Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Burešová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205895
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716205895.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
MonikyJuskovejaJUDr.KarolaKrochtuvsporežalobkyne:W.M.,I..XX.X.XXXX,Z.B.-M.M.,W.XXXX/
XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,

o určenie neprijateľnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/156/2016-66 zo dňa 27.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný
j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 298,75 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,75 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka Poplatok za poskytnutie úveru 50, uvedená v bode 6 Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500065180 zo dňa 4.7.2014 uzavretej medzi stranami je neprijateľná.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3,
§ 39, § 52, § 53, § 451 ods. 1 a 2Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 domáhala, aby uložil
žalovanémupovinnosťvydaťjejbezdôvodnéobohatenievovýške298,75eurspríslušenstvomaurčil,že
zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur uvedená v bode 6 zmluvy o revolvingovom
úvere je neprijateľná.

Dňa 1.7.2014 žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru - zmluva o
revolvingovom úvere, na základe ktorej žiadala o poskytnutie čiastky úveru 1.500,- eur so splatnosťou 36
mesiacov, mesačnou splátkou 53,25 eur, celkovou čiastkou na zaplatenie za poskytnutie úveru 1.967,-
eur, predpokladaná RPMN 20,91 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná RPMN 49,67
%, poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur s účelovým určením zariadenia domácnosti. Ďalšiu časť
zmluvy predstavuje informatívny údaj o mesačnej platbe spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí

služieb 84,65 eur, splatnosti úveru 36 mesiacov, mesačnej splátky 53,25 eur a i. Návrh zmluvy
bol doručený žalovanému dňa 4.7.2014. Prílohou zmluvy boli zmluvné dojednania. Dňa 1.7.2014
žalobkyňa podpísala tiež návrh formulárovej dohody o poskytovaní služieb, ktorá upravovala podmienkyposkytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. V bode 7 sa zákazník
zaviazal, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy
schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal splácať

odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov
za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa výpisu z účtu žalobkyne, táto na účet
žalovaného poukázala dňa 7.7.2014 sumu 89,65 eur a 25,10 eur 7.8.2014 sumu 89,65 eur a 25,10 eur,
dňa 7.9. sumu 89,65 a 25,10 eur, dňa 7.10. rovnaké sumy, dňa 7.1. rovnaké sumy a dňa 10.2.2015
rovnaké sumy. Dńa 17.3.2015 poukázala na účet žalovaného v Obchodnej banke sumu 1300,- eur. Dňa

4.7.2014 žalovaný vyhotovil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka so stanovením schválenej
výšky úveru 1.500,- eur, splatnosti úveru 36 mesiacov, výšky mesačnej splátky úveru 53,25 eur, z toho
istiny 41,67 eur, úroku 11,58 eur, splátky podľa dohody o poskytnutí služieb 36,40 eur, celkovej výšky
platby na úhradu 89,65 eur, poplatku za poskytnutie úveru 50,- eur, dátum splatnosti poslednej splátky
úveru 5.7.2017, RPMN úveru 20,91 %, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.917,- eur, odplaty za
poskytnuté služby 1.310,40 eur, ročnej úrokovej sadzby 18,03 %.V dobe nadobudnutia účinnosti zmluvy

4.7.2014.
Medzi stranami nie je pochybnosť, že v roku 2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru,
kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba a žalovaný daný predmet činnosti má zapísaný v
obchodnom registri. Jedná sa o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl.
OZ ako aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a

to tak vo vzťahu k časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a odvodene aj o vo
vzťahu k časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nesporným, že žalobkyni boli na základe
úverovej zmluvy poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.450,- eur. Tak, ako to deklaruje žalovaný
v písomnom oznámení veriteľa, povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému celkom 1.917,- eur z
titulu úveru a dohodnutých úrokov a ďalšiu sumu 1.310,40 eur za poskytnutie služieb, ktoré žalovaný

zadefinoval v dohode o poskytovaní služieb zo dňa 4.7.2014. Celkom takto mala žalobkyňa v súvislosti
s poskytnutým úverom zaplatiť celkom 3.227,40 eur, čo predstavuje 220 % oproti poskytnutej sume
peňazí. Je nepochybné, že písomná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a to uvedenie konečnej
splatnosti úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok
i pri zohľadnení Rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie vo veci C 42/15, že zmluva je bezúročná

a bez poplatkov. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka s uvedenými údajmi nie je možné
považovať ani za uzavretú zmluvu, ani súčasť písomnej zmluvy. Pretože žalobkyňa preukázateľne
žalovanému poukázala doposiaľ do vyhlásenia rozhodnutia celkom 1.748,75 eur a fakticky jej boli
poskytnuté finančné prostriedky iba v rozsahu 1.450,- eur, žalovaný získal bezdôvodné obohatenie vo
výške rozdielu medzi uvedenými sumami.

Zároveň súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uznal poplatok za poskytnutie úveru vo výške
50,- eur. Za takýto poplatok s prihliadnutím tiež k ďalšej uzavretej dohode o poskytovaní služieb
žalovaný žalobcovi neposkytol reálne plnenie. Dohoda o poplatku nebola individuálne dojednaná.
Návrh na stanovenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50,- eur vychádzajúc z časovej
postupnosti uzatvárania zmluvného vzťahu mala podať samotná žalobkyňa. Z veci samotnej však

vyplýva, že tento poplatok stanovil žalovaný vo vopred predtlačenom formulári. Dohoda v tejto časti
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Poplatok nebol individuálne dojednaný a absencia definovania zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa Argument
žalovaného, čo predstavuje protihodnotu poplatku, súd neuznal za dôvodnú. Strany zároveň uzavreli

dohodu o poskytovaní služieb, ktorá pri logickej úvahe musela absorbovať celú administratívu súvisiacu
s uzatvorením a vedením zmluvného vzťahu. Stanovenie ďalšieho plnenia spotrebiteľovi vo forme
poplatku je preto konaním, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a aj preto neplatným.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluva o
revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej a rubovej strane,
tiež prílohami v zmysle čl. 7 ods. 7.1.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky

vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda termín o konečnej splatnosti
obsahuje. V zmysle čl. 9 zmluvy zmluva sa uzatváraná na dobu určitú. Vo vzťahu k záveru súdu prvej
inštancie o absencii rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky poukázal na rozhodnutie SD EˇU vo
veci C-42/15. Porovnávanie sumy úveru s celkovou čiastkou, ktorú podľa zmluvy o úvere a dohodyo poskytovaní služieb má dlžník zaplatiť nemá oporu v zákone. Poplatok za poskytnutie úveru bol
posúdený ako oprávnený Národnou bankou Slovenska. Súd nerozlišoval s čím súvisí poplatok za
poskytnutie úveru a s čím dohoda o poskytovaní služieb. Z rozsudku nie je zistiteľné, ak osa súd prvej

inštancie vyrovnal s argumentmi žalovaného. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom bol ia sú
bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úveru. V tomto smere poukázal na ust. §
2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g) a pod..
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy ! § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 10.06.2013)
je zrejmé, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný.

Poplatok definuje svojím názvom, za čo sa platí. Ide o činnosť, ktorá je v záujme spotrebiteľa. Ust. § 499
Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, v zmysle ktorých by malo ísť o neprijateľnú
podmienku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne,
alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zmluvné dojednania žalovaného nepodpísala, ani
sa s nimi neoboznámila. Rozpis splátky a amortizačná tabuľka sú dva rozdielne inštitúty. Poplatok
za poskytnutie úveru nebol individuálne dojednaný a absentuje zodpovedajúce protiplnenie za tento
poplatok. Je otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok aj poplatok
za poskytnutie úveru. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 04.07.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§
43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený
len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

Uvedenie údaja o termíne o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine
označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 04.07.2014 nie je postačujúce, nakoľko
predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné
oznámenie veriteľa, ktoré žalobkyňa písomne neodsúhlasila a o jeho obsahu v čase podpisovania
zmluvy (01.07.2014) nemala vedomosť.

Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do
zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa 01.07.2014). V opačnom prípade by sa minulo
účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných
skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ sa úver považuje v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Už len absencia tejto náležitosti spôsobuje,
že veriteľ nemôže účtovať žiadne iné nároky, než istinu. Preto skúmanie ostatných náležitostí zmluvy a
zistenia prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným
záverom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

5. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50 Eur, k tomuto odvolací súd uvádza,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielenpodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

V predmetnom prípade dojedanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve predformulované, žalobkyňa
nemohla znenie, obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok
za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vovzťahukust.§499Obchodnéhozákonníkajenutnékonštatovať,žepredmetnéustanovenieupravuje

možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to,
že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a
či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie
úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho
účet (bod 19. zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie
finančnýchprostriedkovokamžite,t.j.momentomuzatvoreniazmluvy,atovplnejvýškeurčenejzmluvou.

Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za
poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za
poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako
ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obsahová

stránka poplatku zahŕňa, servis, overovanie údajov, k tomuto odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti
zo samotného označenia poplatku nevyplývajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou
navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v
účtovanítakýchtopoplatkovmožnohodnotiťvovzťahukspotrebiteľoviakopoškodzujúce.Zneprijateľnej
zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná

podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.