Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/470/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223396
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115223396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, o zaplatenie
839,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. júna

2016, č.k. 16C/433/2015-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 3, § 37 ods.
1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 4 ods. 8 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca (resp. jeho predchodca) a žalovaný uzavreli dňa 29.12.2011
zmluvu o pôžičkovej karte QUATRO, pričom vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jedná o

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania, a to z predloženej zmluvy mal súd
preukázané, že neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, a žalovaný úverové podmienky nepodpísal. Súd mal za to, že všeobecné
zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho
charakteru a nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmlúv, ktorou je aj riadne dojednanie výšky

úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi zmluvy platne
dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy, je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný a
bez poplatkov, pričom bezdôvodné obohatenie mohlo potom spočívať len v prijatom plnení do výšky
poskytnutého úveru. S prihliadnutím na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadal súd z
úradnej povinnosti i na premlčanie nároku žalobcu, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dňa 18.09.2015, k zosplatneniu pohľadávky došlo dňa 26.09.2012, premlčacia lehota začala plynúť

dňom 27.09.2012 a uplynula dňom 27.09.2014 (dvojročná subjektívne premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia). Žaloba bola teda podaná po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu
ju súd zamietol. Vzhľadom na to, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil (a ani mu
nevznikli), preto súd rozhodol, že sa mu náhradu trov konania nepriznáva.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a priznať mu nárok na náhradu trov
konania, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a novérozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé, akými právnymi
úvahami sa súd pri vydaní rozsudku riadil, a preto nie je možné voči rozsudku náležite skutkovo a právne

argumentovať. Rozsudok je možné považovať za zmätočný a postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Pokiaľ mal súd za to, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uvedená skutočnosť nemá za následok neplatnosť
zmluvy a posúdenie uplatneného nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že listom zo dňa 26.09.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej

sumy do troch dní od jej doručenia, pričom žalovaný predmetnú upomienku neprevzal, a teda táto sa
považuje za doručenú uložením na pošte dňa 02.10.2012. Trojdňová lehota teda uplynula najskôr dňa
05.10.2012, pričom nasledujúcim dňom, teda 06.10.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň
je od tohto dátumu potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby, pričom žalobný návrh bol
podaný dňa 18.09.2015, a teda premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/433/2015 je zaplatenie sumy

839,94 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

8. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tiež je tu existencia vady konania, spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi

konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, resp. od 01.07.2016 Civilný
sporový poriadok, priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri
rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd,
ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a
vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom
zakotveným do 30.06.2016 v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinnom aj v čase vydania napadnutého

rozhodnutia, a obdobná úprava s menšími odchýlkami je obsiahnutá aj v aktuálne platnom CSP, v
jeho ust. § 220 ods. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú
právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie

za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46
Ústavy SR.

10. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že toto nespĺňa požiadavky na riadne
zdôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne nekonzistentné

a rozporné a nie je zrejmé, ako dospel súd k svojim záverom. Z odôvodnenia zamietajúceho rozhodnutia
vo veci samej na jednej strane vyplýva, že súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu platne dohodnuté podstatné náležitosti (a to
pri jednoduchom všeobecnom konštatovaní súdu, že z predloženej úverovej zmluvy mal preukázané,že zmluva neobsahuje údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, splatnosť úveru), zároveň súd konštatuje, že nakoľko zmluva neobsahovala podstatné
náležitosti, treba dospieť k záveru, že nebola platne uzatvorená (pretože dodávateľ postupoval v

rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi), pričom navyše podľa názoru súdu
dodávateľ porušil zmluvnú slobodu žalovaného, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej
(bezuvedeniaoakúďalšiuzmluvubysatumalojednať,pričomzospisuniejezrejmé,zčohovychádzala
takáto úvaha súdu). Takéto odôvodnenie je zmätočné a nezrozumiteľné, keď jednak obsahuje iba
všeobecné konštatovania súdu bez vzťahu k prejednávanej veci, navyše obsahuje právne závery

vzájomne si odporujúce (buď je zmluva o úvere neplatná, alebo je platná s tým, že úver je bezúročný a
bez poplatkov) a nemá oporu ani v predložených dôkazoch (nevychádza z reálneho obsahu predloženej
zmluvy) a preto nemôže obstáť. Odôvodnenie rozsudku sa tak javí ako arbitrárne (svojvoľné), keď súd
bližšie nešpecifikuje okolnosti konkrétneho prípadu a uspokojil sa len so všeobecnými konštatovaniami
o charaktere spotrebiteľských zmlúv bez bližšieho odôvodnenia skutkových okolností, ktoré by reálne z
prejednávanej veci vyplývali. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

je pritom aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).

11.Uvedenénedostatkymalizanásledok,ženapádanérozhodnutienespĺňavyššiecitovanépožiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo

k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred
súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu.

12. S opísanou vadou súvisí potom aj problém právneho posúdenia veci, čo tiež v odvolaní žalobca

namietal. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval.

13. V súvislosti s touto námietkou žalobcu odvolací súd uvádza, že treba súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie o posúdení predmetného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi vzhľadom na jeho povahu
ako spotrebiteľského zmluvného vzťahu (§ 52 OZ), a to uzavretého podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch, nie však už podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Keďže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil nesprávny právny
predpis zák. č. 258/2001 Z.z., je možné dôvodne mu vytýkať chybu pri aplikácii práva. Odvolací súd má
tiež za to, že síce správne postupoval okresný súd keď postupom ex offo rešpektujúc princíp ochrany
spotrebiteľa, skúmal uplatnenú pohľadávku žalobcu z hľadiska prípadného premlčania v zmysle § 5b

zák. č. 250/2007 Z.z., a to aplikujúc právne normy občianskeho práva úpravy premlčania § 100 a
nasl. OZ, avšak v tomto prípade došlo k nesprávnemu (predčasnému) právnemu posúdeniu otázky
premlčania, keď súd prvej inštancie nemal jednoznačne ustálené, či tu ide o zmluvu o úvere, ktorý treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov, alebo ide o právny úkon absolútne neplatný, ktoré otázky sú
pre posúdenie premlčania rozhodujúce. V prvom prípade totiž treba uvažovať o zmluve uzavretej platne

s tým, že dodávateľovi vzniklo právo na plnenie zo zmluvy, ale nevzniklo mu právo na priznanie úrokov a
poplatkov (kedy na premlčanie treba aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 OZ),
zatiaľ čo v druhom prípade vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (kedy na premlčanie
treba aplikovať premlčaciu dobu podľa § 107 OZ). Z dôvodov uvedených vyššie sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie o posúdení premlčania ním zvoleným spôsobom javí ako predčasné a vychádzajúce z

nedostatočne zisteného skutkového stavu.

14. V prejednávanej veci tak išlo o prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodov uvedených vyššie,
ako aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôsledkom vady v skutkových zisteniach. Na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a

c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie zmluvou o pôžičke a
ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu (prípadne inými dôkazmi, ak ich strany navrhnú),výsledky dokazovania náležite vyhodnotí a vec posúdi i s prihliadnutím na argumenty obsiahnuté v
odvolaní. Zameria sa na ustálenie, či tu zmluvný vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoje nároky,
je zmluvou o úvere so všetkými obligatórnymi náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z., alebo

ide o úvere bezúročný a bez poplatkov pre absenciu konkrétnej náležitosti, prípadne či tu ide o
absolútneneplatnýprávnyúkonanásledneposúdiajotázkuprípadnéhopremlčanianároku.Svojprávny
záver však musí súd jednak oprieť o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prípadu, a jednak
náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu
vo vykonávanom dokazovaní, a aby úvahy súdu, o ktoré oprie svoje právne závery, boli logické a

presvedčivé. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).