Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010375
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212010375.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému B. O., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného
zákona v znení účinnom do 31.12.2015, o odvolaní Okresného prokurátora v Komárne, proti rozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 2T/51/2012, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa§319Trestnéhoporiadkusaodvolanieokresnéhoprokurátorazamieta,pretoženiejedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný B. O.
(ďalej len obžalovaný) podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora

Komárno sp. zn. 1 Pv 108/10/64 zo dňa 29.06.2012, podanej na Okresný súd Komárno dňa 03.07.2012,
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do
31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
v období od mesiaca september roku XXXX až do začiatku mesiaca január roku XXXX v obci G. v
rodinnom dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou v súčasnosti už bývalou

manželkou poškodenou L. O., narodenou XX. XX. XXXX, následne po opustení spoločnej domácnosti
poškodenou tiež v N. v prenajatom byte na U. generála N. a následne tiež v byte na L. ulici číslo X/
X, tejto spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie tým spôsobom, že ju pravidelne, keď prišiel domov,
čo bolo raz za týždeň alebo raz za dva týždne, väčšinou pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal údermi
päsťou a kopancami do rôznych častí jej tela a tváre, ťahaním za vlasy po dome, vystavoval ju neustále,
aj v nočných hodinách, strachu a stresu o svoj život a zdravie, ponižoval ju vulgárnymi nadávkami,

opakovane sa jej vyhrážal zabitím a rozbitím jej hlavy s tvrdením, že najprv zabije ju a potom tiež seba,
pričom so zraneniami, ktoré jej obvinený v tomto období spôsoboval a s ktorými bola aj na ošetrení u
lekára, podľa záznamov z jej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX bola poškodená,
v tom čase tehotná, zbitá obvineným údermi do tváre a nosa, v dôsledku čoho utrpela zranenia s dobou
liečenia do sedem dní, v mesiaci október alebo november roku XXXX bola obvineným udretá päsťou do
nosa, v dôsledku čoho utrpela zlomeninu nosa, dňa XX. XX. XXXX bola obvineným udieraná do hlavy

a opakovane kopaná do rôznych častí jej tela, v dôsledku čoho utrpela pomliaždenie a mnohopočetné
krvné podliatiny s dobou liečenia 28 dní bez práceneschopnosti a tiež dňa XX. XX. XXXX, kedy obvinený
poškodenú viackrát udrel päsťou do oblasti tváre a spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske
ošetrenie, okrem toho obvinený v tomto období, konkrétne od mesiaca júl roku XXXX až do začiatku
mesiacajanuárrokuXXXXvrôznychčasovýchintervalochadňochzasielalpoškodenejprostredníctvom
mobilného telefónu rôzne SMS správy s obsahom ponižujúcich, vyhrážajúcich sa a vulgárnych textov na

adresu poškodenej, pričom toto konanie obvineného viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej,
ktorej bol diagnostikovaný syndróm týranej osoby,pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal Okresný prokurátor v Komárne (ďalej len

prokurátor) odvolanie v neprospech obžalovaného proti oslobodzujúcemu výroku, ktoré neskôr písomne
odôvodnil tak, že v trestnom konaní bolo postupované spôsobom, pri ktorom bol dostatočne zistený
skutkový stav veci na to, aby bolo umožnené súdu spravodlivo rozhodnúť. Vytkol však súdu I. stupňa,
že svojím oslobodzujúcim rozsudkom vyhodnotil získané dôkazy jednostanne, nakoľko zo zisteného
skutkového stavu nemožno tieto vyhodnotiť tak, ako to urobil súd I. stupňa. Naopak dospel k záveru,

že vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú, že skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky
žalovaného trestného činu a tiež, že ho spáchal obžalovaný. Namietol, že argumentácia súdu I. stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď neboli totiž správne
vyhodnotené priame a nepriame dôkazy.
Poukázal na to, že obžalovaný počas prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní menil svoje
výpovede, na rozdiel od poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní

spontánne, plynule a podrobne opísala jednotlivé ataky zo strany obžalovaného jednotne, popísala
aj okolnosti, za ktorých sa udiali, ako aj spôsobené následky na jej tele, ktoré boli potvrdené nielen
výsluchmi svedkov a ošetrujúcej lekárky, ale aj lekárskymi správami a obsahom znaleckých posudkov
znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie a taktiež bol zistený u poškodenej syndróm týranej osoby.
Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku znalkyne PhD. Haidovej, tento dôkaz nespochybnil výpovede

poškodenej a pokiaľ ide o argument súdu, že všetci svedkovia, ktorí vypovedali v prospech poškodenej,
mali informácie len sprostredkovane, tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže svedkami
jednotlivých atakov bol okrem detí poškodenej aj svedok František L..
Pokiaľ ide o zdôvodnenie súdu, prečo neprihliadol na závery znaleckého posudku MUDr. Vincenta
Štefáka, poukazujúc na jeho nezákonnosť, keď pred jeho vypracovaním nebol vydaný príkaz na

vyšetrenie duševného stavu svedka, uviedol, že v danom prípade nešlo o skúmanie duševného stavu
poškodenej a ak znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil, že duševný stav pri jej vyšetrovaní preskúmal,
nebolo to jeho úlohou vymedzenou v uznesení o jeho pribratí a pokiaľ v tomto smere prekročil svoje
oprávnenie, na túto časť znaleckého posudku sa jednoducho neprihliadne.
Nazákladeuvedenýchskutočnostíprokurátornavrhol,abyKrajskýsúdvNitrenapadnutýrozsudokzrušil

podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. súdu I. stupňa s tým,
aby dokazovanie doplnil o dôsledné skúmanie vierohodnosti obrany obžalovaného a následne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. opätovne zhodnotil dôkazy a zákonným spôsobom rozhodol.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k predmetnému odvolaniu písomne vyjadril. Namietol,

že prokurátor v odvolaní iba predostiera vlastné hodnotenie dôkazov, čo však nemožno považovať za
naplnenie niektorého zákonného odvolacieho dôvodu. Poznamenal, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo prokurátora ako strany v trestnom konaní, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a
jeho hodnotením dôkazov. Konštatoval, že nie je významné, koľko dôkazov bolo v konaní vykonaných,
ale aká je ich dôkazná sila. Poukázal tiež na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v

prejednávanej veci zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 2To/27/2015, s ktorým sa stotožňuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a správnosť napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s

odvolaním podaným prokurátorom okresnej prokuratúry a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému
súdu, aby znova konal a rozhodol.

Poškodená L. H. (ďalej len poškodená) sa zúčastnila na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní

prokurátora, ktoré bolo z tohto dôvodu vykonané pomocou technických zariadení určených na prenos
zvuku tak, aby sa zabránilo vizuálnemu kontaktu poškodenej s obžalovaným. Poškodená k veci uviedla,
že skutok sa stal tak, ako ho opísala a v konečnom návrhu súhlasila s tým, čo uviedol prokurátor.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení k odvolaniu,

rozsudokpovažujezasprávnyazákonnýakeďžesúdI.stupňapostupovalpodľapríslušnýchustanovení
Trestného poriadku, navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako
nedôvodné.Obžalovaný B. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava slov svojho obhajcu
a želá si, aby bola trestná vec ukončená.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 odsek 1 alebo § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec už bola predmetom rozhodovania na Krajskom súde v
Nitre, keď uznesením zo dňa 12.05.2015 pod sp. zn. 2To/27/2015 bol pôvodný rozsudok Okresného
súdu Komárno zo dňa 14.01.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným na skutkovom a právnom
základe uvedenom v obžalobe a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným
odkladom a probačným dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej doby v trvaní 3 roky s uložením
primeraných obmedzení a povinností, zrušený a vrátený na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Súd I. stupňa po vrátení veci na opätovné prejednanie dopočul poškodenú L. H. (predtým O.),
obžalovaného B. O., znalkyňu PhDr. Katarínu Haidovú a znalca MUDr. Vincenta Štefáka a pokúsil sa
vykonať i konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou, čo však poškodená odmietla. Na základe
doplneného dokazovania potom dospel súd I. stupňa k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je

trestným činom, nakoľko nebolo bez pochybností preukázané všetko konanie kladené obžalovanému
za vinu a preto obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil v celom rozsahu spod skutku
uvedeného v obžalobe.

Krajský súd zistil z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, že súd I. stupňa vykonal

dokazovanie zákonným spôsobom, v potrebnom rozsahu tak, aby bol zistený skutkový stav veci bez
dôvodných pochybností a dôkazy správne v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. vyhodnotil
a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom.

Taktiež odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd I.

stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje
skutkové zistenia a právne závery.

Obžalovaný od začiatku trestného konania priznal iba, že udrel poškodenú a že u nich dochádzalo k
nezhodám kvôli jeho matke, ktorú nemala poškodená rada, avšak v žiadnom prípade sa nedopustil na

svojej manželke konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako týranie.

Trestný čin je v trestnom zákone kvalifikovaný ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je potrebné, aby boli súčasne splnené všetky
formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna

stránka.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm.
d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015 sa dopustí páchateľ,
ktorý týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie
a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania
a pácha ho závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Dokazovaním vykonaným súdom I. stupňa bolo nepochybne preukázané, že v manželstve

obžalovaného a poškodenej L. H. dochádzalo k nezhodám, najmä kvôli matke obžalovaného, ktorú
poškodená nemala rada a tiež kvôli požívaniu alkoholu zo strany obžalovaného. Prvý vážnejší konflikt
bol zaznamenaný v čase, keď matka obžalovaného dala poškodenej facku a tieto nedorozumenia
sa neustále opakovali, v dôsledku čoho došlo aj k rozvodu manželstva v roku 2002. Krajský súdupriamuje pozornosť na to, že poškodená počas rozvodového konania neuvádzala ako jeden z dôvodov
rozvodu, že by malo dochádzať zo strany obžalovaného k fyzickému alebo psychickému násiliu napriek
skutočnosti, že v trestnom konaní uvádzala, že tak mal robiť už od roku XXXX, kedy ju mal po prvýkrát

zbiť ako tehotnú. Taktiež bolo preukázané, že aj po rozvode zostali bývať kvôli deťom v spoločnej
domácnosti a i v tomto období dochádzalo k nezhodám, ktoré vyúsťovali do vzájomných hádok a napriek
tomu poškodená zotrvala v spolužití s obžalovaným v jednej domácnosti až do roku XXXX, kedy sa
odsťahovala.

V súvislosti s nezhodami, ktoré vznikali pri spolužití obžalovaného a poškodenej, je potrebné uviesť, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tieto by dosiahli intenzitu trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Pokiaľ aj dochádzalo zo strany obžalovaného k fyzickému
násiliu, čo bolo nepochybne preukázané iba v jednom prípade, keď mal poškodenú udrieť päsťou do
oblasti tváre dňa XX.XX.XXXX, toto násilie nebolo takého stupňa, aby mohlo byť konštatované, že boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty týrania a táto skutočnosť nebola preukázaná ani znaleckým

dokazovaním.

Pokiaľ ide o jednotlivé fyzické útoky opísané v skutkovej vete obžaloby, je potrebné uviesť, že útok
obžalovaného, ktorý sa mal stať XX.XX.XXXX, nespadá do časového rámca, pre ktorý je stíhaný, keďže
sa mu v obžalobe kladie za vinu, že sa mal dopúšťať týrania svojej manželky od mesiaca september

roku XXXX až do začiatku mesiaca január roku XXXX. Z tohto dôvodu tento incident nebol predmetom
preskúmavacej činnosti. K fyzickému útoku, ktorý sa mal udiať v mesiaci október alebo november
roku XXXX, keď mala byť poškodená udretá obžalovaným do nosa, v dôsledku čoho mala utrpieť
zlomeninu nosa, tento útok nebol žiadnym spôsobom preukázaný, naopak bol vyvrátený aj tvrdením
samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že k takémuto útoku v roku XXXX nedošlo

a tento nebol spomínaný ani počas rozvodového konania, ktoré v tom čase prebiehalo. K útoku zo
dňa XX.XX.XXXX, keď mala byť poškodená obžalovaným udieraná do hlavy a opakovane kopaná do
rôznych častí tela, je potrebné uviesť, že tento bol predmetom preskúmavania v priestupkovom konaní,
pričom konanie bolo zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa skutok stal a i poškodená
počas priestupkového konania uvádzala, že spadla zo schodov. Pokiaľ poškodená tvrdila, že jej mal

obžalovaný spôsobiť zranenia obličiek, táto skutočnosť nebola preukázaná ani lekárskymi vyšetreniami,
naopak odborným vyjadrením lekára bolo potvrdené, že poškodená mala zápal močových ciest a toto
zranenie nemohlo byť spôsobené fyzickým útokom zo strany inej osoby. Jediným preukázaným fyzickým
napadnutím poškodenej zo strany obžalovaného bol útok zo dňa XX.XX.XXXX, pre ktorý však bol
obžalovaný právoplatne postihnutý v priestupkovom konaní.

Súčasne treba vo svetle vyššie uvedených skutočností vyhodnotiť i rozpory vo výpovedi poškodenej,
keď na jednej strane uvádzala, že ju mal obžalovaný neustále, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby,
raz za týždeň alebo raz za dva týždne fyzicky napádať, pričom z jej ďalších výpovedí vyplynulo, že
obžalovaný chodil v rokoch XXXX až XXXX domov iba raz za týždeň a rokoch XXXX až XXXX býval

z domu často preč aj 1 - 2 mesiace.

Pokiaľ ide o časť skutku, že mal obžalovaný posielať poškodenej prostredníctvom mobilného telefónu
rôzne SMS správy s ponižujúcim, vulgárnym a vyhrážajúcim sa obsahom, je potrebné uviesť, že táto
písomná komunikácia bola medzi obžalovaným a poškodenou vzájomná a z vykonaného dokazovania

(i výpovede samotnej poškodenej) vyplynulo, že poškodená sama tieto SMS správy nebrala vážne, ani
ich nepociťovala ako ujmu. Nepáčilo sa jej iba, že ju čítali deti, avšak ona sama poskytla svoj mobilný
telefón deťom a umožnila im túto komunikáciu čítať a dokonca mu na ňu odpisovať. S poukazom na
tieto skutočnosti nie je možné toto konanie obžalovaného hodnotiť ako spôsobenie psychického utrpenia
poškodenej.

Vo vzťahu k časti objektívnej stránky vyjadrenej v skutku, že obžalovaný mal poškodenú vystavovať aj
v nočných hodinách strachu a stresu o jej život a zdravie, táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym
z vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o ponižovanie vulgárnymi nadávkami, vykonanými dôkazmi bolo
preukázané, že k takému konaniu malo dochádzať vo vzájomnej interakcii oboch (obžalovaného i

poškodenej).

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti sa nepodarilo prokurátorovi uniesť dôkazné bremeno a
to ani s poukazom na výpoveď poškodenej, vypočutých svedkov, znalecké posudky a zabezpečenélistinné dôkazy, že by obžalovaný svojím konaním spôsoboval poškodenej psychické a fyzické násilie,
ktoré by mohla pociťovať ako ťažké príkorie. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj osobnostné
danosti samotnej poškodenej v zmysle ktorých, keď aj dochádzalo k určitým nezhodám, tieto za celé

posudzovanéobdobienedosiahlitakúintenzituajvzhľadomnapostojavzájomnéinterakciepoškodenej,
že by mohlo byť posúdené ako týranie.

Pre domáce násilie je typická jeho opakovanosť, postupný nárast intenzity, zreteľné a nerovné pozície a
postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení a súkromnosť tohto vzťahu. V danom

prípade však nedošlo k naplneniu znakov domáceho násilia v tom, že by malo dôjsť ku gradácii konania
obžalovaného a medzi obžalovaným a poškodenou neexistovalo nerovné postavenie v roli útočníka
a obete. Nie každé domáce násilie je možné vždy tiež charakterizovať ako týranie, ktoré sa musí
vyznačovať vyššou formou hrubosti, bezcitnosti a trvalosti.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade sa jednalo iba o konfliktné

spolužitie obžalovaného a poškodenej, kde si boli rovnocennými partnermi a vzájomne prichádzali do
konfliktu, dokonca i poškodená napádala obžalovaného, takže išlo o obojstranné incidenty a nebol
preukázaný ani žiaden mocenský postoj obžalovaného voči poškodenej. U poškodenej sa tiež neprejavil
žiadny posttraumatický stres, ani psychicky neprežívala správanie obžalovaného tak, že by trpela
ťažkým príkorím, ktoré by u nej vyvolalo kolaps životných perspektív, že by stratila schopnosť sa tešiť,

chystať si budúcnosť, neboli u nej zistené prvky bezmocnosti.

Z týchto dôvodov poukazujúc i na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej
z odvetvia klinická psychológia dospelých, ktorá konštatovala, že poškodená je citovo plochá,
neschopná ústretovosti a emočnej náklonnosti, nadpriemerného intelektu s preexponovaným správaním

a presadzovaním sa tvrdším spôsobom, poukazujúc na tieto jej charakterové vlastnosti ako i vykonané
dôkazy bolo zistené, že poškodená nie je typom osobnosti, ktorý by pasívne trpel. Nevystupovala v
roli týranej ženy, neprodukovala bezmocné správanie, naopak bola schopná aj tvrdšieho útoku (a to aj
fyzického) vo vzťahu k obžalovanému, sama mala podiel na konfliktnom manželstve a preto celé jej
správanie vzhľadom aj na jej subjektivistické vnímanie a hodnotenie reality a snahu prezentovať sa v

lepšom svetle, nevykazovala znaky zodpovedajúce ucelenému obrazu týranej ženy a v dôsledku tohto
aj prípadné konflikty zo strany obžalovaného nemohla pociťovať ako ťažké príkorie.

Ďalej je potrebné zdôrazniť i skutočnosť, že napriek tvrdeniam poškodenej, že ju mal obžalovaný týrať a
že mal používať fyzické násilie vo vzťahu k deťom, boli mu tieto zverené do jeho starostlivosti potom, čo

si poškodená našla priateľa a neskôr v civilnom sporovom konaní boli ich spoločné deti súdom rozdelené
tak, že každý sa staral o výchovu a výživu jedného z nich.

Krajský súd zistil, že vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou sa jedná skôr o konfliktné spolužitie
a nie o týranie ako bolo vyššie uvedené a preto nebolo jednoznačne preukázané konanie obžalovaného

napĺňajúce znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015 (resp.
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. v znení neskorších predpisov).

Krajský súd ďalej poznamenáva, že skutkové závery prvostupňového súdu sa zakladajú na vnútornom

presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené
na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci, rovnako ani úvahám, ktorými sa k takýmto záverom
došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory.

Súd I. stupňa sa zaoberal a vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán v konaní pri

dodržaní princípov kontradiktórnosti konania a skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožnil so
skutkovýmiaprávnyminázormisúduprvéhostupňavnapadnutomrozsudku,nemôžesamoosebeviesť
odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa a ani k záveru, že
by pri hodnotení dôkazov tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov je preto nutné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa a súčasne
konštatovať, že súdy sa pri kontradiktórnom konaní nesmú stavať do pomocníka verejnej obžaloby
usilujúceho sa o odsúdenie obžalovaného. Naopak musia vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre spravodlivé rozhodnutie a prípadná pasivita prokurátora alebo neunesenie dôkazného bremenanemôže byť nahrádzané činnosťou súdu takým spôsobom, že by mohlo dôjsť k porušeniu zásady
rovnosti strán.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že spolužitie obžalovaného a poškodenej v manželstve a po
jeho rozvode sa vyznačovalo neustálymi hádkami a požívaním alkoholu zo strany obžalovaného, pričom
pri hádkach mohli byť použité aj slová s obsahom vulgarizmov a vyhrážok. Jednalo sa však o vzájomnú
interakciu oboch zúčastnených. Preto aj keď na jednej strane svedkovia potvrdzovali niektoré útoky zo
strany obžalovaného smerom na poškodenú, na druhej strane medzi týmito výpoveďami sú rozpory

jednak navzájom ako i s výpoveďou obžalovaného, svedkýň K. a W., znaleckým dokazovaním znalkyne
PhDr. Kataríny Haidovej a zadováženými listinnými dôkazmi, ktoré sa nepodarilo v konaní odstrániť ani
po doplnení dokazovania a sú takého charakteru, že nebolo možné uznať obžalovaného vinným zo
žalovaného skutku. Výpoveď poškodenej nebola podporená súhrnnom priamych a nepriamych dôkazov,
ktoré by tvorili logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré by spoľahlivo preukázali všetky
okolnosti žalovaného skutku, v dôsledku čoho nebolo preukázané, že by konaním obžalovaného došlo

k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd I. stupňa neprihliadol na závery znaleckého posudku znalca z
odvetvia psychológia MUDr. Vincenta Štefáka vypracovaného na poškodenú, v ktorom bol konštatovaný
syndróm týranej osoby, a na ktorý sa odvolával prokurátor, postupoval správne, keďže uvedený znalec

pri vyšetrení poškodenej, ako sa i sám na hlavnom pojednávaní vyjadril, preskúmal duševný stav
poškodenej a to bez predchádzajúceho písomného príkazu na jej vyšetrenie zo strany súdu, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu ustanovenia § 150 Tr. por. Z tohto dôvodu je uvedený znalecký posudok právne
nepoužiteľný ako dôkaz. Nie je možné, ako uvádzal prokurátor, prihliadnuť ani na časť tohto posudku,
nakoľko závery znaleckého posudku vychádzajú práve z preskúmania duševného stavu poškodenej.

Z uvedených dôvodov, s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, považoval krajský
súd napadnutý rozsudok za zákonný a správny, keď súd I. stupňa obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr.
por. spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, poukazujúc na to, že jednotlivé
preukázané slovné útoky staršieho dáta by mohli byť posúdené ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu, o týchto však už nemožno rozhodovať z dôvodu ich premlčania a z preukázaného
fyzického napadnutia dňa 11.12.2009 bol uznaný vinným v priestupkovom konaní.

S poukazom na uvedené skutočnosti, bolo odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.