Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/261/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233497
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112233497.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: Y. Q., K..

X.XX.XXXX, I. O. W. X. XX, XXX XX S. zastúpený Ladislav Suchý, advokát so sídlom Letná 47, 040
01 Košice, IČO: 170 810 25 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska č. 2, 040
01 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom
Užhorodská č. 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný pod sp. zn. č. 2C/882/2012 zo dňa
19.1.2012.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 288,94 EUR na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Suchého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR
v prospech Slovenskej republiky a na účet Okresného súdu Košice I vedený pod E. do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/882/2012 zo dňa 19.

januára 2012 vo veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa, a.s. (so sídlom Garbiarska 2 Košice)
proti žalovanému Y. Q. (O. W. X. XX, S.), ktorým bol žalovaný (v tomto konaní žalobca) zaviazaný
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 108.05 EUR, ktorá vznikla z Poistnej zmluvy Č..XXXXXXXXXX zo
dňa 14.3.2008. Svoj návrh odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní bol vecne nepríslušný Arbitrážny
súd Košice pre dôvody ustanovené v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c) písm. g) a písm. j) zákona č.
244/2002 Z.z., nakoľko Poistná zmluva bola spotrebiteľská zmluva, avšak v časti Všeobecné poistné
podmienky XV. Časť - Rozhodcovské konanie, ods. 2 zmluvy bolo ustanovené, že „Pokiaľ poisťovňa

nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj
výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných
poistných podmienok.“ Takto stanovené podmienky považuje žalobca za jednostranné, výlučne v
prospech žalovaného, a bez možnosti výberu spôsobu právnej ochrany na strane žalobcu, preto má
žalobca za to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania poistnej zmluvy

neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a tým aj neplatnou
podmienkou. Touto rozhodcovskou doložkou došlo reálne k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa.Žalobca ďalej uviedol, že nebola splnená ani podmienka stanovená v ods. 2 § 4 citovaného zákona,
t.j. že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vovzájomnevymenenýchlistoch.Vtomtoprípadevšakkvýmenesamostatnýchzmluvnýchdokumentov
medzi stranami nedošlo. Žalobca napadol aj nejasnú argumentáciu rozhodcovského súdu ohľadom jeho
príslušnosti uvedenú v odôvodnení rozsudku odkazom na časť XV. poistných podmienok. Poukázal aj
na procesné vady v konaní pred Arbitrážnym súdom Košice, pretože upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012 bolo žalobcovi doručené až spolu s rozsudkom dňa

21.11.2012. Žalobca dňa 21.11.2012 podal voči rozsudku rozhodcovského súdu odpor, o ktorom však
nebolo rozhodnuté. Navrhol súdu odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 20.3.2013 navrhol žalobu zamietnuť s odôvodnením, že
rozhodcovská doložka bola so žalobcom uzavretá individuálne, pretože bola spísaná oddelene od
ostatného textu zmluvných podmienok a žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať

rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach, pričom, pokiaľ by to nepodpísal,
nemalobytožiadenvplyvnazvyšokVPPanapoistnývzťah.Okremvyššieuvedenejmožnosti ovplyvniť
svoj zmluvný vzťah mal žalobca v zmysle 7, bodu Dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť dňa
15.12.2008, „právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP“, čím
bola žalobcovi daná osobitná, dodatočná a v podstate aj opätovná možnosť individuálne uplatniť právo

na vylúčenie rozhodcovského konania z obsahu poistného vzťahu bez toho, aby takýmto výkonom
práva žalobcom bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Ďalej uviedol, že tým, že dojednanie
o rozhodcovskej doložke sa nachádzalo v Osobitných zmluvných dojednaniach obsahujúcich len dva
body a výslovne odkazujúcich na časť XV: Všeobecných poistných podmienok, právo spotrebiteľa na
ovplyvnenie poistného vzťahu nebolo vylúčené, práve naopak, bolo zachované. Žalovaný ďalej uviedol,

že aj písomná forma rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní bola
zachovaná, pretože bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami, čo vyplýva
z Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007. A keďže bola individuálne dojednaná rozhodcovská
doložka, tak súd nie je oprávnený skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. K pohľadávke uplatnenej v rozhodcovskom konaní žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd skúmal

odôvodnenosť tejto pohľadávky, čo už podľa žalovaného nemôže byť predmetom preskúmavania
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40. Žalobca uviedol, že proti rozhodcovskému rozsudku zo
dňa 19.1.2013 sp. zn. 2C/882/2012 bol podaný odpor, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol
pre predčasnosť.

Uznesenímpodsp.zn.č.38C/261/2012-71zodňa30.4.2013(práv.nadobudoldňa30.12.2013,vspojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 3Co/314/2013-84 zo dňa 29.11.2013) súd
nariadil odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19.1.2012 Arbitrážnym súdom
Košice pod sp. zn. 2C/882/2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej s odkazom na ustanovenie
§ 40 ods. 1, písm.c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
písomnými podaniami účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, vyjadrením na pojednávaniach
a zistil tento skutkový stav:

Dňa 19. januára 2012 Arbitrážny súd Košice rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. 2C/882/2012
zaviazal žalobcu (v rozhodc. konaní v procesnom postavení ako žalovaný: Y. Q., O. W. X. XX, S.) na
zaplatenie sumy 108,05 EUR a trovy rozhodcovského konania v sume 276 EUR v prospech žalobcu (v
rozhodc. konaní: RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2 Košice), ktorá pohľadávka
vznikla z Poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2008.

Na pojednávaní dňa 7.10.2014 právny zástupca žalobcu trval na tom, aby súd vyslovil, že rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu zo dňa 19.1.2012 sa zrušuje. Následne súhlasil s návrhom žalovaného na
prerušenie konania do času rozhodnutia Arbitrážneho súdu o odpore.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.10.2014 navrhol žalobu zamietnuť pre nesplnenie
podmienok konania, nakoľko nebol žalobcom zaplatený súdny poplatok a aj z dôvodu, že bol vo veci
samej podaný odpor žalobcom na Arbitrážnom súde, pričom arbitrážny súd je rokovacím poriadkom
viazaný a teda, ak účastník podá odpor vo veci samej Arbitrážny súd nemá inú možnosť ako totorozhodnutie zrušiť, na základe čoho by nezostal v tejto veci predmet konania. Preto navrhol konanie
prerušiť do času rozhodnutia Arbitrážneho súdu, prípadne žalobu zamietnuť pre predčasnosť.

Súd Uznesením pod sp. zn.č. 38C/261/2012-96 zo dňa 16.10.2014 (práv.12.11.2014) konanie prerušil
do času právoplatného rozhodnutia Arbitrážneho súdu Košice o odpore žalobcu voči Rozhodcovskému
rozsudku pod sp. zn. 2C/882/2012 zo dňa 19.1.2012.

Arbitrážny súd Košice Uznesením pod sp. zn.č. 2C/882/2012 dňa 10.10.2013 zrušil Rozhodcovský

rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/882/2012 dňa 19.1.2012.

Na základe žiadosti tunajšieho súdu o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Uznesenia
o zrušení Rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (č.k.2C/882/2012 z 10.10.2013),
Arbitrážny súd dňa 13.5.2015 uviedol, že v zmysle § 73 ods. 6 Zákona č.335/2014 Z.z. bolo predmetné
konanie dňom 1.1.2015 prerušené a následne, keďže Arbitrážny súd Košice nezískal povolenie na

rozhodovanie v spotrebiteľských veciach, bolo toto rozhodcovské konanie dňa 16.6.2015 zastavené a
Arbitrážny súd Košice nemôže vo veci ďalej konať.

V písomnom podaní zo dňa 5.10.2015 žalovaný uviedol, že v nadväznosti na novelizáciu Exekučného
poriadku navrhol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť v dôsledku toho, že aktuálne

právne postavenie účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia
okresného súdu nemôže zmeniť, nakoľko odpadla vecná legitimácia účastníkov konania a súd je
povinný s prihliadnutím ku rozhodnutiu NS SR sp. zn. 6Co/214/2011 pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie zamietnuť žalobu, pretože pre rozhodnutie vo veci samej je podľa § 154 ods. 1 O.s.p.
rozhodujúci skutkový stav ku dňu vynesenia rozhodnutia.

V písomnom podaní zo dňa 7.4.2016 žalovaný uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom
konania tým, že prestal byť záväzný, prestal byť právoplatný, nemá vo vzťahu ku účastníkom konania
žiadne právne účinky, nezakladá právo a ani nezaväzuje k povinnosti. A teda žalobca v súčasnosti pre
zmenu právnej úpravy už tento problém mať nemôže a nemôže mať ani právny záujem. Z uvedeného

plynie, že odpadol dôvod viesť súdny spor, pretože účinky rozhodcovského rozsudku, voči ktorým sa
žalobca bráni žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, boli vo vzťahu ku žalobcovi odstránené
zákonom, preto navrhol súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 73 ods.6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2015 do 30.06.2016) rozhodcovské konanie,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom
2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho
rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom

zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym
stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna
2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal
rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v

rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.

Podľa § 28 ods.11 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2015 do 30.06.2016) ak je zriaďovateľovi
zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené rozhodcami zapísanými v zozname

rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom doručenia rozhodnutia ministerstva
o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať
účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského
rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského

konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu
stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského
rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby
podľa osobitného predpisu.Podľa 243d ods.1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) zákona č. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Vzhľadom na novú právnu úpravu Exekučného poriadku sa Krajský súd v Košiciach v novembri
2016 zjednotil na stanovisku, že súd je naďalej povinný skúmať materiálne a formálne náležitosti
rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 40 ods. 1, písm.c)

zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v
Poistnej zmluve, resp. v osobitných dojednaniach k zmluve, ale a tiež z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1
písm. g) zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania tým, že žalovaný si sám vybral rozhodcu.

Podľa §3 ods.5, prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaní (v znení účinnom od
1.1.2011) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1.7.2009)

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Z obsahu spisu súd zistil, že žalobcom napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
21.11.2012, a keďže žalobu podal na tunajšom súde dňa 20.12.2012, tak ju podal v zákonnej, 30-dňovej
lehote.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa

použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 40 ods. 1, písm.c) zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1.7.2009)
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1, písm.g) zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1.7.2009)
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1.7.2009) účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

V zmysle dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.Prvým z dôvodov, kedy sa možno úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku je namietanie
platnosti rozhodcovskej doložky. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať

prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou.

Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné
zmluvné podmienky obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva (doložka) je
dohodamedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetkyzmluvnéspory,ktorýmedzinimivzniklialebovzniknú

v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím
sa vylučuje možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom
konaní.

Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou

zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje, uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Ak dodávateľ tvrdí, že
zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Spotrebiteľovi je väčšinou predložený formulár zmluvy, v ktorej texte je už zakomponovaná
rozhodcovská doložka, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu podľa výberu dodávateľa, resp.
určený spôsob výberu rozhodcu, tak, ako je tomu aj v tomto prípade, kedy žalovaný, ako dodávateľ v
Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (uzavretej so žalobcom dňa 14.3.2008) v časti XV., bode 1., prvá veta
Všeobecných poistných podmienok (platných od 21.5.2007) uviedol, že „poisťovňa a poistník sa dohodli,

že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom“. A v časti XV., bode 2. Všeobecných poistných podmienok žalovaný uviedol,
že „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stálehorozhodcovskéhosúdu,resp.nezriadistályrozhodcovský súd,buderozhodcovskýsúdvytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto

právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku“.

Ďalej v bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní č.01/2007 k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré
sú situované na koniec textu Všeobecných poistných podmienok (platných od 21.5.2007) žalovaný a

navyše aj drobným písmom uviedol, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku “

Už len skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola v texte zmlúv napísaná drobným písmom spôsobuje,
že takáto dohoda je netransparentná. V spotrebiteľských sporoch sa opakovane judikovalo, že zmluva,
v ktorej sú podmienky písané veľmi malým, nečitateľným písmom je netransparentná (napr. I.ÚS 342/09
z 15.06.2009).

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola
uzavretá individuálne, je, že žalobca ako spotrebiteľ pokiaľ chcel uzatvoriť zmluvný vzťah, musel
podpísať zmluvu ako celok, teda aj vrátane rozhodcovskej doložky bez akejkoľvek možnosti jednania
s druhou zmluvnou stranou o zmene, úprave, či oprave textu zmluvy, pretože rozhodcovská doložka

bola „drobným písmom zapracovaná“ do textu poistnej zmluvy, priamo v čl. XV s odkazom na Osobitné
zmluvné dojednania, ktoré tvorili jednu listinu, nie samostatnú zmluvu, resp. oddelenú časť zmluvy so
všetkými náležitosťami podľa §43 Občianskeho zákonníka, ktorej by už spotrebiteľ v tom prípade musel
prikladať dostatočnú, náležitú a cielenú pozornosť. Tento postup žalovaného tak vylúčil možnosť výberupre žalobcu, ako pre spotrebiteľa v otázke voľby súdu, či prípadného rozhodcu a takéto ustanovenie
zmluvy je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Z textu rozhodcovskej zmluvy vyplýva jednoznačný záver o tom, že rozhodcovská doložka skutočne
umožňuje výber riešenia sporu, avšak len pre stranu žalovaného, ako pre dodávateľa v spotrebiteľskom
vzťahu (pre poisťovňu) a to v rozsahu, či sa so svojím sporom obráti na rozhodcovský súd,
ktorého rozhodcu si poisťovňa vyberie, či poisťovňa založí vlastný rozhodcovský súd, alebo napríklad
akých rozhodcov si poisťovňa, bez ohľadu na názor žalobcu, ako spotrebiteľa vyberie. V rozpore

so spotrebiteľským právom je teda skutočnosť, že rovnaké právo ako žalovaný nemá aj žalobca
ako spotrebiteľ, ktorý bol touto zmluvnou úpravou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve donútený
nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným žalovaným, a
toto spôsobilo jednoznačnú nerovnováhu účastníkov v rozhodcovskom konaní.

Tento záver nevyvracia ani tvrdenie žalovaného o tom, že „nepodpísanie doložky by nemalo vplyv na

poistnú zmluvu“, pretože zmluva s klauzulou a rozhodcovskou doložkou tvoria jediný dokument, ktorý
je bol formulárovo predtlačený bez toho, aby pripúšťal korekcie zo strany druhej zmluvnej strany. Aj z
realizácie tohto prípadu vyplýva, že žalobca bol donútený podrobiť sa riešeniu sporu vnútenou klauzulou
v zmluve o rozhodcovskom súde, ale aj samotným konaním žalovaného spočívajúcom v tom, že si
svojvoľne, bez spoluúčasti žalobcu zvolil na riešenie vzniknutého sporu ním vybratý arbitrážny súd, čím

potvrdil, že rozhodnutie o voľbe súdu spočívalo výlučne na jeho vôli, bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu.

Právna veda na tento problém reaguje napr. : Kristián Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve

proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Alebo Uznesenie Krajského súdu v
Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011: „O
doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak

by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 1. 1. 2008,
t.j. ešte pred uzavretím Poistnej zmluvy zo dňa 14.3.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
preto, ak žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v rozpore s týmto ustanovením
zákona, tak vedome nanútil žalobcovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím porušil §53

Občianskeho zákonníka a spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, preto súd túto doložku nemôže akceptovať ako individuálne dojednanú
doložku. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok a Osobitných zmluvných dojednaniach č.01/2007 k Poistnej zmluve
Č..XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa ustanoveniu § 53 ods. 4, písm. r)

Občianskeho zákonníka, preto je v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Vtomtosmeresúduznalajďalšídôvodnazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§40ods.1písm.
g) zákona o rozhodcovskom konaní pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania)
zo strany žalovaného, keďže žalobca, ako účastník rozhodcovského konania nemala žiadnu možnosť

vyjadriť sa k výberu rozhodcu či rozhodcovského súdu v rámci rozhodcovského konania, ktorému sa
musel na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného iba podriadiť.

Aj napriek preukázanej skutočnosti, že Arbitrážny súd Košice z dôvodu, že nezískal povolenie na
rozhodovanie v spotrebiteľských veciach a nemôže vo veci ďalej konať a rozhodcovské konanie vo

veci č.2C/882/2012 bolo zastavené, tunajší súd z dôvodu právnej istoty spotrebiteľa vo veci pokračoval
v prieskume rozhodcovského rozsudku podľa §40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že žaloba bola z dôvodov podľa
§ 40 ods. 1, písm.c) (neplatnosť rozhodcovskej doložky) a podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o
rozhodcovskom konaní (porušenie zásady rovnosti účastníkov) dôvodná, pretože pri rozhodovaní boli

rozhodcovským súdom porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a
tak žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účastnícikonanianaobochprocesnýchstranáchsivrámcisvojichpodaníuplatnilináhradutrovkonania.

V zmysle zásady úspechu (§142 ods.1 O.s.p.) vznikol na ich náhradu nárok žalobcovi, ktoré si vyčíslil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.4.2016 sumou 317,55 EUR za právne zastúpenie.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

v texte len vyhlášky).

Podľa §11 ods.1 písm.b) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo
spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, platná v príslušnom kalendárnom
roku, kedy bol úkon advokáta vykonaný, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. priznal žalobcovi
náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby :

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.10.2014, odmena v sume 61,85 EUR + réžia 8,04 EUR, spolu :
69,89 EUR,
2. účasť na pojednávaní dňa 7.10.2014, odmena v sume 61,85 EUR + réžia 8,04 EUR, spolu : 69,89
EUR,
3. porada s klientom dňa 14.4.2016, odmena v sume 66 EUR + réžia 8,58 EUR, spolu : 74,58 EUR,

4. účasť na pojednávaní dňa 15.4.2016, odmena v sume 66 EUR + réžia 8,58 EUR, spolu : 74,58 EUR,
celkovo odmena a režijný paušál v sume : 288,94 EUR.

Od vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu sa súd odklonil, keď nepriznal
žalobcovi náhradu neúčelne vynaložených trov konania za úkon označený ako „písomné podanie na

pokyn súdu zo 14.10.2014“ z dôvodu, že ide o podanie označujúce prílohové listiny doručované súdu,
ktoré je žalobca, ako nositeľ dôkazného bremena na tvrdené skutočnosti povinný sám, bez výzvy súd
predkladaťužpriprvomúkone,t.j.pripodanížalobynasúd,zaktorýúkonmunáhradatrovbolapriznaná.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal žalovaného k náhrade trov právneho zastúpenia v sume
288,94 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Suchého a tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Nakoľko je žalobca, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od platenia
súdnych poplatkov v zmysle §4 ods.2, písm. za) z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, tak v súlade s§2 ods.2 cit. zákona podľa výsledku konania tento poplatok alebo jeho pomernú časť zaplatí žalovaný,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Nakoľko boli splnené podmienky pre prechod povinnosti platiť súdny poplatok za návrh, súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku za návrh tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.