Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202599
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515202599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXX,
XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 70,- eur s príslušenstvom a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 3C/94/2015-107 zo dňa 27.9.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3C/94/2015-138
zo dňa 19.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len
„súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,- eur, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.7.2012 č. zmluvy

XXXXXXXXX uvedená v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.7.2012 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky formou úveru vo výške 1.400,-

eur. Žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 20.8.2012
po 229,- eur vrátane poplatku vo výške 1348,- eur. V zmluve žalobca prehlásil, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania. V konaní pred súdom žalobca uviedol, že finančné prostriedky
použil na úhradu dovolenky s rodinou v Bešeňovej a na zaplatenie energií spojených s užívaním bytu.
Súd z obsahu Zmluvy zistil, že sa jedná o formulárový typ zmluvy. Tlačivo označené ako ,,Zmluva
o úvere uzavretá doleuvedeného dňa medzi veriteľom: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom X.S. M.“
je vertikálne rozdelené na niekoľko častí s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o dlžníkovi,

úvere a ručiteľovi. Zároveň v spodnej časti tlačiva je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s
obsahom tejto zmluvy, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, všeobecnými podmienkami
na zadnej strane zmluvy a že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. V spodnej časti tlačiva je tiež priestor pre podpis mandatára, dlžníkaa potvrdenie dlžníka o prevzatí peňažnej hotovosti. Opačná strana Zmluvy Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru na svojej zadnej strane neobsahuje. Rovnako neobsahuje údaje ako je výška RPMN,
výška priemernej RPMN, rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky alebo termín konečnej splatnosti

úveru. Pretože žalovaný v Zmluve neuviedol údaj o výške úroku, RPMN a priemernej RPMN, podľa
žalobcu je jemu poskytnutý úver bezúročný a bez poplatok, na základe čoho si žalobca voči žalovanému
uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi ním uhradenými platbami v sume
1.470,- eur a výškou poskytnutého úveru 1.400,- eur, t. j. sumu 70,- eur a zaplatenie trov konania.
Okrem vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha aby súd určil, že zmluvná podmienka v

zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30. 7. 2012 uvedená vo všeobecných
obchodných podmienkach bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
je neprijateľná. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30. 7. 2012 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. Predmetný typ zmluvy je predmetom úpravy v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv.
absolútne obchody. Na druhej strane žalobca v konaní preukázal, že pri uzatváraní Zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Poskytnuté finančné prostriedky vo
forme úveru žalobca nevykázal ako v peňažnom denníku za rok 2012 tak ani v daňovom priznaní za rok
2012 (jeho celkové príjmy tvorili úhrn súm z uhradených a súdu predložených faktúr č. 1/2012, 2/2012
a 3/2012 za vykonané stavebné práce), pretože prostriedky použil na osobné účely (dovolenka a chod
domácnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol, že pri spisovaní Zmluvy predložil iba

občiansky preukaz, a nevie, odkiaľ mal pracovník žalovaného jeho údaje ako fyzickej osoby podnikateľa
a predpokladal, že úver uzatvára ako fyzická osoba nie ako živnostník. Spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu strán sporu je daný tým, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ v súlade s predmetom
jeho podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, pretože poskytnutý úver nebol použitý na jeho
podnikateľskú činnosť ani výkon zamestnania, či povolania. V zmysle uzatvorenej Zmluvy mal žalobca

žalovanému, popri istine 1.400,- eur, uhradiť aj sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.348,-
eur. Porovnaním uvedených súm je zrejmé, že poplatok dosahuje takmer výšku poskytnutého úveru.
Dojednaním poplatku v takejto výške nemožno posúdiť inak, ako snahou žalovaného o obchádzanie
zákona a neúmerné navyšovanie poskytnutého úveru. Ide o povinnosť spotrebiteľa plniť záväzok, ktorý
po materiálnej stránke nie je daný, a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Súd mal za to, že pre

spotrebiteľajevždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonovaslužiebdodávateľa,ktorýmsamu
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, ide o plnenie výlučne vo finančnom záujme dodávateľa.
Takúto úverovú politiku žalovaného nemožno akceptovať. Súd preto tento poplatok vyhodnotil ako
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a preto je neprijateľná a neplatná z dôvodu rozporu s § 39 OZ

pre obchádzanie zákona. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posúdil nárok žalobcu
aj v tejto časti za dôvodný. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase vzniku zmluvy
medzi stranami sporu, boli údaje o druhu spotrebiteľského úveru, sprostredkovateľovi úveru, dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzbe úveru, ročnej percentuálnej miere
nákladov, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o priemernej hodnote

RPMN. V Zmluve o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, uvedené údaje chýbajú. Zákon ich absenciu
sankcionuje tým, že takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že
dlžník je povinný vrátiť veriteľovi len sumu, ktorá mu bola ako úver poskytnutá. Žalobca bol preto povinný
zaplatiť žalovanému iba sumu, ktorú skutočne od žalovaného čerpal. Pretože sumu poskytnutého úveru
vo výške 1.400,- eur žalobca žalovanému už uhradil, resp. uhradil sumu 1.470,- eur, teda má nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške úhrady úveru nad rámec poskytnutej výšky, t. j. 70,- eur. O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namieta, že dňa 30.07.2012
uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom, ako fyzickou osobou - podnikateľom zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa,
keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka,
nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný nie je povinný preukázať na
čo v skutočnosti navrhovateľ použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Úver si dlžník vzal
za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa

ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania,
povolania či zamestnania. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a
ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svojusúkromnú potrebu. V otázke primeranosti odplaty dôkazné bremeno znáša žalobca, nie žalovaný.
Žalobca musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z

vlastných zdrojov (tak, ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v rozpore
s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre
nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Žalovaný poukazuje, na to, že
napádaný rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak v zmysle došlo k odopretiu možnosti konať
pred súdom. Argumentáciu súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje

žalovaný za nepostačujúcu. Žalovaný poukazuje na nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku
a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Súd prvého stupňa, len konštatuje, že má za to, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, a to bez toho aby to akokoľvek odôvodnil. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o
tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne vec
nesprávne právne posúdil. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o
úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.), a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný odmieta, že by z
jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo

160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 CSP
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky
podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zaporušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

11. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 30.7.2012 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce uvedené, že úver je
poskytnutý za účelom výkonu podnikania, ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca si
úver bral na súkromné účely, a to na úhradu dovolenky a chod domácnosti. V prípade pochybností,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre

dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie účelu - výkon podnikania. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi
na účel výkonu podnikania žalobcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej
inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníkaažalobcovijedôvodnépriznaťpostaveniespotrebiteľa.Sohľadomnavyššieuvedenézmluva
o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych
noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa.

12. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

13. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

14. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť poplatok v celkovej výške 1.348,- Eur. Predmetný
poplatok je v zmysle bodu 10 VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym poplatkom. Odvolací
súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške 898,66
Eur, teda presahujúci 50 % sumy poskytnutého úveru (1.400,- Eur) sledoval reálne výdavky spojené
s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem

úroku aj administratívny poplatok vo 898,66 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny
poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký
ako je to pri úroku.

15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod

41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“16. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100
% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom
prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 96,3 % ročne, čo viac ako 6 násobne prevyšuje
obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere. Táto okolnosť

spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako
neprijateľnú a absolútne neplatnú.

17. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM G. X/XXXX

zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

18. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 96,3 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne

opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (XCdo XX/XXXX (48%), XMCdo X/XX (60%), Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/XXXX
(25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 L. T. C. XXX/XX vyhlásil úver s rozdielom o 12%
percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre
rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967

rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu
26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

19. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie

jeho výšky a účelnosti, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný, a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy

poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli, predstavovať výdavky spojené s administratívnou
činnosťou.

20. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 30.7.2012 obsiahnutá v bode 10 VPPÚ, nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.22. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako bezúročný a
bez poplatkov.

23. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úroku v zmluve absentuje. Jeho výšku je možné vyvodiť
z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať
zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluve nie
je uvedený ani údaj o RPMN a priemernej RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), y) zákona o
spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje údaj o
úroku, údaj o RPMN a priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

24. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný nemá nárok na plnenie z neprijateľnej podmienky, žalobcovi vznikla povinnosť
vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy
žalovaný voči žalobcovi nemá, preto plnenie žalobcu nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru (70,-
Eur) predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.

25. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o
určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).