Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216211095.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: H. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., č. d. XXX, o zaplatenie 659,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č.k. 8Csp/11/2016 - 35 zo dňa 15. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
659,52 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 48 § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. b) a § 3 ods. 1,2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 a § 499
Obchodného zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že
žalobcasožalovanoudňa1.12.2008uzavrelzmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktova
služieb,predmetomktorejbolozriadenieúčtuasúčasnežalovanejbolavydanáplatobnákarta.Žalovaná

mala ku dňu 17.8.2015 zostatok na účte mínus 659,52 Eur. Dňa 3.8.2015 bolo žalovanej oznámené
odstúpenie od zmluvy. Podľa bodu 3.8.Všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný
mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií.
Podľa bodu 3.11.5 b) VOP dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany banky je podstatné porušenie
zmluvných povinností, za ktoré sa považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní
a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Predloženými výpismi z účtu a

prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na účte
žalovaného. Žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu, ktorý nevyrovnal.

1.2 Súd prvej inštancie na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky
zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu v spojení s ustanovením
§ 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom

a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva
podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. Súd preto vzťah strán konania posudzoval ako záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného
vzťahu. Poukázal na to, že v konaní mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného
prečerpania finančných prostriedkov vo výške žalovanej sumy 659,52 Eur, preto v tejto časti považoval

súd žalobu za plne dôvodnú. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne , ktorý
žalobca odôvodnil úrokovou sadzbou pre nepovolené prečerpanie platnej od 1.7.2012, avšak k žalobepripojil sadzobník poplatkov platný od 1.7.2016, svoje tvrdenia o výške úrokovej sadzby nepreukázal.
Preto súd žalobu v časti uplatneného úroku, ktorý žiadal žalobca, ako nepreukázaný zamietol. Súd
zároveň poukázal na to, že žalobca od zmluvy odstúpil, zmluva sa zrušila, a preto ani žalobca nemôže

požadovať úroky zo zrušenej zmluvy (požaduje ich od 18.8.2015) a zmluva sa zrušila oznámením
žalobcu dňa 3.8.2015. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže
žalobca mal vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý

žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že pokiaľ súd
považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať
najehodoplnenievzmysle§129ods.1C.s.p.Uviedol,ževpriebehukonaniabolzostranysúduvyznaný
na predloženie špecifikácie uplatnenej pohľadávky, avšak žiadna z požiadaviek súdu nesmerovala k
preukázaniu uplatneného príslušenstva, a preto mal žalobca za to, že výšku úrokovej sadzby dostatočne

preukázal. V časti argumentácie súdu prvého stupňa, že pre odstúpenie od zmluvy žalobca nemôže
požadovať uplatnené úroky žalobca poukázal na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež na
bod 3.11.5 písm.b) a bod 3.11.6 Všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že z vyššie uvedených
ustanovení OZ a VOP vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento
dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súd odmietol priznať akékoľvek

ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa
odstúpením nezrušuje od počiatku. Na uvedené reflektujú VOP, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade
odstúpeniazrušujeododňadoručeniaodstúpeniaazároveň,žeklientabankasinavzájompredzánikom
zmluvy musia vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Pokiaľ klient uvedené záväzky
nevyrovná, banka je oprávnená pristúpiť k ich vymáhaniu. Žalobca tiež vychádzal z toho, že aj v prípade

zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán. Banka má nárok na odplatu
za poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k
záveru,že rozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévnapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacom
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

8. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2016 domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 659,52 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 659,52
eura od 18.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou
uzavrel dňa 1.12.2008 zmluvu č. 3830767001 o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov aslužieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie účtu. Žalovaná sa dostala na účte do nedovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, preto žalobca účet zatvoril. Po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ úctu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok na základe úrokovej

sadzby ,,Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ , ktorý bol podľa úrokovej sadzby platnej od 1.7.2012
vo výške 28% ročne, a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Dňa 3.8.2015 bolo žalovanej zaslané
odstúpenie od zmluvy.

9.1 Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom

odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok v časti 28 % úroku zo sumy zo sumy 659,52 eura od
18.8.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v tejto časti nárok žalobcu zamietol poukazujúc na to,
že žalobca ho odôvodnil úrokovou sadzbou pre nepovolené prečerpanie platnej od 1.7.2012, avšak k
žalobe pripojil sadzobník poplatkov platný od 1.7.2016, preto svoje tvrdenia o výške úrokovej sadzby
nepreukázal. Súčasne poukázal na to, že žalobca od zmluvy odstúpil, zmluva sa zrušila a preto žalobca
nemôže požadovať úroky zo zrušenej zmluvy.

10. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre ktoré
súd v časti zmluvného úroku žalobu zamietol považuje za nesprávne a aj nedostatočne odôvodnené.
Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl.
Obch. zák. a zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o bežnom účte podľa
§ 708 Obchodného zákonníka s následnou možnosťou povoleného prečerpania na účte. Postupne
sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, ktoré nebolo vyrovnané, preto žalobca odstúpil
od zmluvy dňa 3.8.2015 a uzatvoril účet žalovanej. Je zrejmé, že pre určenie zmluvných práv a
povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej zmluvy ako aj Všeobecných obchodných

podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom
záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka,
ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

11. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že odstúpením od zmluvy zaniká zmluva ako celok, teda
platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy.
V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom

poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do odstúpenia od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu
i samotné ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripúšťa dohodou upraviť právne následky
odstúpenia od zmluvy aj inak, ako zrušením zmluvy od začiatku, a preto sa nevylučuje pri aplikácii
tohto ustanovenia zmluvná autonómia na úpravu následkov odstúpenia od zmluvy. Preto ak súd prvej
inštanciepodľa§48ods.2OZvyvodilzáveroúčinkochodstúpeniaodzmluvyextunc,avnadväznostina

to záver o zániku nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov, obsah vykonaných dôkazov zatiaľ takému
záveru nesvedčí. Predovšetkým, keď sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal obsahom zmluvných
podmienok vo VOP, na ktoré poukazuje aj odvolateľ vo svojom odvolaní. Nemožno pritom opomínať ani
to, že základná úprava zmluvy o úvere je obsiahnutá v ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
( rovnako aj zmluva o bežnom účte). Dôsledky odstúpenia veriteľa od zmluvy sú upravené aj v ust. §

506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je dané oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej
sumy aj s úrokmi.

12. V danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne splatiť
sumu nepovoleného prečerpania na účte. Ak by od momentu odstúpenia od zmluvy už dlžník nebol

povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných
prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie
povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú
odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za
akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si

zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli
úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi),
teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v
zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti.13. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach
má úpravu týkajúcu sa nároku na zaplatenie úrokov po celú dobu užívania istiny dlžníkom. Žalobca

v tomto smere poukazoval v odvolaní práve na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, a to bod
3.11.5 písm.b) a bod 3.11.6. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Obchodný zákonník i Občiansky
zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy.
Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky
úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc

oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou
teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.
Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy,
predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do
okamihuichreálnehovrátenia,atočiužvlehotealebovomeškaní.Narozdielodtohoúrokyzomeškania

predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď
neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie
NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014).

14. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru

z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom
a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na odstúpenie od zmluvy. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho
dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia

„porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

15. Súd prvej inštancie ako jeden z dôvodov zamietnutia nároku žalobcu uviedol nepreukázanie výšky
požadovaného úroku 28%, keď žalobca pripojil k žalobe sadzobník poplatkov platný od 1.7.2016.
Odvolací súd takýto záver považuje za predčasný, keď súd prvej inštancie v prípade, že nemal túto

výšku za preukázanú, mal vyzvať žalobcu na predloženie náležitého dôkazu. Obzvlášť za situácie, keď
uznesením zo dňa 21.10.2016 vyzýval žalobcu na oznámenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
danej zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. c ) CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a vec
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konaní

sa bude opätovne zaoberať vecou samou, oboznámi sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu, príslušným Sadzobníkom poplatkov vo vzťahu k preukázaniu výšky úroku a vo veci opätovne
rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).