Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. XXX, o zaplatenie 114,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 20Csp/104/2017-72 zo dňa 30. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením
č. k. 20Csp/104/2017- 91 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2) Žalobu zamietol, nakolˇko žalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti
žalovaného platitˇ poplatky, ktore´ mu boli zau´cˇtovane´ na tˇarchu bezˇne´ho účtu a ich vy´sˇke.
Sadzobni´k poplatkov, na ktory´ odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvne´ dojednanie účastni´kov
zmluvy. Od spotrebitelˇa nie je mozˇne´ pozˇadovatˇ poplatky, ktore´ nie su´ individua´lne dojednane´ v
zmluve. Taktiezˇ žalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie o povinnosti zˇalovaného platitˇ úrok. U´rok,
ako odmena veritelˇovi, prislu´cha za poskytnutie u´veru, zˇalobca vsˇak nepreuka´zal, zˇe si povinnostˇ

na jeho u´hradu so zˇalovaným dojednal. Navysˇe, zˇalobca nepreuka´zal ani splnenie povinnosti´
veritelˇa informovatˇ spotrebitelˇa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom me´diu, ktore
´ je dostupne´ spotrebitelˇovi, o u´rokovej sadzbe spotrebitelˇske´ho u´veru a dˇalsˇi´ch na´lezˇitostiach
poskytnute´hou´veruvzmysle§18ods.1,2za´konaospotrebitelˇsky´chu´veroch.Lenpoplatkyaúroky,
ktoré boli zaúčtované na ťarchu u´cˇtu žalovaného bez právneho dôvodu, prestavujú sumu celkovo
650,41 eur, teda výška týchto poplatkov presahuje celkovú žalobcom uplatnenú pohľadávku o 535,51
eur (650,41 eur - 114,90 eur). Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel žalobe. Argumentoval prioritne právnym významom ustanovenia § 31 ods. 2 zákona
o platobných službách. V zmysle § 31 ods. 4 neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje
aj informácie o poplatkoch a úrokoch. Z toho je zrejmé, že zákon o platobných službách výslovne

nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané.
Odvolateľ cituje znenie bodu 4 ods. 2 zmluvy a aj znenie bodu 4 ods. 3 zmluvy. Poukázal aj na
najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní
k smernici 2008/48/EHS - vec C-42/15 z 09. 11. 2016, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusíbyť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou

úverovejzmluvy,avšaknemusiabyťnevyhnutnevsamotnomtexteúverovejzmluvy,alečasťznichmôže
byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP“) alebo Sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolateľ nesúhlasil ani s názorom súdu v otázke, že nepreukázal
platné individuálne dojednanie úroku v spotrebiteľskej zmluve. V spojitosti na tento záver odvolateľ cituje
obsahové znenie bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto

bodu všeobecných obchodných podmienok odvolateľ je toho názoru, že ak vznikne na účtu/vkladnej
knižke debetný(záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť
úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej
knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v Sadzobníku.
Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP tvoriace súčasť zmluvy a dojednanie,
vzhľadom už na predchádzajúce vecné argumentácie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Žalobca sa

domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za

poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných
služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Žalovaný je spotrebiteľom, ktorému právny
poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/

dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane
spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými
sú napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa
ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách, nie je potrebné ich, pri
tomto type vzťahu, dodržiavať, nie je správny.

8) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne
so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ
(žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP,

tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s
dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky ani poplatky neboli so žalovaným dohodnuté správne,
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok.
9) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti,

že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto
smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
savzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho

vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,
aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.10) V súhrne všetkých dôvodov je preukázané, že žalobca nárok na žalovanú istinu nemá, následne,
keď nevznikol nárok na istinu, je nedôvodná žaloba aj ohľadne úrokov uplatňovaných z istiny.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).