Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203443
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817203443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne: W. C., T.. XX.X.XXXX, H. D.
T. U., G. XXX/XX, proti žalovanému: I. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. C., G. XXX/X, zastúpenému Mgr.
Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom v Humennom, Štefánikova 18, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
4C/22/2017-25 zo dňa 9.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy
a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti rozsudku zabezpečiť uverejnenie ospravedlnenia žalobkyni v znení: „Ospravedlňujem
sa W. C. za moje nepravdivé tvrdenia o jej osobe, za sexuálne osočovanie z mojej strany, ktoré
poškodili jej povesť, znížili ľudskú dôstojnosť, ako aj vážnosť v spoločnosti“, ktoré ospravedlnenie
zaviazal žalovaného uverejniť na svojom profile Q., na profile žalobkyne na Q. menom W. D., ako aj na
podnikateľskom profile žalobkyne na Q. pod menom W. C. D., ako aj na webovom portáli: P..C..Z..G.

, kde sa ospravedlní verejne na svojom profile, aj na profile žalobkyne pod menom W., a
taktiež aj na podnikateľskom profile žalobkyne pod menom D.. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne čo
do zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa ju snažil dňa 3.12.2015 hanblivým
spôsobom znemožniť pred širokou verejnosťou, príbuznými a spoločnými známymi ľuďmi. Na

internetovom portáli P..C..Z..G. prostredníctvom svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX vytvoril
užívateľský profil ,,W.“, na ktorom súčasne zverejnil jej fotografiu, uviedol jej vek, okres a kraj, v ktorom
žijeaktaktozverejnenejfotografiipripojilhanlivýnápisvznení:„Jebaťtrebastačínapísaťadohodaistá“.
Toto malo u užívateľov sociálnych sietí navodzovať dojem, že poskytuje sexuálne služby za odplatu.
Nikdy v živote takéto a podobné aktivity nevykonávala. Preto je neprípustné, aby ju takto žalovaný
zhadzoval pred verejnosťou. Jej bývalý manžel sa ku spáchaniu skutku priznal a uznal vinu. Spolu so
žalobou bol doložený aj rozsudok Okresného súdu D. T. U. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXT/XXX/XXXX.

Žalovaný o nej oznámil nepravdivý údaj, ktorým značnou mierou ohrozoval jej vážnosť v spoločnosti,
poškodil ju v zamestnaní, v podnikaní, narušil jej rodinné vzťahy a tento čin spáchal verejne použitím
počítačovejsiete,čímspáchalprečinohovárania.Uviedla,žetopociťovalastrašne.Máprácunaživnosť,
znížili sa jej príjmy. Jej deti v škole boli vysmievané ostatnými deťmi a rodina na ňu pozerala, čo robí. Jesama s deťmi, rozvedená. To bolo pre ňu strašné. Ako príklad uviedla, že prišiel k nej klient, reagujúc
na uverejnenú „ponuku“ na internete. Mala rôzne telefonáty, hanbila sa. Ďalej dodala, že podniká
pri poskytovaní ezoterických služieb. Má živnostenský list. Aj na internete má zverejnenú stránku na

poskytovanie týchto služieb (veštica). V dôsledku zverejnenia tých údajov žalovaným poklesli jej príjmy,
a pociťuje to aj teraz. Z toho dôvodu si našla riadnu prácu v spoločnosti G., s mesačným príjmom 510,-
eur. Dodala, že oproti trestnému konaniu, kde bola uvádzaná čiastka 5.000,- eur, teraz uviedla čiastku
15.000,- eur, pretože má veľa výdavkov. Hoci vykonáva 2-3 roboty, brigády, finančne jej to nepostačuje.
Strašne jej klesli príjmy z podnikateľskej činnosti. Predtým zarábala aj cca 500,- eur mesačne. Teraz

jej to kleslo na 200,- eur. Z pripojeného spisu sp.zn. XXT/XXX/XXXX vyplýva, že rozsudkom zo dňa
XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom XX.X.XXXX, bola schválená dohoda o vine a treste,
na základe ktorej obvinený I. C., po právoplatnosti tohto rozsudku odsúdený, v tomto konaní žalovaný,
bol uznaný vinným z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, s
poukazom na § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Žalovaný bol odsúdený k peňažnému trestu vo
výške 500,- eur, k náhradnému trestu odňatia slobody 5 mesiacov a poškodená, teraz žalobkyňa bola s

nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Na základe uvedeného mal súd za preukázané,
že žalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené v žalobe žalobkyne, ako aj v trestnom spise XXT/
XXX/XXXX. Týmto konaním žalovaný neprimeraným skresľujúcim spôsobom navodil u užívateľov Q.,
ako aj webovom portáli, profile žalobkyne, ako aj podnikateľskom profile žalobkyne dojem o neetickom
konaní žalobkyne, čím dosiahol svoj cieľ - vyvolať o nej jednoznačne negatívny obraz, v dôsledku čoho

žalobkyňa po zverejnení týchto nepravdivých informácií mala problémy jednak v rodine, v práci, aj v
súvislosti s výchovou svojich detí. Tieto skutočnosti narušili povesť žalobkyne v jej osobnom, ako aj
pracovnom živote, čím vo veľmi vysokej miere bola znížená jej dôstojnosť a vážnosť aj v spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka výšky nemajetkovej ujmy, súd mal v danom

prípade za preukázané, že žalovaný má povinnosť žalobkyni uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch,
pričom pokiaľ sa týka jej výšky, prihliadal tak na závažnosť spôsobenej ujmy, na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa sama tak, ako je to uvedené v trestnom
spise, uviedla výšku nemajetkovej ujmy 5.000,- eur. Súd mal za to, že takáto výška je primeraná a žalobu
čo do zvyšku zamietol. Náhradu trov konania súd žalobkyni nepriznal z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, ktoré súd videl v tom, že žalobkyňa požadovala náhradu 15.000,- eur, súd jej priznal 5.000,-
eur a napriek tomu, že konanie žalovaného je odsúdeniahodné, ide o bývalých manželov, ktorí majú
spoločné deti a priznanie trov žalobkyni by ešte viac narušilo už beztak narušené vzťahy medzi bývalými
manželmi a rodičmi maloletých detí.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o jeho povinnosti
zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu 5.000,- eur, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania,
pričom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v
celom rozsahu zamietne, resp. vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že o konaní pred súdom prvej inštancie nemal
vedomosť s tým, že ak by mu súd dal na vedomie, že predmetný spor prebieha, mohol by sa

zúčastniť pojednávania a uplatniť svoje základné procesné práva. Nakoľko postupom súdu mu to bolo
znemožnené, má za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Taktiež má za to, že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo
súvisí najmä s tým, že nebol v konaní vypočutý, resp. nemal ani možnosť sa vyjadriť k predmetu sporu.
Poukazuje na to, že sám po 3 dňoch tento profil odstránil, z čoho usudzuje, že je malá pravdepodobnosť,

že tento profil si niekto, kto pozná žalobkyňu, prípadne je jej klientom v rámci jej podnikania, vôbec
teoreticky mohol nájsť pri tom množstve vytvorených profilov na predmetnom portáli, ak tento profil
bol aktívny len tri dni. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie skutkovými zisteniami v tomto smere
vôbec nezaoberal, čím predmetnú záležitosť nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o výrok, ktorým
ho súd zaviazal k náhrade nemajetkovej ujmy 5000,- eur, tento podľa žalovaného v žiadnom prípade

neobstojí, nakoľko súd neuviedol žiadne zistenia, ktoré by odôvodňovali, že zásah do osobnostných
práv žalobkyne, nie je v plnom rozsahu možné dosiahnuť práve ospravedlnením, ktoré tvorí primerané
zadosťučinenie. Má za to, že v danej veci sa týmto dosiahlo primerané zadosťučinenie a nie sú splnené
podmienky k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- eur. Súdom priznaná náhrada nemajetkovejujmy je podľa žalovaného mimo bežnej rozhodovacej praxe súdov, pričom o tak vysokom odškodnení
je možné hovoriť v prípadoch poškodených osôb verejne činných a aj to za predpokladu zverejnenia
obdobnej nepravdivej informácie prostriedkami, ktoré sú dostupné širšiemu okruhu adresátov, napr.

masovokomunikačných prostriedkov. V danom prípade sa jednalo o krátkodobé zverejnenie nepravdivej
informácie výlučne spôsobom, ktorý vyžaduje zo strany prípadných adresátov vysokú mieru aktivity.
Okolnosti a úvahy, ktorými sa súd riadil pri ustálení nemajetkovej ujmy na sumu 5000,- eur z rozhodnutia
nevyplývajú, aj preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Na základe uvedeného má za to, že
ospravedlnenia všetkými formami obsiahnutými vo výrokoch I. až III. odstraňujú negatívny dopad zásahu

do osobnostných práv žalobkyne a zároveň poskytujú aj primerané zadosťučinenie pri zohľadnení
všetkých aspektov danej veci.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo

160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné vyhovieť.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu 5.000,- eur, ako
aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výroky rozsudku o povinnosti žalovaného zabezpečiť

uverejnenie ospravedlnenia žalobkyni, ako aj výrok o zamietnutí žaloby čo do zvyšku, ktoré odvolaním
napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§
367 ods. 2 CSP).

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej umy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

11. V odvolacím súdom preskúmavanej veci, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a
následne vec aj správne právne posúdil. Predmetom konania bol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala
ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaného z titulu ochrany jej osobnosti, keďže
zo strany žalovaného došlo k závažnému zásahu do jej osobnostných práv, predovšetkým práva na
ochranu dobrého mena, ľudskej dôstojnosti a vážnosti jej osoby za situácie, že o žalobkyni oznámil

nepravdivý údaj, ktorý jej značnou mierou ohrozil vážnosť u spoluobčanov, poškodil ju v zamestnaní, v
podnikaní, narušil jej rodinné vzťahy a tento čin spáchal verejne použitím počítačovej siete a to tak, že
dňa 3.12.2015, v čase 21:13 hod., v úmysle znemožniť žalobkyňu pred širokou verejnosťou, príbuznými
a spoločnými známymi ľuďmi, na internetovom portáli P..C..Z..G., z IP adresy XX.XXX.XX.XXX,
prostredníctvom svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré použil pri registrácii, vytvoril užívateľský

profil ,,W.“, na ktorom súčasne zverejnil fotografiu žalobkyne W., uviedol jej vek, okres a kraj, v ktorom
žije a k takto zverejnenej fotografii pripojil hanlivý nápis v znení: „Jebať treba stačí napísať a dohoda
istá“, čo malo u užívateľov sociálnych sietí navodzovať dojem, že žalobkyňa poskytuje sexuálne služby
za odplatu, aj keď žalobkyňa W. C. takéto a podobné aktivity nikdy v minulosti nevykonávala. Pretento skutok bol žalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu D. T. U. zo dňa XX.X.XXXX č.k.
XXT/.XXX/XXXX-XX k peňažnému trestu vo výmere 500,- eur s uložením pre prípad úmyselného
zmarenia náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 15.2.2017, žalovaný peňažný trest i zaplatil.

12. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo,
ktorého úlohou je zabezpečiť občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej
všestranný slobodný rozvoj. V tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé

čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti
fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychickej a morálnej integrity osobnosti
(z rozsudku NS ČR z 13. 12. 2000 sp.zn. 30Cdo 2870/2000). Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu
iba proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a
vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti

občana privodiť. Za tejto podmienky chránia ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka občana
najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Nie je pritom rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme;
postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na
česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich
posudkov o určitej osobe.

13. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu predchádzalo a tiež
celého spisového materiálu v danej veci, odvolací súd dospel k záveru tak o vecnej, skutkovej, ako aj
právnejsprávnostinapadnutéhorozhodnutia.Vzmyslevyššieuvedenýchpodmienoknárokunaochranu
osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného,

spočívajúce v uvedení nepravdivého údaja o žalobkyni tak, ako je popísané vyššie, bolo spôsobilé
zasiahnuť, resp. aj v skutočnosti zasiahlo vážnou mierou do osobnostných práv žalobkyne (konkrétne
do jej práva na dobré meno, ľudskú dôstojnosť a vážnosť jej osoby).

14. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do

osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a/ existencia zásahu,
ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnostných
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b/ neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu a c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa § 13 Občianskeho

zákonníka.

15. V danej veci je vzhľadom na dôkaznú situáciu potrebné konštatovať splnenie všetkých troch
podmienok nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prospech žalobkyne. Tam, kde v dôsledku
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla nemajetková ujma, vznikajú pre pôvodcu

tohto zásahu občianskoprávne sankcie uvedené v § 13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri
aplikácii týchto sankcií je potrebné dodržiavať zásadu primeranosti; prostriedky ochrany uvedené v
§ 13 Občianskeho zákonníka musia byť primerané povahe zásahu. Zásada primeranosti znamená,
že sankcie možno použiť len v poradí, v akom ich uvádza zákon, bez ohľadu na to, akej sankcie
sa domáha dotknutá osoba. Pod pojmom primerané zadosťučinenie je potrebné rozumieť morálnu

satisfakciu, napr. vo forme ospravedlnenia. V prípade, ak morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom
prípade postačujúce a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej
vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže súd priznať peňažné zadosťučinenie. Takéto peňažné
zadosťučinenie môže súd priznať, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému
zníženiudôstojnosti,resp.vážnostifyzickejosobyvspoločnosti,pričomtentozásahmáznačnúintenzitu.

Súdmusíbezpečnezistiť,žektakémutozníženiuskutočnedošlo.Vykonanýmdokazovanímvdanejveci
bolo nepochybne preukázané, že k zásahu zo strany žalovaného do osobnostnej integrity žalobkyne
skutočne došlo, taktiež bolo jednoznačne preukázané, že tento zásah bol značnej intenzity a spôsobil
zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti.

16. Preto k námietkam žalovaného, vzneseným v podanom odvolaní, týkajúcich sa náhrady
nemajetkovej ujmy v peňažnom vyjadrení, ktorú súd prvej inštancie určil sumou 5.000,- eur, odvolací
súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Platná právna
úprava totiž neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia, túto určuje súd na základe voľnejúvahy. Musí však byť primeraná a pri svojom rozhodovaní musí súd vychádzať jednak zo závažnosti
vzniknutej nemajetkovej ujmy, z okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby a tiež z toho, či pôvodca zásahu neposkytol už mimosúdne dotknutej osobe morálne,

prípadne finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie určil peňažnú satisfakciu v sume 5.000,- eur.
Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia, dospel k záveru, že suma 5.000 eur je
primeraným zadosťučinením náhrady ujmy, ktorú žalovaný žalobkyni spôsobil, vzhľadom na všetky
skutočnosti, okolnosti prípadu, nepochybne i postavenie žalobkyne v spoločnosti, ktorá podniká pri

poskytovaní ezoterických služieb, ktorú stránku má zverejnenú aj na internete. Súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie k tejto časti rozhodnutia, svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom aj odôvodnil, preto odvolací súd nevidí dôvod na jeho zmenu. Z týchto skutočností preto
odvolací súd považoval výšku nemajetkovej ujmy za primeranú.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania.

18. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
povinnostižalovanéhozaplatiťžalobkynináhradunemajetkovejujmy,akoajvovýrokuotrováchkonania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).