Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315208266
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6315208266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu O. B., s miestom podnikania A. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 14 066 505, právne zastúpený
JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa proti žalovanému E. Z.,
s miestom podnikania X. XXX, XXX XX X., IČO: 31 006 817, právne zastúpený JUDr. Stanislavom
Rešutíkom,advokátom,sosídlomNám.M.R.Štefánika29/36,Breznovkonaníovydanieveci,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/149/2015-300 zo dňa 29.júna 2017 v znení
doplňujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp.zn. 41Cob/54/2018 zo dňa 25. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/149/2015-300 zo dňa 29.júna 2017 v napadnutej časti
výroku, ktorou žalobu zamietol potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/149/2015-300 zo dňa 29.júna 2017 v napadnutej časti
výroku o trovách konania mení tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 67,56 Eur.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o vydanie veci a žalovanému

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému vydania 42 ks jedincov hovädzieho dobytku podľa identifikačných kódov hovädzieho
dobytka s ušnými značkami. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Dohody o prenechaní hovädzieho
dobytka na pasienok, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 17.6.2013 (ďalej len „ dohoda“), žalobca
zveril žalovanému do úschovy 42 ks hovädzieho dobytka s ušnými identifikačnými číslami presne

špecifikovanými v petite žaloby. Účelnom zverenia zvierat žalobcom žalovanému bolo spásanie
trávnatých porastov a podľa dohody žalovaný sa zaviazal, že dobytok bude užívať v súlade s
dohodnutým účelom. Podľa dohody žalobca žalovanému platil za pastvu, seno, krmivo uschovaného
hovädzieho dobytku, platby podľa rozpisu priloženého k žalobe. Zmluvný vzťah medzi stranami bol
uzatvorený na dobu určitú a zanikol uplynutím doby v zmysle § 750 Občianskeho zákonníka ku dňu
10.8.2015. Od tohto dňa žalobca žiada od žalovaného vrátenie zvierat, ktoré žalovaný napriek výzve zo
dňa 16.7.2015 žalobcovi nevydal.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný 6 ks hovädzieho dobytka vydal žalobcovi, žalobca zmenil svoj pôvodný
žalobný návrh a petit upravil tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobcovi 31 ks samíc
hovädzieho dobytka.4. Po späťvzatí žaloby v časti vydania 6 ks hovädzieho dobytka s identifikačným kódom zvieraťa, s
ušnou značkou W., W., W., W., W., W., predmetom sporu zostalo uplatnené právo na vydanie už len

31 ks samíc hovädzieho dobytka.

5. Súd prvej inštancie posudzoval vydanie hovädzieho dobytka podľa článku V bod 2 a 5 dohody. Podľa
článku V ods. 2 dohody, žalovaný prevzal zodpovednosť za hovädzí dobytok a pre prípad, že by uhynulo
teľa, je povinný teľa nahradiť jalovicou mäsového plemena približne v rovnakej váhovej kategórii. Podľa

všeobecne známej skutočnosti, teľaťom je hovädzí dobytok mužského alebo ženského pohlavia do 6 -
mesiacov veku. Uviedol, že ani jeden kus hovädzieho dobytka, ktorý žalobca žalovanému dodal nebolo
teľaťom, okrem jedného samca - býčka, ktorý uhynul v júli 2013. Pokiaľ sa strany dohodli, že v prípade
úhynu teľaťa je žalovaný povinný nahradiť teľa jalovicou mäsového plemena približne v rovnakej váhovej
kategórii, tak takéto dojednanie považoval za dojednanie nemožné, pretože váha teľaťa a váha jalovice
mäsového plemena ( samica staršia ako 6 mesiacov až do prvého otelenia ) je tak rozdielna, že nahradiť

teľa jalovicou v rovnakej váhovej kategórii reálne nie je možné.

6. Podľa článku V bod 5 dohody, strany riešili situáciu vrátane hospodárskych zvierat, ktoré boli zverené
žalovanému v prípade, keď skončila doba trvania doby a to do konca roku 2013. V prípade, že by takáto
situácia nastala a konkrétne zvieratá k dátumu ukončenia nájmu by boli živé, žalovaný by bol povinný

vrátiť žalobcovi rovnaký počet kusov hovädzieho dobytka, aký od neho prevzal.

7. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že nájomnú zmluvu, ktorú strany uzavreli v zmysle § 663
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca prenechal žalovanému hovädzí dobytok zanikla úhynom
zvierat, resp. zabitím zvierat, preto tieto zvieratá nebolo možné vrátiť žalobcovi. Mal za to, že podľa § 683

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi patrí len náhrada za 31 kusov hovädzieho dobytka, ktoré
zveril žalovanému a ktoré žalovaný nevrátil. Keďže žalobca formu náhrady nezvolil vhodnými právnymi
nástrojmi a žiadal vydať hovädzí dobytok, ktorý v čase podania žaloby nežil a následne žiadal vydať
hovädzí dobytok bez bližšieho určenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň priznal
žalobcovi náhradu trov konania.

9.Žalobcapodalodvolaniezdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h)CSP)
a tiež z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie nesprávne a izolovane interpretoval
článok V. bod 2 dohody zo 17.6.2013 a to v súvislosti s úhynom 31 samíc hovädzieho dobytka bez
súhlasu žalobcu. Preto odôvodnenie bodu 16 rozsudku považuje za formalistické a v súlade s právnym
názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 242/2007 z 1.1.2009 z ústavnoprávneho

hľadiska nemožno akceptovať právny formalizmus orgánu verejnej moci a nimi vznášané prehnané
nároky na formuláciu zmluvy, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúce z
princípu zmluvnej voľnosti podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

10. Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri výklade dohody neaplikoval § 35 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorý prioritne zdôrazňuje vôľu pri výklade verbálnych právnych úkonov. V
zmysle článku III. bod 1, článok V bod 2, 3, 5 a 7 dohody zo 17.6.2013 zdôraznil povinnosť žalovaného
vrátiť rovnaký počet jedincov hovädzieho dobytka, aký žalovaný prevzal od žalobcu. Vôľou zmluvných
strán bolo prevzatie zodpovednosti za úhyn dobytka žalovaným a v prípade úhynu dobytka povinnosť
vydal žalobcovi iného jedinca. Takáto vôľa zmluvných strán je v zmysle dohodnutých dojednaní

zodpovedná a zásadne aj spravodlivá. Naviac v zmysle ustálenej judikatúry k § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pri výklade obsahu vôle nemožno vychádzať len že z časti zmluvného dojednania bez toho,
aby sa prihliadalo na obsah celej zmluvy ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo 1726/2002
z 30.5.2003 ). Pokiaľ k úhynu hovädzieho dobytka došlo v dôsledku zakálačky vykonanej na farme
žalovaného bez súhlasu a vedomie žalobcu, potom za jednu uhynutú samicu je spravodlivé vydať

živú samicu hovädzieho dobytka, s poukazom na dohodu zo 17.6.2013. Zdôraznil, že úmyslom strán
bolo zabezpečiť pre žalobcu právo a pre žalovaného povinnosť naturálnej náhrady uhynutého jedinca
hovädzieho dobytka tak, ako to bolo slovne vyjadrené v článku V. bod 2 dohody. Za nesprávne považoval
žiadaťnaturálnunáhradupriúhyne„teľaťa“.Prílohoudohodyzo17.6.2013bolzoznamzverenýchzvieratžalovanému , na ktorý odkazoval článok II dohody. Všetok dobytok je konkrétne vymedzený v prílohe,
ktorej súčasťou je súpis dobytku . Dohodu je potrebné preto vykladať ako celok aj spolu s prílohou.
Podrobný súpis tvorí prílohu dohody a je potrebné výraz „teľa“ v článku V bod 2 dohody vzťahovať

na konkrétne jedince hovädzieho dobytka podľa neoddeliteľnej prílohy dohody. Súd prvej inštancie
nesprávne posúdil úzky, striktne a biologický pojem „ teľaťa“, namiesto výkladu dohody ako celku v
spojenísprílohou,avdôsledkunesprávnehoposúdenianevzhliadolzákladnárokužalobcupodľazmeny
žalobného návrhu pripustenej na pojednávaní dňa 16.3.2017.

11. Rovnako považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vrátiť rovnaký
počet ks hovädzieho dobytka, aký od neho prevzal. V prípade skončenia doby dohody z článku V bod 5
nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť tie isté jedince, ktoré od žalobcu prevzal. Článok V bod 5 dohody
kladie dôraz na rovnaký počet kusov hovädzieho dobytka, aký žalovaný prevzal.

12. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka o zmluve o úschove namiesto ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.
Dohoda obsahuje prvky zmluvy o úschove, pretože žalovanému vznikla prevzatím dobytka
zodpovednosť podľa článku V. bod 2 zmluvy a žalovaný bol povinný počínať si tak, aby nevznikla
škoda na dobytku v zmysle článku V bod 1 dohody, a v súlade s povinnosťou uschovávateľa chrániť
vec pred poškodením, tak, ako to vyplýva z § 749 ods. 1 § 751 Občianskeho zákonníka. Žalovaný

prevzal povinnosť zaobchádzať s dobytkom riadne podľa článku V. bod 7 dohody, a táto povinnosť
korešpondujespovinnosťouuschovávateľapodľa§747ods.1Občianskehozákonníka,akozákladného
prvku zmluvy o úschove. Naviac žalovaný mal povinnosť nevykonať zmeny bez súhlasu žalobcu,
čomu zodpovedá povinnosť uschovávateľa zachovať podstatu veci. Riadna opatera je hlavným znakom
zmluvy o úschove. Zmluva o úschove neobsahovala žiadnu dohodu o nájomnom, resp. o odplate, ktorú

mal platiť žalovaný, neobsahovala teda základnú povinnosť nájomcu podľa nájomnej zmluvy. Preto
názor súdu prvej inštancie o tom, že nájomne poskytol žalovaný vo forme hodnoty v spásaní trávnatých
porastov považuje za nesprávny. Žalobca žalovanému umožnil užívať zverený dobytok za účelom
spásania trávnatých porastov a žalovaný mohol používať zverené zvieratá len takýmto spôsobom.

13. Žalobca za nesprávny považuje aj výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie
neaplikoval § 257 CSP napriek tomu, že na aplikáciu tohto ustanovenia boli splnené podmienky za
dôvody hodné osobitného zreteľa považuje účelovú a nepravdivú obranu žalovaného. Vykonaným
dokazovaním boli vyvrátené tvrdenia žalovaného, ktorý tvrdil, že v roku 2015 bolo zabitých 8 kusov
žalobcovho dobytka na farme žalobcu. Zo zoznamu domácich zabíjačiek na farme žalovaného vyplýva,

že v roku 2015 bolo zabitých 10 kusov žalobcovho dobytka a v roku 2015 žalovaný bez súhlasu žalobcu
predal 2ks hovädzieho dobytka X. Z., a jeden jedinec dobytka bol presunutý na farmu Q. K., čo potvrdil
X. Z. a p. K.. Žalobca zabezpečil slamu na zimnú mimopastevnú sezónu, nad rámec dojednaní prispel
na stravu svojim zvieratám uschovaných u žalovaného a zabezpečil finančné prostriedky v sume 3.000,-
Eur na mimopastevné obdobie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a zotrval na všetkých doterajších ústnych a písomných
vyjadreniach. Podľa názoru žalovaného súdu prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami z hľadiska skutkovej i právnej stránky. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a k správnym právnym záverom. Odvolanie žalobcu považuje za

nedôvodné, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým žalobu
žalobcu zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez

nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďvdanejvecinezistildôvodktomu,aby
zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie aj v rozsahu podaného odvolania proti výroku o trovách konania podľa § 379 a § 380 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nie je vecne

správne, preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
konania zmenil.16. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že predmetom sporu je uplatnené právo žalobcu na vydanie 31
kusov samíc hovädzieho dobytka.

17. Žalobca pôvodne v žalobnom návrhu požadoval, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vydať mu 71
kusov jedincov hovädzieho dobytka s presne identifikačným kódom zvieraťa, ušnou značkou. Žalobca v
žalobe tvrdil, že na základe dohody o prenechaní hovädzieho dobytka na pasienkoch zo dňa 17.6.2013
zveril žalovanému do úschovy 42 kusov hovädzieho dobytka, ktorých počet v zmysle dodatku k
uvedenej dohode ku dňu 29.11.2013 predstavoval 44 kusov hovädzieho dobytka označené s ušnými

identifikačnými číslami, ktoré uviedol v petite žalobného návrhu.

18. Neskôr v priebehu konania žalobca obmedzil žalobný návrh a požadoval, aby súd žalovanému
uložil povinnosť vydať žalobcovi jedince hovädzieho dobytka s identifikačným kódom zvieraťa, ušnou
značkou: W., W., W., W., W., W. a 31 kusov samíc hovädzieho dobytka. Svojho práva sa domáhal podľa
článku V. ods. 2, 3 a 5 dohody zo dňa 17.6.2013. Napokon žalobca obmedzil aj tento žalobný návrh a

žiadal,abyžalovanémubolauloženápovinnosťvydaťžalobcovi31kusovsamíchovädziehodobytkabez
bližšej identifikácie. Netrval na vydaní 6 kusov hovädzieho dobytka s presne určenými identifikačnými
ušnými známkami, nakoľko žalovaný podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 21.2.2007 tento
počet kusov hovädzieho dobytka žalobcovi vydal.

19. Predmetom sporu teda zostalo uplatnené právo žalobcu na vydanie 31 kusov samíc hovädzieho
dobytka bez bližšej identifikácie, špecifikácie.

20. Podľa dohody o prenechaní hovädzieho dobytka na pasienok, ktorú dňa 17.6.2013 uzavreli strany
sporu, sa žalobca zaviazal prenechať žalovanému do užívania 41 kusov hovädzieho dobytka o celkovej

hmotnosti 14710 kg, 1 kus býčka o hmotnosti 30 kg. Dobytok bol vymedzený v prílohe, ktorej súčasťou
bol súpis dobytka. Podľa článku III dohody žalobca prenechal žalovanému hovädzí dobytok za účelom
spásania trávnatého porastu.

21. Podľa článku V. bod 2 dohody žalovanému prevzatím dobytka a podpísaním dohody vzniká

zodpovednosť za hovädzí dobytok. V prípade, ak by teľa uhynulo žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
1.950,-Eur za jeden uhynutý kus dobytka alebo je povinný ho nahradiť jalovicou mäsového plemena
približne v rovnakej váhovej kategórii.

22. Podľa článku V. bod 3 dohody žalovaný sa zaviazal, že bez súhlasu žalobcu nevykoná žiadne zmeny

a podľa článku V. bod 5 v prípade ukončenia doby dohody bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť rovnaký
počet hovädzieho dobytka, aký od neho prevzal v stave, ktorý má zodpovedať dobe nájmu. Doba nájmu
podľa článku VI bola dohodnutá na pastevnú sezónu 2013.

23. Podľa článku V bod 5 dohody, žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi rovnaký počet dobytka

aký od neho prevzal, ktorý bol presne identifikovaný v prílohe dohody, ktorej súčasťou bol súpis majetku.

24. Keďže zmluvný vzťah zanikol uplynutím doby žalobca výzvou zo dňa 16.7.2015 vyzval žalovaného
o vrátenie dobytka.

25. Je nesporné, že zmluvné strany, ktoré uzatvárali dohodu o prenechaní hovädzieho dobytka na
pasienok, t.j. žalobca prenechal žalovanému do užívania 41 kusov hovädzieho dobytka. Žalovaný mal
nepochybne vedomosť, čo je predmetom užívania, keď hovädzí dobytok bol vymedzení v prílohe a
súčasťou bol súpis dobytka. Keďže zmluvný vzťah zanikol uplynutím doby, žalobca výzvou zo dňa
16.7.2015 žiadal žalovaného o vrátenie zvierat. V konaní nebola sporná skutočnosť, že všetky jedince

hovädzieho dobytka, ktoré žalobca prenechal žalovanému do užívania, okrem 6 kusov, ktoré žalovaný v
priebehu konania žalobcovi vydal uhynuli, resp. boli zabité. Žalovaný ich preto nemohol žalobcovi vydať.

26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

27. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva,najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou
úspechutakejtožalobyjepreukázanievlastníckehoprávaapredpokladomúspešnostižalobynavydanie
veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej nie inej osoby než vlastníka. Vec, ktorá má byť

vydaná, musí byť v žalobe a aj v rozsudku jasne a určite označená tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene
za inú vec.

28. V prípade, že predmet žaloby o vydanie veci v dôsledku zničenia odcudzenia, resp. spotrebovania
veci ( v posudzovanom prípade zvieratá uhynuli, resp. boli zabité ), vlastník sa môže domáhať náhrady

škody.

29. Pokiaľ sa teda žalobca domáha vydania 31ks samíc hovädzieho majetku odvolací súd dopĺňa, že je
nevyhnutné, aby žalobca výrok rozsudku formuloval jasne, výstižne a dostatočným spôsobom hovädzí
dobytok bližšie identifikoval kódmi ušných značiek tak, aby bolo zrejmé, že žiada vydať vec, ktorá mu
vlastnícky patrí. Výrok v znení aké žalobca požadoval bez toho, aby bližšie označil samice hovädzieho

dobytka, by v takom prípade bol aj nevykonateľný. Znamená to, že pokiaľ by súd žalovanému uložil
povinnosť požadovanú žalobcom v žalobe, mohla by nastať situácia, že žalovaný by bol povinný vydať
akékoľvek jalovice mäsového plemena, ku ktorým nemá vlastnícke právo, patria napr. tretej osobe a
žalovaný ich len užíva na základe právneho vzťahu s treťou osobou. K námietke žalobcu, ktorá spočívala
v tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o späťvzatí žaloby v časti vydania 6 kusov hovädzieho dobytka

odvolací súd zistil, že dňa 28.7.2017 žalobca doručil na súd prvej inštancie návrh na doplnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, č.k. 7Cb/149/2015-300 a žiadal, aby súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom
doplnil rozsudok a konanie v časti o vydanie 6 kusov jedincov hovädzieho dobytka s identifikačným
kódom zvieraťa, ušnou značkou W., W., W., W., W. a W. zastavil.

30. Okresný súd uznesením č.k. 7Cb/149/2015-327 zo dňa 10.11.2007 návrh žalobcu na doplnenie
rozsudku zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcom odvolací súd dopĺňacím uznesením
sp.zn. 41Cob/54/2018 zo dňa 25. apríla 2018 napadnuté uznesenie zmenil a doplnil výrok napadnutého
rozsudku o tretí výrok, ktorým konanie v časti o vydanie 6 kusov samíc hovädzieho dobytka zastavil.

31. Odvolací súd preskúmal aj správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania a zistil, že
predmetomtohtokonaniapozmenežalobnéhonávrhuzostalovydanie37kusovhovädziehodobytka,čo
predstavuje 100 %. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o vydanie 31 kusov hovädzieho
dobytka zamietol, nerozhodol však o čiastočnom späťvzatí žaloby o vydanie 6 kusov hovädzieho
dobytka. Uznesením č.k. 7Cb/149/2015-327 zo dňa 11. októbra 2017 súd prvej inštancie zamietol

návrh žalobcu na doplnenie chýbajúcej časti výroku o vydanie 6 kusov hovädzieho dobytka. Krajský
súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením sp.zn. 41Cob/54/2018 zo dňa 25. apríla 2018 na
základe podaného odvolania žalobcu zmenil uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/149/2015-327
zo dňa 11. októbra 2017 tak, že rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/143/2015-300 zo dňa
29. júna 2017 doplnil o III. výrokovú vetu a konanie v časti o vydanie 6 kusov jedincov hovädzieho

dobytka s identifikačným kódom zvieraťa, ušnou značkou W., W., W., W., W., W. zastavil podľa ust. §
145 ods. 2 CSP. Žalobca vzal v tejto časti žalobný návrh späť z dôvodu, že po začatí tohto konania
t.j. dňa 11.02.2017 týchto 6 kusov jedincov hovädzieho dobytka žalovaný odovzdal. Z uvedeného
dôvodu v zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný, čo predstavuje úspech žalobcu
v tomto konaní, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje 16,22 %. Vo zvyšku uplatneného nároku

žalobcu, ktorého predmetom bolo vydanie 31 kusov samíc hovädzieho dobytka súd prvej inštancie
predmetným rozsudkom žalobný návrh zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného v tomto konaní,
ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje 83,78 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom
predstavuje 67,56 % (83,78 % - 16,22 %). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v II. výrokovej vete zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 67,56 %.

32. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení a odvolacích dôvodov konštatuje, že v
odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie a ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný výrok o zamietnutí žaloby
(prvá výroková veta jeho rozsudku). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v tomto výroku za vecne

správny, preto v tejto časti výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku o
trovách konania (tretia výroková veta), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil z dôvodov, ktoré vyššie uviedol.33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP , § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol vo veci v odvolacom
konaní voči žalobcovi úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262

ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).