto vyjadrenia označované nejakým číslom, dátumom, časom, ani či
takýto záznam, keď sa prejednáva pracovná disciplína zamestnanca býva uložený aj v jeho osobnom
spise. Uviedol, že požiadal personálne o zvolanie odborovej organizácie. Nevie prečo nebol predložený
záznam z tohto prerokovania žalobcovi, asi to vyhodnotili, že to nie je potrebné. Nevedel, že žalobca

mal mať dovolenku. Vyslovene p. B. požiadal, že ak by ju chcel tak, aby mu ju nedal, lebo bolo potrebné
prerokovať výpoveď s odborovou organizáciou. Nepodal trestné oznámenie na p. M. v súvislosti s
tými vyhrážkami. Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva bol do 4.12.2015. Počas jeho
pôsobenia v tejto funkcii sa na správanie žalobcu pred týmto incidentom sťažovala iba p. O.. Prvýkrát
mu prišla povedať, že vždy keď chce riešiť p. M. nejaké pracovné veci, tak u neho sedí p. Y.. Keď ho

na to upozornila, tak jej povedal, že to jeho vec a že ju do toho nič nie je. Druhýkrát to bolo asi 30.11,
keď p. O. uviedla, že bol žalobca vulgárny a že sa jej vyhrážal vyhodením z práce. Tak usúdil, že keďže
sa to týka dvoch úsekov, bude sa to riešiť na gremiálnej porade. Pani O. nie je nadriadená p. M., je
vedúca oddelenia na odbore komunikácií a p. Y. je jej podriadená.

18) Z výpovede svedkyne G. V. vyplýva že u žalovanej je zamestnaná . Nepamätá si ani čas ani deň
kedy sa to stalo, je to dávnejšie. Pamätá si, že p. M. vtrhol na sekretariát a do pracovnej generálneho
riaditeľa. Vtrhnutím má na mysli skutočnosť, že nezaklopal, nič nepovedal, otvoril oboje dvere a vošiel
ku generálnemu riaditeľovi. Skôr než sa stihla niečo spýtať, zavrel za sebou dvere, ona ostala sedieť,
nešla za ním. Počula hlasitú výmenu názorov oboch. Potom generálny riaditeľ otvoril dvere a povedal,

že ak sa takého správanie p. M. zopakuje, aby zavolala SBS. Kúsok za ním vyšiel p. M., ktorý odišiel. Na
sekretariáte nebola sama, bola tam aj p. Z.. Potom sa ich p. N. spýtal, či by to mohli nejako spísať a ona
to opísala, že takéto správanie, keď bez slov vošiel na sekretariát do kancelárie nie je v poriadku. Bolo
to vtrhnutie. To je všetko čo videla, počula a čo si pamätá. Na otázky uviedla, že nebola na gremiálnej
porade 30.11.2015. V kancelárii mali obaja hlasitú výmenu názorov, nepočula čo konkrétne hovorili.

Čestné prehlásenie nespisovala ona, je to písmo p. Z.. Podpísala ho v ten deň hneď potom, nevie uviesť
časový údaj. Myslí si, že ho podpísala prvá p. Z. a potom ho podpísala ona. Nebola na prerokovaní
porušenia pracovnej disciplíny v ten deň. Stále pracuje ako asistentka p. N..19) Z výpovede svedka L.. N. B. vyplýva, že p. M. pozná cca. 10 rokov, majú priateľský vzťah. V rámci
jeho pracovného pomeru u žalovanej bol jeho priamy nadriadený. V BVS už nepracuje. Uviedol, že
sa uskutočnila gremiálna porada, kde sa zúčastnili všetci riaditelia úsekov, medzi nimi aj on. Na tomto

zasadnutí sa zúčastnili p. M. a p. O.. Riaditeľ N. po ich príchode všetkým uviedol, že je to v súvislosti
s riešením písomného upozornenia p. Y., tzv. dutky, ktorá bola následne stiahnutá. Nevie kto je ju mal
dať, ani kto ju stiahol, obvykle to robí priamy nadriadený. Podľa neho to bolo vysvetlené. Diskusia k
tomu sa ukončila. Následne sa pán generálny riaditeľ spýtal p. M., či je pravda, že mal pohlavný styk na
parkovisku. Pokiaľ si spomína, nebolo tam uvedené či v pracovnom čase, alebo kto bol svedkom. Takto

to nebolo povedané. Po tejto otázke nastal všeobecný rozruch a zvýšenie hlasovej intenzity, všetkých to
prekvapilo. Taktiež p. M. zostal prekvapený. Konštatoval, že sa ho to dotýka, že ak je potrebné rezignuje.
Uviedol, že k takému niečomu nedošlo, nestalo sa to. Nebol ani agresívny, ani vulgárny, bol rozrušený,
tak by sa to dalo povedať. Žiadnu výmenu názorov medzi p. M. a riaditeľom si na tejto gremiálnej porade
nepamätá. On po tejto porade s generálnym riaditeľom N. o tomto nehovoril, ani za ním nebol. Zavolal
si ho generálny riaditeľ na druhý deň a povedal mu, že aby dal p. M. prekážky v práci, čomu nerozumel

čo má konkrétne urobiť, lebo to p. N. bližšie nekonkretizoval. Uviedol mu, že došlo k výstupu p. M. voči
p. N., kde na neho zdvihol hlas. Vrátil sa od generálneho riaditeľa a nariadil p. M. čerpanie dovolenky,
pričom ho požiadal, aby zabezpečil plnenie všetkých úloh počas jeho dovolenky, alebo ich odovzdal
ešte predtým než nastúpi na dovolenku. Bolo to v týždni, keď sa očakávalo ukončenie činnosti orgánov
spoločnosti. Nato mu zavolal p. N. asi poobede, aby sa dostavil na druhý deň spolu s p. M. k nemu do

kancelárie. Neinformoval p. N., že nariadil p. M. dovolenku. Pri telefonickom rozhovore mu p. N. uviedol,
že si neželá, aby sa táto záležitosť takto riešila a že aby sa dostavili s p. M. k nemu do kancelárie.
Následne bolo stretnutie zrušené, keď naň čakali na sekretariáte. Následne sa zúčastnil predstavenstva
spoločnosti, kde p. N. informoval, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru s p. M..
Na otázky svedok uviedol, že si nespomína , že by ho nejako vyzýval, aby sa ukľudnil a určite nie,

žeby ho vyviedol von, alebo odišiel spolu s ním, to určite nie. Pán N. mu povedal, že prekážky v
práci mu má dať v súvislosti s tým, že bol u neho nejaký incident p. M.. O konkrétnom obsahu tohto
incidentu sa nebavili. Povedal, že si neželá, aby sa to takto riešilo, keď v ten týždeň ešte k tomu konča
v predstavenstve. Podľa neho dvere generálneho riaditeľa boli drevené štandardné dvere ako boli v
spoločnosti. V prípade, že nejaký jeho podriadený zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, mal by

byť podľa predpisov prizvaný k prerokovaniu, ale nikdy nebol toho účastný. Ďalej uviedol, že videl z
parkoviska, že prichádza za ním auto generálneho riaditeľa a na inom parkovisku prichádza autom p.
M., lebo príjazdová cesta je spoločná. Potom sám pokračoval do svojej kancelárie.

20) Z výsluchu svedkyne U. Z. vyplýva, že je zamestnankyňou BVS a pána M. pozná ako kolegu.

Nepamätá si presne dátum, avšak bolo to uvedené v čestnom prehlásení. Sedela s pani V. na
sekretariáte pána N. - generálneho riaditeľa, keď dnu vtrhol pán M. bez zaklopania a vstúpil do
kancelárie generálneho riaditeľa. Chvíľku bolo odtiaľ počuť hlasy, alebo nejakú hádku, presne nevie
uviesť, čo hovorili nerozoznala. Následne vyšiel pán M. z kancelárie generálneho riaditeľa a za ním ho
vyprevadil pán N. s tým, že im povedal, že ak sa to ešte zopakuje, majú zavolať ochranku. Potom im pán

N. ešte povedal, že majú ešte spísať, čo sa stalo. Spísali to spolu s pani V., keďže tam boli spolu, obe
si to prečítali a podpísali. Na otázku v akom stave bol pán M. keď vchádzal aj keď vychádzal svedkyňa
uviedla, že bol nervózny. Nebola vypočutá ako svedok pri prerokovaní tohto incidentu za účasti pána
N.V., pani F. a pána V..

21) Z výpovede svedkyne G.Í. T. vyplýva, že pozná pána M. ako kolegu, v BVS je doposiaľ zamestnaná.
Už si presne nepamätá, ktorý deň to bol, bol to ten deň, ktorý uviedla v tom vyhlásení. Ráno okolo ôsmej
prišla do budovy BVS a prešla cez turniket. Videla, že prichádza pán M. a bývalý generálny riaditeľ pán
N.. Keďže videla, že sa niečo medzi nimi deje, snažila sa im vyhnúť, ale nešlo to, takže bola nechtiac
svedkom toho, že počula časti a útržky viet, ktoré pán M. hovoril pánovi N., konkrétne to boli slová: „že

on mu ukáže, a že ešte raz sa to stane, on to tak nenechá“. Hlas pána M. by sa dal charakterizovať ako
zvýšený, avšak nekričal. Pán M. bol podľa nej agresívny, rozhadzoval rukami, gestikuloval. To, že bol
agresívny usúdila z toho, čo pán M. hovoril, ako aj z toho, že mal zvýšený hlas a rozhadzoval rukami. To
je všetko, čo videla. Preto spísala písomný záznam o tom, lebo následne prišiel za ňou pán N. ,bývalý
generálny riaditeľ a požiadal ju, aby spísala tento záznam. Napísala iba to čo videla. Považovala to za

správne, vedela že z toho bude súd. Počas tohto bol celý čas pán N. ticho. Hovoril iba pán M.. Od
pána N. nepočula nič. Začalo sa to odohrávať pred výťahom a potom po schodoch, ako išla za nimi.
Nepamätá sa kedy ju požiadal pán N. o spísanie záznamu, ale bolo to ešte v ten deň. Pamätá si, že
toto parciálne prechádzali na stretnutí, kde bol pán Z. a pani F., nepamätám si pána V..22) Z výpovede svedkyne V. O. vyplýva, že pána M. pozná ako bývalého kolegu a v BVS pracuje
doposiaľ. Nepamätá si presne deň, ale bolo to v pondelok, kedy býva gremiálna porada, vtrhol do jej

kancelárie pán M., bol veľmi agresívny, rozrušený, začal sa jej pýtať, že čo vypovedala pred odbormi na
jeho adresu a na adresu pani Y., že toto si dovoľovať nebude. V jej intímnej zóne vztýčil prst a povedal:
„Z. postarám sa o to, aby Ťa za toto vyhodili, budem sa sťažovať aj u generálneho riaditeľa“. Bola
prekvapená, zaskočená, nijako nereagovala slovne na neho. To trvalo cca. 5 minút, potom odišiel. Volala
pani N. z odborov, že čo sa stalo, a čo má robiť a ona jej povedala, aby išla za generálnym riaditeľom.

Vtedy to bol pán N., za ktorým išla, ktorý jej povedal že to bude riešiť s nadriadeným pánom M. a s ňou
na gremiálnej porade, čo sa aj stalo. Na gremiálnej porade v prítomnosti pána M. uviedla priebeh tohto
incidentu v jej kancelárii. Na čo sa on vyjadril, že v jej kancelárii nebol. Na to pán N. povedal, že si o
tom môžu pozrieť video - záznam, a že tomu zodpovedá aj email, ktorý jej bol doručený následne od
neho a kde informuje o tom generálneho riaditeľa aj jeho nadriadeného. Následne potom priznal pán
M., že bol v jej kancelárie. Na odboroch bola vypovedať ohľadne nie pána M., ale pani Y.. Neuvádzala

tam nič ohľadne pána M..
Na otázky svedkyňa uviedla, že pán M. ešte predtým raz vošiel do jej kancelárie a začal na ňu zvyšovať
hlas a bol nepríjemný. Týkalo sa to pracovnej záležitosti a nezabezpečenia obálok. Pred odbormi sa
vyjadrovala iba k pani Y. v súvislosti s jej napomenutím vo vzťahu k nej. Po tomto incidente sa necítila
som sa dobre, bolo jej to nepríjemné. Ohľadne prerokovania skončenia pracovného pomeru s pánom

M. nebola nijako účastná, nemala o tom vedomosť, ale v ten deň ju jej nadriadený zavolal a povedal jej
že sa bude prerokovávať poobede s pánom M.m, a keďže jej kancelária je blízko neho, aby išla domov,
lebo sa obáva, že bude v amoku a agresívny. Nebola svedkom incidentu medzi pánom M. a pánom N.,
ktorý sa odohral 1.12.2015. Hodinu, ani deň kedy ju pán V. informoval, že má ísť domov, a že sa bude
prerokúvať okamžité skončenie pracovného pomeru s pánom M. si nepamätá, bolo to skôr doobeda.

Nebolo to v deň gremiálnej porady.

23) V priebehu konania si žalovaná uplatnila voči žalobcovi i protinávrh na rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedeným návrhom sa žalovaná domáhal v prípade, ak
súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, aby súd určil, že od žalovanej nemožno

spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a že pracovný pomer skončil ku dňu 29. 02.
2016. Svoj návrh žalovaná odôvodnila tým, že pracovná pozícia žalobcu je už u žalovanej obsadená už
iným zamestnancom a navyše žalobcovi vznikol od 01. 03. 2016 nový pracovný pomer za obdobných
mzdových podmienok ako u žalovanej. Taktiež uviedol, že v prípade ďalšieho zamestnávania žalobcu
by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k vzniku nepriazni pracovných podmienok u žalovaného a to

konflikty zamestnancov a podobne, čo žalovaná ako zamestnávateľ nemôže pripustiť. V danom smere je
potrebnéposúdiťzáujmysporovýchstránavzájomnúdôveru,ktoráspoukazomnapísomnéakoajústne
vyjadrenia sporových strán na pojednávaniach evidentne obom stranám sporu voči sebe absentuje.

24) K tomuto návrhu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že trvá na tom, aby ho žalovaná naďalej

zamestnávala. Nakoľko nebolo ničím preukázané, žeby žalobca vedome a sústavne poškodzoval
zamestnávateľa, alebo mu svojím konaním spôsoboval škody. Žalovaná ničím nepreukázala rozpor
zamestnávateľa a zamestnanca alebo ako napr. zamestnanec vykonáva inú konkurenčnú činnosť.
Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ obsadil pracovnú pozíciu inou osobou nie je závažným a
objektívnym faktorom. Má zato, že žalovaná nepreukázala žiadny dôvod na základe ktorého by bolo

v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobcu naďalej zamestnával, naopak je úplne v rozpore s dobrými
mravmi, aby sa žalovaná domáhala takého rozhodnutia napriek tomu, akým spôsobom a za akých
okolnosti skončil so žalobcom pracovný pomer. Navyše dôvod obsadenia pracovnej pozície uviedol
viac ako po roku súdneho konania, napriek tomu, že od 01. 03. 2016 na predmetnej pracovnej pozícii
zamestnal niekoho iného. Konanie žalovanej je aj zjavným zneužitím práva a nepožíva právnu ochranu.

S poukazom na vyššie uvedené žiadal zamietnuť návrh žalovanej, aby súd rozhodol, že nemožno od
nej spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Pokiaľ žalovaná poukazuje na nejaké
konflikty medzi vysluchnutými svedkami, tieto neboli preukázané, ani to nebolo predmetom dokazovania
v tomto spore.

25) Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.26) Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

27) Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

28) Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

29) Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

30) Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť

pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu
a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy
vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, v období, v ktorom má podľa
osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný

režim určený ošetrujúcim lekárom, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a
chrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenými
záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone
zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

31) Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť

náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

32) Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi

poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za
čas 36 mesiacov.

33) Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

rozhodujúcomobdobíapoužívasapočasceléhoštvrťroka,aktentozákonneustanovujeinak.Priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodínpripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

34) Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35) S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná a okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou dňa
02. 12. 2015 je neplatné a určil, že pracovný pomer trvá, nakoľko neboli splnené podmienky, ktoré
zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.

36) Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného

pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru.
Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité
skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže
uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže okamžite

skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol ( § 68
ods.2 Zákonníka práce).

37) Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou ako zamestnávateľom so žalobcom

ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky
skončenia pracovného pomeru.
Základnou charakteristikou pracovnoprávneho vzťahu je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi.
Zamestnanec je povinný plniť a rešpektovať pokyny zamestnávateľa, je teda slabšou stranou
pracovnoprávneho vzťahu a zákon mu preto poskytuje väčšiu mieru ochrany.

38) Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaná ako zamestnávateľ písomným
spôsobom okamžite skončila pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. žalobcom dňa 02. 12.
2015. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 02. 12. 2015. Dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bolo závažné porušenie pracovnej

disciplíny zamestnancom. Žalobca sa v zákonnej dvojmesačnej lehote obrátil s návrhom na súd, aby
určilneplatnosťpredmetnéhookamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.Uvedenéskutočnostivkonaní
medzi účastníkmi sporné ani neboli. Žalobca v prejednávanej veci namietal neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru nakoľko neboli splnené formálnoprávne, ani hmotnoprávne podmienky
pre takýto postup zo strany žalovanej, pretože sa nedopustil konania, ktoré je uvedené v okamžitom

skončení pracovného pomeru.

39) Súd preto skúmal, či formálne náležitosti a vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného
pomeru uplatnené žalovanou voči žalobcovi bolo v súlade so zákonom.

40) Pokiaľ žalobca namietal, že neboli splnené formálnoprávne podmienky pred platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a to, že nedošlo v súlade s internými predpismi žalovanej k prerokovaniu
údajného porušenia pracovnej disciplíny a aj z dôvodu, že nebolo riadne prerokované so zástupcami
zamestnancov, tj. odborovou organizáciou. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o postup
zamestnávateľa upravený v interných predpisoch žalovanej, tak samotné jeho nedodržanie nemá za

následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania má súd
aj za preukázané, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami
zamestnancov, tj. s odborovou organizáciou žalovanej. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice č. 18
zo dňa 02. 12. 2015 kde odborová organizácia prerokovala zamestnávateľom predložené okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa čl.

1.7 ods. 2 Internej smernice 03H32015 pričom bola predložená žiadosť spolu s konkretizáciou dôvodov.
Z Predmetnej zápisnice č. 18 vyplýva, že odborová organizácia okamžité skončenie pracovného
pomeru prerokovala a zobrala na vedomie. Súd preto dospel k záveru, že nie je dôvodná námietkažalobcu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu absencie predchádzajúceho
prerokovania so zástupcami zamestnancov.

41) Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce
urobené písomne a dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musia byť
skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom nie je možné
dodatočne ich meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti
je neplatné.

42) Súd dospel k záveru, že konania, ktorými sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej
disciplíny označené žalovanou v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 12. 2015 boli
vymedzené len všeobecne a neurčite.

43) Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru

boli nedostatočne určité, tak aby nemohli byť zamenené s inými dôvodmi. Neboli žalovanou dostatočne
konkretizované, a to s uvedením akým konkrétnym spôsobom žalobca , tj. ako konkrétne neprimerane
sa správal( napr. uvedením -ako vulgárne nadával, obťažoval fyzicky a pod.), ani čo presne žalobca
povedal, aké konkrétne slovné výroky týkajúce sa fyzickej likvidácie uviedol Nepostačuje iba všeobecná
slovná formulácia, že sa mal žalobca hrubo správať a neprimerane vystupovať a vyhrážať fyzickým

napadnutím a likvidáciou. Nie je ani zrejmé presne kedy, kde (miesto a čas) konkrétne mal tieto výroky
žalobca vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi použiť, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
išlo o časovo rozdielny skutkový priebeh incidentu ( pracovná porada, pri výťahu a na schodoch ,
kancelária gen.riaditeľa). Nakoľko dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru neboli v
okamžitom skončení pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny doručenom

danom žalobcovi zo strany žalovanej vymedzené v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce je
toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

44) Navyše súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že žiadne porušenie pracovnej disciplíny
žalobcom , tak ako ho tvrdila žalovaná nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, a už vôbec

nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo spôsobilé byť dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca sa neprimerane správal
a slovne vyhrážal napadnutím a fyzickou likvidáciou, čoho mali byť prítomní a počuť to aj svedkovia,
takéto skutočnosti neboli v konaní preukázané. Súd poukazuje predovšetkým na výpovede svedkýň V.
V. Z., ktoré vo svojich výpovediach uviedli, že nepočuli žiadne konkrétne slová, vety a ani nepočuli

nič konkrétne, čo bolo predmetom rozhovoru žalobcu a generálneho riaditeľa v kancelárií generálneho
riaditeľa. Svedkyne uviedli, že nerozoznali slová a potvrdili len, že počuli krik a že obaja zúčastnení
hovorili zvýšeným hlasom, čo konkrétne kto hovoril nerozoznali. Toto ich tvrdenie je ale v úplnom a
ostrom vzájomnom rozpore s tým , čo obe svedkyne uviedli vo svojom písomnom vyjadrení a to , že
počuli krik a vyhrážanie sa pána M. o likvidácií. Ani tam , ale svedkyne neuviedli, aké konkrétne slová,

ktorými sa mal vyhrážať žalobca generálnemu riaditeľovi počuli. Preto súd tieto svedecké výpovede
považujezaúčelovéanedôveryhodné.Spoukazomnauvedenéjepretoaj zásadnýrozporvtvrdeniach
žalovanej a Ing. N. o agresívnom spôsobe slovného napadnutia s vyhrážkami žalobcu voči generálnemu
riaditeľovi a výpovediach týchto svedkov. Je to iba tvrdenie svedka L.. N.X. (generálneho riaditeľa o
hrozbách fyzickej likvidácie jeho osoby a rodiny zo strany žalobcu, ktoré neboli ničím v konaní relevantne

preukázané.. Taktiež súd poukazuje na svedeckú výpoveď p. T., ktorá vo svojom písomnom vyhlásení
uviedla, že sa žalobca slovne vyhrážal generálnemu riaditeľovi, pričom konkrétne výroky tam neuviedla.
Vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom však už ( aj keď s odstupom väčšieho času ) uviedla, že
konkrétne vyhrážky žalobcu boli slovami: „že on mu ukáže, a že ešte raz sa to stane, on to tak nenechá“.
Hlas pána M. charakterizovala ako zvýšený, avšak nekričal. Pán M. bol podľa nej agresívny z dôvodu,

že rozhadzoval rukami, gestikuloval. Súd uvádza, že samotná skutočnosť, že niekto gestikuluje a má
zvýšený hlas nemusí znamenať , že sa správa agresívne. Svedkyňa vyslovene uviedla, že nekričal.
Tieto uvádzané skutočnosti je preto potrebne posúdiť v celom kontexte skutkových udalostí spolu
súvisiacich a po sebe nasledujúcich v dlhšom časovom intervale. Preto, ak bol žalobca generálnym
riaditeľom na predchádzajúcej pracovnej porade dopytovaný, či je pravda, že mal sexuálny styk na

parkovisku spoločnosti, potom nemožno spravodlivo od žalobcu očakávať, že pri objasňovaní si tohto
výroku nadriadeného na nasledujúci deň predneseného nanajvýš dehonestujúcim spôsobom (na
pracovnej porade a pred ostatnými kolegami) bude pri komunikácii pokojný. Pri ochrane svojich práv
mohol aj uviesť to, na čo má každý občan právo, a to možnosť sa obrátiť na súd v prípade, ak má zato, že došlo k porušeniu jeho práv a chránených záujmov a nebolo mu to vôbec zo strany možného
porušovateľa vysvetlené. Svedkyňa ani netvrdila nijaké také správanie žalobcu ( okrem toho, že bol
nervózny, gestikuloval a mal zvýšený hlas), ktoré by bolo vo svojej podstate agresívne, uviedla, len ,že

jej sa tak javilo a žalobca bol nervózny. Navyše, ak by správanie žalobcu bolo vyslovene agresívne,
ako tvrdí aj svedkyňa a žalovaný , toto sa odohrávalo v spoločnom priestore (chodba pred výťahom
pri vstupe do budovy a na schodoch), a je zrejmé, že by mali možnosť a mali zasiahnuť aj iné
subjekty napr. strážnik, alebo pracovníci SBS (načo poukázal aj žalobca). Napokon aj svedkyňa
mohla privolať pomoc a zasiahnuť. Neurobila tak, ale sa im snažila vyhnúť. Preto súd tvrdenia svedkyne

o agresívnom chovaní žalobcu s poukazom na vyššie uvedené nepovažuje za objektívne, ale za
vyjadrenie jej subjektívneho názoru a aj to ešte v rozpore s jej písomným vyhlásením. Svedkyňa v
písomnom vyhlásení žiadne konkrétne výroky žalobcu neuviedla, pričom vo svojej svedeckej výpovedi
ich už konkrétne uvádzala. Preto súd vyhodnotil tvrdenia svedkyne T. ako nedôveryhodné. Taktiež
súd poukazuje na zásadné rozpory vo svedeckých výpovediach pána B. a pána N. ohľadne priebehu
gremiálnej porady a správania sa žalobcu na nej, ako aj na konanie p. B.. Svedok nepotvrdil žiadne

agresívne, vulgárne správanie žalobcu na pracovnej porade, pre ktoré ho mal podľa tvrdenia žalovanej
vyviesť von a ukľudňovať, ani skutočnosť, že mal Ing. N. potom vysvetľovať toto konanie žalobcu tým,
že má doma problémy, lebo sa zaplietol nejako s p. Y.. . Toto vyslovene poprel. Naopak, svedok len
potvrdil , že po otázke generálneho riaditeľa L.. N., či je pravda, že mal pohlavný styk na parkovisku, ostal
prekvapený a potom bol rozrušený. Nepotvrdil žiadne také konanie a správanie žalobcu, ktoré by malo

byť porušením pracovnej disciplíny. A navyše vyvrátil tvrdenia svedka L.. N. v jeho výpovedi. Súd teda
môže uzavrieť posúdiac výpovede svedkov samostatne a vo vzájomných súvislostiach, že výpoveďami
svedkov nebolo preukázané žiadne konania žalobcu , ktoré by bolo porušením pracovnej disciplíny v
zmysle Zákonníka práce.

45) Taktiež pokiaľ žalovaná uvádzala, že žalobca sa konfliktne správal a porušoval pracovnú disciplínu
na pracovisku aj predtým, tak v konaní nebolo preukázané predchádzajúce konfliktné správanie
žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že konflikt so žalovaným mala mať iba svedkyňa O. ,
pričom žalovaný vychádzal iba z jej tvrdení, pravdivosť ktorých nebola ničím preukázaná. Navyše
súd poukazuje na to, že žalobca nebol nikdy upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny zo strany

žalovanej ako zamestnávateľa, a žalovaná tak neurobila ani v prípade, ktorý uviedla svedkyňa O. a
ktorý bol riešený aj na pracovnej porade.

46) Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ bol žalobca na gremiálnej porade,
ktorej úlohou je riešiť pracovné záležitosti, dopytovaním generálnym riaditeľom, že či je pravda, že

mal pohlavný styk na parkovisku spoločnosti, tak sa jedná o záležitosť, ktorá nesúvisia s výkonom
pracovnej činnosti zamestnanca u zamestnávateľa, resp. takého skutočnosti neboli žalovanou tvrdené.
Je preto prirodzené, že reakcia na takúto otázku zo strany žalobcu nemohla byť pokojná. Súd uvádza,
že pokiaľ ide o osobný život vrátane sexuálneho akéhokoľvek zamestnanca, je to výsostne jeho
súkromná vec. Riešenie tejto veci nepatrí do kompetencie zamestnávateľa a už vôbec nemá právo

riešiť tieto skutočnosti na pracovnej porade. Takýto postup zamestnávateľa je nielen v rozpore so
zákonnou úpravou ochrany osobnostných práv, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Je výsostne
osobnostnou sférou každého človeka. Preto nie je možné očakávať, že po takomto postupe zo strany
zamestnávateľa bude zamestnanec spokojný a nebude sa brániť zásahu, ktorý evidentne môže mať
dopad nielen emocionálnej a osobnostnej sfére, ale aj v oblasti rodinného života zamestnanca. Takýto

postup zamestnávateľa prostredníctvom svojich zamestnancov je neprípustný. Je preto prirodzené, že
vzniknutú situáciu si chcel žalobca vyjasniť a to s tým, kto toto tvrdenie na jeho adresu vyslovil, v
danom prípade generálny riaditeľ. Ak aj žalobca vo vzťahu k tomuto uviedol, že si to nemôže nadriadený
pracovník dovoliť a že sa bude brániť na súde, nedopustil sa tým žiadneho konania, ktoré by napĺňalo
znaky porušenia pracovnej disciplíny, nie to ešte závažného. Uviedol iba skutočnosti, ktoré mu priamo

umožňuje zákon na ochranu jeho osobnostných práv, vrátane podania žaloby na súd. Týmto sa v
žiadnom prípade nemohol dopustiť porušenia pracovnej disciplíny a už vôbec nie závažným spôsobom.

47) S poukazom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil žiadneho
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru zo strany žalovanej voči nemu . Nebolo preto naplnená hmotnoprávna podmienka dôvodnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a to porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom zo
strany žalobcu v zmysle ustanovenie § 68 ods. 1 písm b) Zákonníka práce.48) Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané žalobcovi žalovanou dňa 02. 12. 2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu trvá. Preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

49) Žalobca má v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru nárok na náhradu
mzdy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia žalobcovi žalovanej, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Takéto oznámenie žalobca účinne doručil žalovanej až dňa 22. 12. 2015 a to listom zo
dňa 21. 12. 2015. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu mzdy od 03. 12. 2015, avšak súdu ničím

nepreukázal, že oznámil žalovanej, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala skôr. Žalobca v
liste zo dňa 09. 12. 2015, ako aj pri prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzal len,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a nedôvodné voči nemu a žiadal
o zaslanie podkladov z akých zamestnávateľ vychádzal. Preto súd za účinné doručenie oznámenia
žalobcu žalovanej o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní považuje až list žalobcu zo dňa 21. 12. 2015,
doručený zamestnávateľovi dňa 22. 12. 2015. Preto až od tohto dňa patrí v zmysle platnej zákonnej

úpravy žalobcovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Preto súd nárok na náhradu mzdy
priznal žalobcovi až za obdobie od 22. 12. 2015. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu na náhradu mzdy za
obdobie od 03. 12. 2015 do 22. 12. 2015 zamietol ako nedôvodný.

50) V časti nároku žalobcu na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru

súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku žalobcu zisteného zo mzdy za
rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci tretí kalendárny štvrťrok roku 2015, teda zo mzdy za
mesiace júl, august a september 2015. Hrubá mzda žalobcu bola v rozhodnom období vo výške 5 914,37
Eur za mesiac 7/2015, 840,- Eur za mesiac 8/2015, 2 290,91 Eur za 9/2015, celkom teda vo výške 9
045,28 Eur bez náhrad. Žalobca v rozhodnom období odpracoval podľa výplatných pások celkom 375

pracovných hodín. Priemerný hodinový zárobok žalobcu bol vo výške 24,13 Eur. Týždenný pracovný čas
žalobcu bol 7,5 hod. Priemerný mesačný zárobok žalobcu potom predstavuje sumu vo výške 3 934,83
Eur mesačne brutto. Žalovaná výpočet náhrady mzdy ničím nenamietala. Uviedla, že ho skontrolovala
a považuje ho za správny. Súd preto priznal náhradu mzdy celkom vo výške 56 118,16 Eur. Súd priznal
náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov od 22. 12. 2015 do 22. 12. 2016 vo výške 47 217,96 Eur ( 3

934,83x12). Súd náhradu mzdy za obdobie od 23. 12. 2016 do 10. 05. 2017 vyčíslil na sumu 17 839,32
Eur a to za obdobie 4 mesiacov (od 23. 12. 2016 do 22. 04. 2017 vo výške 15 739,32 Eur (3 934,83 x
4)) a za obdobie 11 pracovných dní (5 pracovných dní za 4/2017 a 6 pracovných dní za 5/2017 vo výške
2 061,07 Eur (3 934,83 / 21 pracovných dní x 11 pracovných dní). Sumu vyčíslenej náhrady mzdy za
obdobie prevyšujích 12 mesiacov súd znížil o 50% a priznal ju za uvedeného obdobie vo výške 8 900,20

Eur. Predmetné zníženie súd považuje za primerané v prejednávanej veci s poukazom na skutočnosť,
že žalobca sa od 01. 03. 2016 zamestnal v pracovnom pomere kde dosahoval podľa predložených
potvrdení čistú mzdu cca 1 500,- Eur mesačne. Priznaná náhrada mzdy za obdobie nad 12 mesiacov tak
podľa súdu dostatočne spĺňa zabezpečenie sociálnej a sankčnej funkcie náhrady mzdy, nakoľko žalobca
mal zabezpečený čiastočne svoj príjem na pokrytie životných potrieb u iného zamestnávateľa, aj keď nie

za takých mzdových podmienok ako u žalovanej. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na náhradu mzdy
preto zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd žalobcovi
priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti náhrady mzdy, tj.
od 10 dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.

51) Súd zamietol aj návrh žalovanej, ktorým žalovaná žiadala, aby v prípade ak súd určí neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd určil, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnávala. Plne sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nie sú dané žiadne
relevantné dôvody pre ktoré by žalovaná nemohla žalobcu ďalej zamestnávať. Nebolo preukázané
žiadne konanie, ani činnosť žalobcu, ktoré namieta žalovaná v čase pred aj po tom, čo s ním okamžite

skončila pracovný pomer, ktoré by bolo v rozpore so záujmami žalovanej. Takýmto dôvodom nie je ani
skutočnosť obsadenia pracovnej pozície, ktorú predtým zastával žalobca u žalovanej. Taktiež nebola
preukázaná dôvodnosť obavy žalovanej, žeby došlo k vzniku nepriaznivých pracovných podmienok u
žalovanej a to konflikty zamestnancov a podobne z dôvodu, že zamestnanci žalovanej, ktorí vystupovali
v spore ako svedkovia pociťujú voči žalobcovi určité a najmä dôvodné obavy. Svedkovia takéto

skutočnosti vo svojich výpovediach vo vzťahu k žalobcovi netvrdili. Navyše uplatňovanie procesných
práv žalobcu v spore, ako je napr. vyjadrenie sa k svedeckým výpovediam, ako aj hypotetické obavy z
možných hroziacich konfliktov zo strany žalovanej, nie sú dôvodom, ktorý by viedli k záveru, že nemožno
od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnávala. Súd v tejto súvislosti uvádza,že zamestnávateľ má zákonné možnosti riešiť prípadné konflikty zamestnancov, ak reálne vzniknú.
To, že absentuje dôvera žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, nebolo zavinené správaním žalobcu, ktorý
sa len v zmysle zákona bráni okamžitému skončeniu pracovnému pomeru zo strany zamestnávateľa.

Žalovaná preto nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by nemohla žalobcu ďalej zamestnávať. Žalobca
jej nespôsobil žiadnu škodu svojím konaním, sústavne nepoškodzuje vedome zamestnávateľa a
nevykonáva ani inú konkurenčnú činnosť, ktorá by bola v rozpore so zásadami zamestnávateľa, ktorému
by mohla vzniknúť škoda a ktorá by mu ďalším zamestnávaním žalobcu hrozila. Preto súd návrh
žalovanej, aby súd určil, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala

zamietol.

52) Súd vykonal v spore všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli.

53) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal voči žalovanej
úspech v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zamietnutia protinávrhu

žalovanej. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi aj v časti priznanej náhrady mzdy, nakoľko
výška náhrady mzdy nad obdobie 12 mesiacov závisí od úvahy a rozhodnutia súdu. O výške náhrady
trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

54) O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca bol oslobodený od zaplatenia
súdneho poplatku, preto súd uložil žalovanej uhradiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 3
566,- Eur, tj. 2x 99,50 Eur za určenie neplatnosti a protinávrh a 3 367,- Eur, vyčíslený z priznanej istiny
podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.