Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/22/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309201544
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1309201544.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľky : H. X., bytom W. č. XX, X., zastúpená Y.. Danou Leštákovou, advokátkou so sídlom
Bebravská č. 3, Bratislava, proti odporcovi : Y. W., bytom G. č. 3, X., zastúpený JUDr. Tiborom Szakálom,
advokátom, so sídlom Korzo B. Bartóka č. 789/3, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva
navrhovateľky :
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 496, katastrálne územie G., okres U., záhradná chata súpisné číslo

XXXX, postavená na parcele č. XXXXX/XXX, pozemok parcela č.XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere
XXX m2, pozemok parcela č. XXXXX/ XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko v
hodnote XXX.XXX,XX eur,
- zariadenie chaty v hodnote 1.048,60 eur,

II. Z vecí , ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva
odporcu :

- obchodný podiel v spoločnosti K.F-T. s.r.o., v hodnote 51.877,16 eur,
- nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec X., T. časť B. T., trojizbový byt
č. X vo vchode č. 3, na treťom podlaží bytového domu s.č. XXXX, postavený na parc.č. XXXX/X na
adrese G. č. X v X. o podlahovej ploche XX,XX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela
registra C parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 552 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu
XXXX/XXXXXX, všetko v hodnote 158.689,55 eur ,
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec X., T. časť B. T., garáž súp.č. XXXX,

postavená na parcele registra C parc.č. XXXX/X , v hodnote 9.280,75 eur,
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec X., T. časť B. T., pozemky registra
C, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere
XXmX, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere XXmX, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy o
výmere XXmX, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere XXmX, parc.č. XXXX/XX, zastavané
plochy o výmere 20m2 v hodnote 6.502,46 eur,
- zariadenie bytu na G. ulici č. X v X. v hodnote 6.524,75 eur ( 5.419,25 eur- zariadenie a 1.105,50 eur

- elektrospotrebiče).

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 44.228,47 eur a to do
desiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 6.116 eur, na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.V. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 6.116 eur, na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 5.3.2009, sa navrhovateľka domáhala, aby
súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, až do jej výlučného vlastníctva
prikáže rekreačnú chatu v G. okres U., spolu so všetkými hnuteľnými vecami tvoriacimi zariadenie a
vybavenie chaty, do výlučného vlastníctva odporcu prikáže trojizbový byt na G. ulici č.X v X., spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym

podielom na pozemku a garáž súpisné č. XXXX, spolu so všetkými hnuteľnými vecami tvoriacimi
zariadenie a vybavenie bytu na G. ulici č. X v X.. Zároveň žiadala, aby súd prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu obchodný podiel v spoločnosti K.F.- Maliarstvo s.r.o. a hnuteľný a nehnuteľný
majetokslúžiacinavýkonživnosti.Žiadala,abysúddojejvlastníctvaprikázalpeňažnúhotovosťvovýške
19.916,35 eur (600.000 Sk), do výlučného vlastníctva odporcu peňažnú hotovosť vo výške 49.790,88

eur (1.500.000 Sk) a zaviazal odporcu uhradiť jej na vyrovnanie jej podielu čiastkou 104.553,12 eur.
Svojnávrhodôvodnilatým,ženapriekrozsiahlejkorešpondenciimedziúčastníkmikonaniasanepodarilo
dohodnúť o vyporiadaní, odporca neposkytol súčinnosť, neumožnil znalcovi vstup do spoločného bytu
ani vstup do nehnuteľnosti slúžiacej na podnikanie. Manželstvo účastníkov konania trvalo 33 rokov,
od začiatku podnikania odporcu na základe živnostenského oprávnenia, od roku 1992, navrhovateľka

viedla jednoduché účtovníctvo až do roku 1997, potom vyhotovovala len interné doklady a tieto práce
vykonávala až do mája 2008. Spoločnosť s ručením obmedzeným odporca založil v roku 2000,
navrhovateľka tam bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka až do 13.5.2008. Podľa jej názoru
sa za 17 rokov práce s odporcom pri prevádzkovaní živnosti a podnikaní značnou mierou zaslúžila
o nadobudnutie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve a vybudovanie firmy, ktorá je vedená len

na odporcu. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že v ich spoločnej domácnosti mali uložené úspory vo
výške 1,5 milióna Sk, cca 30.000 forintov, 2.000 Kč a 240 eur a tieto peniaze odporca zo spoločnej
domácnosti odniesol. Navrhovateľka potvrdila, že vybrala z účtu spoločnosti s ručením obmedzeným, aj
z účtu vedeného ako podnikateľský po 300.000 Sk, spolu 600.000 Sk, pričom tieto peniaze uložila dňa
12.5.2008 do trezoru až do vyriešenia sporu s odporcom a o tejto záležitosti informovala účtovníčku.

Podľa názoru navrhovateľky do masy BSM patrí aj hodnota zložená z vlastných prostriedkov získaných
dedením pri zakúpení bytu č.10 na 2. poschodí bytového domu na W. ulici v X. vo výške 223.370
Sk. Tieto finančné prostriedky mali byť použité na investovanie do kúpy bytu do výlučného vlastníctva
navrhovateľky. Rozdiel medzi kúpnou cenou a znaleckou cenou je cena zhodnotenia, ktorá predstavuje
sumu 71.285,47 eur, na rekonštrukciu bytu boli použité prostriedky z BSM v hodnote 33.193,92 eur, ktoré

sa od zhodnotenej ceny odpočítavajú, zostatok zhodnotenej ceny a istinu sú vlastníctvom navrhovateľky
a predmetom BSM je podľa navrhovateľky peňažná čiastka 33.193,92 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, pričom uviedol, že rešpektuje návrh
navrhovateľky na vyporiadanie v cenových reláciách, ktoré sama vyčíslila s tým, že z jej navrhovanej

finančnej čiastky navrhovateľka uhradí zákonný podiel na jeho účet, ktorý on obratom prevedie ako dar
na dcéru N.. V prípade, že by si navrhovateľka nesúhlasila, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie
za účelom vyčíslenia hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku, započítať nesplatené dlhy. Ďalej
uviedol, že súhlasí s tým, že hnuteľné veci tvoriace zariadenie a vybavenie bytu na G. č. X tvoria masu
BSM, namietal však ich zostatkovú hodnotu. Súhlasil, že do masy BSM patrí zariadenia a vybavenie

rekreačnej chaty, namietal vyčíslenú hodnotu. Obchodný podiel spoločnosti patrí do jeho vlastníctva a
podľa jeho názoru sa nemôže stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do masy
BSM podľa jeho názoru nepatrí ani hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý slúži na výkon jeho povolania.
Potvrdil, že v držbe navrhovateľky je čiastka 19.916,35 eur, ktoré bez jeho vedomia navrhovateľka
svojvoľne vybrala z peňažného účtu spoločnosti. Táto finančná čiastkach nepatrí do BSM a domáha sa

toho, aby bola z masy BSM vyňatá. Odporca poprel navrhovateľkine tvrdenie, že má v držbe 1,5 milióna
Sk, uviedol, že tieto peniaze nikdy neexistovali, ide o účelové a nepravdivé tvrdenie navrhovateľky.
Túto finančnú sumu namieta ako neexistujúcu a preto nemôže byť zahrnutá do masy BSM. Odporca
ďalej uviedol, že byt na Rozvodnej ulici č. XX (teraz Klenová) bol zakúpený zo spoločných finančných
prostriedkov, kúpna cena bola zaplatená výlučne zo spoločných finančných prostriedkov, odporkyňa na

kúpu nehnuteľnosti nepoužila žiadnu časť zo svojho dedičstva, ktoré nadobudla X roky pred uzatvorenímkúpnej zmluvy. Táto nehnuteľnosť podľa odporcu bola nadobudnutá počas trvania manželstva zo
spoločných prostriedkov a patrí do BSM. Poukazuje aj na rozdiel medzi sumou nadobudnutou v
dedičskomkonaníakúpnoucenouzapredmetnúnehnuteľnosť,podľajehotvrdeniafinančnéprostriedky

nadobudnuté dedičstvom sa skonzumovali pre potreby rodiny. Odporca sa zároveň domáhal, aby do
masy BSM boli zahrnuté aj pasíva a to dlh vo výške 1,5 milióna Sk, ktorý si ako fyzická osoba požičal
od dvoch priateľov. Tieto peniaze boli použité na kúpu bytu pre dcéru Moniku.

Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 43

C/86/2008-36 zo dňa 25.8.2008, potvrdením o prijatí predošlého priezviska zo dňa 3.12.2008, výpisom
zo živnostenského registra, výpisom z obchodného registra, súhlasom s nadobudnutím majetku zo
dňa 21.3.2003, návrhom na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 29.10.2008, odborným posudkom č.
11/2009zodňa9.2.2009,odbornýmposudkomč.12/2009zodňa11.2.2009,znaleckýmposudkomč.13/
2009 zo dňa 12.2.2009, osvedčením o dedičstve č.k. D/2840/1997-109 zo dňa 23.4.1999, znaleckým
posudkom č. 21/2003 zo dňa 12.3. 2003, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa

22.4.2009, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 30.7.2009, čestným prehlásením zo dňa
15.12.1998, kúpnou zmluvou zo dňa 10.1.2005, vypracovanými znaleckými posudkami ustanovených
znalcov, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 4.1.1975 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 25.8.2008, č.k. 43C/86/2008-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2008.

Listom zo dňa 29.10.2008 navrhovateľka adresovala odporcovi návrh na vyporiadanie BSM dohodou.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že dňa 24.6.1992 odporca začal podnikať ako živnostník.

Činnosť ukončil dňa 31.3.2009.

Zo zápisnice zo dňa 16.9.1998 na notárskom úrade JUDr. Svrčkovej notárky so sídlom v Nitre, súd
zistil, že pojednávania v dedičskej veci po poručiteľke matke navrhovateľky sa zúčastnila JUDr. Darina
Jelínková (v prvom štádiu tohto konania právna zástupkyňa odporcu) ako právna zástupkyňa Alžbety

Katonovej (navrhovateľky).

Z osvedčenia o dedičstva č.k. D 2840/97-109 súd zistil, že po poručiteľke H. X. nadobudol dedičstvo
brat navrhovateľky, ktorý sa zaviazal vyplatiť navrhovateľke sumu 150.000 Sk v hotovosti, ako hodnotu
jej zákonného dedičského podielu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.5.1999.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1998 súd zistil, že navrhovateľka ako predávajúca a jej brat ako kupujúci
uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území P. S., pričom dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 100.000 Sk a bola
vyplatená pri podpise zmluvy v celosti.
Dňa 15.12.1998 bolo podpísané prehlásenie navrhovateľky, ktorého obsahom je jej vyhlásenie že dňa

15.12.1998 prevzala od svojho brata sumu 250.000 Sk.
Dňa 10.8.2010 brat navrhovateľky vyhlásil že navrhovateľke vyplatil dňa 15.12.1998 na notárskom úrade
JUDr. Svrčkovej v Nitre za prítomnosti notárky, odporcu a JUDr. Jelínkovej peňažnou čiastkou 250.000
Sk z dôvodu vyporiadania dedičstva po rodičoch.

Dňa 21.3.2003 odporca overil svoj podpis na listine nazvanej súhlas na nadobudnutie majetku, ktorej
obsahom bolo potvrdenie , že odporca súhlasí, aby sa výlučnou vlastníčkou bytu číslo 10 na 2.
poschodí bytového domu na G. ulici č.XX v Bratislave (teraz Klenova ulica) stala jeho manželka. Súhlas
odôvodňoval skutočnosťou, že všetky finančné prostriedky, ktoré na odkúpenie predmetného bytu boli
použité, pochádzajú z dedičstva manželky.

Dňa 1.4.2003 bola podpísaná kúpna zmluva medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a N. Z., ako
predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod bytu číslo XX na 2. poschodí bytového domu na G. ulici
číslo XX v X. (teraz W.) . Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 223.370 Sk.

Dňa 10.1.2005 nadobudla Monika Katonová do vlastníctva byt č. X na S. ulici č.X v X..

Dňa 1.3.2006 je datovaný dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, podľa ktorého prenajímateľ Y. V., ako vlastník
pozemku na V. ulici č. XX v X. a nájomca Y. W. sa dohodli, že po skončení nájomnej zmluvy odporcauvoľní a vyprace priestory, ktoré užíva na podnikanie, na vlastné náklady. Budovu prenechá nájomca
prenajímateľovi do jeho vlastníctva za to, že prenajímateľ sa zaväzuje po celú dobu nájmu v nezvyšovať
výškou nájomného.

V súvislosti s výberom finančných prostriedkov z podnikateľských účtov podal odporca trestného
oznámenie, obvinenie bolo voči navrhovateľka zrušené rozhodnutím zo dňa 30.7.2009.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 30.7.2009 súd zistil, že navrhovateľka vybrala

dňa 12.5.2008 v pobočke Tatra banky z podnikateľského účtu spoločnosti K.F. Maliarstvo s.r.o. sumu
vo výške 300.000 Sk a toho istého dňa z podnikateľského účtu na podnikateľský subjekt Y. W. sumu
300.000 Sk. Navrhovateľka tieto skutočnosti nerozporovala, uviedla, že peniaze nepoužila pre vlastnú
potrebu, ale ich má uložené v trezore.

Rozsudkom zo dňa 1.8.2011 č.k. 5T/22/2010 bola navrhovateľka oslobodená spod obžaloby pre prečin

sprenevery, Y. W. a spoločnosť K.F-Maliarstvo s.r.o. boli s náhradou škody odkázaní na občianske súdne
konanie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze od brata za dedičstvo prevzala, bola pritom
prítomná právna zástupkyňa odporcu aj odporca. Zotrvala na svojom stanovisku, že peniaze vo výške

1,5milóna Sk boli uložené v hotovosti v domácnosti a odporca ich zobral počas jej neprítomnosti. Byt na
G. č. XX (W.) patrí do jej výlučného vlastníctva, pripustila, že rekonštrukcia bola vykonaná zo spoločných
prostriedkov, preto navrhovala sumu 500.000 Sk ako hodnotu rekonštrukcie bytu.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že do BSM patrí aj dvojizbový byt č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí

bytového domu na S. ulici č. X v X., ktorý je vo vlastníctve dcéry a v ktorom sa rekonštrukcia a jeho
kompletné zariadenie nábytkom, bielou technikou a vybavenie bytu vykonávala z prostriedkov patriacich
do BSM. Ďalej uviedol, že predal chatu a z týchto finančných prostriedkov kupoval zariadenie bytu dcéry
a má od toho aj doklady.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že súhlas s nadobudnutím majetku do výlučného vlastníctva

navrhovateľky podpísal s tým, že navrhovateľka sa ústne zaviazala, že tento byt prevedie darovacou
zmluvou na dcéru Ingrid.

Navrhovateľka ku bytu na S. v X. uvádzala, že predmetný byt bol zakúpený zo spoločných úspor, ktoré
tvorili masu BSM, odporca úspory zobral bez jej vedomia, sám s dcérou T. zorganizoval kúpu bytu.

Navrhovateľka kúpu schválila a považuje peňažné prostriedky poskytnuté na kúpu bytu za dar dcére
Monike. Následne sa sama zaslúžila o zariadenie predmetného bytu, byt bol vo výlučnom vlastníctve
dcéry T. a nepatrí do masy BSM.

Svedkyňa N., dcéra účastníkov konania uviedla, že v byte na G. býva momentálne odporca, k bytu patrí

aj garáž. Podľa jej názoru do BSM patrí aj jednoizbový byt na W. V minulosti do BSM patrila aj záhrada,
ktorú rodičia predali a za tieto peniaze kúpili sestre byt v X. na S. ulici. Čo sa týka jednoizbového bytu
na G., ktorý bol napísaný na navrhovateľku, bolo jej prezentované, že byt sa kupuje pre ňu. V tomto
byte bývala asi 10 rokov, platila nájomné, elektriku, poplatky a po odsťahovaní všetky doklady odovzdala
mame. Ďalej uviedla, že odporca navrhovateľke dôveroval, navrhovateľka ho ubezpečila, že byt bude

prevedený na ňu a ďalším dôvodom, že byt kupovala matka bola skutočnosť, že otec podniká a ak by
sa niečo stalo v práci, o byt by neprišli. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka zdedila 150.000 Sk a ďalej
uviedla, že to nekorešponduje so sumou, ktorá bola vyplatená predávajúcemu. Peniaze, ktoré matka
zdedila uložila na účet v banke, z týchto peňazí podporovala sestru, ktorá žila v tom čase v Anglicku. Byt
na S. kupoval otec zo spoločných prostriedkov pričom sa dozvedela, že sestra byt predala. Má vedomosť

o tom, že sestra sa písomne zaviazala otcovi byt vrátiť, bolo to po rozvode.

Svedkyňa T., dcéra účastníkov konania uviedla že do BSM patrí byt na G., chata v G., garáž, firma vo
Vrakuni, záhrada, ktorú odporca kúpil aj predal. Podľa jej názoru byt na S. v Bratislave nepatri do BSM
je to jej majetok, ktorý dostala darom od rodičov. Vlastníctvo k bytu nadobudla v roku 2005. Byt bol

zakúpený zo spoločných prostriedkov účastníkov konania, ktorí nemali peniaze oddelené, dokonca ani
firemné. Tento byt matka nikdy nevlastnila, bol to dar od rodičov, matka od nej nič nežiadala späť. Byt
na W. v X., predtým G.a, patrí matke, bol kúpený z dedičstva po jej matke za 250.000 Sk. Z dedičstva jej
žiadne peniaze navrhovateľka neposkytla. Svedkyňa potvrdila, že v byte na Klenovej bývala jej sestra,ktorá si platila nájom. Svedkyňa ďalej potvrdila, že v chate v Rovinke bola v roku 2007 aj v roku 2008,
plastové okná boli na chate v od roku 2007 a bol vyrobený aj prístrešok na auto.
Vo vyhlásení uviedla, že jej rodičia mali vždy uloženú v hotovosti doma, nemali súkromný účet, ktorý by

rozdeľoval firemné a súkromné financie. Doma mali pokladňu a to v spálni v skrini, peniaze mala pod
kontrolou navrhovateľka. V auguste roku 2007, keď rodičia odchádzali na dovolenku, jej mama ukázala
spoločné úspory bolo tam 1,5 milióna Sk a 10.000 eur určených pre sestru.

Svedok Q.i, ktorý je zamestnaný u odporcu uviedol, že má vedomosť o kúpe jednoizbového bytu na

W., má vedomosť o tom, že byt kupovali zo spoločných prostriedkov a keď sa začal prerábať chodil
pomáhať. Podľa svedka byt kúpili za 550.000 Sk. V roku 2006 kúpili ešte jeden dvojizbový byt na S.,
ktorý sa prerábal, aj tam chodil pomáhať, tento byt odporca kúpil pre dcéru, bolo to napísané na dcéru,
ale bolo to zo spoločných prostriedkov. Svedok uviedol, že nebol pri vyplácaní peňazí, informácie má
iba z rozhovoru účastníkov.

Svedok P. uviedol, že v roku 2008 ho odporca zavolal, aby prišiel do práce, povedal, že mu chýbajú
peniaze na výplaty, bol výplatný termín, potreboval viac peňazí lebo mal viac roboty. Peniaze nemal
preto, lebo mu ich manželka vybrala z účtu. Na základe toho, že sa poznajú poskytol mu pôžičku v sume
600.000 Sk podpísali doklady a na základe toho mu vyplatil sumu, aby mohol vyplatiť výplaty vo firme.
Potvrdil, že mal problém vrátiť peniaze a vrátil mu ich až v roku 2010. Na otázku aký bol účel pôžičky

svedok uviedol, že to bolo pomôcť mu v jeho firme.

N.l uviedol, že bol vlastníkom jednoizbového bytu na G., podpisoval kúpnu zmluvu, bolo to dohodnuté
medzi jeho rodičmi a vtedy účastníkmi konania, ako manželmi, presne si nespomína.

Odporca založil do spisu zmluvu o pôžičke zo dňa 15.5.2008, z ktorej vyplýva, že toho dňa mu N.
požičal sumu 600.000 Sk bezúročne, na dobu jedného roka s tým, že dlžník dlh vráti do 15.5.2009.
Dňa 15.5.2010 obaja účastníci podpísali zmluvu o vrátení pôžičky, v ktorej potvrdili, že odporca vrátil
predmet pôžičky zo dňa 15.5.2008, t. j. 600.000 Sk, t. j. 19.916,351 eur a veriteľ prehlásil, že finančnú
čiastku prevzal.

Znaleckým posudkom č. 7/2010 ustanovený znalec určil všeobecnú hodnotu obchodného podielu
spoločnosti K. F. maliarstvo s.r.o. na sumu 51.877,16 eur.

Znaleckým posudkom č. 9/2010 zo dňa 30.4.2010 ustanovená znalecká organizácia určila všeobecnú

hodnotu trojizbového bytu č. X. na X. podlaží bytového domu na adrese G. v Bratislave, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom na pozemku vo výške 158.689,55 eur.

Súd neprihliadal na dôkaz predložený navrhovateľkou, potvrdenie o obvyklej trhovej cene nehnuteľnosti,

ktorý súdu predložila. V potvrdení zo dňa 17.2.2015 sa uvádza, obvyklá trhová cena nehnuteľnosti
v danej lokalite. Hodnota konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, bola stanovená na
základe znaleckého dokazovania a preto pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z ceny určenej znaleckým
dokazovaním, ktorá sa viaže na konkrétnu nehnuteľnosť.

Všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. katastrálne územie P., obec X., Mestská
časť Nové Mesto, garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXXX/X predstavuje sumu
9.280,75 eur a bola vypočítaná podľa tvrdení navrhovateľky. Podľa tvrdenia odporcu jej hodnota
predstavovala sumu 7438,51 euro.

Odporcažiadalpriohodnotenízohľadniťskutočnosť,žestavnehnuteľnostivčaseohliadkynezodpovedá
stavu ku dňu 19.9.2008, podľa jeho vyjadrenia garáž bola bez elektroinštalácie s oceľovou garážovou
bránou. Elektroinštalácia a nová brána sa robila až po rozvode. Podľa navrhovateľky stav garáže
ku dátumu ohodnotenia je totožný so stavom zachyteným v odbornom posudku č.12/2009. Z
fotodokumentácie v odbornom posudku zo dňa 20.1.2009 je nová garážová brána zjavná. Z potvrdenia

Západoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 26.7.2010 súd zistil, že zmluva o dodávke elektriny na adresu
Rozvodná ulica č. 7 Bratislava, miesto spotreby - garáž, bola uzatvorená dňa 19.10.2006 na meno Jozef
Katona. Navrhovateľka v konaní preukázala, že garáž v čase rozvodu bola vybavená elektroinštaláciou,
aj novou garážovou bránou, preto súd vychádzal z ceny vypočítanej podľa tvrdení navrhovateľky.Znalec stanovil aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností (pozemky pod garážou) zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Vinohrady obec Bratislava Mestská časť Nové Mesto,

zapísaných ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 19 m2, parcela č. 5652/8 zastavané
plochy o výmere 20 m2, parcela č. XXXX/X. zastavané plochy o výmere 20 m2, parcela č.XXXX/XX
zastavané plochy o výmere 20 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 20 m2, parcela č.
XXXX/XX zastavané plochy o výmere 20 m2 na sumu 6.502,46 eur.

Znalecká organizácia stanovila aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX,
katastrálne územie G., okres Senec, záhradná chata súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č.
XXXXX/XXX, pozemok parcela č.21274/112 ostatné plochy o výmere 253 m2, pozemok parcela č.
XXXXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, na sumu 105.493,75 eur podľa tvrdení
navrhovateľky. Všeobecná hodnota podľa tvrdení odporcu predstavovala sumu 97 417,91 eur.
Odporca tvrdil, že záhradná chata mala drevené zdvojené okná a plastové okná boli vymieňané až

po rozvode. Vonkajší kamenný obklad prízemia chaty sa robil až po dátume rozvodu. Keramická
dlažba pred chatou bola urobená až po rozvode, pôvodne bola betónová. Drevený prístrešok pre
auto pri vstupe do záhrady čo sa robil až po rozvode, predtým tam bol celodrevený prístrešok v
súčasnosti je tam prístrešok s betónovými stĺpikmi. Plot od suseda s drevenou výplňou je vo vlastníctve
suseda. Navrhovateľka predložila znalcovi fotodokumentáciu chaty zo dňa 13.12.2008. Plot od suseda

s drevenou výplňou podľa vyjadrenia navrhovateľky patrí do predmetu ohodnotenia a bol postavený v
rokoch20042005,niejepravdou,žepatrísusedovi.Dňa15.6.2010EvaBukovskápodpísalavyhlásenie,
že má vedomosť o výmene plastových okien v chate v Rovinke a výmena sa uskutočnila v auguste
roku 2007. Dňa 16.8.2010 Katarina Gašparíková podpísala vyhlásenie, že má vedomosť o výmene
plastových okien na rekreačnom dome v Rovinke, kde bola na návšteve v auguste roku 2007, v tom čase

boli na chate plastové okná a rôzne terénne úpravy. Odporca vo vyjadrení zo dňa 28.7.2011 uviedol,
že nenamieta výmenu plastových okien a drevený múr. Aj v tomto prípade súd vychádzal z hodnoty,
ktorú znalec určil podľa tvrdení navrhovateľky, odporca svoje tvrdenia ničím nepreukázal, na rozdiel od
navrhovateľky.

Zariadenie chaty účastníci špecifikovali a zároveň sa zhodli na zostatkovej hodnote jednotlivých
predmetov :
1. skriňa jednodverová, buk, nadobúdacia cena 1.000 Sk, zostatková cena 7 eur,
2. skriňa dvojdverová , malá, buk, zostatková cena 5 eur,
3. dvoj posteľ čalúnená, hnedožltý poťah, zostatková cena 0 eur,

4. nočný stolík, buk, zostatková cena 0 eur,
5. kozmetický stolík, zostatková cena 0 eur,
6. biela váľanda, zostatková cena 0 eur,
7. nočný stolík, zostatková cena 0 eur,
8. skrinka policová, biela, zostatková cena 0 eur,

9. polica biela, zostatková cena 0 eur,
10. perinák biely, zostatková cena 0 eur,
11. písací stôl biely, zostatková cena 0 eur,
12. skriňa jednodverová, zostatková cena 8 eur,
13. botník, zostatková cena 10 eur,

14. vysávač elektrický, zostatková cena 0 eur,
15. práčka Electrolux, zostatková cena 0 eur,
16. kúpeľňová skrinka biela, zostatková cena 0 eur,
17. pohovka rozkladacia Ikea, zostatková hodnota 50 eur,
18. válenda so zásuvkou, béžový kvetinový vzor, zostatková cena 0 eur,

19. kreslo béžové rozkladacie, zostatková cena 0 eur,
20. ventilátor stojanový, zostatková cena 2 eurá,
21. písací stôl čierny, zostatková cena 0 eur,
22. zrkadlo s čiernym rámom, zostatková cena 0 eur,
23. skrinka pod TV čierna, zostatková cena 0 eur,

24. obývacia stena čierna, zostatková cena 0 eur,
25. skrinka dvojdverová, zostatková cena 0 eur,
26. nadstavec ku skrini, zostatková cena 0 eur,
27. skrinka malá dvojdverová, zostatková cena 0 eur,28. skrinka malá vitrínová, zostatková cena 0 eur,
29. stôl kuchynský biely, zostatková cena 0 eur,
30. chladnička Zanussi 200 l, zostatková cena 0 eur,

31. taburetky koženkové biele, zostatková cena 7 eur,
32. sporák kombinovaný biely, zostatková cena 4 eurá,
33. digestor, zostatková cena 5 eur,
34. mikrovlnná rúra 3 eurá,
35. Stôl plastový šedý guľatý, zostatková cena 0 eur,

36. stoličky šedé plastové, zostatková cena 0 eur,
37. jedálenský stôl rozkladací, mahagónový, zostatková cena 9 eur,
38. stoličky čierne, zostatková cena 4 eurá,
39. vešiak drevený, mahagón, zostatková cena 0 eur,
40. stôl masívny morený, zostatková cena 6 eur,
41. ľavica masívna, tmavá, zostatková cena 4 eurá,

42. sporák kombinovaný biely, zostatková cena 3 eurá,
43. digestor, zostatková cena 2 eurá,
44. polica moréna tmavozelená, zostatková cena 0 eur,
45. kachle krbové, zostatková cena 24 eur,
46. hrnce, zostatková cena 0 eur,

47. obedový servis nekompletný, zostatková cena 0 eur,
48. príbor pre 12 osôb, zostatková cena 0 eur,
49. poháre sada zlatá Zuzana, zostatková cena 0 eur,
50. poháre biele, zostatková cena 0 eur,
51. šálky biele a farebné, zostatková cena 0 eur,

52. hriankovač, zostatková cena 0 eur,
53. touster, zostatková cena 0 eur,
54. mikrovlnná rúra, zostatková cena 0 eur,
55. elektrický mlynček, zostatková cena 0 eur,
56. regál drevený Ikea, zostatková cena 19 eur,

57. chladnička, zakúpená v roku 2006 za 10.000 Sk, odporca súhlasil zo zostatkovou cenou uvedenou
navrhovateľkou 200 eur,
58. lehátko záhradné, zostatková cena 0 eur,
59. stoličky plastové, zostatková cena 0 eur,
60. stôl plastový, zostatková cena 0 eur,

61. kreslo plastové, zostatková cena 0 eur,
62. záhradný drevený stôl, zostatková cena 5 eur,
63. záhradná drevená lavica, zostatková cena 5 eur,
64. markíza, zostatková cena určená znalcom (viď č.l. 753) 454,60 eur,
65. hojdačka, zostatková cena 100 eur,

66. vonkajší krb, zostatková cena 6 eur,
67. záhradný kovový stôl, zostatková cena 8 eur,
68. záhradná kovová lavica, zostatková cena 5 eur,
69. elektrická kosačka, zostatková cena 0 eur,
70. vysávač na lístie zostatková cena 0 eur,

71. striekacia súprava na stromy, zostatková cena 3 eurá,
72. drvič na konáre, zostatková cena 0 eur,
73. vodný bicykel, zostatková cena 20 eur,
74. rozťahovacia pohovka, zostatková cena 50 eur,
75. kreslo Poang, oranžové, zostatková cena 0 eur ,

76. sedačka Klipan, červená, zostatková hodnota 20 eur.

Celková hodnota vecí nachádzajúcich sa na chate v Rovinke predstavuje sumu 1.048,60 eur.

Znaleckým posudkom č. 02/2012 súdny znalec stanovil všeobecnú hodnotu súboru nábytku, ktorý sa

nachádza a v byte na G. v Bratislave na sumu 5.419,25 eur. Znalec dospel ku sume 6.320,80, súd od
nej odčítal 454,60 eur (čo predstavuje hodnotu markízy, ktorá sa nachádza v rekreačnej chate v G.)
a sumu 446,95 eur (hodnota masážneho kresla, kreslo ako elektrospotrebič bol ocenený znalcom z
odboru elektronika v inom posudku).Znaleckým posudkom č. 7/2012 ustanovený znalec určil hodnotu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v
byte na G. v Bratislave, konkrétne elektrospotrebičov. Všeobecná hodnota elektrotechnických zariadení

predstavuje sumu 1.105,50 eur. Znalec stanovil sumu 1.107 eur, súd od tejto sumy odčítal hodnotu 1,50
eur ako hodnotu šijacieho stoja, na ktorom sa účastníci zhodli, že nepatrí do BSM a je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky.

Znalec JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD. v znaleckom posudku, ktorého úlohou bola vyjadriť rozdiel medzi

aktívamiapasívamiživnostiodporcu,kudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,uviedol,
že mu boli predložené iba čiastočné účtovné doklady, požiadal bývalú účtovníčku Q. o predloženie
potrebných účtovných dokladov, ktorá mu odpovedala, že ukončila obchodný vzťah s odporcom a všetky
doklady odporcovi odovzdala. Znalec preto konštatoval, že mu neboli predložené dostatočné účtovné
doklady k tomu, aby vedel ustáliť rozdiel medzi aktívami a pasívami živnosti. Odporca namietal, tvrdil že
mu zmizla z pivnice archivované a účtovná dokumentácia a preto ju nemohol znalcovi poskytnúť.

Znalec v posudku potvrdil, že mu bol predložený peňažný denník za rok 2008 do 30.9.2008, pokladničná
kniha za rok 2008 do 30.9.2008 a výpisy z bankového účtu živnostníka, preto sa vie vyjadriť a stanoviť
stav finančných prostriedkov k uvedenému dátumu. Znalec vyjadril stav finančných prostriedkov v
pokladniciach a na bankovom účte a prepočítal na základe konverzného kurzu Národnej banky na eurá,
takto vyčíslená suma predstavuje 15.234,90 eur.

Súd zároveň požadoval, aby sa znalec vyjadril ku čiastke vo výške 1.625.312,46 Sk, vedenej v
účtovníctve odporcu ako živnostníka v roku 2008 ako vklad do podnikania, o aké finančné prostriedky
ide a či táto čiastkach podlieha zdaneniu. Znalec uviedol, že na základe predloženého peňažného
denníka konštatuje, že táto čiastka bola vedená v účtovníctve živnostníka v peňažnom denníku ako
príjem neovplyvňujúci základ dane, ako položka 22 - vklady úvery dary a ostatné a nepodlieha zdaneniu.

Uviedol, že je to dotácia, vklad podnikateľa.

Hoci znalec potvrdil, že v položke 22 odporca v účtovnej evidencii viedol dotácie, vklady, čiže peniaze,
ktoré nepodliehajú zdaneniu, v predložených dokladov nie je možné jednoznačne určiť výšku takejto
dotácie, vkladu ku dňu rozvodu manželstva. Z predloženého daňového priznania za rok 2007 vyplýva,

že odporca ako živnostník evidoval na začiatku roku 2007 krátkodobý finančný majetok vo výške
406.527Sk, na konci roku to bola čiastka 1.462.711 Sk. Z daňového priznania za rok 2008 vyplýva,
že krátkodobý finančný majetok za predchádzajúce obdobie predstavoval 1.462.411 Sk a na konci
zdaňovacieho obdobia to bola čiastka 69.848 Sk. Z toho nemožno jednoznačne vyvodiť, tak ako to
tvrdila navrhovateľka, že odporca disponoval finančnou čiastkou a táto, hoci bola vedená v účtovníctve

živnostníka, patrí do BSM.
Súd ale považoval za preukázané, že na účte a v pokladniciach odporcu, ako živnostníka, bola čiastka
15.234,90 eur, ktorú vyčíslil znalec v znaleckom posudku a túto čiastku súd zahrnul do masy BSM.

Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko čo do tohto spoluvlastníctva patrilo
a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Obaja účastníci sa zhodli na tom že v rámci vyporiadania BSM sa treba zaoberať aj ich investíciami
ktoré boli vynaložené zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva navrhovateľky a to do
jednoizbového bytu na Klenovej č.26 Bratislave (predtým G.), pričom odporca akceptoval výšku
investícií, ktorú stanovila navrhovateľka vo výške 33.193,92 eur.

Odporca žiadal, aby súd do masy BSM zahrnul aj jednoizbový byt č. XX na 2. poschodí bytového domu
na W. (predtým G.). Podľa jeho názoru medzi účastníkmi konania nedošlo ku zúženiu rozsahu BSM. Vo
februári roku 1997 navrhovateľ sa s otcom vlastníka bytu ústne dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy,
dôverovali si, dohodli sa, že odporca byt zrekonštruuje, so súhlasom vlastníka sa do prerobeného,
zrekonštruovaného bytu presťahovala dcéra Ingrid v máji roku 1997, spolu s manželom a synom.
Kúpna cena bola Ing. Zatloukalovi vyplatená v roku 1997, pred prerobením bytu vo výške 550.000

Sk. Ku formálnemu právnemu úkonu mohlo dôjsť až 1.4.2003, uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, avšak
faktický stav bol od roku 1997 taký, že v byte po rekonštrukcii bývala dcéra N., ktorej bolo sľúbené,
že v byte zostane bývať natrvalo, že na ňu prevedie vlastnícke právo matka. Odporca navrhovateľke
dôveroval a predpokladal, že faktický stav nemôže byť spochybnený ani formálnym dokladom, ktorý
navrhla navrhovateľka dňa 21.3.2003 a ktorý dala podpísať odporcovi. Odporca poukazoval na to, že v

zmysle kúpnej zmluvy sa byt prevádzal za cenu 223.370 Sk, avšak v skutočnosti bolo predávajúcemu
odovzdaných550.000Sk,pričomnavrhovateľkatitulomvyplateniadedičskéhopodieluobdržalaodbrata
sumu 150.000 Sk. Odporca trval na tom, že kúpna cena bytu bola vyplatená zo spoločných prostriedkov
počas trvania manželstva ešte v roku 1997 a preto tento byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Navrhovateľka s tým nesúhlasila, podľa jej názoru bol byt v jej výlučnom vlastníctve, poukazovala na
prehlásenie, ktoré odporca podpísal.
Súd považoval za preukázané, že navrhovateľka v konaní dostatočne preukázala, že v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu disponovala takým objemom finančných
prostriedkov, ktoré postačovali na zaplatenie kúpnej ceny. Túto skutočnosť preukázala jednak

osvedčením o dedičstve, podľa ktorého jej brat vyplatil sumu 150.000 Sk v hotovosti a ďalej kúpnou
zmluvou zo dňa 15.12.1998 na základe, ktorej jej bola vyplatená kúpna cena vo výške 100.000 Sk, spolu
250.000 Sk, pričom kúpna cena bytu, ktorá bola v konaní preukázaná predstavovala sumu 223.370 Sk.
Odporcove tvrdenie, že byt zakúpili za 550.000 Sk neboli v konaní preukázané. Svedok Morvai tvrdil,
že počul, že byt kúpili za 550.000 Sk, avšak pri odovzdávaní kúpnej ceny prítomný nebol, nemôže to

potvrdiť. V kúpnej zmluve bola jasne stanovené kúpna cena, navyše odporca nespochybniteľne súhlasil
s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala navrhovateľka, práve z dôvodu, že
kúpna cena bola vyplatená z jej výlučných finančných prostriedkov. Predmetný byt navrhovateľka neskôr
previedla na svojho zaťa.

Odporca trval na tom, že do masy BSM patrí aj dvojizbový byt na S. v X. ktorého vlastníkom bola
dcéra T.. Podľa odporcu byt bol zakúpený za finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM, bol nadobudnutý
počastrvaniamanželstvaacenapredmetnejnehnuteľnostipredstavovala900.000Sk.Bytbolkompletne
zrekonštruovaný, bola vymenená podlaha, nasadené plastové okná, zrekonštruovaná kúpeľňa, WC a
celkové náklady na zabezpečenie tohto bytu možno vyčísliť na sumu 1.600.000 Sk. Dcéra T. po zrušení

manželstva predmetný byt predala, odporca žiadal, aby do masy bezpodielového spoluvlastníctva
boli zahrnuté tieto spoločné finančné prostriedky. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom
predmetného bytu je H., ktorá ho nadobudla zmluvou zo dňa 18.12.2009.
Obaja účastníci sa zhodli na tom, že tento byt sa kupoval zo spoločných prostriedkov, obaja súhlasili, aby
sa výlučnou vlastníčkou stala dcéra. Z právneho hľadiska ide o dar, nikto nežiadal vrátenie daru, nikto

nepožadoval nahradenie vložených investícii, preto súd túto nehnuteľnosť nezahrnul do masy BSM.

Odporca žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil aj pôžičku, ktorú v konaní preukazoval listinnými
dôkazmi a svedeckou výpoveďou. Na margo pôžičky odporcu navrhovateľka uviedla, že o žiadnej
pôžičke nemala vedomosť, listinné dôkazy sú účelové a nepreukazujú jej existenciu. Odporca nebol

15.5.2008 vo finančnej núdzi, ktorá by odôvodňovala požičanie peňazí, čo preukazuje účtovná evidencia
z uvedeného obdobia. Taktiež v účtovníctve nie je zaúčtovaná žiadna pôžička. Pokiaľ by odporca tvrdil,
že išlo o pôžičku na súkromné účely, nebolo by v súlade s dobrými mravmi, keby súd akceptoval platnosť
takejto pôžičky, nakoľko odporca aj v trestnom konaní viackrát potvrdil, že v máji 2008 mali doma úsporyvo výške cca 400.000 Sk. O tom, že peniaze mali, vypovedala v trestnom konaní aj svedkyňa Bukovská,
ktorá požiadala v marci 2008 odporcu pôžičku vo výške 1.000.000 Sk, čo odporca aj sľúbil. K pôžičke
napokon nedošlo. Eva Bukovská ako účtovníčka odporcu založila do spisu čestné vyhlásenie, ktorým

vyhlásila, že počas výkonu činnosti účtovníckych prác do októbra 2008 neúčtovala žiadnu pôžičku od
Ing. Vladimíra Groscha pre spoločnosť K.F- maliarstvo s.r.o., ani pre Jozefa Katonu.
Súd považoval za preukázané, že svedok N. poskytol odporcovi pôžičku za účelom výplaty
zamestnancov, teda nebola to pôžička pre súkromné účely. Táto pohľadávka bola pohľadávkou firmy a
nie odporcu ako súkromnej osoby a preto sa ňou súd pri vyporiadaní BSM nezaoberal.

Navrhovateľka uvádzala, že podľa jej názoru do masy BSM patrí aj hnuteľný majetok zo živnosti,
ktorý bližšie nešpecifikovala. Nehnuteľný majetok špecifikovala ako budovu postavenú na parcele
č.XXXX v katastrálnom území Vrakuňa, na adrese V., ktorá sa svojpomocne stavala v roku 2002 a
na ktorej navrhovateľka participovala fyzickou prácou. Podľa jej názoru predmetná nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nehnuteľnosti podnikateľského charakteru sa oceňujú

kapitalizovaním ročného čistého výnosu, pričom všeobecná cena je 10 až 20 násobok tohto výnosu. V
konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosť vo Vrakuni patrí odporcovi, naopak odporca preukázal, že
pozemok mal v nájme a stavbu na predmetnom pozemku v konaní preukázaná nebola.

Navrhovateľka tvrdila, že odporca si ponechal vo svojej držbe peňažné prostriedky patriace do BSM v

hodnote49.000eur,čoodporcapopieral.Navrhovateľkatvrdila,ževsúvislostistrestnýmkonanímsp.zn.
5T/22/2010 odporca priznal, že si ponechal spoločné úspory vo výške 400.000 Sk. Táto skutočnosť
však v tomto konaní nebola ničím preukázaná, odporca držbu finančných prostriedkov, ktoré by patrili
do BSM popieral a navrhovateľka v konaní jednoznačne nepreukázala, že v čase rozvodu tieto finančné
prostriedky existovali. Niektoré skutočnosti sa snažila preukázať výpoveďou dcéry, avšak vzhľadom na

zlé vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi súd z výpovede dcér, ktoré navyše jednoznačne nepotvrdili
existenciu finančných prostriedkov, považoval za účelové.
Navrhovateľka preukazovala existenciu úspor aj potvrdením JD., advokátky, ktorá v potvrdení zo
dňa 6.9.2013 uviedla, že zastupovala navrhovateľku v konaní o rozvod manželstva, na pojednávaní
dňa 25.8.2008, počas výsluchu odporcu mu položila aj otázku ohľadne úspor, ktoré sa nachádzali v

domácnosti po odchode navrhovateľky, odporca sa vyjadril, že sa jednalo o sumu 400.000 Sk, jeho
odpoveď nebola zachytená do zápisnice, s odôvodnení, že sa netýka merita veci, rozvodu manželstva.
Na túto skutočnosť si pamätá, napriek časovému odstupu.
V konaní vedenom pod sp.zn. 5T/22/2010 bol dňa 20.5.2010 vypočutý odporca ako svedok, uviedol, že
pred výberom finančných prostriedkov navrhovateľkou z účtu mali doma úspory vo výške 400.000 Sk,

za peniaze kúpili dcére nábytok, zvyšok peňazí navrhovateľka zamenila za eurá a nevie kde je zvyšok.
Aj v prípade, že by v čase odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti existovali úspory účastníkov
konania, respektíve, že dňa 12.5.2008 (kedy navrhovateľka vybrala peniaze z účtov) existovali spoločné
úspory vo výške 400.000 Sk, rozhodujúci moment v tomto konaní je dátum právoplatnosti rozsudku o
rozvode, čiže 19.9.2008 a k tomuto dátumu sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že spoločné úspory

skutočne existovali a ak áno, v akej výške.

Čo sa týka finančnej čiastky vo výške 19.916,35 eur (600.000 Sk), ktoré navrhovateľka vybrala z účtu
spoločnosti a z účtu odporcu ako živnostníka, tieto finančné prostriedky súd tiež zahrnul do masy BSM,
nakoľko znalecký posudok, ktorým bola stanovená hodnota obchodného podielu tieto peniaze nezahrnul

do aktív a pasív spoločnosti a tieto financie preukázateľne v čase rozvodu existovali, navrhovateľka od
začiatku konania tvrdila, že ich má uložené v trezore.

Navrhovateľka neskôr svoj návrh zmenila a žiadala, aby súd do jej vlastníctva prikázal byt na G., spolu so
zariadením. Aj odporca chcel, aby do jeho výlučného vlastníctva pripadol predmetný byt. Navrhovateľka

uvádzala, že nemá záujem o chatu, nakoľko z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, nie je schopná ju
užívať.

Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú do výlučného vlastníctva konkrétneho
účastníka konania, súd prihliadol k tomu ako boli veci doteraz užívané. V konaní bolo preukázané, že v

byte na rozvodnej ulici býval odporca, od rozvodu manželstva užíva aj hnuteľné veci, ktoré tvoria masu
BSM a nachádzajú sa v tomto byte. Súd preto rozhodol tak že byt prikázal do výlučného vlastníctva
odporcu spolu s jeho zariadením a vybavením. V súlade so zásadou účelného využívania vecí, keďže
garáž sa nachádza v blízkosti bytu, súd do výlučného vlastníctva odporcu prikázal aj garáž spolu spozemkami, na ktorý je garáž postavená. do vlastníctva navrhovateľky preto prikázal chartu spolu s jej
zariadením, napriek tomu, že navrhovateľka namietala, že vzhľadom na jej zdravotný stav ju nemôže
užívať. Navrhovateľka v súčasnosti má zabezpečené bývanie a predmetnú chatu je možné následne

predať a investície použiť na kúpu iného bytu.

Súd pri vyporiadaní vychádzal z toho to, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Do vlastníctva navrhovateľky súd prikázal chatu v hodnote 105.493,75 eur, zariadenie v hodnote

1.048,60 euro, vzal do úvahy investície, ktoré boli vynaložené na oddelený majetok navrhovateľky vo
výške 33.193,62 eur, skutočnosť, že v držbe navrhovateľky je finančná suma 19.916,35 eur (spolu vo
výške 159 652,62 eur).
Do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal hodnotu obchodného podielu vo výške 51.877,16 eur,
byt v hodnote 158.689,55 eur, garáž v hodnote 9.280,75 eur, pozemky pod garážou v hodnote 6.502,46
eur, zariadenie a vybavenie bytu v hodnote 6.524,75 eur, finančnú suma vo výške 15.234,90 eur, ktorá

sa nachádzala na účte a v pokladniciach odporcu ako živnostníka (spolu vo výške 248.109,57 eur).

Spolu hodnota masy BSM predstavuje sumu 407. 762,19 eur. Ak sú podiely oboch manželov rovnaké,
táto čiastka na jedného z manželov predstavuje sumu 203.381,09 eur. Súd preto zaviazal odporcu, aby
na vyrovnanie podielu navrhovateľky zaplatil navrhovateľke sumu 44.228,47 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) , podľa ktorého ak mal účastník v veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo. V danom prípade mali obaja účastníci čiastočný úspech, súd vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, podiely oboch manželov sú rovnaké, nerozhodol presne tak, ako žiadala
navrhovateľka a preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. V zmysle
položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom, najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eur. V konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pri tom vysporiadavajú. Poplatkový základ trovia

iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Tiež sa zo základu
neodpočítavajúsumy,ktorémanželiavynaložilizosvojhonaspoločnýmajetok.Súdpretozaviazaloboch
účastníkov ku zaplateniu súdneho poplatku vo výške 6.116 eur (3% zo sumy 407.762,19 eur =12.232,86
eur).

Podľa ustanovenia § 148 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O trovách
štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.