Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205692
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114205692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U., P. ul.
XX proti žalovaným: 1./ A. H., nar. X.XX.XXXX, bytom R. E., H. A. XX, 2./ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. E., H. A. XX, o zaplatenie 2.090,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov z 8.12.2016 č.k. 15C/79/2014-104 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovanými nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v istom období žalobca a žalovaná
v 2.rade žili v spoločnej domácnosti v družskom pomere. V tom čase je pochopiteľné, že spoločne
uhrádzali náklady na svoje potreby, kam nepochybne patrila aj platba hypotéky za byt, v ktorom žil aj
žalobca. V tejto súvislosti žalovaná v 2.rade poprela, že by sa jednalo o pôžičku a zdôrazňovala, že
aj ona finančne pomáhal žalobcovi v období, kedy trval ich partnerský vzťah. Predloženie bankových

výpisov o vklade finančných prostriedkov bez ďalšieho nepreukazuje, že sa jednalo o finančnú pôžičku
medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade. Žalobca nepreukázal, že by sa v tejto súvislosti nejednalo o
bežné hospodárenie osôb, ktoré v tom čase tvorili domácnosť a uhrádzali spoločné náklady. Súd nemal
za preukázané ani tie tvrdenia žalobcu pokiaľ ide o požičanie finančných prostriedkov žalovanej v 1.rade
v sume 1.783,- eur. Z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že by sa jednalo o poskytnutie peňažných
prostriedkov žalobcom žalovanej v 1.rade, keď je zrejmé, že odosielateľom peňažných prostriedkov bol
žalobca len v jednom prípade, pokiaľ ide o sumu 300,- eur. V ostatných prípadoch bola odosielateľom

prevažne žalovaná v 2.rade, prípadne jej syn a adresátom, okrem A. H., bol aj jej vtedajší manžel S.
H.. Opäť finančné prostriedky boli poukazované žalovanej v 1.rade v období, keď žalobca a žalovaná
v 2.rade boli partnermi a spolu žili. Aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že finančné prostriedky zasielali
po dohode so žalovanou v 2.rade, žalobca používal označenie tohto konania v množnom čísle a z
predložených bankových výpisov nevyplynulo, že by išlo o pôžičku. Žalobca sa pritom domáha vrátenia
týchto finančných prostriedkov až po tom, ako ukončil družský vzťah so žalovanou v 2.rade, keď súd
prvej inštancie zohľadnil aj obdobie, kedy boli finančné prostriedky reálne poskytnuté, a to v roku 2010.

Za vierohodnejšiu súd prvej inštancie považoval verziu prezentovanú žalovanou v 2.rade v zmysle tom,
že v tomto období viedli strany sporu spoločnú domácnosť, žili v družskom vzťahu a ako osobe blízkej
aj spoločne financovali túto domácnosť, vrátane pomoci pre dcéru žalovanej v 2.rade. Žalobu preto ako
nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p..3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uvádza, že nebola vykonaná

konfrontácia medzi účastníkmi sporu. Poukazuje na to, že v čase, keď žil so žalovanou v 2.rade v
spoločnej domácnosti, zarábal okolo 650,- eur - 720,- eur mesačne, žalovaná zarábala okolo 350,- eur
mesačne. Mala hypotéku na byt a on jej pomáhal s platením hypotéky. Žalovaná v 2.rade bola jej dcérou
a tejto požičal peniaze, celkovo X.XX,,- eur. Žalovaná v 1.rade v tom čase žila v M. republike, a preto,
pokiaľ sa telefonicky ozvala po častiach jej cez R. K. posielali určité finančné čiastky, o čom predložil

dôkaz. Je pravdou, že na týchto dokladoch je odosielateľom žalovaná v 2.rade, avšak stalo sa tak po
dohode s ním. Žalovaná v 1.rade vždy sľubovala, že peniaze vráti, čo sa však nestalo. V apríli 2013
so žalovanou v 2.rade ukončil družský vzťah. Pokiaľ si žalobca zobral z bytu žalovanej v 2.rade isté
hnuteľné veci v hodnote 2.000,- eur, žalovaná v 2.rade tvrdí, že týmto kompenzoval dlh jej dcéry, nie je
to pravdou, pretože na zakúpenie týchto hnuteľných vecí si matka žalobcu požičala 3.000,- eur a túto
sumu on teraz svojej matke musí vrátiť. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2.rade, ktorá vyjadrila súhlas s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Popiera, že by finančné prostriedky poskytol žalobca ako pôžičku. Pokiaľ posielali nejaké
finančné prostriedky jej dcére, žalovanej v 1.rade, išlo o pomoc rodičov deťom, nikdy sa nehovorilo o
žiadnej pôžičke.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré odkazuje.

7. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

8. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke v zmysle cit. ust. § 657 OZ je dohoda o prenechaní veci
(oreálnomodovzdaní)stým,žeideodruhovourčenúvec,povinnosťvrátiťvecrovnakéhodruhuaurčení
času vrátenia. Čas vrátenia pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak,
že čas vrátenia možno určiť. V tejto súvislosti stačí aj dohoda o tom, že čas vrátenia veriteľ ponechá

na vôľu dlžníka.

11. Vychádzajúc z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal, aby so žalovanými uzatvoril zmluvu o pôžičke finančných
prostriedkov v sumách 1.783,- eur a 307,- eur. Je zrejmé, že žalobca so žalovanou v 2.rade žil v období

rokov2008-2013vdružskompomerevspoločnejdomácnostiabankovévýpisyopoukázanísumy275,-
eur (a nie 307,- eur) v rokoch 2009 - 2012 bez ďalšieho nepotvrdzujú, že išlo o pôžičku týchto finančných
prostriedkov. Ako bolo uvádzané, žalobca so žalovanou v 2.rade v tom čase žili v partnerskom vzťahu v
jednej domácnosti, žalovaná v 2.rade popierala, že by žalobca takto poukázané finančné prostriedky jej
požičiaval s tým, že byt, za ktorý uhrádzala hypotéku obýval aj žalobca a rovnako aj ona podľa potreby

mu v tom čase finančne vypomáhala. Podobne v prípade žiadaných finančných prostriedkov titulom
pôžičky vo výške 1.783,- eur od žalovanej v 1.rade, dcéry žalovanej v 2.rade, žalobca nepreukázal
svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že iba v prípade zaslania sumy 300,- eur bol
podľa bankového výpisu jej odosielateľom žalobca. Ostatné finančné čiastky, u ktorých adresátom bolanielen žalovaná v 1.rade, ale aj jej vtedajší manžel, zasielali žalovaná v 2.rade, príp. jej syn. Menovaná
argumentovala, že išlo o poskytnutie finančnej výpomoci rodine jej dcéry, stalo sa tak v období roka
2010, a teda opäť v čase jej spolužitia so žalobcom.

12. Všetky tieto okolnosti prejednávanej veci jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil aj súd
prvej inštancie a správne uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o poskytnutých pôžičkách, v
dôsledku čoho opodstatnene žalobu zamietol.

13. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p..

14. O trovách odvolacieho konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalobca vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).