Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205100
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s.,
Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO:
35 885 459, proti žalovanej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, E., o zaplatenie 4036,60 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/207/2016-67 zo dňa 28.03.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.317,51 eur s 5 %
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.05.2016 do zaplatenia v 20 eurových mesačných splátkach.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 56 %. Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.036,60 eur, úroku z tejto
sumy a úroku z omeškania z tejto sumy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.02.2014.
Súd prvej inštancie zistil, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur, ktorý
žalovaná čerpala 27.02.2014. Žalovaná mala úver splácať 60 anuitnými splátkami po 96,55 eur s

dátumom splatnosti poslednej splátky 15.02.2019. Súd uviedol, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, a preto je potrebné prednostne naň aplikovať spotrebiteľské právo. V tomto prípade ide
o spotrebiteľskú zmluvu a túto bolo potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
teda skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti, pričom dospel k záveru, že úverová
zmluva má v tomto smere nedostatky, keď neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez

rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Súd uviedol, že mu je známy
názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a uviedol, že v danom prípade zákon
o spotrebiteľských úveroch je odlišný od znenia smernice a vzhľadom na jeho znenie nemožno priznať
smernici ani nepriamy účinok, pretože by sa jednalo o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch z časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať smernici ani nepriamy účinok. Úver sa teda
považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných

prostriedkov. Žalovaná celkovo vyčerpala 4.000 eur a vrátila 1.682,49 eur, preto súd žalobe vyhovel
v časti o zaplatenie 2.317,51 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úrok z omeškania priznal od
18.05.2016 tak ako žalobca požadoval v žalobe. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods.2 CSP, uviedol, že žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemá dostatok
finančných prostriedkov, a preto jej súd umožnil zaplatiť dlžnú sumu splátkami po 20 eur mesačne.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Podľaobsahusaodvolal
proti výroku o trovách konania a proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Taktiež
sa odvolal proti splatnosti prisúdenej sumy. Uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmluve medzi účastníkmi je uvedená prvá až predposledná splátka
spotrebiteľského úveru a nie ako nesprávne uvádza súd iba prvá a predposledná splátka. Spotrebiteľská

zmluva, na základe ktorej vznikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vyhovuje svojimi
náležitosťami zákonu o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín, Krajského súdu v Prešove a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
a uviedol, že považuje za potrebné, aby súd v uvedenom prípade použil eurokonformný výklad, t.j.
výklad v súlade so smernicou, o ktorú sa má súd vždy pokúsiť. Pre správny výklad dotknutej právnej
normy je potrebné pracovať s domnienkou racionálneho zákonodarcu. Pokiaľ má byť vnútroštátna

právna úprava úplne harmonizovaná so znením smernice, žiadny racionálny zákonodarca by neprijal
znenie, ktoré by sa odlišovalo od jej obsahu. Ustanovenia smernice bránili tomu, aby členský štát
stanovil povinnosti iné ako boli povinnosti vyplývajúce zo smernice 2008/48. Platná právna úprava
neobsahuje právnu normu, ktorá by vyžadovala amortizačnú tabuľku začlenenú v texte zmluvy, resp.
potrebu rozlíšenia jednotlivých splátok úveru zvlášť na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Úverová

zmluva teda obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a súd rozhodol nesprávne, ak úver posúdil
ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa nemôže stotožniť ani s rozhodnutím súdu ohľadom výšky
mesačných splátok. Mesačné splátky vo výške 20 eur sú celkom zjavne neprimerane výške dlžnej sumy.
Splácaniepredmetnéhodlhupo20eurmesačnenevytvárareálnypredpokladnazaplateniedlžnejsumy.
Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pôvodná výška splátky bola niekoľkonásobná. Navrhol, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom, že zmluva neobsahovala
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie o tom, že v tomto prípade nie je možný eurokonformný výklad zákona o
spotrebiteľských úveroch. Správne preto súd uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov

a priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenými sumami zo strany žalovanej.
Vzhľadom na zistenú finančnú situáciu žalovanej, ktorá spláca viacero úverov a je dôchodkyňou s
príjmom len vo výške cca 373,40 eur, je stanovenie výšky splátky správne. Odvolanie sa týka aj výroku o
trovách konania, avšak z odvolania nevyplývajú žiadne špecifické dôvody odvolania vo vzťahu k výroku
o trovách konania. Keďže odvolací súd môže rozhodnutie skúmať len s ohľadom na tvrdené odvolacie

dôvody, správnosť výroku o trovách konania nebolo možné preskúmať. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.