Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/491/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214208827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému: T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
č. XXX/XX, H. L., o zaplatenie istiny 976,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4. augusta 2015, č.k. 5C/558/2014-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal
náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom
zaplatenia sumy 976,26 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 868,21 eur, riadneho
úroku v sume 108,05 eur, úroku z omeškania v sume 534,02 eur a trov konania na tom právnom základe,
že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 19.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.294,56 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal riadne
splácať,ktorúpovinnosťsivšaknesplnil.Porušilpodmienkyzmluvy,keďneplatilriadneavčasdohodnuté

splátky. Súd vec právne posúdil podľa § 261 ods. 3, § 497, § 387, § 397 Obchodného zákonníka, § 52,
§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa § 565, § 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zistil, že dňa
19.12.2005 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 192448116,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.294,56 eur, ktorý sa zaviazal splácať
vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc 20.1.2006, končiac 20.11.2010 s dojednanou úrokovou
sadzbou 17,30%. Prípisom zo dňa 9.7.2013 postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky

na spoločnosť žalobcu v dôsledku uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, kde
bola zaevidovaná pohľadávka voči žalovanému pod číslom príslušnej zmluvy v prílohe č. 1 zmluvy o
postúpení, vo výške 1.253 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, preto na vec aplikoval ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd nezistil nedostatky zmluvy pokiaľ ide o dojednania v zmluve
v zmysle vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zmluva obsahovala dojednanie
o výške poskytnutého úveru, o počte splátok, síce absentoval rozpis splátok čo do výšky istiny

úrokov a poplatkov, ktorá skutočnosť však neodôvodňovala nepriznanie úrokov a poplatkov podľa vtedy
platnej právnej úpravy. Úverovú zmluvu so žalovaným pôvodne uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, teda banka, z ktorého dôvodu pri postúpení pohľadávky bolo potrebné postupovať v súlade
s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd skonštatoval, že žalobca si uplatnil nárok zo splátoksplatných spätne štyri roky od podania žaloby, keď predmetný splátkový úver poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy, v ktorej konečná splatnosť úveru mala nastať dňom 20.11.2010.
Pohľadávku z tohto úveru banka postúpila na žalobcu dňa 27.6.2013. Súd poukázal na článok 7.6.1

všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., kde je upravená možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti alebo výpoveď a odstúpenie od zmluvy. Slovenská sporiteľňa nevyužila ani jednu
z týchto možností a pohľadávku postúpila bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť resp.
bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Uvedená
skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad osvedčujúci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo

strany postupcu nebol predložený. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver
o tom, že by úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať jednotlivé splátky
úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Takže banka postúpila predmetnú pohľadávku v
rozpore s § 92 ods. 8, keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu
jeho mimoriadnej splatnosti). Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia, v dôsledku čoho

súdu žalobu zamietol pre jej nedostatok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo ku dňu 20.11.2010 a to konečnou

splatnosťou úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, teda v čase postúpenia
pohľadávky bola zmluva o splátkovom úvere už ukončená, došlo k postúpeniu pohľadávky, preto
žalobca nevidí dôvod, aby za daných okolností malo dôjsť pred postúpením pohľadávok k predčasnému
ukončeniu zmluvy, keďže v danom čase boli splatné všetky splátky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
zmätočné a nepreskúmateľné. Nesprávny je tiež názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách

bolo potrebné v danom prípade pri postúpení pohľadávky aplikovať. Toto ustanovenie nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou žalobcu, účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by
podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Žalobca tu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.4.2014, sp.zn.

19C/34/2012. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal tu na rozsudok NS SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/01

a tiež na rozsudok NS SR sp.zn. 4 Obo 54/2007. Nakoľko konečná splatnosť úveru nastala dňa
20.11.2010 je zrejmé, že ku dňu podania žalobného návrhu nárok premlčaný nebol. Navrhol rozsudok
zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania prvoinštančného
i odvolacieho.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitostiažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom

prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že

pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná i keď
z iných dôvodov. Súd prvej inštancie správne na danú vec aplikoval zákonné ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, avšak nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a skonštatoval,že uvedené ustanovenie nebolo dodržané, resp. neboli splnené podmienky v ňom uvedené, pričom
odvolací súd má za to, že neboli splnené iné podmienky ako uviedol súd prvej inštancie uvedené v
ustanovení § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, avšak nesplnenie tejto podmienky má

takisto za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorý skonštatoval aj súd prvej inštancie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 192448116, uzavretej dňa
19.12.2005, právny predchodca žalobcu veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, bol žalovanému
poskytnutý úver v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy bola výška úveru

poskytnutá žalovanému v sume 1.294,56 eur. Výška splátok bola dohodnutá sumou 34,65 eur, splatnosť
prvej splátky 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru 20.11.2010, bola dohodnutá úroková sadzba
17,30% ročne pevná, do konečnej splatnosti úveru. Dňa 27.6.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., ako
postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok s postupníkom žalobcom, na základe ktorej zmluvy
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 9.7.2013 Slovenská
sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

27.6.2013 pohľadávku vo výške 1.510,28 eur s príslušenstvom na žalobcu s tým, že uvedený záväzok
je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Odvolací
súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať aktívnu legitimáciu,
keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok
pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava,

voči žalovanému ako dlžníkovi. V čase postúpenia pohľadávky bol celý dlh splatný, nakoľko ubehla
dohodnutá konečná splatnosť úveru, takže banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku bez
toho, aby vyhlasovala mimoriadnu splatnosť tak, ako to tvrdil vo svojom odôvodnení rozsudku súd prvej
inštancie. Keďže bola už dobehnutá konečná splatnosť celého úveru, mimoriadne vyhlásenie splatnosti
je bezpredmetné. Ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,

ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasledujúce
Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,

ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom, v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom.Pretotrebaprincipiálnevychádzaťztoho,žeustanovenie§525ods.1O.z.bránipostupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č.

483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V
zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho
banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je
postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 O.z.. Ak určitá pohľadávka

nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom
a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z. a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení ale aj navonok
voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení, napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky sa účinky tejto neplatnosti prejavia nielen medzi postupcom a postupníkom,
no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 O.z. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v

prípadoch uvedených v § 525 O.z. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 O.z. nemá
voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený
domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia
s § 525 O.z., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky z
úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné

splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, bol postupca v súdnom
konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.6. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase,
keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená, boli tieto podmienky
postúpenia splnené, možno považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania, nebolo však

dokázané, že by bol žalovaný aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere.
Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z..

7. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť uvedenú v odvolaní ohľadne premlčania nároku uvádza, že pri

premlčaníjepotrebnépremlčaciudobuposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníka.Odvolací
súd síce nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na posúdenie zmluvného
úverového vzťahu je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia
Občianskehozákonníka,ktorésúprespotrebiteľavýhodnejšie.Takétopravidlojeustálenéajvaplikačnej
praxi súdov napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.1.2011 sp.zn. 5 M Cdo 20/2009, uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. 1 ÚS 402/2013-10, zo dňa 19. júna 2013, rozsudok NS SR sp.zn. 3 M Cdo 14/2014.

Premlčacia doba v Občianskom zákonníku je v trvaní troch rokov, pohľadávka žalovaného bola splatná
ku dňu 20.11.2010, takže trojročná premlčacia doba uplynula 20.11.2013. Žaloba na súd bola podaná
dňa 29.4.2014 teda po uplynutí premlčacej doby, takže nárok žalobcu je navyše aj premlčaný.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže súd prvej inštancie správne žalobu

žalobcu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v celom rozsahu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).