Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/339/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814207848
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814207848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX a 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX, obaja
zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, L., E. XX, proti žalovanému: Z.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - I., B. S. L. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: AK JUDr.
SilviaTatarková,s.r.o.,Martin,E.B.Lukáča2,IČO:36868108,vkonaníourčenievlastníctva,oodvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/173/2014-114 zo dňa 21. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovanému domáhajú určenia
vlastníctva k bytu, ktorý nadobudol od Ing. G., ktorá ho nadobudla kúpnou zmluvou uzatvorenou s nimi.

Žiadali, aby súd posúdil kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi nimi a Ing. G. ako neplatnú z dôvodu, že ide
o simulovaný právny úkon, ktorý zastiera skutočne uzatvorenú zmluvu o prepadnom zálohu, ktorá je
však neplatná pre rozpor so zákonom.. Podľa nich ústne dojednanie medzi žalobcami, Ing. G. a ďalšou
veriteľkou N. G. z pôžičky bolo totiž také, že v prípade, že pôžička bude žalobcami Ing. G. a N. G.
riadne vrátená, tak Ing. G. prevedie byt naspäť na žalobcov. Tvrdili, že nemali skutočnú vôľu previesť
na Ing. G. vlastníctvo k bytu natrvalo - bola to len zmluva uzavretá ako prepadný záloh do času, kým
žalobcovia nevrátia požičané peniaze, ktoré im poskytla Ing. G., ktorá v kúpnej zmluve vystupuje ako

kupujúca. Tvrdili, že potom je kúpna zmluva uzavretá s Ing. G. absolútne neplatná a neplatná je aj
zmluva, ktorou Ing. G. byt previedla na žalovaného. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on ako
dobromyseľnýnadobúdateľbytriadnekúpilazaplatilkúpnucenu.Podľajehonázoružalobcoviapotvrdili,
že z ich strany došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobcovia nepreukázali, prečo by malo byť určené
vlastníckeprávovichprospech,pretožetítopreviedlisvojevlastníctvokbytudobrovoľne,slobodneabez
nátlaku. P. K. I. nebol ani predávajúci, ani kupujúci a preto existencia údajnej ústnej dohody medzi ním a
žalobcami nie je relevantná. Súd konštatuje, že táto žaloba je z procesného hľadiska žalobou určovacou,

kde je povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako výlučný vlastník predmetného bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalobcovia tvrdia, že evidenčný
stav, kedy je ako vlastník evidovaný žalovaný, nie je v súlade so stavom právnym, keďže skutočnýmivlastníkmi sú oni. Vzhľadom na to, že v prípade priaznivého rozsudku možno v katastri nehnuteľností
vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov, súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, lebo určovacím výrokom možno odstrániť stav právnej neistoty,

ktorý nastal medzi nimi a žalovaným. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcov o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 13.4.2011 s Ing. V. G. ako kupujúcou a ktorej
predmetombolbyt,špecifikovanývžalobeaspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu. Žalobcovia po skutkovej stránke žalobu odôvodnili tým, že kúpna zmluva zo dňa 13.
4. 2011 nezodpovedá ich skutočnej vôli, keď ich predchádzajúca ústna dohoda s Ing. V. G. bola taká, že

byt síce prevedú na ňu, ale ona im ho prevedie zase naspäť. Z výsluchov žalobcov 1/ a 2/ nevyplynulo,
kedy malo dôjsť k spätnému prevodu z Ing. G. na nich. Žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu uviedol, že p.
I., ktorý pôžičku od Ing. G. a jej dcéry sprostredkoval, im povedal, že keď vrátia peniaze, tak byt prejde
naspäť na nich, avšak žalobkyňa 2/ vo svojom výsluchu uviedla, že ich dohoda s p. I. bola taká, že byt
bude prevedený opäť na nich ihneď po tom, čo bude uzatvorená zmluva o úvere s ich synom N. M..
Z výsluchov oboch žalobcov vyplynulo, že s Ing. G., ktorá vystupuje ako kupujúca v kúpnej zmluve zo

dňa 13. 4. 2011 sa nikdy osobne nestretli a nikdy s ňou nejednali. Jednali len s K. I., ktorého oslovili
na základe jeho inzerátu, ktorým ponúkal sprostredkovanie pôžičky. Žalobcovia ani netvrdili, že by K.
I. mal nejaké splnomocnenie od Ing. G. dohodnúť v jej mene so žalobcami podmienky kúpnej zmluvy;
z výsluchov žalobcov nevyplynulo, že by sa existenciou takéhoto splnomocnenia vôbec zaoberali, hoci
súd pripúšťa, že medzi Ing. V. G. a N. G. a K. I. musel byť určitý vzťah, keďže disponoval listinami -

návrhmi zmlúv, ktoré boli nimi podpísané, nebolo však preukázané, že K. I. mal splnomocnenie, aby
v mene Ing. V. G. so žalobcami dohodol niečo iné, než bolo uvedené v kúpnej zmluve, podpísanej zo
strany Ing. V. G.. Súd potom konštatuje, že žalobcovia nepreukázali ani, čo malo byť ch skutočnou
vôľou, resp. obsahom skutočnej dohody s kupujúcou Ing. G., ktorá sa však nakoniec nepretavila do
písomnej kúpnej zmluvy, ako tvrdia, pretože s Ing. G. nikdy nejednali a každý z nich tvrdí o obsahu

dohody aj so sprostredkovateľom K. I. niečo iné. Podstatný dôvod, pre ktorý súd zamietol žalobu,
je ten, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj bytu a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa vyžaduje obligatórne písomná forma a
podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené, pričom vôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho
právneho úkonu potom možno zisťovať len zo samotného tohto právneho úkonu, teda v danom prípade

z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a Ing. G. uzavretá v písomnej forme. Z tejto kúpnej zmluvy zo
dňa 13. 4. 2011 nevyplýva žiadne z tvrdení žalobcov, že byt mal byť po splnení určitých podmienok
prevedený naspäť na nich, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
pôžičke, uzatvorenej s veriteľkami Ing. V. G. a N. G. a žalobcami. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpna
zmluva s Ing. G. je neplatná, pretože pri jej podpise bola zneužitá ich tieseň, neskúsenosť, rozrušenie,

dôverčivosť a finančná závislosť, súd konštatuje, že zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, resp.
byt, je právnym úkonom, ktorému zmluvné strany obvykle venujú osobitnú pozornosť, keďže sa jedná
o veci vysokej hodnoty. Pokiaľ žalobcovia zanedbali obvyklú opatrnosť pri vykonaní tohto úkonu, tak
znášajú dôsledky svojho konania. Žalobkyňa 2/ dokonca vo svojom výsluchu potvrdila, že vedela, že
podpisuje kúpnu zmluvu a že v nej nebolo uvedené nič o tom, že by malo ísť o záloh, ale dôverovala

p. I., že podpisuje záložnú zmluvu. Súd je názoru, že žalobcom nič nebránilo, aby sa o zmluve pred jej
podpisom poradili s advokátom, obrátili sa prípadne na Centrum právnej pomoci, ktorého kancelária sa
nachádza v neďalekom Tvrdošíne a na tom nemení nič ani ich tvrdenie, že p. I. mal s podpisom kúpnej
zmluvy naponáhlo. Tvrdenia žalobcov ohľadne ich predstavy, aký právny úkon v skutočnosti realizujú,
sa opäť rozchádzajú: žalobca 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že bol presvedčený, že podpisuje zmluvu o

pôžičke, pretože tak ho ubezpečoval K. I. a žalobkyňa 2/ uviedla, že ona bola presvedčená, že podpisuje
záložnú zmluvu. Súd však podotýka, že žalobcovia ani neupresnili konkrétne súvislosti vo vzťahu s
týmto tvrdením, že pri uzavretí zmluvy bola zneužitá ich tieseň a neskúsenosť, keďže z kúpnej zmluvy
s Ing. G. vyplýva, že jej byt predali za 55 000 EUR, čo je primeraná cena za takýto byt v L.. Bolo na
žalobcoch, aby si z tejto zmluvy uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú im mala Ing. G. zaplatiť.

Keďže súd nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Ing. G., konštatuje,
že pokiaľ Ing. G. byt ďalej predala žalovanému, tak tento prevod bol platný a žalovaný sa stal vlastníkom
bytu. Súd zamietol návrh žalobcov na zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami
1/ a 2/ a Ing. G. je neplatná z dôvodu, že podpis Ing. G. na nej nie je jej pravým podpisom. Súd zamietol
tento návrh na zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom

na konanie o zmenenej žalobe. Dokazovanie, ktoré bolo uskutočnené do návrhu žalobcov na zmenu
žaloby, nebolo zamerané na pravosť podpisu kupujúcej Ing. V. G., keďže túto podmienku platnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 13. 4. 2011 žalobcovia až pokým nedali návrh na zmenu žaloby.2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, kde uviedli, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie neposúdil kúpnu
zmluvu zo dňa 13.04.2011 uzatvorenú medzí žalobcami a kupujúcou Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX,

ako absolútne neplatnú v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia už v žalobe a aj počas
konania súdu prvej inštancie tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 13.04.2011 uzatvorená medzi žalobcami
a kupujúcou Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bola uzavretá za okolností, pri ktorých bola zneužitá tieseň
žalobcov, ich neskúsenosť, rozrušenie, dôvcrčivosť, ich finančná závislosť a neschopnosť plniť záväzky
veriteľke Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá im spolu s Ing. N. G. požičala peniaze na zaplatenie

pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní sp. zn. EX 13958/10 spolu s príslušenstvom a trovami
exekúcie. Táto tieseň žalobcov, ich neskúsenosti, rozrušenie, dôverčivosť, ich finančná závislosť a
neschopnosť plniť záväzky veriteľom bola riadne preukázaná na súde prvej inštancie a taktiež vyplýva aj
zo záverov vyšetrovacích spisov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom, Odbor kriminálnej
polície, ČVS: ORP-355/2-VYS-DK-2014 a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Odbor
kriminálnej polície, ČVS: KRP-I4/2-VVS-ZA-2014. Poskytnuté plnenie, ktorým je prevod vlastníctva bytu

kupujúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, v hodnote okolo 50.000,- eur je v hrubom nepomere k požičaným
peniazom od kupujúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX a Ing. N. G. na zaplatenie pohľadávky vymáhanej
v exekučnom konaní sp. zn. EX 13958/10 spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie spolu vo výške
8.228,18 eur. V tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2011, ktorá
nastáva priamo zo zákona (ex lege) a teda súd prvej inštancie mal na túto neplatnosť kúpnej zmluvy

zo dňa 13.04.2011 prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže skutočnosti týkajúce sa neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2011 podľa § 39a Občianskeho zákonníka vyšli počas konania súdu prvej
inštancie preukázateľne najavo. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, konkrétne o prenechaní požičanej sumy peňazí Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX,
žalobcom a o dojednaniach kúpnej zmluvu zo dňa 13.04.2011 týkajúcich sa tzv. prepadného zálohu,

keď zamietol návrhy žalobcov na vykonanie nasledovných dôkazov: návrh na pripojenie vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-355/2-VVS-DK-2014, návrh na pripojenie vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline, Odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 (z týchto vyšetrovacích spisov
najmä zápisnice o výsluchu Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, Ing. N. G. a K. I., nar. XX.XX.XXXX a P. J.),

návrh na vypočutie svedkov: Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, Ing. N. G., N. M., nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar.
XX.XX.XXXX a návrhu na vyžiadanie zápisníc o výsluchu K. I. a P. J. a všetkých procesných rozhodnutí
zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-355/2-VYS-DK-2014azospisuKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽiline,Odborkriminálnej
polície, CVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014. Vykonanie navrhnutých dôkazov by riadne preukázalo tvrdenia

žalobcov v žalobe a počas konania súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý
dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa
13.04.2011, tým, že zamietol návrh žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania o pravosti podpisu
kupujúcej: Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, na kúpnej zmluve zo dňa 13.04.2011, pretože žalobcovia sa
dôvodne domnievajú, že podpis kupujúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, na kúpnej zmluve zo dňa

13.04.2011, nie jej pravým podpisom, keďže podpis kupujúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX na kúpnej
zmluve zo dňa 13.04.2011 a podpis predávajúcej Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, na kúpnej zmluve zo
dňa 03.04.2012 nie sú opticky ani morfologicky podobné! V prípade, ak by sa znaleckým dokazovaním
preukázalo, že podpis Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, na kúpnej zmluve zo dňa 13.04.2011, nie jej pravým
podpisom, kúpna zmluva zo dňa 13.04.2011 by bola ničotným právnym úkonom, ktorý by nespôsoboval

právne účinky, čo by viedlo k úspechu žalobcov v tomto konaní. Žalobcovia poukázali na skutočnosť,
že počas konania súdu prvej inštancie riadne preukázali, že nemali záujem predať byt Ing. V. G., nar.
XX.XX.XXXX, ale len záujem požičať si peniaze. Teda súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodnení uviedol, že žalobca 2/ mal vôľu
uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 13.04.2011. Na základe nesprávnych skutkových zistení neposúdil kúpnu

zmluvu zo dňa 13.04.2011 ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom nesprávne rozhodol, keď zamietol žalobu žalobcov a súčasne
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, ako už bolo uvedené preto, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konečnom dôsledku majú žalobcovia za to, že konanie
súdu prvej inštancie má iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a žerozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne zdôvodnené. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd
rozsudokOkresnéhosúduNámestovoč.k.7C/173/20I4-]14zodňa21.09.2016podľaustanovenia§388
Civilného sporového poriadku vo výroku I. zmenil tak, že súd určuje, že žalobcovia sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi štvorizbového bytu č. 13 na 6. poschodí, vchod 19 bytového domu, súpisné číslo
XXXX v L., C. P., postaveného na pozemku pare. č. KN-C 1426/16 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu k tomuto bytu vo veľkosti 8898/534838-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu súpisné číslo XXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom
Tvrdošín, katastrálny odbor, pre katastrálne územie L., obec Trstená, okres Trstená a ďalej vo výroku

II. zmenil tak, že súd priznáva žalobcom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, alebo aby
podľa ustanovenia § 339 Civilného sporového poriadku rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
7C/173/2014-114 zo dňa 21.09.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods.
3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že súd
prvejinštanciesprávneustálilexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuakozákladnúapodstatnúotázku
vzhľadom na povahu a charakter predmetnej žaloby a zároveň sa podrobne venoval otázke platnosti
kúpnej zmluvy s ohľadom na žalobcami tvrdenú absolútnu neplatnosť z dôvodu dojednania prepadného

zálohu vo vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy.

10. Pokiaľ ide o posúdenie kúpnej zmluvy musí odvolací súd súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie,
že neplatnosť kúpnej zmluvy nebolo možné konštatovať, keďže zmluva spĺňala tak formálne náležitosti -
mala písomnú formu, bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy a podpisy prevodcov boli osvedčené,

ako aj obsahové náležitosti, ktoré zodpovedali plne zákonným ustanoveniam OZ upravujúcim kúpnu
zmluvu.11. Vo vzťahu k spornej otázke dojednaného prepadného zálohu, musel súd na základe vykonaného
dokazovania ustáliť, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nimi tvrdené dojednanie
nevyplynulo ani zo samotnej kúpnej zmluvy, poprípade ani zo žiadneho z predložených listinných

dôkazov, z ktorého by bolo možné ustáliť, že medzi žalobcami a Ing. V. G. došlo k zmluve a pôžičke, ktorá
pohľadávka by bola zabezpečená dočasným prevodom dotknutého bytu v prospech Ing. V. G. do doby
splatenia predmetnej pôžičky žalobcami. Naopak v konaní bola žalobcami predložená kúpna zmluva, z
ktorej jednoznačne vyplýva vôľa žalobcov predmetný byt odpredať. V kúpnej zmluve bola dojednaná aj
primeraná kúpna cena a vkladové konanie riadne prebehlo.

12. Vzhľadom na určovací charakter žaloby, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje výlučne
žalobcov. Žalobcovia však v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že
dojednaná kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko nebolo preukázané,
že bola dojednaná ako prepadný záloh.

13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.