Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616204238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Malinovo, Slnečná
765/3, proti žalovanej S. V., K.. XX.X.XXXX, Š. XXX, o zaplatenie 264,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku 2C/92/2016-43 z 13.2.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol nad sumu 33 eur.
Z r u š u j e rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol v sume 33 eur a v rozsahu zrušenia v r a c i a
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 264,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 264,- eur od 11.8.2015 do
zaplatenia, v mesačných splátkach po 10,- eur počnúc mesiacom apríl 2017, vždy do 20. dňa v mesiaci

až do úplného zaplatenia, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 22.3.2016 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Ďalej uviedol, aké
dokazovanie vykonal a zistil skutkový a právny stav: Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 702801047 z 22.5.2013 žalobkyňa poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 500 eur a

žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov vo výške 240,25 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 195,75 eur, t.j.
zaplatiť celkovú čiastku 936 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 240,25
eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 87,20 %. Úrok bol vo výške 39,15
% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur. Spotrebiteľský úver sa úročí
ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje fixné percento vo výške 39,15 % p.a. Úroková sadzba
úveru je fixná na celé obdobie úveru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 936 eur, ak nie je

dohodnuté inak do 24.5.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 702801047 z 22.5.2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť
celkovú čiastku 936 eur v 12 splátkach vo výške 78 eur, vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 24.6.2013. Dlh sa stal splatný 25.5.2014 a od toho času žalovaná je v omeškaní s
úhradou dlžnej sumy. Podľa potvrdenia žalobkyne z 11.10.2016 žalovaná uhradila splátky celkom vo

výške 236 eur. Citoval znenie § 1 ods.1,2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods.2 písm. f), g),k), § 11 ods.1
písm. a),b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka, § 215 ods.1,2, § 232 ods.2,3,4 CSP a uzavrel, ževykonanýmdokazovanímmalpreukázané,žemedzižalobkyňouažalovanoubolauzatvorená22.5.2013
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pre spotrebiteľské
zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. V konečnom
dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou potvrdila aj žalobkyňa v podanom

návrhu na začatie konania. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods.2 zák. č.
129/2010 Z.z. konštatoval, že zmluva nemá všetky náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Zo
zmluvy nevyplýva povinný údaj v zmysle § 9 ods.2 písm. k) citovaného zákona a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o celkovej výške splátky. Podľa
§ 9 ods.2 písm. k) však každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“
sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, úrokom a tiež k

prípadnýminýmpoplatkom,pretopodľa§11ods.1uvedenéhozákonaplatí,žepredmetnýspotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho žalobkyňa má nárok len na vrátenie skutočne
ním poskytnutého úveru vo výške 264 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 500 eur a
zaplatenou čiastkou žalovaným vo výške 236 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Poukázal
na čl. 6 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické

potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Vzhľadom na osobné,
zárobkové pomery žalovanej účastníčky, ktoré zistilúčastníckym výsluchom žalovanej a povolil žalovanú
sumusplácaťvmesačnýchsplátkachpo10eur.Ďalejcitovalznenie§517ods.2Občianskehozákonníka
a úroky z omeškania žalobkyni priznal v zmysle citovaného § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka od
nasledujúceho dňa úhrady splátky žalovanou podľa splátkového kalendára a to dňom 11.8.2015. Výška

úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP (ktorého
znenie citoval) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa proti II. výroku z dôvodov uvedených v §
365 ods.1 písm. f/,h/ CSP nakoľko je toho názoru, že Okresný súd Spišská Nová Ves dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. I. K výške poplatku - Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o
úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru,
teda „žalobca“ musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. „Žalobca“ mal okamžite pri podpisovaní
zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru. S touto informáciou mal
„žalobca“ možnosť oboznámiť sa v predmetnej zmluve. „Žalobca“ bol pri podpise zmluvy upovedomený
o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zák. č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti
a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo
absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za

bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne
vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží
splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Cena plnenia podľa § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere), nemôže byť neprijateľnou podmienkou. K
uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových

subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa
Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch
sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali
pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú

vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú
úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskýmisubjektmivprípadezmlúvokrátkodobejpôžičkeaúverevurčitomobdobí(Rozhodnutie

Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová,
M., Hulmák, M. akol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck,
2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda umožňujevyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za
poskytnutie úveru, podľa názoru „žalovaného“ nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť,

že „žalovaný“ je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú
rozdielne - vyššie oproti bankám. Čo sa týka príslušného poplatku tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle
§ 502 ods.1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o
úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru,

teda dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o
úvere vedomosť, aká je cena úveru. Predmetný poplatok nie je podľa názoru „žalovaného“ v rozpore
zo zásadami poctivého obchodného styku. V § 502 ods.1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva,
že na prvom mieste je teda výška úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve a až ak nie je výška

úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. „Žalovaný“ je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý v
2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku
nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. II. K absencii výšky, počtu a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmluva
neobsahuje povinný údaj § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to výška,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nesúhlasí s názorom súdu, pretože podľa § 566
ods.2 Občianskeho zákonníka: „Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak." Z toho dôvodu nesúhlasí s názorom súdu, že

je uvedenie celkovej sumy mesačnej splátky nedostatočné. Navyše je započítanie celej sumy splátky
najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenia niektorej
splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z ktorej by si žalobca
ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. III. K zmluvnej pokute - Okrem istiny a úrokov
si v žalobe uplatnila aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur. Spôsob, ako sa súd

s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu vysporiadal v odôvodnení rozsudku úplne absentuje. Zmluvná
pokuta predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku a určenie zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov sa netýka povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá platne. IV.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd II. výrok rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves, sp. zn. 2C/92/2016-43 zo 13.02.2017 v zmysle § 389 CSP v platnom znení zrušil a

v zmysle § 391 CSP vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
4.Rozsudok, vo vyhovujúcom výroku, nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť
(§367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
vovýroku,ktorýmsúdžalobuzamietolnadsumu33eur,potvrdilpodľa§387ods.1CSP,lebojevovýroku
vecnesprávny,načomničnemeníanipodanéodvolanieavovýroku,ktorýmsúdžalobuzamietolvsume
33 eur zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b), lebo zistil, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, a podľa § 391 ods.1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.
6.Žalobkyňa síce v odvolaní výslovne neoznačila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) ale z jeho obsahu vyplýva.
7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno

zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.ÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky(ďalejlenSR)opakovanejudikoval,žesúčasťouobsahuzákladného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb.,
v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91

Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením
č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.9.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
10.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
11.Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje

ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
12.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
13.Napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim
z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a v tejto časti je nepreskúmateľný. Preto odvolací súd
zrušil rozhodnutie, ktorým súd žalobu v sume 33,- € zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súd prvej

inštancie, ktorý preskúma vec po skutkovej aj právnej stránke a v tejto časti nanovo rozhodne a svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo jasné, presvedčivé a preskúmateľné.
14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
15.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (v jeho prevyšujúcej zamietavej časti) jednoznačne vyplýva,

že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas
konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla
počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo,
ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - §

194 CSP.
16.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

17.Súd čiastočne použil správny právny predpis na daný skutkový stav, čo ale nemá vplyv na správnosť
jeho rozhodnutia, v odvolaním napadnutej časti.
Žalobkyňa v odvolaní namieta, že žalovaný bola pri podpise zmluvy upozornená na rozdielne nie však
nesprávne RPMN a je toho názoru, že nebol naplnený stav, ktorý predpokladá § 9 ods.2 písm.k) zák.
č. 129/2010 Z. z.

18.Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
19.Podľa § 11 ods.1 písm.b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a y).

20.Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 22.5.2013 je zrejmé, že výške RPMN je 87,20% a priemerná
RPMN je 39,20% (č. l. 30). Z dohody o plnení v splátkach z 22.5.2013 je RPMN 260,12% a priemerná
RPMN je 39,20%. Takto uvedený údaj o RPMN je mätúci, nejasný a nie je možné zistiť, ktorý je správny.
21.Podľa § 53 ods.6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.
22.Podľa § 3a ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,

sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiťtrojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná
percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
23.Podľa § 3a ods.2 nar. vl. 87/1995 Z. z. za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z

omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.
24.Podľa § 3a ods.3 nar. vl. 87/1995 Z. z. ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

25.Podľa § 37 ods.1 O. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
26.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27.Podľa § 41 O. z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
28.V zmluve uvedený údaj o RPMN je neplatný z dôvodu, že je neurčitý a nezrozumiteľný lebo nie je
možné určiť, ktorý je platný. Okrem toho podľa § 39 prieči dobrým mravom, lebo 6,6 násobne prevyšuje
RPMN poskytovanú bankami a rovnako prevyšuje aj ust. o odplate podľa § 3a nar. vl. 87/1995 Z. .z.. Na
základe uvedených dôvodov je táto časť zmluvy (§ 41) neplatná.

29.V prípade neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN, chýba podstatná náležitosť zmluvy podľa
§ 9 ods.2 písm. j) zák. č.129/2010 Z.z. a keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu
časť zmluvy nahradiť. Preto možno uzavrieť, že úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené
náležitosti, podľa § 9 ods.2 písm. j/, písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1

písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
30.K ostatným námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že súhlasí s
odvolateľom, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods.1 O. z. avšak táto
námietka je nedôvodná lebo súd ju ani takto neposudzoval.
31.Vo vzťahu k zmluvnej pokute odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý po vrátení

bude musieť v časti zmluvnej pokuty vo veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak,
aby bolo preskúmateľné, aby bolo zrejmé na základe akých právnych ust. vo veci rozhodol. V novom
rozhodnutí rozhodne tiež o trovách odvolacieho konania (§396 ods.3 CSP).
32.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.