Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216589
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117216589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom G. práce,
sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko S., dieťa rodičov : matky T. S., štátnej občianky Slovenskej
republiky, trvale bytom K., P. Q. č.XXX/XXX a otca R. E., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale
bytom P., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletá K. S., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú K. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 80,-Eur mesačne,
s účinnosťou od 01.03.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2018 pre maloletú K. vo výške
1.040,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 70,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zverenia maloletej K. do jej
osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 100,-Eur mesačne s
účinnosťou od 1.3.2017. Matka uviedla, že maloletá pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom
dieťaťa, s ktorým nikdy nežili v spoločnej domácnosti a on otcovstvo uznal až 15.2.2017. Matka uviedla,
že otec na výživu maloletej od jej narodenia ničím neprispieva, sám sa o dcéru nezaujíma, nenavštevuje
ju a je s ňou v kontakte len vtedy, keď ona príde s dcérou na návštevu k jeho matke. Matka ďalej

uviedla, že ona je s dcérou na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok a prídavky na
dieťa. O otcovi dieťaťa nemá matka bližšie informácie, len to, že býval u svojich rodičov, bol dlhodobo
nezamestnaný a chodieval na nejaké brigády a bol aj viackrát súdne trestaný.

2. Otcovi maloletej bol návrh na začatie konania riadne doručený, poštu si preberá na adrese svojej
matky. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril. Boli mu riadne a včas doručené aj predvolania

na pojednávania, pojednávaní sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť
pojednávanie. Preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.3. Kolízny opatrovník prešetril pomery a konštatoval, že rodičia dieťaťa nežijú spolu, maloletá býva s
matkou, matka sa o dieťa riadne stará, preto kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti matky a otcovi dieťaťa určiť výživné od uznania otcovstva vo výške 70,- až 80,-Eur

mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l.1, RL, lustrácie v RO,
lustrácie v SP, oznámenie SP z čl. 18, správu ÚSPVaR z čl. 20, správu o PnD a RP, lustrácie v SP, RL
dieťaťa, správu KO, zápisnicu z čl. 27, lustráciu v SP, oznámenie matky otca, oznámenie ÚPSVaR z čl.

41, zoznam voľných pracovných miest a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

5. Maloletá K. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nikdy nežili v spoločnej
domácnosti. Otec uznal otcovstvo k maloletej až dňa 15.2.2017. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje
matka, otec sa o dcéru nezaujíma, neprispieva na jej výživu. Zaujímajú sa o ňu len jeho rodičia. V
súčasnosti má maloletá K. necelé X roky a matka je s ňou doma na rodičovskej dovolenke. Maloletá je

zdravá, má výdavky primerané jej veku.

6. Matka maloletej je slobodná, spolu s dcérou býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome u svojho
otca a na náklady domácnosti mu prispieva 100,-Eur mesačne. Matka je s dcérou na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok 213,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne.

Okrem maloletej K. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Vlastní staršie auto zn. L. N. r.v.XXXX, iný
majetok väčšej hodnoty nevlastní.

7. Otec maloletej je slobodný, okrem maloletej K. nemá iné vyživovacie povinnosti. Pre jeho
nespoluprácu sa nepodarilo zistiť jeho bytové a sociálne pomery. Otec maloletej bol od 2.1.2017 do

11.6.2017 vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu.
Od 1.4.2017 je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne. Otec maloletej má len
základné vzdelanie, nemá dlhodobé a stále zamestnanie. Z lustrácie zamestnávateľov otca v Sociálnej
poisťovni vyplynulo, že doposiaľ otec väčšinou pracoval ako dohodár, napr. v rokoch 2011 a 2012
pracoval krátke časové úseky pre zamestnávateľov M. Sk s.r.o., F. X. a.s., Q. T. a.s., P. Z. s.r.o., H.-Y.

s.r.o., v r. XXXX a XXXX bol v ÚVTOS S. a od 4.1.2018 má v T. poisťovni evidovanú E. o vykonaní
práce u zamestnávateľa B. H. s.r.o.

X. Z oznámenia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 22.1.2018 ( č.l.41) vyplynulo, že ich úrad eviduje rôzne
voľné pracovné miesta pre mužov so základným vzdelaním a predložil súd rozpis niektorých voľných

pracovných miest, z ktorého vyplynulo, že ponúkaná mzda je uvedená väčšinou dohodou, pri niektorých
voľných pracovných miestach väčšinou vo výškach od 480,- do 650,-Eur mesačne, prípadne pri
niektorých pracovných pozíciách aj viac.

9. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.11. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

12. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloletú
do jej osobnej starostlivosti. Otec sa k návrhu vôbec nevyjadril. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje
výhradne matka, otec sa o maloletú nezaujíma. Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti matky,

ktorá aj doposiaľ sama vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú a voči jej starostlivosti neboli zistené
žiadne výhrady.

17. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských

práv a povinností.

18. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. S poukazom na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať
na výživu maloletej sumou 80,-Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu vyššie

uvedeným zákonným kritériám, a ktorú sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Hoci je otec
dieťaťa dlhodobo nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi a väčšinou pracuje len na základe
dohôd o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti, pri určovaní výživného súd vychádzal nie z
jeho reálne vykazovaných príjmových pomerov dávok v hmotnej núdzi, ale vychádzal z potencionality
jeho zárobkových možností, pretože otec dieťaťa, ak je aj naozaj nezamestnaný, je nezamestnaný

dobrovoľne, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pričom bolo
preukázané, že úrad práce v mieste jeho trvalého bydliska eviduje množstvo voľných pracovných miest
aj pre mužov so základným vzdelaním. Preto je dôvodné určenie vyššieho ako minimálneho výživného.
Hoci matka dieťaťa navrhovala otcovi určiť výživné v sume 100,-Eur mesačne, súd musel prihliadnuťna to, že otec dieťaťa má len základné vzdelanie, a preto nie je predpoklad od neho očakávať, že by
dosahoval nejaké nadštandardnejšie zárobky, ktoré by umožňovali určiť nadštandardnejšie výživné.
Preto pri určovaní výživného súd vychádzal z ponúkanej mzdy pri evidovaných voľných pracovných

miestach vo výške 480,- až 650,-Eur mesačne a výživné určil v sume 80,-Eur mesačne, ktorú sumu
považoval za zodpovedajúcu veku dieťaťa a zisteným potencionálnym schopnostiam a možnostiam
otca.

19. Hoci toto konanie bolo začaté dňa 3.8.2017 a výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho

konania, v danej veci súd v zmysle § 77 Zákona o rodine určil otcovi výživné aj spätne od
1.3.2017, teda od začiatku mesiaca nasledujúceho po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
namatrike.Zadôvodhodnýosobitnéhozreteľaajprespätnéurčenievýživnéhosúdpovažovalabsolútne
nezodpovedný prístup otca k plneniu si rodičovských povinností, ktorý od narodenia dieťaťa ničím
neprispieva na jeho výživu a o dieťa sa vôbec nezaujíma.

20. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

21. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

22. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol

otcovi dlh na výživnom pre maloletú K. za obdobie od 1.3.2017 do 31.3.2018 vo výške 1.040,-
Eur ( 13 mesiacov á 80,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať po 70,-Eur mesačne tak, aby dlh bol
splatený v priebehu 15 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Nižšie splátky by podľa názoru
súdu predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu, pričom za výšku dlhu si zodpovedá otec sám, ktorý
si dlhodobo vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému dieťaťu.

23. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

25. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z

rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).